Hlas Ľudu, 1948 (IV/1-51)
1948-01-04 / nr. 1
i 2. strana hlas ľudu Gen. Ferjenčík odsudzuje lživé obvinenia DS o Národnej bezpečnosti Demokratická V novoročnom čísle Národn. vnútra generál Dr. Mikuláš Ferjenč v ktorej sa zaoberá vyhliadkami v budúcom roku. Vo svojej úvahe po DS, kltorý táto »vládna strana« za\ sadnutí SNR v rozprave o bezpečí rým pošpinila meno a činnosť naš, Ferjenčík píše: U nás na Slovensku' po politickej : kríze novembrovej nastalo uspoko- 1 jenie. Hroziaca vyživovacia situácia \ bola podstatne zmiernená dovozom < sovietskeho obilia a zdarným vý- i kúpom obilia doma. V protištátnom - sprisahaní, odovzdaním previnilcov ■ na súdne pokračovanie nastalo tiež s upokojenie, novoustanovený VIII. Sbor povereníkov určil si presný \ a rozsiahly program svojej budúcej 1 činnosti, do realizovania ktorého sa i pustil s plným elánom. Pozdávalo i sa. že konečne zvíťazili aj v našej i vnútornej politike rozum a rozvaha 1 nad stranníckym šovinizmom a ego- r izmom. No, do ukľudňujúcej sa 1 hladiny nášho verejného života bol 1 tesne pred príchodom sviatkov po- i koja a mieru vrhnutý znova prvok 1 stranníckej zloby a nenávisti. Nie r šťastne volená rozprava pri posled- 1 strana je zodpovedná za zl ^j obrody uverejňuje povereník Jk úvahu »Ideme do iroku 1948« našom vnútropolitickom živote \ vereník vnútra odsudzuje posťuij jjala v poslednom plenárnom žalostnej situácii na Slovensku, a kto. .'j N úrodnej bezpečnosti. Gen M)m plenárnom zasadnutí SNR t bezpečnostnej situácii bude pra’de- i od ob n e v stave podľa všetkých doterajších príznakov vyvolať, pc aplynutí vianočných sviatkov t ové rozbroje, nový politický boj »c všetkými známymi sprievodným; 'javmi. Prečo je táto udalosť v stave vyvolať nové vnútropolitické kompliíácie na Slovensku, na ktoré koliec-koncov dopláca vždy celý ná-od? Obvinenie orgánov Povereiíctva vnútra dvoma poslancam DS z týrania väzňov, by za normálíych a obvyklých okolností nemaa a ani nemohlo vyvolať takéto Lomplikácie, keby bolo vedené len imyslom nápravy v tomto smere a 5olo preto doložené aj objektívlyimi dôkazmi. Takáto snaha musea by sa stretnúť s istým poroz oršenie vnútropolitickej situác umením — hoci aj trpným — i u politických odporcov a našla by si potom prirodzene aj formu správneho administratívneho pokračovania, primeranú významom orgánom štátnej bezpečnosti. No, toto všetko sa nestalo, nebral sa zreteľ ani na význam týchto orgánov, ani na zachovanie dobrého mena v celku dobrých orgánov Národnej bezpečnosti, stajacích dnes chvála Bohu na žiaducej výške, ani na naše dobré meno ako národa a štátu za hranicami a nebrali sa kriticky t. j. nebola preskúmaná objektivita ani tzv. dôkazov <tohto obvinenia. Stačilo tu niekoľko zápisníc, spísaných poväčšine na priame hovory a naliehanie s osobami, obvinenými z velezrady, aby sa súdily a odsúdily orgány štátne, orgány, s ktorými stojí a padá bezpečnosť štátu. Vec a obvinenie patriace do pôsobnosti administratívy a správneho pokračovania, stala sa shorauvedeným pokračovaním otázkou politickou a tak sa bude na ňu aj reagovať. To znamená, že tu bola daná možnosť, aby aj druhá strana, nateraz strana obvinená, použila i e na Slo vensku materiálu, potrebného etrunu aj podobného pôvodu, čerpajúceho . výpovedí osoh obvinených z protištátneho sprisahania, skomromitujúceho celý rad osôb strany druhej. Ani tu nejde viac než o výpovede obvinených, podľa čoho by bolo možné súdiť, že väčšina výpovedí, ktorými sa vysoko a vyššie postavené osoby zaťahujú do viny, práve tak, ako výpovede v týraní majú slúžiť účelom alibizmu a poľahčujúcich okolností pre Obvineného. Tieto obvinenia, ako