Hlas Ľudu, 1950 (VI/7-25)

1950-02-19 / nr. 7

2. siratva. HLAS KUDU Snemovanie žien prešovského okresu K ITT. okresnej konferencii Živeny —- Sváru slov. žien v Prešov© Dnes síd u sa do Prešova dele­gátky miestnych odbočiek Živeny Sväzu slovenských žien prešov­ského okresu, zvolené na výroč­ných členských schôdzkach, aby rckovaly o dotearajšej svojej prá­ci, svojich skúsenostiach a nedo­statkoch a radily sa, ako svoju prácu zlepšiť. A je veru o čom sa radiť, lebo naše úlohy na budova­teľskej ceste rastú z mesiaca na mesiac. Vyše 50°<'o obyvateľstva prešovského okresu sú, ženy. Aká by to bola budovateľská práca, keby 50°/o ľudí v našom okrese nebolo do tejto práce činne zapo­jených! Zdalo by sa na prvý po­hľad, že ženy prešovského okresu sa veľmi nezaujímaly o plnenie plánu v prvom roku 5RP. No, ale neni tomu tak. Delegátky sa sídú, aby rokovaly o tom, ako viedly ženy v obciach i v meste k činnej práči, či už v hospodárskom, po­litickom alebo kultúrnom «živote. Budeme rokovať o tom, koľko žien sme získaly pri nábore pra­covných síl do výroby a do takých povolaní, kde ženy môžu ľahko nahradiť mužov. Veď už záväzok, že do IX. sjazdu strany ženy na­hradia všetkých sprievodcov au­tobusov v prešovskom kraji, svedčí o tom, že ženy správne chápu svoje úlohy na poli hospo­dárskom. Delegátky odbočky Ži­veny Sväzu slovenských žien to­várne Odeva, iste prednesú, ako zvyšujú ženy pri výrobe kvalitu práce a čím prispely k tomu, aby vyrábaly lacnejšie, rýchlejšie a lepšie! Prednesú nám, aké ďalšie pekné výsledky dosiahly na úder­­níckom poli, ako rozšírily úder­­nícke hnutie v podniku, započaté úderníčkami M. Ďaďovskou, Ž. Repašskou, J. Deminovou, s. Ada­­movskou, A. Krajňákovou, B. Ro metovou, Z. Hudákovou, M. Ma­­rekovou, M. Belušákovou, M. Ko­­šalkovou, H. Dávidovou a A. Gi­­bovou. Tak isto ženy z dedín budú rokovať o skúsenostiach pri pod­pisovaní výrobných a dodávko­vých smlúv, ktorými sa nedávno zaviazaly vyrobiť čo najviac svo­jich roľníckych článkov. Veď my ženy najlepšie vieme, aký vplyv má na hospodárstve žena, ktorá je najlepšou gazdinou pri výrobe mlieka, vajec, masla, hydiny a podobne. Veď boly to v Sp. Starej Vsi ženy, ktoré, keď videly, že sa muži odťahujú od založenia JRD, založily si ho samy bez nich. Na­še roľnícke ženy stály sa pred nedávnom členkami ženských od­borov pri JSSR, ale línia ich práce s našou je jednotná a preto je treba vytvoriť čo najužšiu a naj­­priateľskejšiu spoluprácu, aby sa nám práca na dedine darila lepšie a rýchlejšie. Veď dnes žena na de­dine je tak isto výrobcom ako jej muž, lebo spolu so svojím mužom stará sa o výrobu a o včasnú do­dávku poľnohospodárskych vý­robkov a tým spolu zaisťujú vý­živu národa. A spolu ženy z mesta i z dedín Ideme rokovať, ako sa zapojíme do socialistického súťaženia, do brigádnického hnutia. Či sme dá­­valy podnety na uľahčenie ťažkej driny ženám-matkám, k zaklada­niu jaslí, materských školiek, ti­tulkov ä podobne, či sme sa ces­tou odbočiek v závodoch postara­­ly o sníženie absencie zriaďova­ním závodných ambulatórií a pod. Veď