Hlas Ľudu, 1949 (V/2-22)
1949-01-16 / nr. 2
2. strana O zdaňovaní zásob Július Šenko Nariadenie č. 290/48 Sb. o zdaňovaní zásob opiera sa o ustanovenie par. 3)8, písmeno a zák. číslo -83/48 Sb. Predmetom všeobecnej dane zo zásob je tovar, uvedený v oddielu A sazobníka všeobecnej dane a ktorý bol dňa 31. decembra 1948 v podnikoch výslovne tam uvedených. V praxi vyskytujú sa niektoré výnimky, napr. niekto si dal hodinárovi do opravy hodinky, tieto hodinky, určené na opravu nepodliehajú súpisu a nepodliehajú teda ani zdaneniu dani zo zásob. Taktiež nepodlieha dani zo zásob látka donesená zákazníkom krajčírovi na ušitie šiat alebo koža, donesená zákazníkom obuvníkovi na zhotovenie Obuvi. Tieto predmety súpisu síce podliehajú, ale zdaneniu daňou zo zásob nie, ale len v tom prípade, ak bude hodnoverne preukázané, že tovar je majetkom zákazníka a že bol v podniku .na spracovanie. Tieto okolnosti z inventúrneho súpisu majú byť zrejmé a preto položky, ktoré nepodliehajú dani zo zásob, treba príslušne označiť s udaním dôvodu. Poplatníkom dane zo zásob sú podniky maloobchodné, veľkoobchodné, skladištia, remeselné a ostatné vymenované v par. 1 ods. 1. nar. o dani zo zásob. Z tohto ustanovenia sú výnimky, uvedené v par. 2, ods. 4 nar. o dani .zo zásob. Základom dane zo zásob môže byť druh, množstvo a cena tovaru, ktoré bol daňovník povinný uviesť v súpise zásob. Sadzba dane zo zásob v maloobchodných podnikoch (závodoch), vo výrobných remeselných podnikoch a v iných podnikoch uvedených v par. 1 ods. 1 vyj.múc podnikov veľkoobchodných a komisionárskych činí: z tovaru, ktorý dosiaľ podliehal 1 pere. dani z obratu 1 per z ceny, z tovaru, ktorý dosiaľ podliehal 3 pere. dani z obratu — 3 pere. z ceny, z tovaru, vymenovaného ,v pripojenom osobitpom sadzobníku všeobecnej dane zo zásôb, ktorý je súčiastkou nariadenia o dani zo zásob, sa daň vypočítaná podľa horejšie'i zvyšuje o sumu, vypočítanú z predajnej ceny podľa tohoto sadzobníka. Cenou treba rozumieť cenu nadobúdaciu, keď ide o vh-'.tnú výrobu alebo tovar, určený pre cľalšiu výrobu alebo cenu tovaru vo veľkoobchode, ináč platí cena predajná. U tovaru, zdaňovaného vo veľkoobchodných podnikoch podľa ust. par. 5, nar. o dani zo zásob, stačí ak poplatník uvedie v inventúrnom sozname — súpise, miesto ceny predajnej nákupnú. Sadzba dani zo zásob tovaru vo veľkoobchodných podnikoch (závodoch) je rovnaká ako sadzba všeobecnej dane, uvedenej pre dotyčný druh tovaru v oddiele A) sadzobníka všeobecnej dane nar. č. 285/48 Sb. Daň sa však vypočíta z nákupnej ceny, upravenej spôsobom stanoveným par. 2 vyhlášky Pov. výživy zo dňa 23. dec. 1948 č. 1551 Or. v. Uvedený spôsob .zdaňovania platí tiež pre komisionárov. Ako vidíme, sadzba dane zo zá-sob je iná v maloobchodných podnikoch, kde predstavuje daň z obratu, ktorú by bol maloobchodník zaplatil a iná vo veľkoobchodných podnikoch, kde sa rovná čiastke všeobecnej dane, ktorou je zaťažený ten, ktorý tovar podľa oddielu A sadzobníka všeobecnej dane. Z tovaru, menovaného vo zvláštnom sadzobníku všeobecnej dane zo zásob sa vypočítaná daň podľa ust. par. 4 'ods. 1 č. 1 alebo 2 nar. •o d. zo zásob, zvyšuje o čiastku, vypočítanú z predajnej ceny podľa toho osobitného sadzobníka. Výpočet dane zo zásob vyznačí podnik v súpise zásob tovaru a zaplatí podľa splatnosti do konca januára alebo marca t. r. bú p is zásob je treroa predložiť do 10. januára 1949 výnimočne však v lehote predĺženej Daňovou správou — dôchodkovým kontr. oddelením. Po tejto lehote Daňové správy začnú s preskúšaním došlých inventárnych súpisov po stránke formálnej a materiálnej, najmä či je tenktorý tovar pri zdanení podľa ust. par. 4 ods. 1 č. 3 a podľa ust. par. 5 nar. o d. zo zásob správne zaradený do príslušných sadzobných položiek a tiež či bola cena