Historia Ecclesiastica 2023/2
Anna BARNAU: Koniec sveta: Samuel Štefan Osuský a jeho pohľad na apokalyptickú knihu Zjavenie Jána
Anna BARNAU Osuský teda považuje eschatológiu za dôležitú pre vieru človeka, pre cieľ jeho života, ktorý nie je len v časnosti, ale pokračuje aj vo večnosti. Bez cieľa by nebolo len ťažko možné veriť, ale aj žiť mravne, žiť v súlade so svojim svedomím, žiť v súlade s Božími prikázaniami. Podobne argumentuje Pannenberg, podľa ktorého eschatológia poskytuje kontext pre primerané sebapoznanie človeka.34 Pretože ľudia nemôžu žiť svoj život v úplnosti ako „ja“ {self), smrť je vyjadrením ľudskej konečnosti, a tak je spojená s hriechom ako odvrátením sa od Boha ku ľudskému „egu" {ego). Egoistický život je teda život charakterizovaný ilúziou ľudskej podobnosti Bohu. Pannenberg v súlade so Starou zmluvou tvrdí, že iba Boh jediný je darcom života, a preto úplná a naplnená existencia človeka je možná len v Bohu. Duch Boží, ktorého úlohou v Starej zmluve je, že človek sa stáva živou bytosťou (Gen 2,7), je silou, ktorá pôsobí a má vplyv na budúce spasenie. Kráľovstvo Božie, ktoré Ježiš oznamoval počas svojho pozemského života a ktoré vstúpilo do prítomnosti počas jeho pozemskej činnosti, sa naplní, keď sa Ježiš Kristus vráti v sláve. Osuský tvrdí, že dôvodom na oneskorenie Parúzie je možnosť činiť pokánie.35 Môžeme uzavrieť, že zámerom a cieľom nezávislej existencie Božích stvorení je ich možnosť mať účasť na Božej večnosti, to znamená účasť na večne trvajúcom spoločenstve lásky s trojjediným Bohom.36 Ako Hinlicky prezentuje Osuského slová: „Hľadiac na Boha, vykúpení budú slúžiť Bohu a kraľovať nad večnosťou. Boh stvoril človeka, aby panoval nad prírodou, rajom, ale on pre hriech stal sa otrokom prírody. Vo večnosti sa vracia pôvodný Boží plán, človek sa stáva kráľom neba a zeme, nepanuje nad nimi brutálne ako šelma, ale vládne s Bohom v láske.“37 Boh zachováva, udržuje a vedie stvorenie v priebehu celej histórie s láskou, ktorá mu umožňuje prekonať všetky utrpenia v danom čase a dosiahnuť cieľ, ktorým je účasť na sláve Božej. Božie vyjadrenie lásky v akte zmierenia spôsobuje, že budúcnosť Božieho kráľovstva prenikla už teraz, do tohto času a je ponúknutá každému, kto sa jej otvorí vo viere. Eschatológia viery sa však nezaoberá budúcnosťou bez zohľadnenia súčasnej reality. Spoločenstvo veriacich v Bohu žije v nádeji, ktorá prekonáva konečnosť danú smrťou, ako aj všetky utrpenia ohrozujúce ľudskú existenciu. Život vedený Božím Duchom nie je život egoistický, zameraný na seba, ale život charakterizovaný láskou k blížnym a k Bohu, večným spoločenstvom v harmónii. Nech nás Pán Boh vedie svojím Duchom a pomáha nám k jeho uskutočňovaniu už tu a teraz. 34 BARNAU, A. Boh ako sila prítomnosti, s. 103. 35 OSUSKÝ, S. Š. Koniec sveta, s. 147. Cf. HINLICKY, P. R. Between Humanist Philosophy and Apocalyptic Theology, p. 116, p. 119. 36 BARNAU, A. Boh ako sila prítomnosti, s. 103. 37 OSUSKÝ, S. Š. Koniec sveta, s. 284. Cf. HINLICKY, P. R. Between Humanist Philosophy and Apocalyptic Theology, p. 120. 150