my, ženy, máme veľký vplyv aj na to, či dochádzka man­želov do práce je riadna, či vy­nechávaním neškodia plneniu plánu a či ošetríme v prípade ne­moci svojich mužov tak, aby čím skôr mohli opäť slúžiť svojmu ná­rodu a štátu. Budeme skladať bilanciu aj o svojej kultúrnej činnosti, ako sme prednáškami, besedami a rôznymi kultúrnymi podujatiami dvíhaly kultúrnu úroveň našich žien. Ši­roko založená akcia k Stalinovým narodeninám »Stalin ženám« ako aj ostatné podujatia iste nemalou mierou prispely v uvedomova­com procese našich žien. Za posledné obdobie sme sved­kami toho, že naše ženy nemalou mierou prispely v našom boji o svetový mier. Ženy-matky, kto­rým dal nový režim istotu nielen v tom, že je odstránená nezamest­nanosť a ťažké prízraky staroby, ale aj v zaistení budúcnosti ich detí, najlepšie si uvedomujú, aký význam má boj žien za svetový mier. Veď ženy nesmú sa starať iba o svoje denné drobné úlohy, ale musíme mať pred sebou re­volučnú perspektívu a musíme vedieť, že naša práca pri budova­ní Republiky prispieva k víťaz­stvu socializmu nielen u nás, ale k víťazstvu boja medzinárodnej robotníckej triedy za mier, demo­kraciu a socializmus. Ďalšie úlohy, ktoré pripadajú ženám pri budovaní socializmu v našej Republike i v podpore sve­tového mierového tábora, sú vy­soko závažné a vyžadujú, aby bola sila ženského hnutia uplatená ešte ďaleko viacej. Keď dnes uvážime, koľko žien je zapojených v od­bornom hnutí, v JSSR a v ZSSŽ, plne pochopíme význam ženského hnutia. Na okresnej konferencii delegátky zaiste budú kriticky a sebakriticky priznávať, že dosiaľ neboly využité všetky možnosti v našom okrese v činorodej práci všetkých žien na poli budovateľ­skom. Veď napríklad obetavá prá­ca našich žien v podniku Sitno pri požiari, s nasadením vlastné­ho života, zachránila národu mili­ónové hodnoty. Z tohto príkladu je vidieť, že ženy vedia si ceniť a vážiť všetky výdobytky, ktoré im národnodemokratická revolúcia a hlavne februárové udalosti do­­niesly. Preto politická výchova vše­tkých žien, získavanie ich pre bu­dovateľské úlohy, presvedčovania, že záujmy ich rodín sú úzko späté so záujmami celého štátu a na­opak, je našou ďalšou perspektí­vou. V tomto nás tiež posilní slúče­­nie dvoch ženských organizácií, Rady žien v Čechách a Živeny Sväzu slovenských žien na Slo­vensku v jednotnú organizáciu Sväz žien Československa. V jed­note je sila a preto táto jednota zaručí nám užší jednotný postup v budúcej práci všetkých žien, ako v Čechách tak aj na Sloven­sku. Našou pracovnou konferenciou budeme t^dy mobilizovať ďalšiu masu žien budovateľským úlo­hám a zároveň ňou vyslovíme solidaritu s pokrokovými ženami a pripojíme sa k ostatným ženám Československa y boji za svetový mier, pokrok a demokraciu, vede­ný mohutným Sovietskym svä­­zom. Sme presvedčené, že nedeľná naša okresná konferencia povedie nás k ďalším úspechom v práci žien prešovského okresu! DNA 23. FEBRUÁRA T. R. OSLÁVIME 32. výročie vzniku Červenej armády Dňa 23. t. h. oslávi Sovietsky sväz a národy všetkých ľudovode­­mokraticl J ch štátov 