Hlas Ĺudu, január 1971 (XVIII/1-25)
1971-01-14 / No. 11
Bolo to v skorých ranných hodinách 25. marca 1945, hovorí ** predseda MsNV v Želiezovciach súdruh Michal Lipovský. Bolože to radosti, objímania s osloboditeľmi. Veď sa aj bolo nad čím radovať. Konečne nadišla chvíľa, keď obyvatelia zhodili z pliec jarmo poroby hortyovských a hitlerovských hrdlorezov. — Na tretí deň, — spomína si súdruh Lipovský — sme prišli do Želiezoviec tri družstvá strážnej služby. Týmto sme vlastne prevzali zodpovednosť za poriadok, aby sa život čo najskôr znormalizoval. Občania mesta si nás, československých ako aj sovietskych vojakov tak veľmi obľúbili, že sa predbiehali v pozvaniach do rodín, kde nás pohostili, povypytovali sa na vojnové skúsenosti a hlavne boli zvedaví, kedy už konečne skončí vojna a s ňou veľké utrpenie miliónov nevinných. Veď len pri oslobodzovaní Želiezoviec padlo asi 300 vojakov a okolo 200 civilov. Po dvoch mesiacoch sovietske vojská opustili mesto a všetká zodpovednosť za poriadok, pokoj a proti narušovateľom vzájomných vzťahov prešla na nás ,a novozriadené revolučné ľudové orgány. S ochotou k pomoci sme sa stretávali na každom kroku. Veď v meste žilo ešte 7 starých členov strany, ktorí v roku 1921 rozdúchavali v okolí iskru revolúcie. Ľudovít Tóth a Ondrej Mihály nechýbali medzi nimi. Ani súdruhovia Soldán, šuppen, Molnár Sándor a iní. Mali bohaté skúsenosti aj z ilegálnej práce, keď v roku 1938 maďarskí fašisti zahnali stranu do ilegality. Za komunistami v Želiezovciach prichádzali pre povzbudzujúce slovo, inštruktáž alebo aj priamu pomoc členovia strany zo Šalova, Turej a iných obcí, ktorí sa nedali zlomiť a verili vo víťazstvo spravodlivej veci. Aby som nezabudol. Miestna organizácia KSČ za bývalej masarykovskej republiky vedela chápať internacionalizmus a keď frankistický fašizmus začal hrdúsiť demokraciu v Španielsku, vyslala do radov interbrigády svojho člena Ľudovíta Bentáka. Ako prišla sloboda do mesta Teda — komunisti v Želiezovciach dnes na revolučné tradície svojich predchodcov. môžu, nadviazať ♦ j ■ ■■ CC „ŽELIEZOVCE, MESTO STARÉ PRI HRONE A rcheologické vykopávky ** a nálezy, ktorých je z okolia Želiezoviec veľké množstvo, potvrdzujú, že ľudia tu bývali už pred mnohými tisícami rokov. Veľa nálezov je z doby kamennej i bronzovej. Na okolí Želiezoviec nachádzame kulskej nemocnice sa nachádza štrkovisko, a v ňom sa našli pamiatky po ľuďoch z doby bronzovej: praveké sídlisko spolu s jamami na obilie, kde si vtedajší obyvatelia uskladňovali svoje skromné zásoby. Vieme, že koncom 1, stokumentov je dokázané, že si cisár za svoj hlavný stan zvolil miesto nazvané CASTRA BINI, ležiace na katastrálnom území dnešných Želiezoviec. Tu vraj napísal aj svoje známe PAMÄTI. V denníku, ktorý si viedol, presne opisuje tok rieky Zäletv Franza Schuberta Nie každý z našich čitateľov vie, že v želiezovskom grófskom kaštieli Jána Eszterházyho žil niekoľko rokov aj slávny hudobný skladateľ Franz Schubert. Po tažkých rokoch biedy vo Viedni mal tu konečne zabezpečené tiché a pokojné pracovné prostredie. Veľmi si tu obľúbil slovenské i maďarské ľudové piesne, z ktorých čerpal pre svoju tvorbu. Bol dobrým učiteľom aj spoločníkom