Hlas Ľudu, 1948 (IV/1-51)

1948-01-04 / nr. 1

i 2. strana hlas ľudu Gen. Ferjenčík odsudzuje lživé obvinenia DS o Národnej bezpečnosti Demokratická V novoročnom čísle Národn. vnútra generál Dr. Mikuláš Ferjenč v ktorej sa zaoberá vyhliadkami v budúcom roku. Vo svojej úvahe po DS, kltorý táto »vládna strana« za\ sadnutí SNR v rozprave o bezpečí rým pošpinila meno a činnosť naš, Ferjenčík píše: U nás na Slovensku' po politickej : kríze novembrovej nastalo uspoko- 1 jenie. Hroziaca vyživovacia situácia \ bola podstatne zmiernená dovozom < sovietskeho obilia a zdarným vý- i kúpom obilia doma. V protištátnom - sprisahaní, odovzdaním previnilcov ■ na súdne pokračovanie nastalo tiež s upokojenie, novoustanovený VIII. Sbor povereníkov určil si presný \ a rozsiahly program svojej budúcej 1 činnosti, do realizovania ktorého sa i pustil s plným elánom. Pozdávalo i sa. že konečne zvíťazili aj v našej i vnútornej politike rozum a rozvaha 1 nad stranníckym šovinizmom a ego- r izmom. No, do ukľudňujúcej sa 1 hladiny nášho verejného života bol 1 tesne pred príchodom sviatkov po- i koja a mieru vrhnutý znova prvok 1 stranníckej zloby a nenávisti. Nie r šťastne volená rozprava pri posled- 1 strana je zodpovedná za zl ^j obrody uverejňuje povereník Jk úvahu »Ideme do iroku 1948« našom vnútropolitickom živote \ vereník vnútra odsudzuje posťuij jjala v poslednom plenárnom ža­lostnej situácii na Slovensku, a kto. .'j N úrodnej bezpečnosti. Gen M)m plenárnom zasadnutí SNR t bezpečnostnej situácii bude pra’de- i od ob n e v stave podľa všetkých doterajších príznakov vyvolať, pc aplynutí vianočných sviatkov t o­­vé rozbroje, nový politický boj »c všetkými známymi sprievodným; 'javmi. Prečo je táto udalosť v stave vy­volať nové vnútropolitické kompli­­íácie na Slovensku, na ktoré ko­­liec-koncov dopláca vždy celý ná­­-od? Obvinenie orgánov Povere­­iíctva vnútra dvoma poslancam DS z týrania väzňov, by za normál­­íych a obvyklých okolností nema­­a a ani nemohlo vyvolať takéto Lomplikácie, keby bolo vedené len imyslom nápravy v tomto smere a 5olo preto doložené aj objektív­­lyimi dôkazmi. Takáto snaha muse­­a by sa stretnúť s istým poroz­ oršenie vnútropolitickej situác umením — hoci aj trpným — i u politických odporcov a našla by si potom prirodzene aj formu správ­neho administratívneho pokračova­nia, primeranú významom orgánom štátnej bezpečnosti. No, toto vše­tko sa nestalo, nebral sa zreteľ ani na význam týchto orgánov, ani na zachovanie dobrého mena v celku dobrých orgánov Národnej bezpeč­nosti, stajacích dnes chvála Bohu na žiaducej výške, ani na naše dob­ré meno ako národa a štátu za hra­nicami a nebrali sa kriticky t. j. nebola preskúmaná objektivita ani tzv. dôkazov <tohto obvinenia. Stačilo tu niekoľko zápisníc, spí­saných poväčšine na priame hovo­ry a naliehanie s osobami, obvine­nými z velezrady, aby sa súdily a odsúdily orgány štátne, orgány, s ktorými stojí a padá bezpečnosť štátu. Vec a obvinenie patriace do pôsobnosti administratívy a správ­neho pokračovania, stala sa shora­­uvedeným pokračovaním otázkou politickou a tak sa bude na ňu aj reagovať. To znamená, že tu bola daná možnosť, aby aj druhá strana, nateraz strana obvinená, použila i e na Slo vensku materiálu, potrebného etrunu aj po­dobného pôvodu, čerpajúceho . vý­povedí osoh obvinených z proti­štátneho sprisahania, skomromitu­­júceho celý rad osôb strany druhej. Ani tu nejde viac než o výpovede obvinených, podľa čoho by bolo možné súdiť, že väčšina výpovedí, ktorými sa vysoko a vyššie posta­vené osoby zaťahujú do viny, prá­ve tak, ako výpovede v týraní ma­jú slúžiť účelom alibizmu a poľah­čujúcich okolností pre Obvineného. Tieto obvinenia, ako