nepreverené a bez objektívnych dôkazov, bolo treba najskôr čo do pravdivosti a 'hodnovernosti riadne preveriť a len potom použiť. Kam však môže viesť a povedie vzájomné škandalizovanie politických odporcov rozličnými neoverenými a neobjektívnymi dô^ kazmi, zápisnicami a listami, myslím, že nie je treba ani zvlášť rozvádzať. Budeme tu na Slovensku za chvíľku stáť pred očami medzinárodnej verejnosti, ako národ vrahov, sprisahancov, šmelinárov sám Boh vie ešte ako. A doma bua de znova rozbroj, vzájomné osočovanie sa, nenávisť, nevraživosť, demonštrácie a štrajky, namiesto občanom, ľudu, národu a štátu prospešnej a užitočnej práce a spolupráce tak dlho, kým niekoho silnejšieho, kto na tomto území má a musí mať svoj záujem, tento stav neprestane baviť a neporobí nám tu poriadky sám. Drevokombinát s kapacitou 125 000 m'! a továreň na celulózu na 150.000 m3. Začína sa stavať drevokombinát a továreň na celulózu vo Vranove Vranov. (Cd.) — Ako sa dozvedáme, Povereníctvo priemyslu a obchodu dalo príkaz riaditeľstvu drevárskych oblastnému závodov ma Slovensku v Bratislave, aby spolu s Celulózovými a papiernickými závodmi ,na Slovensku vypracovali spoločný projekt ma stavbu drevokombinátu a továrne ma výrobu . celulózky z buku v katastrálnom území obce Hencovce pri Vranove. Drevokombinát bude postavený ma ročnú kapacitu 125 tisíc m3 úžitkovej listnatej guľatiny, továreň ma 'Celulózu má byť zbudovaná na kapacitu 150 tisíc m3 celulózového , bukového dreva. 1 Výstavba drevokombinátu bola . pojatá do dvojročného plánu, preto vypracovanie projektov má byť , prevedené tak, aby so stavbou dre- j vokombinátu mohlo byť začaté tohto roku. Továreň na celulózu je pojatá do päťročného plánu a preto musia byť vykonané všetky prípravné práce tak, aby so stavbou továrne na celulózu mohlo byť začaté začiatkom 5-RP. Táto zpráva zaiste poteší každého z nás. Znamená, že drevokombinát začne sa stavať hneď a Okrem . drevokombinátu bude postavená aj veľká továreň na celulózu s obrovskou kapacitou 150 tisíc m3 celulózového bukového dreva. Vy- í budovaním týchto dvoch veľkých , priemyselných podnikov nájde niekoľko tisíc robotníkov stále a sluš- | ne platené zamestnanie. Okres Vranov, doteraz čisté pofnohospo- J dánsky kraj, stane sa významným ■ priemyselným krajom. Pre obchod j . živnosti znamenajú tieto dva veľ:č podniky veľké a netušené možlosti. Preľudnené dediny budú odahčené, čím sa životná úroveň tstavších podstatne zvýši. Ako vidíme, program Gottwallovej vlády, aby sa vyrovmaly soiálne rozdiely medzi západnými a ýchodnými časťami Republiky, sa plňuje. Stavba veľkého drevokomiinátu a továrne na celulózu s obovskou kapa«.tou je trvalým priosom pre náš kraj a má priamo istorícký význam. Spriemyselneím tejito časti Republiky odstrauje sa príslovečná slovenská biea. Naši ľudia nebudú musieť ísť a robotou do Francúzska, Belgicka, irgentíny a Kanady, lebo dobre latenú prácu nájdu aj doma. O ^ 4. januára 1948. Kráľ Michal sa vzdal trónu Rumunsko ľudovou republikou * ^ t*. x mulíc j oviuvruziive i u'iimu ského parlamentu v utorok tohto týždňa, bolo oznámené, že rumunský kráľ Michal sa vzdáva trónu. Snemovňa jeho abdikáciu schválila a za prítomnosti všetkých členov vlády a za nadšeného súhlasu prítomných poslancov odhlasoyala zákon, ktorým sa Rumunsko stáva ľudovou republikou. Zákonodarnú moc bude vykonávať poslanecká snemovňa až do zvolenia ústavodamého národného sihromaždenia. Štátna moc bude prenesená na štátnu radu, ktorá sa skladá z piatich volených členov. Do troch dní složia prísahu všetci príslušníci armády a štátni úradníci. Bukureštský rozhlas vysielal vyhlásenie kráľa Michala, v