32. výročie vzniku veľkej a slávnej Červenej armády. Pred tridsiatimi dvoma rokmi, dňa 23. februára 1918 roz­­bily oddiely Červenej armády pri Naive u Pskova vojská nemeckých votrelcov, ktorí sa domnievali, že využijú začiatočných revolučných ťažkosti Sovietov a zmocnia sa ze­me, po ktorej túžili. Avšak trpko sa sklamali, lebo učenie V. I. Le­nina stmelilo prvých sovietskych vojakov, robotníkov a malých roľ­níkov a uvedomelé a vlastenectvom precítené kádre, hotové k najväč­ším obetiam pri budovaní bezpeč­nej a šťastnej sovietskej vlasti. Rozhodujúce víťazstvo pri Nar­­ve u Pskova neznamenalo len ví­ťazstvo v jednej vojne a v jednom čásovom období. Práve v tých ča­soch, v tejto veľkej bitke sa zrodi­la slávna Červená armáda, ktorá v ďalšej vojne o štvrť storočia pozdejšie zasadila opäť ťažké ra­ny tomu istému útočníkovi, z kto­rých sa už nespamätal a bol na celej čiare porazený. Porazený ar­mádou najsilnejšou a najudatncj­­šou, slávnou Červenou armádou, ktorá vztýčila svoju víťaznú vlaj­­ki priamo na srdci útočníka, na spupnom Reichstage v Berlíne. Milióny oslobodených ľudí a ce­lý rad verných spojeneckých ľu­dovodemokratických štátov s vďa­kou spomnú a oslávia deň, deň na­dovšetko slávny, deň zrodu Červe­nej armády, svojej osloboditeľky. 20 tisíc ľudí manifestalo za mier (Pokračovanie s 1. sír.) kojné krajiny v bojisko. Toto sa stať nesmie a ani sa nestane. Len čo vrahovia ľudstva načali vyvíjať nebezpečnú činnosť, aby vyvolali nevű vojnu, ttňpenei mieru sfor­movali svoje snahy v mohutné hnutie za m\er. Sovietsky ľud pod vedenim najväčšieho bojovníka za mier, J. V. Stalina sa postavil na čelo tohto hnutia. Sovietsky sväz je najspoľahlivejšou zárukou mie­ru. Ľudia bez rozdielu národnost­nej, na sovej a náboženskej prísluš­­masíl poriadajú všade mierové schôdzky a kongresy. Ruská pra­voslávna cirkev verí, že ľudstvo mier vyhrá, pri čom pripojuje svoj h/as k výzve za mier proti vrahom ľudstva, proti podpaľačom novej vojny. Apeluje na všetkých ľudí, aby za mier bojovali. My vám pra­jeme najmohutnejší všestranný rozkvet. Napokon metropolita Dr. Nikolaj privolal: „Nech žije Kraj­ský výbor obráncov mieru! Nech žijú občania Prešova a Prešovské­ho kraja! Prajem Vám mnoho ú­­speehov v boji za mier! Nech žije mier na celom svete!» Prejav metropolitu Dr. Nikolaja sbromaždenie často prerušovalo búrlivým súhlasom a skandovaním mierových hesiel. V mene ministra národnej obra­ny mierové shromaždenie pozdra­vil sbor. gen. Sirica a potom v me­ne Slovenského výboru obráncov mieru prehovoril posl. Daubner, ktorý vyzdvihol, že najlepšou ces­tou. k blahobytu a krajšej budúc­nosti je mier, ktorý chceme udržať za každých okolnosti. Za medzinárodnú federáciu žien prehovorila jej členka, Lehká. V rezolúcii, ktorú manifestačné mie­rové shromaždenie radostne pri­jalo, sa hovorí, že mierová mani­festácia Prešovského kraja vyjad­ruje túžbu po mieri a po pokojnej výstavbe kraja. ¥9. fétiáifca j Alexej Dechterev prvým pravoslávnym biskupom v Prešove Po veľkej mierovej manifestácii v Prešove odobral sa manifestačný