nepreverené a bez objektívnych dôkazov, bolo treba najskôr čo do pravdivosti a 'hodnovernosti riadne preveriť a len potom použiť. Kam však môže viesť a povedie vzájomné škandalizovanie politických odporcov rozličnými neoverenými a neobjektívnymi dô^ kazmi, zápisnicami a listami, mys­lím, že nie je treba ani zvlášť roz­vádzať. Budeme tu na Slovensku za chvíľku stáť pred očami medziná­rodnej verejnosti, ako národ vra­hov, sprisahancov, šmelinárov sám Boh vie ešte ako. A doma bu­a de znova rozbroj, vzájomné osočo­vanie sa, nenávisť, nevraživosť, de­monštrácie a štrajky, namiesto občanom, ľudu, národu a štátu pro­spešnej a užitočnej práce a spolu­práce tak dlho, kým niekoho silnej­šieho, kto na tomto území má a musí mať svoj záujem, tento stav neprestane baviť a neporobí nám tu poriadky sám. Drevokombinát s kapacitou 125 000 m'! a továreň na celulózu na 150.000 m3. Začína sa stavať drevokombinát a továreň na celulózu vo Vranove Vranov. (Cd.) — Ako sa dozve­dáme, Povereníctvo priemyslu a obchodu dalo príkaz riaditeľstvu drevárskych oblastnému závodov ma Slovensku v Bratislave, aby spo­lu s Celulózovými a papiernickými závodmi ,na Slovensku vypracovali spoločný projekt ma stavbu dre­vokombinátu a továrne ma výrobu . celulózky z buku v katastrálnom území obce Hencovce pri Vranove. Drevokombinát bude postavený ma ročnú kapacitu 125 tisíc m3 ú­­žitkovej listnatej guľatiny, továreň ma 'Celulózu má byť zbudovaná na kapacitu 150 tisíc m3 celulózového , bukového dreva. 1 Výstavba drevokombinátu bola . pojatá do dvojročného plánu, pre­to vypracovanie projektov má byť , prevedené tak, aby so stavbou dre- j vokombinátu mohlo byť začaté tohto roku. Továreň na celulózu je pojatá do päťročného plánu a preto musia byť vykonané všetky prípravné práce tak, aby so stav­bou továrne na celulózu mohlo byť začaté začiatkom 5-RP. Táto zpráva zaiste poteší každé­ho z nás. Znamená, že drevokom­binát začne sa stavať hneď a Okrem . drevokombinátu bude postavená aj veľká továreň na celulózu s ob­rovskou kapacitou 150 tisíc m3 ce­lulózového bukového dreva. Vy- í budovaním týchto dvoch veľkých , priemyselných podnikov nájde nie­koľko tisíc robotníkov stále a sluš- | ne platené zamestnanie. Okres Vranov, doteraz čisté pofnohospo- J dánsky kraj, stane sa významným ■ priemyselným krajom. Pre obchod j . živnosti znamenajú tieto dva veľ­­:č podniky veľké a netušené mož­­losti. Preľudnené dediny budú od­­ahčené, čím sa životná úroveň tstavších podstatne zvýši. Ako vidíme, program Gottwal­­lovej vlády, aby sa vyrovmaly so­­iálne rozdiely medzi západnými a ýchodnými časťami Republiky, sa plňuje. Stavba veľkého drevokom­­iinátu a továrne na celulózu s ob­­ovskou kapa«.tou je trvalým pri­­osom pre náš kraj a má priamo istorícký význam. Spriemyselne­­ím tejito časti Republiky odstra­­uje sa príslovečná slovenská bie­­a. Naši ľudia nebudú musieť ísť a robotou do Francúzska, Belgicka, irgentíny a Kanady, lebo dobre latenú prácu nájdu aj doma. O ^ 4. januára 1948. Kráľ Michal sa vzdal trónu Rumunsko ľudovou republikou * ^ t*. x mulíc j oviuvruziive i u'iimu­ ského parlamentu v utorok tohto týždňa, bolo oznámené, že rumun­ský kráľ Michal sa vzdáva trónu. Snemovňa jeho abdikáciu schválila a za prítomnosti všetkých členov vlády a za nadšeného súhlasu prí­tomných poslancov odhlasoyala zá­kon, ktorým sa Rumunsko stáva ľudovou republikou. Zákonodarnú moc bude vykoná­vať poslanecká snemovňa až do zvolenia ústavodamého národného sihromaždenia. Štátna moc bude prenesená na štátnu radu, ktorá sa skladá z piatich volených členov. Do troch dní složia prísahu všetci príslušníci armády a štátni úrad­níci. Bukureštský rozhlas vysielal vy­hlásenie kráľa