Historia Ecclesiastica 2023/2
Anton LIŠKA: Cholerová epidémia z roku 1831 vo vybraných mestách a mestečkách na Spiši v percepcii matričných záznamov rímskokatolíckej cirkvi
Anton LÍŠKA 1831 poznámku19 o tom, že mená obetí, ktoré budú nasledovať, zomreli na choleru. Menoslov zomrelých však v oboch prípadoch plynulé pokračuje od dátumu uvedenia predmetných poznámok až do konca matrík bez toho, aby bolo zrejmé, ktorí zomrelí ešte medzi obete epidémie v dotknutých farnostiach patria a ktorí už nie. V matrikách r. kat. farností Gelnica, Hniezdne, Hrabušice, Krompachy, Mníšek nad Hnilcom, Smižany, Spišská Kapitula, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie a Stará Ľubovňa absentujú akékoľvek údaje o obetiach epidémie z roku 1831. Mestečká Kluknava, Nová Belá, Ruskinovce, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, Spišská Teplica, Stráže pod Tatrami, Štós, Tvarožná, Veľká a Vrbov r. kat. matrikami zomrelých zo skúmaného obdobia nedisponujú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z celkového počtu 35 spišských miest a mestečiek sa explicitné a relevantne merateľné dáta vyskytujú iba v siedmich tunajších r. kat. matrikách zo skúmaného obdobia, boli pre potreby predkladanej štúdie vybrané do výskumu oba spišské slobodné kráľovské mestá (Kežmarok, Levoča) a päť spišských mestečiek - Hranovnica, Ľubica, Podolínec, Spišské Vlachy a Švedlár. Vo vybranej vzorke sa nachádzajú malé, stredne veľké a tiež najväčšie sídla mestského charakteru na skúmanom území, ktoré sú geograficky rozmiestnené na celom jeho území. Všetky skúmané matriky boli v roku 1831 písané ručne,20 v latinskom jazyku. Rímskokatolícki farári a kapláni vo svojich záznamoch o zomrelom uvádzali okrem mena a priezviska zomrelého (Nomen et Cognomen Defuneti) aj jeho náboženskú príslušnosť {Religio), sociálny status {Conditio), vek {Aetas), miesto pôvodu {Locus Originis), dátum {Dies Mensis quo defunerus est) a príčinu úmrtia {Provisus vel secus) a miesto pochovania {Locus sepulturae). V matrike zomrelých r. kat. farnosti Levoča sa okrem vyššie spomenutých údajov uvádzala aj informácia o pohrebe {Qualitas Funeris). Autori matričných záznamov zapisovali obete epidémie chronologicky, v rámci príslušného kalendárneho roka, v takom poradí, v akom chorobe podľahli. Vo všetkých skúmaných lokalitách viedli miestni kňazi vždy iba jednu spoločnú farskú matriku, v ktorej zaznamenávali obete epidémie tak z farskej obce, ako aj z jej filiálok. Ako príčina smrti bola v prípade epidémie vždy uvádzaná výlučne cholera {in cholera). Okrem r. kat. cirkevných matrík pochovaných boli pri výskume použité aj historické schematizmy Spišského a Rožňavského rímskokatolíckeho biskupstva z rokov 1830, resp. 1831 (pri výpočte hrubej miery obetí cholery v rámci r. kat. populácie toho-ktorého sídla). 19 V prípade Nálepkova sa v matrike zomrelých tamojšej rímskokatolíckej farnosti dochoval nasledovný latinský zápis zo dňa 23. augusta 1831: „Sequentur qui morbo Orientali Cholera dicto in Mathe a 23“augusti anni 1831 erepti sunt respote“. MV SR, ŠA Prešov - ŠPSA Levoča, f. CM, kr. č. 149, inv. č. 479. Nálepkovo. Protocollum Ecclesia Vagendrűszliensis Baptisatorum, Defunctorum et Copulatorum ab Anno MDCCCXXV, s. 185. V matrike zomrelých rímskokatolíckej farnosti Spišský Štvrtok za dochoval nasledovaný zápis, datovaný na 16. august 1831: „In cholera mortui“. MV SR, ŠA Prešov — ŠPSA Levoča, f. CM, kr. č. 264, inv. č. 810. Spišský Štvrtok. Matrica Baptisatorum, Copulatorum et Defunctorum Ecclesia Parochialis Quintoforensis ab Anno 1830 usque Annum 1843, s. 52. 20 Výnimku v tomto smere tvorila matrika zomrelých r. kat. farnosti Švedlár, ktorá bola predtlačená s rubrikami vedenými v latinskom jazyku. Matričné záznamy však zodpovedné osoby realizovali v roku 1831 písomnou formou (ručne), v latinskom jazyku - pozn. autora. 54