ktorom sa hovorí: Za posledných rokov rumunského štátu došlo k hlbokým politickým, zmenám, sociálnym a hospodárskym ktoré vytvorily nové vzťahy medzi zodpovednými činiteľmi vlády. Tieto vzťahy nezodpovedajú terajším podmienkam nášho štátu. Monarchia je vážnou prekážkou ceste vývoja našej zeme. Uvažujúc o tejto situácii, plnej shode so zodpovednými činiv teľmi a vedomí svojej zodpovednosti voči svojej vlasti, rozhodol som sa týmto vzdať sa trónu svojim menom a menom svojich potomkov. Súčasne sa vzdávam všetkých výsad, ktoré som ako kráľ Rumunska doteraz používal. Ponechávam (rumunskému ľudu slobodnú vôľu novej štátnej formy. Rumunská vláda vydala k národu proklamáciu, v ktorej sa hovorí: Vybudujeme si svoj štát, Rumunskú ľudovú republiku, štát, ktorý patrí všetkým, ktorí pracujú rukou a mozgom v meste i na dedine. Rumunský ľud vzal svoj osud do vlastných rúk. Vedený organizovanou a uvedomelou robotníckou triedou, spojenou s roľníctvom, striasol jarmo veľkostatkárov, potrestal zradcov ľudu, odstránil vlády tých, ktorí ho vykorisťovali z a vytvoril demokratický režim.« Exkráľ Michal ostáva rumunským občanom á bude si môcť zvoliť akékoľvek meno. O?.káva sa. že opustí krajinu a ožení sa s princeznou Annou Bourbon-Parma. Pri uzávierke nášho časopisu sa dozvedáme, že exkráľ Michal opustil Rumunsko so svojou matkou a s niekoľkými dvoranínmi odcestoval do Švajčiarska. V Československej republike máme 2 solivary, jeden v Prešove. druhý na Soľnej Bani a tieto tvoria spolu hospodársky jednotku. Dejiny solivaru na Soľnej Bani sú dosť pestré a ťažba soli v tejto obci sa datuje už z 13. storočia. Z tejto doby sú však záznamy len o soľných prameňoch a o spôsobe spracovania slanej vody niet spoľahlivých záznamov. V druhej polovici 16. storočia bola zhlbená na Soľnej Bani šachta «Leopold«, kde sa 180 rokov dobývala soľ po banícky. Táto soľ však íebola čistá a preto ju bolo treba riediť od sprievodných j ílov, na itoré bola soľ výskytom viazaná. V roku 1752 sa zatopily štôlne i achta Leopold s vodou a do roku 100 niet záznamov o spôsobe sprarvania soli vo väčšom rozsahu. :ále stúpajúca spotreba soli bola xinetom k postaveniu (pravdepo>bne koncom 18. storočia) ťažného riadenia na slanú vodu. Toto zaidenia, zvané »Gápel«, je dosiaľ chované a chránené Pamiatkovým idom. »Gápel« poháňaly štyri pá koní. pozostával z bubna, rcoch lán na bubne navin' y zavesené vrecia z vo' tieto spúšfaly otá šachiet a po nap tinó vrecia. P •'e<Ma sl Ing. Pavel Ďuriš: Výstavba soíivawav v (Frešove Pod týmito titulom uverejnený boli článok v 12. čísle mesačníka »Výstavba Slovenska«, ktorý vydáva Národohospodárske oddelenie ÜVKSS v Bratislave. Napísal ho Ing. Pavel Ďu-riš, riad. štátneho solivaru v Prešove, známy odborník a národohospodársky pracovník. Článok pre jeho dôležitosť uverejňujeme v plnom znení. ľanky) zo šachty »Leopold« tak, že stav sa udržal až do konca februá- však prejavil úbytok na prítoku zo výrobná kapacita solivaru sa kryje ra 1946. Do tohto času sa totiž šachty »Leopold« a po dokonalom s prírodným prítokom soľanky. spotrebovala takmer všetka zásoba pozorovaní sa s veľkou pravdepo»Solivar prezident Masaryk« v soľanky v šachte Leopold, ktorá dohnosťou usúdila súvislosť medzi Prešove bol uvedený do prevádzky bola pôvodne zatopená do 35 m, oboma šachtami a od čerpania v 7. marca 1925 a spracovával zemitú pretože solivar na Soľnej Bani bol šachte »Mária« sa upustilo. Po niesoľ (obsahujúcu 90—95 pere. pre frontové udalosti dlhší čas mi- koľkých mesiacoch sa sila prítoku NaGl), dovážanú z Akna Siatin- mo prevádzky. v šachte »Leopold« opäť ustálila na skýoh baní zo Zakarpatskej Ukra- V