Historia Ecclesiastica 2023/2
Martin JAVOR: Začiatky Slovenského Katolíckeho Sokola v Severnej Amerike
Začiatky Slovenského Katolíckeho Sokola v Severnej Amerike sa konala na jar 1893.5 Následkom nedostatku kňazov v Amerike dochádzalo k častým zmenám duchovných. Prvým riadnym duchovným v Passaic bol Bernard M. Skulik, ktorý ostal pri novozaloženej farnosti iba do polovice januára 1894. V septembri 1894 prišiel do farnosti Jozef L. Ligday, avšak aj ten po roku odišiel. Administrátorom farnosti sa stal írsky duchovný John Sheppard, až do apríla 1896, keď do osady zavítal Ján E. Pollakovič. Ten pri farnosti založil osadnú školu. Školské triedy boli pod kostolom a učiteľom bol organista. Do júla 1896 bol duchovným Ignác Jaskovitz. Od roku 1898 bol farárom neskorší prelát Imrich A. Haitinger, rodák z Prešova, ktorý ostal v Passaic 24 rokov. Haitinger dal postaviť nový slovenský kostol a postavil riadnu osadnú školu. A. Haitinger dal v Amerike postaviť 8 kostolov, dal vyštudovať 10 kňazov a pozval do Ameriky 35 kňazov, ktorí mali slúžiť v slovenských farnostiach. Práve on odporúčal prvým sokolom za prvého hlavného duchovného Viktora Žáreka. Nový slovenský kostol bol posvätený v septembri 1902 biskupom z Newarku. Staviteľom chrámu bol J. Škvaria.6 Mesto Passaic bolo teda centrom slovenskej komunity na východnom pobreží Spojených štátov amerických a ako také malo vhodné podmienky na založenie organizácie, ktorá by zastrešovala slovenských katolíkov v Amerike. Okrem toho v Passaic bola aktívna Slovenská Telocvičná Jednota Sokol, z ktorej oddelením Slovenský Katolícky Sokol vznikol. K založeniu Slovenského Katolíckeho Sokola došlo vlastne náhodou, „nikomu ani nenapadlo, že ide sa zakladať iná sokolská organizácia, keď povstalo nedorozumenie“ medzi členstvom 8. Sboru Slovenskej Telocvičnej Jednoty Sokol v meste Passaic. Spočiatku išlo len o založenie nového sboru. Po slovných útokoch niektorých úradníkov 8. Sboru Slovenskej telocvičnej Jednoty Sokol proti katolíckej cirkvi a zároveň proti členom pochádzajúcim zo Spišskej stolice bolo však isté, že dôjde k úplnému rozkolu. Rozkol medzi Slovenskou Telocvičnou Jednotou Sokol a jej katolíckym členstvom opísal v roku 1920 hlavný tajomník Katolíckeho Sokola Michal Kudláč. Opísal idealistické myšlienky zakladateľa Sokolstva Miroslava Tyrša, podľa ktorého mal byť hlavný cieľ Sokolstva „Vychovaťnárodu mravne, telesne a duševne vyspelých synov a dcéry, ktorí by hýbali národom”. Podľa Kudláča úplná jednota tejto myšlienky sa stala neskôr v Sokolstve neudržateľná hlavne kvôli jednostrannej výchove. Celá váha bola kladená len na národnú a telesnú vyspelosť, pri čom: „bolo zabudnuto, že človek telesne vzdelaný ale duševne zakrpatený, nemá tej ceny, akú by v skutočnosti mal mať. Do čistej sokolskej myšlienky vtierali sa všelijaké neduhy, rôzne nové idei, ktoré neskôr boli originálnemu Sokolstvu osudné. Hlavnou a to najväčšou chybou bolo, že boli pripustené náboženské trenice, čo dostúpilo na takú výšku, kde veriaci v Boha cítili, že im nie je možno v takejto spoločnosti dlhšie sotrvávať, s pocitom pohoršenia nad touto krivdou páchanou na nich vzkrsla v nich nová myšlienka, nová idea “Pestovanie viery a telocviku” - “Pracovaťv svojich radách Za Boha a Národ” - “Združiť sa v taký zväzok, kde by ich kresťanské 5 Najaktívnejšími členmi slovenských spolkov boli Štefan Tilický, Anton Kron, Michal Značko, Michal Spišiak, Michal Jakab, Michal Warovský, Ján Škvaria, Michal Kanis, Ján Lipták, Imrich Riecher, Andrej Pastor, Ján Kadelák a Michal Soltis. 6 Pamätnica Zlatého jubilea Slovenského Katolíckeho Sokola. Passaic, NJ, 1955, s. 54. 69