pre grófske komtesy. Zvlášt dobre si rozumel s komtesou Karolínou. Keď sa gróf a grófka dozvedeli, že ich dcéra miluje chudobného učiteľa hudby, odviezli ju do Viedne a za krátky čas ju prinútili vydat sa. Ešte i dnes sa na želiezovskom okolí hovorí o Schubertových záletoch. Keď mu totiž Karolínu poslali do Viedne, našiel si náhradu v peknej vdove po mlynárovi v neďalekej Sikenici. Musela byt skutočne veľmi pekná, pretože za ňou veľký skladateľ chodil zavše t pešo, nehľadiac ani na počasie. Zložil na ňu i prekrásne piesne, známe pod názvom „Die schöne Müllerin'" — čo v preklade značí „Pekná mlynářka." Želiezovce si na pobyt Franza Schuberta veľmi dôstojne spomínajú. Prednedávnom zriadili na jeho počest pamätnú izbu v jednej z budov patriacich do areálu kaštieľa. S mimoriadnym vkusom a s úctou k slávnemu skladateľovi usporiadané expozície umožnia návštevníkom vžit sa aspoň na chvíľu do minulosti a pochopit ducha veľkého génia. Cisár Marcus Aurélius v Želiezovciach , t ú r u maďarovskú (nazvanú podľa náleziska pri Maďarovciach — dnes Malinovec), kultúru želiezovskú, kultúru pilinských popolnicových polí (podľa obce Pilín), ďalej sú to mnohé nálezy po Skýtoch, Keltoch (zvaných tiež Gallovia), Rimanoch, Kvádoch (Germánoch) a Slovanoch, jedným z posledných archeologických objavov sú tzv. kadluby, čiže formy na liatie bronzových nástrojov, ktoré našli v roku 1955 pri hĺbení základov obytných domov v Želiezovciach (teraz sú uložené v Tekovskom múzeu v Leviciach). Iba 500 metrov od dnešnej želiezovAni sa vlastne nevedelo, čí sú Želiezovce mestečkom alebo dedinou. Veď, čože ... 3670 duší napočítali kedysi na širokej, rovnej ani dlaň rozprestierajúcej sa... Dediny? Nuž akokoľvek, ale boli centrom, roztratených obcí na tejto šíravine a keďže tu sídlil aj mocný zemepán, nuž im charakter mesta naozaj každý priznal. 1 Keď víťazná Sovietska armáda hnala splašených germánskych nadľudí do vlastného pelechu, front tu na tri mesiace zastal. A to už tak býva, ie keď hovoria zbrane, múzy mlčia. Zastal všetok ekonomický, ročia nášho letopočtu Rimania, aby sa lepšie mohli ubrániť útokom germánskych kmeňov, budovali vojenské pevnosti už aj na ľavej strane Dunaja, ktorý v tom čase tvoril najsevernejšiu hranicu ich ríše. Historikovia Plínius a Tacitus vo svojich dielach priam reportážnym spôsobom opisujú prenikanie rímskych légií hore povodím Hrona. Na vtedajšom ťažení sa zúčastnil aj sám cisár Marcus Aurélius. Podľa starých do-kultúrny a spoločenský život. O politickom nehovoriac. Ten zaberal naplno. Už vtedy sa robili plány: čo a ako ďalej po oslobodení... Naozaj, potom sa rozbehlo všetko priam tryskom, naplno. Ako prvá akcia padla do rany škola na námestí 1. mája. Prebudovali ju na okresný národný výbor, v ktorom sa to v prvých mesiacoch a neskôr mrvilo ako na mravenisku. Ľudia z blízkeho i ďalšieho okolia mesta prichádzali s dôverou v nových predstaviteľov nového zriadenia: dajte, urobte, zariaďtel Tieto hlasy nedali zaspať nikomu z otcov Zeliezovského okresu. Pracovalo sa usilovne, trpezlivo, neúnavne. Dnes, po 25 rokoch bilancia je viac než radostná. Posúďte ... Nová STS od svojho vzniku výdatne pomáhala družstevným poľnohospodárom, takisto