Michala, v ktorom sa hovorí: Za posledných rokov rumunské­ho štátu došlo k hlbokým politic­kým, zmenám, sociálnym a hospodárskym ktoré vytvorily nové vzťahy medzi zodpovednými čini­teľmi vlády. Tieto vzťahy nezod­povedajú terajším podmienkam nášho štátu. Monarchia je vážnou prekážkou ceste vývoja našej ze­me. Uvažujúc o tejto situácii, plnej shode so zodpovednými čini­v teľmi a vedomí svojej zodpovedno­sti voči svojej vlasti, rozhodol som sa týmto vzdať sa trónu svo­jim menom a menom svojich po­tomkov. Súčasne sa vzdávam vše­tkých výsad, ktoré som ako kráľ Rumunska doteraz používal. Po­nechávam (rumunskému ľudu slo­bodnú vôľu novej štátnej formy. Rumunská vláda vydala k náro­du proklamáciu, v ktorej sa hovo­rí: Vybudujeme si svoj štát, Ru­munskú ľudovú republiku, štát, kto­rý patrí všetkým, ktorí pracujú ru­kou a mozgom v meste i na dedi­ne. Rumunský ľud vzal svoj osud do vlastných rúk. Vedený organi­zovanou a uvedomelou robotníc­kou triedou, spojenou s roľníctvom, striasol jarmo veľkostatkárov, po­trestal zradcov ľudu, odstránil vlády tých, ktorí ho vykorisťovali z a vytvoril demokratický režim.« Exkráľ Michal ostáva rumunským občanom á bude si môcť zvoliť aké­koľvek meno. O?.káva sa. že opus­tí krajinu a ožení sa s princeznou Annou Bourbon-Parma. Pri uzávierke nášho časopisu sa dozvedáme, že exkráľ Michal opus­til Rumunsko so svojou matkou a s niekoľkými dvoranínmi odcesto­val do Švajčiarska. V Československej republike má­me 2 solivary, jeden v Prešove. dru­hý na Soľnej Bani a tieto tvoria spolu hospodársky jednotku. Dejiny solivaru na Soľnej Bani sú dosť pestré a ťažba soli v tejto obci sa datuje už z 13. storočia. Z tejto doby sú však záznamy len o soľných prameňoch a o spôsobe spracovania slanej vody niet spo­ľahlivých záznamov. V druhej polovici 16. storočia bo­la zhlbená na Soľnej Bani šachta «Leopold«, kde sa 180 rokov dobý­vala soľ po banícky. Táto soľ však íebola čistá a preto ju bolo treba riediť od sprievodných j ílov, na itoré bola soľ výskytom viazaná. V roku 1752 sa zatopily štôlne i achta Leopold s vodou a do roku 100 niet záznamov o spôsobe spra­­rvania soli vo väčšom rozsahu. :ále stúpajúca spotreba soli bola xinetom k postaveniu (pravdepo­­>bne koncom 18. storočia) ťažného riadenia na slanú vodu. Toto za­­idenia, zvané »Gápel«, je dosiaľ chované a chránené Pamiatkovým idom. »Gápel« poháňaly štyri pá koní. pozostával z bubna, rcoch lán na bubne navin' y zavesené vrecia z vo' tieto spúšfaly otá šachiet a po nap tinó vrecia. P •'e<Ma sl Ing. Pavel Ďuriš: Výstavba soíivawav v (Frešove Pod týmito titulom uverejnený boli článok v 12. čísle mesačníka »Výstavba Slovenska«, ktorý vy­dáva Národohospodárske oddelenie ÜVKSS v Bratislave. Napísal ho Ing. Pavel Ďu-riš, riad. štátneho so­livaru v Prešove, známy odborník a národohospodársky pracovník. Článok pre jeho dôležitosť uverej­ňujeme v plnom znení. ľanky) zo šachty »Leopold« tak, že stav sa udržal až do konca februá- však prejavil úbytok na prítoku zo výrobná kapacita solivaru sa kryje ra 1946. Do tohto času sa totiž šachty »Leopold« a po dokonalom s prírodným prítokom soľanky. spotrebovala takmer všetka zásoba pozorovaní sa s veľkou pravdepo­­»Solivar prezident Masaryk« v soľanky v šachte Leopold, ktorá dohnosťou usúdila súvislosť medzi Prešove bol uvedený do prevádzky bola pôvodne zatopená do 35 m, oboma šachtami a od čerpania v 7. marca 1925 a spracovával zemitú pretože solivar na Soľnej Bani bol šachte »Mária« sa upustilo. Po nie­­soľ (obsahujúcu 90—95 pere. pre frontové udalosti dlhší čas mi- koľkých mesiacoch sa sila prítoku NaGl), dovážanú z Akna Siatin- mo prevádzky. v šachte »Leopold« opäť ustálila na skýoh baní zo Zakarpatskej