sprievod na Partizánsku ulicu, kde bola vysviacka nového katedrálne­ho pravoslávneho chrámu a prvé­ho prešovského pravoslávneho bis­kupa, Alexeja Dechtereva. Vy­sviacku vykonal metropolita kru-tický a kolomenský, Th. Dr. Niko­laj. Prvý pravoslávny biskup v Prešove, Alexej Dechterev, narodil sa 2. mája 1889. Študoval po ab­solvovaní gymnázia v námornej škole, potom pracoval ako vedec v Zakaukazsku. Dlhé roky pracoval na východnom Slovensku medzi ukrajinským obyvateľstvom. Na« písal o ňom ako novinár veľa člán­kov. Roku 1936 stúpil do kláštora Sv. Jova v Ladomírovej na vý­chodnom Slovensku a prijal meno Alexij. Napísal mnoho kníh o ná­boženstve a viere. Druhú svetovú vojnu prežil v Egypte a v Alexan­drii. Po mnohých rokoch význač­nej práce vrátil sa na východné Slovensko, aby pracoval medza na­ším ľudom, pomáhal mu v budova­teľskom úsilí i v boji za udržanie svetového mieru. Náš pracujúci ľud víta Alexija Dechtereva ako prvého pravoslávneho biskupa, le­bo vidí v ňom svojho veľkého po­mocníka i iniciátora pri svojom budovateľskom snažení a vidí v ňom predstaviteľa cirkvi, ktorá našla správny pomer v úzkej spo­lupráci medzi štátom a cirkvou. Novému pravoslávnemu bisku­povi v Prešove poslal minister spravodlivosti, poverený viesť Štátny úrad pre veci cirkevne, Dr. Čepička list tohto znenia: Vážený pán biskup! Posielam Vám srdečné blahoželanie k vysokej hodnosti, ktorá Vám bola udelená. Ďakujem pri tejto príležitosti všetkým pra­voslávnym kňazom i laickým pra­covníkom pravoslávnej cirkvi Va­šej eparchie za ich naozaj vlaste­neckú prácu, ktorú Republika tak potrebuje a ktorú si vysoko váži­me. Tešíme sa, že pod Vaším vede­ním kráča pravoslávna cirkev Va­šej eparchie k rozkvetu a sľubnej budúcnosti, tak, ako to zodpovedá záujmom Republiky a nášho ľudu. Z obradov pri vysviacke pravoslá ’. neho biskupa Jťľvy pravoslávny oisaup v Prešove, A. Dechterev Záber z vysviacky pravoslávneho biskupa Príprava našich odborárov na zimný TÚS Za účasti všetkých predsedov závodných rád, ďalej inštruktorov závodných skupín ROH a predsed­níctva Krajského výboru sväzu za­mestnancov v stavebníctve v Pre­šovskom kraji bola dňa 10. februá­ra t. r. o 9. hod. na KOR v Prešo­ve porada, za účelom dôkladnej prípravy Zimného týždňa údemíc­­kych smien. Inštruktážnu poradu viedol tajomník KVS, s. Hronský. Všetci funkcionári ROH v podrob­nej diskusii prišli s premyslenými návrhami, ako previesť čo najlep­šiu prípravu na staveniskách v na­šom kraji, aby sme v tomto vý­znamnom týždni dosiahli v plnej miere ten cieľ, ktorý Zimným týž­dňom údemíckych smien ČSSZ, n. p. v celej ČSR sledujú. Uvedomelí si toto, že naše znárodnené staveb­níctvo má v tomto roku úlohy zvý­šené oproti minulému roku o ce­lých 40 %, aj toto, že každá skupi­na ROH musi sa na plnení týchto úloh tiež vo zvýšenej miere zain­teresovať a zaviazali sa v tomto smysle inštruovať svojich spolu­pracujúcich na stavbách. Veríme a očakávame, že každý odborár na našich stavbách osvedčí sa nielen v tomto týždni, ale aj po ňom ako ozajstný hospodár na svojom pra­covisku.

Next