objekty Poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho podniku. Máme vyratúvať ďalej? No prosím: športový štadión, nemocnica s poliklinikou, do 120 nových bytových jednotiek zo štátnej výstavby a 107 družstevných bytov. (K tomuto počtu čoskoro pribudnú ešte dva činžiaky štátnej a 1 činžiak družstevnej výstavby). Keď je už o bytoch reč, nesmieme zabudnúť, že v budúcom roku sa Hrona i okolité kopce, háje a pahorky. O miestnom obyvateľstve sa zmieňuje, že žijú ešte v rodovom zriadení — v patriarcháte. Najvzrušujúcejšie sú cisárove poznámky o urputných bojoch s Kvádmi. Vtedy sa raz stalo — bolo to roku 171 n. 1. — že na kraj doľahlo veľké a dlhotrvajúce sucho. Auréliova najväčšia pýcha — jeho hrdinná Hrmiaca légia (LÉGIA FULMINABICA) sa kúsok nad Želiezovcami dostala do smrtiaceho obkľúčenia Kvádov. v Želiezovciach nasťahuje do nových bytov 180 družstevných rodín a potom o rok 400 rodín súkromných stavebníkov si bude môcť povedať — môj dom — môj hrad. Po kultúrnej stránke je tu 150-sedadlové nové moderné kino, Obchodný dom, hotel Hron, kúpalisko, dva detské bazény s termálnou vodou, rozsiahly kultúrny dom a pred dokončením je dom služieb. Horšie t»-majú. y, Želiezovciach s komunikáciami. Ale tento problém je spojený s kanalizáciou. Na budúci rok sa má začať í s týmito dôležitými prácami za takmer 30 miliónov korún a vodovod odčerpá pravdepodobne tiež takú istú sumu peňazí. V pláne výstavby sa ráfa na budúci rok začať s výkopom vinárskych závodov na spracovanie 40 vagónov hrozna, ďalej to bude šľachtiteľský a semenársky ústav a veľkoplošné závlahy — pobočka pre povodie Hrona. Na školopovinnú mládež sa tiež nezabudlo. Vlani odovzdali do užívania prestavbu 9. triednej slovenskej SVŠ s telocvičňou a takisto maďarskú 9. triednu SVŠ-ku. V meste hospodária dve JRD a jeden ŠM. Národnostné rozloženie dnes už takmer 5500 duší čítajúcich Želiezoviec? Približne polovic? je Slovákov a Maďarov o nejaké to jedno-dve percentá viacej. Škriepky alebo trenice? Ani jedno ani druhé. Svorne si nažívajú a navzájom navštevujú svoje kultúrne podujatia. A tak je to správne, tak to má bytí Rímski vojaci boli celkom vyčerpaní, bez zásob a vody. Už-už čakali, že ich nepriateľ pozabíja, keď sa zrazu obloha zatiahla a nad krajom sa spustil dávno nevídaný lejak — v Auréliových poznámkach spomínaný ako „zázračný dážď“. Hrmiaca légia sa vďaka tomuto „zázraku“ zachránila. Marcus Aurélius sa po týchto bojoch s rôznymi germánskymi kmeňmi Kvádov, Markomanov a sarmatských lazygov už nestačil vrátiť späť do Ríma. Pn ďalšom ťažení proti nim v roku 178 nebol úspešný. Nakoniec uprostred vojnovej vravy zomrel; nevie sa však presne, kde, či pri Vindobóne alebo v Sirmiu. Po jeho smrti uzavreli Rimania s Markomanmi tzv. Kommov mier (r. 180), čo znamenalo ústup rímskych vojsk z vnútrozemia nášho kraja. KEDYSI A DNES Milanke váži 3330 gramov Najmladším občiankom Želiezoviec pri našej návšteve bol Milanko Narodil M a d á č. sa 29. decembra 1970, o 14.00 hodine, váži 3,30 kg a merla 51 centimetrov. Je piatym dieťaťom svojich rodičov, pracovníkov miestneho JRD. Keď nám hu v pôrodníci ukázali, veselo sa usmieval, ako by chcel „Pozrite puvedať: sa. aký som zdravý a pekný!