Historia Ecclesiastica 2023/2
Michal CIRNER - Gabriel SZÉKELY: Totalitné praktiky režimu Slovenskej republiky (1939-1945) na príklade perzekúcií gréckokatolíckeho duchovenstva
Michal CIRNER Gabriel SZÉKELY Skutočnosť, že politický režim Slovenskej republiky nebol gréckokatolíckym kňazom, ale ani laikom z rusínskeho prostredia priaznivo naklonený, potvrdzuje aj tajná nóta Karola Sidora, slovenského vyslanca vo Vatikáne z 20. decembra 1940, v ktorej vyjadril obavu nad stratou medzinárodného renomé, pozitívneho obrazu Slovenska doma i vo svete, štátu identifikujúceho sa s kresťanskými princípmi; štátu, ktorý hodlal verne nasledovať politiku Sv. Stolice. Žiadal o zaslanie presnej správy s počtom kňazov a obvineniami v čase ich väzby v Have a ostatných väzniciach, t. j. mienil nepriateľov štátu, pochopiteľne aj tých z radov gréckokatolíckeho kléru, resp. radových veriacich. Uvedený list bol preto ministrom A. Machom preposlaný do centrály ÚŠB, aby urýchlene oznámila požadované údaje najneskôr do 15. januára 1941.93 V rovnakom čase (11. januára 1941) zaslal list aj minister vnútra A. Mach, ktorý adresoval predsedovi vlády V. Tukoví. Odvolával sa na dokument ÚŠB z 30. decembra 1942 s rovnomenným názvom Väznenie katolíckych kňazov na Slovensku. Ministra vnútra tento dokument zjavne prekvapil, a tak predniesol výhradu, že „v takýchto veciach ani v iných veciach nemožno korešpondovať priamo s ÚŠB“. Žiadal od predsedu vlády nápravu, lebo zo strany štátnych činiteľov (K. Sidor) je takéto označenie úradného prípisu „neslýchaným príspevkom pre protislovenskú propagandu“, aj keď figuruje pod hlavičkou „Tajné“. Možno dedukovať, že uvedený výrok zo strany A. Macha poukazoval na fakt vnútornej infiltrácie štátno-bezpečnostných orgánov zradcami a vyzvedačmi. Minister vnútra považoval vyjadrenie slovenského vyslanectva vo Vatikáne za nevedomosť, lebo na Slovensku „nemáme koncentračný tábor“, ale „len jeden zaisťovací tábor“. Chýry vo Vatikáne o väznení viacerých kňazov na Slovensku pokladal za klamstvo. Podľa slov ministra boli v ilavskej väznici zaistení iba traja kňazi - Jur Koza-Matejov, Štefan Simko a Vojtech Klein; v Have boli od 30. júla 1940. Podobný počet väzňov vykazovala štátna správa aj predtým.94 Je zrejmé, že uvedená záležitosť nemohla zostať - zo strany mocenských orgánov štátu - nepovšimnutá. A tak, už 24. januára 1941 vydalo Prezídium Ministerstva vnútra - ÚŠB prednostom všetkých titulárnych úradov príkaz, aby do 10 dní poslali podrobné zoznamy duchovných osôb zaistených či väznených z dôvodu akejkoľvek politickej či protištátnej činnosti, s presným udaním náboženskej príslušnosti kňazov, stručným opisom trestného činu, miesta a doby zaistenia. Rovnako tak mali urobiť aj u odsúdených kňazov s udaním doby ich väzby a miesta odpykávania trestu.95 93 K. Sidor v liste uviedol: „V poslednom čase tu sa rozšírili chýry, akoby väčší počet kňazov úpel vo väzniciach a koncentračných táboroch na Slovensku. Tieto správy neosožia nášmu postaveniu pri Sv. Stolici, najmä ked sú zveličované a do protislovenského propagandistického svetla postavené.“ Cit. podlá: SNA Bratislava - f. MZV SR, odd. I. - Politické, r. 1941, Inv. č. 124, č. krab. 209, č. spisu 51-782/11-1940 (Slovenský vyslanec pri Sv. Stolici vo Vatikáne K. Sidor pre MZV, č. 849/40 z 20. 12.1940 - Väznenie katolíckych kňazov na Slovensku). 94 SNA Bratislava - fond MZV SR, odd. I. - Politické, r. 1941, Inv. č. 124, č. krab. 209, č. spisu 51- 782/11-1940 (Minister vnútra A. Mach pre predsedu vlády V. Tuku, č. 50/1941 k č. j. 51.782/ Il.-1940zll. 1.1940, s. 1-2). 95 ŠA Prešov - f. ŠZŽ-ŠB (1940 - 44), krab. 112, sign. 549 (Prezídium Ministerstva vnútra - ÚŠB pre všetkých županov a Hlavné veliteľstvo žandárstva, č. 2243/3b-1941 ÚŠB z 24. 1. 1941 - Väznenie duchovných osôb). 1 3 2