Ukra- V šachte »Leopold« vzniklú zá- pôvodný stav. jiny až do r. 1945 do oslobodenia, sobu slanej vody pomohol spraco- Ako bolo v predchádzajúcom po­,Za itzv. Slovenského štátu bola tiež vať »Solivar prezident Masaryk« v vedané. ťažba soľanky v šachte zemitá soľ dovážaná z Akna Slatiny, Prešove, ktorý bol po skončených »Mária« zmiernila len čiastočne krí­­patriacej vtedy Maďarsku, »Soli- opravách koncom novembra 1945 zu_ ktorú solivary prežívaly. var prezident Masaryk« je založený uvedený do prevádzky a po spra- p0moc zvonku neprichádzala, Keď ve­na vákuovom princípe, preto výro- covaní zásob soľanky zo šachty denie závodu sa dalo z vlastnej ini- ba soli v ňom je hospodárnejšia. Leopold bol pre nedostatok surovi- cjaitíVy do hľadania suroviny na do- Dosa e si tu lepšie tepelné vyu- ,ny periodicky 2 týždne v prevádzke mácej pôde. N^skytly sa 2 zásadné žitie. bná kapacita vákuového a 2 týždne mimo prevádzky, kým možnosti: Prvá počítala so zaved.e­soliv Prešove je 2 a pol ráz solivar na Soľnej Bani bol dočasne n;,m luhovania soľných partií v porovnaní s panvovým zastavený. Toto bol najkritickejší gacihite Leopold. Keďže pri tomto i Soľ. Bani. čas v histórii tunajších solivarov, cpôsobe luhovania by bol ohrozený d en í sa solivary ocitly vtedy na povolaných miestach sa prírodný prameň slanej vody v situácii. Ustúpujúcimi rozmýšľalo o náhradnom priemysle §achte »Leopold«, upustilo sa od .ými vojskami ,neboly sí- pre nový solivar. Vedenie solivaru neho a začalo sa pracovať na dru­­noškodené, ale preto, že z hľadalo všemožné zdroje suroviny, ^om spôsobe — hlbinnom luhovaní ny nebolo možné dostať aby sa odstránila zlá situácia závo- na sof_ na spracovanie v no- dov. Tak bola vyčistená dávnejšie . i (»Prez. Masaryk«), bol opustená šachta »Mária« a v nej - tomu o i} «.steny, zapažený pracovať obmedzene, bola začatá ťažba soľanky s uspo- a P r'P r-a ven ý na u ovanie 'ýs um —, „ , t~> , .. . . , „ , , , . , nv vrt. ktorý bol vsak medzičasom i solivaru na Soľnej Ba- kojrvým výsledkom, lebo spoločná J , ťažba zo šachiet »Leopold« a »Má- zssypaný. po prechode fronty v ria«' umožnila aspoň dočasne ren- Začiatkom júla 1946 sa začalo už ji začalo sa v?' soli tabilnú výrobu soli v novom soli- luhovať na tomto vrte a zanedlho '«oľnej *" •* vare. Po viac mesiacoch sa sa prejavil účinok: »Solivar prez. Masaryk« bol s mesiaca na mesiac lepšie zásobovaný soľankou a po otvorení ďalšieho vrtu, mohol byť do konca iroku 1946 uveď en ý do prevádzky i solivar na Soľnej Ba­ni. Po týchto nad očakávanie dob­rých výsledkoch sa provizóriá na­­hradily definitívnymi zariadeniami a za rok 1947 (do konca októbra) prekročil nový solivar v Prešove celoročnú výrobu z r. 1938 a do konca roku 1947 ďaleko presiahne výrobu z rokov prvej republiky. Ako z doterajších skúseností vid­no, zavedenie hlbinného luhovania na soľ je počiatok novej kapitoly v histórii solivarov, lebo výroba soli zo suroviny, získanej hlbinným lu­­hovaním je omnoho lacnejšia ako zo suroviny, dovážanej prv z Ak­na Slatiny: vidno to z týchto čísel: Celkový výrobný náklad ma 1 q soli bol v rokoch: 1937 — 78.05 Kčs, r. 1938 70.60 Kčs. v r. 1946 113.27 Kčs a v r. 1947 110 Kčs. Keď uvážime tú okolnosť, že dines máme (špeciálne v solivaroch) mzdy včítane deputátov, štyri­krát vyššie, ako v rokoch predvoj­nových, a keď ceny potrebných hmôt stúply prinajmenej na troj­násobok, je výrobný náklad na vý­robu 1 q vákuovej soli ďaleko pod 50 pere. prípustného výrobného ná­kladu. Treba spomenúť, že solivary dosiahly (tento pečakaný úspech v čase, keď sa vedie boj. kde majú byť organizačne zapojené, teda v čase, keď sú takrečeno »bez hos­podára«. (Pokračujeme.) n ' - %

Next