“ A skutočne, x Milanka bude dozaista veľký fešák, čo sa mu už teraz odzrkadľuje v jeho šibalských očkách. A my mu k tomu pridávame aj prianie, aby bol vždy dobrým človekom, na radosť rodičom, obci i spoločnosti! Veruže už deväť a pol krížika nosí na svojom chrbte mimoriadne milá a zhovorčivá „Juli néni“, najstaršia obyvateľka Želiezoviec. Ak by ste ju stretli na ulici, ani by ste neuverili, že JULIANA TÖTHOVÁ už má 95 rokov. Prijala nás vo svojej čistej izbietke, v dome na Schubertovej ulici číslo 2. a ochromila vyhlásením: „Ešte nikdy v živote som nebola chorá, a tak som ani lekára nepotrebovala. Možno je to aj preto, že som dlhé desaťročia pracovala na zdravom vzduchu, na poli, medzi repou, kukuricou a makom. Rada som ošetrovala prasiatka i sliepočky. A čo jem? Nuž, nikdy až dodnes som si nevyberala, zjem všetko, čo príde. A viete, na dedine sme tých dobrôt zvlášť mnoho nemali. Oproti môjmu domu je kaštieľsky park; a tam sa veľmi rada za pekného počasia poprechádzam a spomínam na mladosť. Na chudáka, môjho syna Žigmunda, ktorý padol v prvej svetovej vojne i druhého syna Alexandra. Už ani muža nemám, len dve vniučky a päť pravnučiek. Teraz sa o mňa veľmi dobre stará opatrovníčka určená mestským národným výborom! BABIČKA Juliana fôtliavá POVEDALI NÁM OBČANIA v Želiezovciach: 0 „Najväčšou škodou nášho mesta je, že tu nemáme žiadny priemyselný podnik. Bývalý Želiezovský okres dodával v minulosti štátu skoro toľko mäsa, mlieka a obilie ako celý bývalý Žilinský kraj. Nuž bolo by dobré, ak by u nás postavili nejakú továreň na spracovanie poľnohospodárskych plodín. Veď pracovných síl je u nás dostatok.“ 0 „Keď sme boli sídlom okresní, bolo u nás i riaditeľstvo STS. Teraz sú objekty bývalej estéesky poloprázdne. Prečo ich na niečo nevyužijú — hoci aj na nejakú pre náš okres netradičnú výrobu, kde by mohli pracovať naše ženy z domácnosti?“ 0 „Naša miestna tehelňa už pomaly nemá z čoho robiť. Pre nedostatok suroviny mali v nej výrobu zastaviť už pred troma rokmi, ale stále sa tam robí a uberá ďalšia poľnohospodárska pôda — ročne okolo 2 hektárov. Asi tri kilometre odtiaľto objavili dobrý íl na výrobu tehál; na jeho dopravu do terajšej tehelne by sa mohla použiť stará úzkokoľajná železnica.“ 0 „Počuli sme, že nový závod ČSAD i autobusovú stanicu spolu s garážami i opravárenskými dielňami mali začať stavať ešte v roku 1964. Nestalo sa to však a nám neostáva iba dúfať, že sa to stane s konečnou platnosťou v roku 1971.“ 0 „Cesty v Želiezovciach sú vonkoncom nedostatočné. Za dažďa sú plné blata a za sucha večne nad nimi kúdolí prach. Z 24 kilometrov dlhých komunikácií (cesty, ulice) vedúcich naším mestom sú zbesprašnené len 2 kilometre.“ „ŽELIEZOVCE, MESTO STARÉ PRI HRONE, PREŽILO SI VOJNY, VECI PŘEHROZNÉ. GNIAVILI TA VOJSKÁ RIMA S AURÉLIOM NA ČELE, NERAZ SA TVOJ CHOTÁR ZMENIL NA KRVAVÉ KÚPELE . . “ ŽELIEZOVSKÁ HISTÓRIA VERU VEĽMI BOHATÁ, ČI TO BOLO ZA ATILU ALEBO ZA SCHUBERTA. HLAVNÉ VŠAK JE, ŽE TAM ŽIJÚ ĽUDIA VEĽMI STATOČNÍ, PRACOVITÍ, A VŽDY MILÍ - USMIATI." HISTORICKÉ MESTEČKO ŽELIEZOVCE V DECEMBRI 1970 NAVŠTÍVILI, O ŇOM NAPÍSALI A VYFOTOGRAFOVALI HO FRANTIŠEK PETÍK, OTAKAR HOTTMAR A IÁN PRÍBELSKÝ