správne vypočítaná podľa par. 4 ods. 2 nar. o dani z obratu, o ktorej tu už bola zmienka. Ak sa pri preskúmam soznamov zásob zistí, že výpočet dane zo zásob nie je správny, oznámi sa to daňovníkovi a súčasne sa vyzve na zaplatenie čiastky, ktorú je povinný ešte doplatiť v lehote, ktorá sa mu určí ak splatnosť dane podľa nar. o dani zo zásob už prešla. Daň zo zásob sa platí šek. vplatným lístkom pôšt. sporiteľne na šek. účet miestne príslušnej daň. správy zúčtovacieho oddelenia (býx. daň. úrady). Na rube složenky treba vyznačiť, všeobecná daň zo zásob. Obrpsná pracovná porada JSSR v Sabtnove Okresné sdruženie JSSR v Sabi. nove usporiadalo v týchto dňoch v zasadacej sieni ONV pracovnú poradu predsedov, podpredsedov a tajomníkov JSSR. Na porade sa zúčastnili Nástupcovia Národnej poisťovne v Prešove, vedúci ONP v Sabinove Wottzy, vedúci RSP Za. kopčan, roľnícky tajomník KSS Pavel a štátny agronóm. Poradu za veľkej účasti pritom, ných otvoril predseda Okresného sdruženia JSSR Kočiš, ktorý pri. vítal prítomných a oznámil účel porady Po ňom prehovorili zástup, covia Národnej poisťovne v Prešo. ve, ktorí podali niektoré vysvetle. nie k zákonu o národnom poistení a zdôraznili1 veľký význam zákona pre náš pracujúci ľud. V dôsledku rôznych nepravdivých zpráv o ná_ rodnom poistení, mnohí roľníci an’ doteraz nepodali prihlášky do ná. rodného poistenia. národného poistenia Blahodarnosť pocítila naši roľnici v najkratšom čase. Po re_ ferátoch bola živá diskusia. HLAS ĽUDU Zásobovanie roľníkov pracovnými oblekmi a obuvou nie je dolknulé novým spôsobom distribúcie V rámci príslušných predpisov, ktorými sa od nového roku zavádza nový spôsolb distribúcie textílií a obuvi pre všetkých spotrebiteľov bolo pamätané tiež na zásobovanie roľníkov textilným tovarom a obuvou, prj čom zostalo v platnosti rozlišovanie medzi zásobovaním roľníkov pracovnými oblekmi a pracovnou obuvou a medzi zásobovaním ostatnými výrobkami z t«xti<lu a vychádzkovou obuvou. Pracovnú Obuv a pracovné odevy budú roľníci nakupovať na zvláštne poukážky vydávané Jednotným sväzom slovenských roľníkov. Okrem poukážky na pracovný oblek, alebo obuv, dá roľník obchodníkovi príslušný počet bodov. z takzvaného odberného listu, ktorý je stanovený pre ten druh pracovnej obuvi alebo oblekov, n.a ktorý roľník dostal pn. ukážku. Ďalší textilný tovar a obuv bude roľník prípadne jeho rodinní príslušníci nakupovať na nové odberné listy. O tom, ktorí roľníci a ich rodinní príslušníci budú mat nárok na odberné listy, bola už roľnícka verejnosť podrobne informovaná ako tlačou tak i rozhlasom. Napriek tomu sa však v praxi vyskytíly ihneď niektoré nejasnosti, ktoré chceme podrobným vysvetlením uviesť na správnu mieru, aby nedochádzalo k nesprávnym uzáverom. Tak bolo stanovené, žc odberné listy môžu ,dostať len tí roľníci a ich rodinní príslušníci, ktorí obhospodárujú najviac 15 ha poľnohospodárskej pôdy a stopercentne splnili ako výrobný plán (v hospodárskom roku 1947/48, tak j dielčie úlohy výrobného plánu na hospodársky rok 1948/49, pripadajúce na obdobie do 31. XII. 1948. Pritom je pripustená výnimka pre tých, ktorí nemohli výrobný plán a dodávkové povinnosti stopercentne splniť pre živelnú pohromu, dlhotrvajúcu nemoc, prípadne pre uhynutie dobytka. Keďže sa v praxi vyskytujú prípady, kedy podmienka splnenia nemohla byť dodržaná do 31. decembra 1948 z dô vodov zvláštneho zreteľa hodných, môže MNV za súčinnosti miestnej vyživovacej komisie a miestneho sdruženia JSS navrhnúť okresnému národnému výboru, aby týmto roľníkom (pravda, len do výmery 15 ha poľnohosp. pôdy) bola povolená dodatočná lehota* do 1. februára 1949 k splneniu povinností predpísaných v predchádzajúcom roku, ako i bežných povinností do konca februára 1949. Okresný národný výbor prevedie