šachte »Leopold« vzniklú zá- pôvodný stav. jiny až do r. 1945 do oslobodenia, sobu slanej vody pomohol spraco- Ako bolo v predchádzajúcom po,Za itzv. Slovenského štátu bola tiež vať »Solivar prezident Masaryk« v vedané. ťažba soľanky v šachte zemitá soľ dovážaná z Akna Slatiny, Prešove, ktorý bol po skončených »Mária« zmiernila len čiastočne krípatriacej vtedy Maďarsku, »Soli- opravách koncom novembra 1945 zu_ ktorú solivary prežívaly. var prezident Masaryk« je založený uvedený do prevádzky a po spra- p0moc zvonku neprichádzala, Keď vena vákuovom princípe, preto výro- covaní zásob soľanky zo šachty denie závodu sa dalo z vlastnej ini- ba soli v ňom je hospodárnejšia. Leopold bol pre nedostatok surovi- cjaitíVy do hľadania suroviny na do- Dosa e si tu lepšie tepelné vyu- ,ny periodicky 2 týždne v prevádzke mácej pôde. N^skytly sa 2 zásadné žitie. bná kapacita vákuového a 2 týždne mimo prevádzky, kým možnosti: Prvá počítala so zaved.esoliv Prešove je 2 a pol ráz solivar na Soľnej Bani bol dočasne n;,m luhovania soľných partií v porovnaní s panvovým zastavený. Toto bol najkritickejší gacihite Leopold. Keďže pri tomto i Soľ. Bani. čas v histórii tunajších solivarov, cpôsobe luhovania by bol ohrozený d en í sa solivary ocitly vtedy na povolaných miestach sa prírodný prameň slanej vody v situácii. Ustúpujúcimi rozmýšľalo o náhradnom priemysle §achte »Leopold«, upustilo sa od .ými vojskami ,neboly sí- pre nový solivar. Vedenie solivaru neho a začalo sa pracovať na drunoškodené, ale preto, že z hľadalo všemožné zdroje suroviny, ^om spôsobe — hlbinnom luhovaní ny nebolo možné dostať aby sa odstránila zlá situácia závo- na sof_ na spracovanie v no- dov. Tak bola vyčistená dávnejšie . i (»Prez. Masaryk«), bol opustená šachta »Mária« a v nej - tomu o i} «.steny, zapažený pracovať obmedzene, bola začatá ťažba soľanky s uspo- a P r'P r-a ven ý na u ovanie 'ýs um —, „ , t~> , .. . . , „ , , , . , nv vrt. ktorý bol vsak medzičasom i solivaru na Soľnej Ba- kojrvým výsledkom, lebo spoločná J , ťažba zo šachiet »Leopold« a »Má- zssypaný. po prechode fronty v ria«' umožnila aspoň dočasne ren- Začiatkom júla 1946 sa začalo už ji začalo sa v?' soli tabilnú výrobu soli v novom soli- luhovať na tomto vrte a zanedlho '«oľnej *" •* vare. Po viac mesiacoch sa sa prejavil účinok: »Solivar prez. Masaryk« bol s mesiaca na mesiac lepšie zásobovaný soľankou a po otvorení ďalšieho vrtu, mohol byť do konca iroku 1946 uveď en ý do prevádzky i solivar na Soľnej Bani. Po týchto nad očakávanie dobrých výsledkoch sa provizóriá nahradily definitívnymi zariadeniami a za rok 1947 (do konca októbra) prekročil nový solivar v Prešove celoročnú výrobu z r. 1938 a do konca roku 1947 ďaleko presiahne výrobu z rokov prvej republiky. Ako z doterajších skúseností vidno, zavedenie hlbinného luhovania na soľ je počiatok novej kapitoly v histórii solivarov, lebo výroba soli zo suroviny, získanej hlbinným luhovaním je omnoho lacnejšia ako zo suroviny, dovážanej prv z Akna Slatiny: vidno to z týchto čísel: Celkový výrobný náklad ma 1 q soli bol v rokoch: 1937 — 78.05 Kčs, r. 1938 70.60 Kčs. v r. 1946 113.27 Kčs a v r. 1947 110 Kčs. Keď uvážime tú okolnosť, že dines máme (špeciálne v solivaroch) mzdy včítane deputátov, štyrikrát vyššie, ako v rokoch predvojnových, a keď ceny potrebných hmôt stúply prinajmenej na trojnásobok, je výrobný náklad na výrobu 1 q vákuovej soli ďaleko pod 50 pere. prípustného výrobného nákladu. Treba spomenúť, že solivary dosiahly (tento pečakaný úspech v čase, keď sa vedie boj. kde majú byť organizačne zapojené, teda v čase, keď sú takrečeno »bez hospodára«. (Pokračujeme.) n ' - %