Historia Ecclesiastica 2023/2
Anna BARNAU: Koniec sveta: Samuel Štefan Osuský a jeho pohľad na apokalyptickú knihu Zjavenie Jána
Koniec sveta: Samuel Štefan Osuský a jeho pohľad ________________________________________________na apokalyptickú knihu Zjavenie Jána________________________________________________ Preto život pre starozmluvných ľudí bol v konečnom dôsledku určený poslušnosťou Božím prikázaniam. Žiť znamenalo, podlá Knihy Deuteronomium, poslušne chodiť po ceste určenej Hospodinom (Deut 30,15 - 16). Pretože život bol v Izraeli považovaný za Boží dar, existencia ľudských bytostí bola hodnotená ako niečo pozitívne. Ľudia sa preto zo života nepokúšali uniknúť, ale naopak zo života sa radovali a snažili sa ho zachovať. Vo všeobecnosti sa v Izraeli považoval život za „najvyššie dobro“, od ktorého záviseli všetci ľudia. Pojem života a pojem smrti boli považované v Izraeli za prirodzenú súčasť ľudského života. Zomrieť „v požehnanej starobe“, ako Boh zasľúbil Abrahámovi, sa zdá byť konečným požehnaním pre vyvolených ľudí (Gen 15:15). Preto, aby bola považovaná smrť ako normálny a prirodzený koniec ľudského života, bolo v Izraeli potrebné splniť určité podmienky; po prvé, smrť musela prísť na konci dlhého života človeka, a nie zrazu „v polovici dní“ (Ž 102: 25, Iz 38,10) a po druhé, zosnulý musel zanechať potomkov alebo aspoň jedného syna. Smrť sa stala neprijateľnou, ak nastala predčasne, či bola sprevádzaná násilím, alebo ak po nej nezostal žiadny potomok. Smrť ničí vzťah ľudí s Bohom aj s ich blížnymi. Hoci smrť je v Biblii vždy opísaná ako majúca moc a ohrozujúca ľudstvo tým, že ich oddelí od žijúcich a predovšetkým od Boha, je to vždy Jahve, ktorý je zobrazený ako Pán všetkého stvorenia, živý, všemocný Boh, ktorý vládne dokonca aj nad smrťou.10 Vojna, prenasledovanie a útlak ohrozujú ľudské životy, ako aj spoločenstvo ľudí s Bohom. V takejto dobe vojny a prenasledovania pôsobili ako starozákonní proroci, tak aj omnoho rokov neskôr Samuel Štefan Osuský. Vo svojom komentári k Zjaveniu Jána nasleduje exegetické vysvetlenie pojmu Sheol ako tieňový príbytok mŕtvych. Osuský tvrdí, že smrť je „hádanka hádaniek“, najmä pre tých, ktorí sú „verní Bohu a Kristovi“.11 Komentujúc pasáž Zjavenie Jána 5,4 Osuský píše: „Ľudia nemohli a nemôžu otvoriť knihu záhad života preto, lebo nie sú toho hodní. Odpadli od večnosti, nemôžu pochopiť večnosť, sú hriešni. Odpadli od Boha, nemôžu pochopiť Božie plány. Problém zla, hriechu znemožňujú byť Božím, vševidúcim, vševedúcim, a tak vedieť, aký bude koniec. Je to biedny stav človeka, trápna opustenosť, najmä v ťažkých chvíľach utrpenia, aké prežívali kresťania'.'12 Je to tá istá téma ako v spisoch starozmluvných prorokov o utrpení spravodlivých a veriacich v Boha. Takáto situácia bola charakteristická pre exilové aj postexilové obdobie Starej zmluvy (po rokoch 597/587 pred n. L). V novej historickej situácii útlaku a prenasledovania sa chápanie života a smrti presunulo do inej roviny. Tí, ktorí trpeli a zároveň zachovávali Božie prikázania, sa spoliehali na Hospodina ako na toho, ktorý zachraňuje pred predčasnou smrťou, ale aj obnovuje spoločenstvo s ním, ktoré trvá aj po smrti človeka. Bola to doba vzniku a nástupu apokalyptickej eschatológie. Takýto vývoj v starozmluvných spisoch predpokladá skutočnosť, že smrť nemôže prerušiť vzťah s Hospodinom ako Pánom Života. Na 10 BARNAU, A. Boh ako sila prítomnosti. Život a smrť z pohľadu biblickej exegézy, systematickej teológie a s presahom do medicíny. Turany: P + M , 2022. 122 s. 11 OSUSKÝ, S. Š. Koniec sveta, s. 93. 12 OSUSKÝ, S. S. Koniec sveta, s. 86. Cf. Zjav 5, 3/ „Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu ani nazrieť do nej. 4/ Nato som veľmi plakal, že nikto nebol hoden otvoriť knihu ani nazrieť do nej.“ 145