potom po 1. februári t. r. za súčinnosti príslušných miestnych složiek dodatočné zhodnotenie plhenía povinnosti týchto roľníkov a rozhodne o vydaní odberného listu. Roľníci do 15 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorí nedostali odberný list pre nesplnenie predpísaných povinnosti, môžu dostať odberný list od 1. júla 1949 (pravda, skrátený o body uvoľnené y I. polroku 1949) keď splnia do tohoto dňa poľnohospodársky výrobný plán určený pre toto obdobie, ako aj kontingenty, stanovené pre prvý polrok. Pokiaľ ide o kojencov a deti do dokončeného 1 roku, dostanú odberný list i vtedy keď naň rodičia nárok nemajú. lô. »januára 1949 Školenie roľníkov v bai dejovsftoni okrese . OOR v Bardejove vypracovala v spolupráci s JSSR pián na preve. denie akcie »Osvetou k blahobytu roľníka a národa« pre bardejovský okres, ktorú usporiada Poverenie, tvo pôdohospodárstva a pozemko. vej reformy ,s Povereníctvom in. formácií a osvety. Tým školením našich roľníkov sleduje sa cieľ vše. obecne zvýšiť produktivitu malých a stredných hospodárstiev najmä v tomto hornatom okrese, kde roľ. níci venovali sa pestovaniu obilia, hoci okres je súci na chov dobytka. Touto akciou sledujeme priviesť roľníkov k správnemu hospodáre. niu. Skolenie sa prevedie od 16. I. do 15. II. t. r. v 55 obciach okresu Družstevníctvo oporou ľudovodemokratickej republiky Družstevníctvo ako' vyššia for. ma podnikania sa veľmi dobre o. svedčilo v každom odbore. Počet družstiev veľmi rýchlo rastie a preto' treba aj tu náležitú kontro. lu, aby sa za štítmi družstiev ne. skrývali jednotlivci, ktorí zpravidla nesledujú záujem celku, ale naopak škodia mu a využívajú každú pri. ležitosť, aby v družstvách úplat, ňovali svoje sebecké záujmy a chúťky. Stále sa totiž opakujú pri. pády, keď dedinskí boháči svojim kapitálom ovládajú družstvo, kedy sami rozhodujú o použití strojov, vymáhajú neúmerné {»piatky a pre celok nerobia nič, ale naopak zá_ merne brzdia prácu celej dediny. Vyskytujú sa prípady, že v ob. ciach sú dve družstvá, ktoré síce vzájomne súťažia, avšak nie v kva. lite a v množstve vykonanej práce, ale v tom, ako by si navzájom čo najviac škodily. Nevypomáhajú si navzájom. Sústreďujú stroje tam, kde lieh netreba a zase nepomáhajú strojárni dostatočne na miestach, kde je to nevyhnutne potrebné. Takto poškodzujú mnohých, po. väčšine práve malých a stredných roľníkov, susedné obce a konečne Jeda škodia národnému hospodár, stvu. Družstevné podnikanie — ako sa o tom iste už presvedčila prevažná čiastka našich roľníkov — šetrí pracovné sily, materiál, stroje a vychováva kádry odborníkov. Táto mnohostranná činnosť b;- však ne. mohla byť plne a s úspechom vy. užitá, keby nebolý družstvá riadne vedené a nesľúžily celku, t. j. v prvom rade malým a stredným roľ. nikom, ale len bohatému jednotliv. covii. Preto znova rypozorňujeme našich družstevníkov, aby sami dbali na správny chod svojich družstiev, na spoľahlivosť a bez. úhonnosť ich funkcionárov, aby tak bolo družstevníctvo skutočnou oporou ľudovodemokratickej re. publiky. \' Výzva MOKSS v Prešove poiýva všetkých svojich členov, predsedov a tajomníkov rajónov na zasadnutie širšieho výboru, ktoré bude dni 17. januára o 19. hodine v miestnostiach MOKSS na Stalinovej ul. 20/1. posch. °o° Pokyny pre tých, čo nemajú závodnú radu Okresná odborová rada v Prešove oznamuje, že potvrdzuje šatenky len tým, kde nie je závodná rada a kde je menej ako 20 zamestnancov. šaterka musí byť najprv, než jo predložíte OOR, potvrdená vaším zamestnávateľom s touto klauzulou: Potvrdzujeme, že XY je naším zamestnancom a má nárok na vydanie odberného listu. V . dňa . . . Pečiatka a podpis zamestnávate-Fa‘ » Tiež rodinným ipríslusníkotm s touto klauzu'ou: Potvrdujeme, že XY je rodinným príslušníkom nášho (zamestnanca XY a má nárok na vydanie odberného listu. V . . . . dňa .... Pečiatka a podpis zamestnávateľa. K tomuto všetkému treba tiež potvrdenie, že menovaný je zamestnaný vyše 3 mesiacov’ a je prihlásený u ONP. Zamestnávatelia musia vyhotoviť dvojmo menný sóznám, komu potvrdili šatenku, ktorý musí byť potvrdený' tiež zamestnávateľom, jeden sóznám si nechá pre seba a jeden si ponechá OOR. V mennom soznäme treba uviesť tiež poradové čísla, ktoré musia byť i na šatenkách. — Kto nesilní tieto pod. mienky, nebude mu šatenka potvrdená. OOR tiež upozorňuje zamestnávateľov, že bude prísne trestaný ten, kto by neoprávnene potvrdil šatenku tomu, kto nie je uňho zamestnaný. Okresná odborová rada. Maloživnosínícl zakladajú družstvo V týchto dňoch začala porada medzi záujemcami z radov malo. živnostníkov o založení obuvnícke, ho družstva v Prešove. Na porade sa konštatovalo, že doterajšie sú. kromné podnikanie nikdy nebolo na takej úrovni, aby zodpovedalo mzde slušne plateného robotníka. Preto dali súhlas «družiť sa do vý. robného družstva. Podnikajú sa príslušné opatrenia, aby zamýšľaný program sa stal skutkom. (V. M.) Pred nedávnom bol tomu rok, čo sa v SSSR previedla menová reforma, zrušil sa prídelový systém a zru-šily sa súčasne štátne ceny potravín a priemyselných výrobkov. Vďaka tomu, zlepšilo sa r. 1948 zásobovanie leningradského obyvateľstva a stúpla spotreba. Tak napríklad predalo sa oproti roku 1947 viac múky a chleba o 30%, mäsa, rýb, cestovín o 23%, tukov o 36%, cukru o 200l)/n, cukrárskych výrobkov o 50°/o, látok o 65 %, koženej obuvi o 45%, atď. Pre lepšiu obsluhu obyvateľstva sa značne rozšírila obchodná sieť. Len za rok 1948 sa v Leningrade otvorilo 165 obchodov všetkých odborov. Úspešné uskutočňovanie povojnovej päťročnice, neustály výroby v SSSR, umožňujú obchodným organizáciám v Leningrade rozširovať zo dňa na deň druhy vzrast výroby v SSSR, umožňujú obchod, organizáciám v Leningrade leningradského obchodu« ponúk, priemyslových výrobkov. V no. nuť kupujúcim aisi 10.000 druhov tovaru, kdežto v nov. 1948 bolo v predajni viac ako 50 000 rôznych výrobkov. Okrem štátnych obchodných or. ganizácií otvorily i jednotlivé prie. myslové ministerstvá vlastné ob_ chody. Predáva sa v nich značné množstvo potravinových výrobkov, textil, obuv, elektrické prístroje, rozhlasové zariadenia, autá, moto. cykle, gumové výrobky, atď. Veľmi úspešne postupuje tiež rozvoj činnosti verejných jedální. V roku 1948 otvorili v Leningrade ďalších 40 nových reštaurácií a jedální. V závodných a podniko. výeh objektoch a v robotníckych spoločných ubikáciách otvoril: 309 bufetov. Veľmi ísa tiež upevnily hospo. dárske styky Leningradu s ostat. nými oblasťami a republikami So. vietskeho sväzu. Minulého roku usporiadali v Leningrade dva veľ. trhy — jarný a jesenný. Týchto veľtrhov sa zúčastnily štátne a družstevné obchodné or. ganizácie a okrem toho tiež kol. chozy pskovskej, murmanskej, nov. gorods'kej, a veľkoľuckej oblasti a sväzové republiky Lotyšská, Litev. ská, Estónska, Uzbecká, Tadžická a Gruzínska. Na jesennom veľtrhu sa predalo 1.090 ton mäsa, 800 ton živočíšnych tukov, niekoľko desia. tok ťisíc ton zemiakov, zeleniny, ovocia, atď. Vďaka hospodárskemu vplyvu štátneho obchodu, ktorý má veľké zásoby tovaru, klesly tiež ceny i v družstevnom obchode a na trhoch. Tak napr. v októbri 1948 boly ze_ miiaky oproti októbru 1947 na le. ningradských trhoch 6 rázy lacnej, šie, za mlieko sa platila tretina a za mäso iba pätina. Je treba mať tiež na zreteli, že po snížení štátnych cien v decem. bri 1047, klesly ceny mnohých po. travín a priemyslových výrobkov ešte niekoľko razy. To všetko sa veľmi priaznivo prejavilo na vzo. stupe životnej ských pracujúcich.úrovne leningrad. Rok obchodovania bez lístkov v Leningrade