Hlas Ĺudu, január 1971 (XVIII/1-25)
1971-01-16 / No. 13
PÄfDESIATICH rokoch... Medzi hosťami, ktorí sa dnes zúčastnia na slávnostnom zasadnutí DV KSS v Kollárovom dome v Ľubochni, kude a] )ÄN BARTÄK z Trenčína. Vracla sa sem po päťdesiatich rokoch, pravdaže o tolko starší, avšak ešte stále s tým istým mladíckym elánom, so straníckou legitimáciou, ktorú tak starostlivo opatruje a pre ktorú sa práve v tých dávnych rokoch rozhodol. Ba či (e to ozaj tak dávno? Pre komunistu Bartáka ani nie. Akoby to bolo toť pred pár rokmi. Všetko z toho obdobia sí velmi dobre pamätá a ked rozpráva o tom, ako to bolo v ten šestnásty januárový deň v dvadsiatom prvom v Ľubochni, to akoby priam z knihy čítal. Ale to už tak býva. lá najpravdivejšia pravda sa dá vykresliť len vtedy a v tanom prípade, ak to človek sám zažil. Súdruh. Barták bol skutočným svedkom udalostí, ktoré sa vtedy v Ľubochni zbehli, veď tu bol ako delegát. Ján Barták, stolársky pomocník nemal vtedy ani celých dvadsať šesť rokov. Býval v Trenčíne a bol členom sociálno-demokratickej strany. Bol robotník, v inej strane ani príslušnosť nehladal. Ľudia typu Jána Bartáka však čoskoro vycítili, že to s tou sociálno-demokratickou stranou akosi nie je v poriadku. Jej predstavitelia ohŕňali nos ak bola reč o víťazstve ruského proletariátu, keď sa medzi robotníkmi čoraz častejšie ozývalo slovo socializmus, marxizmus a keď sa kde-tu ozvali ostrejšie hlasy o československej buržoázii. Tá zdierala robotníka a malého rolníka kde len mohla. Postupne sa začali poctivým členom otvárať oči a začala sa formovat marxistická lavica, ku ktorej sa bez váhania pripojil aj Ján Barták. Preto ho spolu s Karolom Dobosom, vtedajším kníhviazačom poslali ako delegáta na zjazd do Ľubochne. Nech sa buržoázia so svojím aparátom, ktorý dosadila do Ľubochne, akokoľvek usilovala zmariť zjazd marxistickej lavice, nech robila spomínané opatrenia, zámer jej nevyšiel. Zjazd svoju úlohu splnil — zjednotil revolučné sily slovenského proletariátu a položil základy pre vznik komunistickej strany na Slovensku. Súdruh Barták si ešte dnes s pohnutím spomína na záver zjazdu, ktorý skončil zaspievaním Internacionály. S radosťou a uspokojením sa vracal neskoro v noci do Trenčína, aby spolu s Dobosom mohol čo najskôr informovať svojich druhov o víťazstve, ktoré na zjazde priekopníci marxizmu dosiahli. Dnes teda sedí Ján Barták opäť v zasadačke v Kollárovom dome v Ľubochni. Pravda, za celkom iných okolností, ako vtedy. Nemusí sa obzerať napravo, čl nalavo, aby ho četník nepotiahol za kabát, dnes môže smelo sledovať slávnostný prejav predstavitefov strany, tej, ktorej tu budoval pred polstoročím základy. Je šťastný, že sa dožil tohto dňa. Súdruh Barták je statočný, príkladný komunista, čo vidieť i z toho, že napriek svojim 76 rokom je stále aktívny, pracuje v organizácii, odovzdáva skúsenosti mladším a učí ich plniť si povinnosti, ktoré pre nich z členstva v strane vyplývajú. Sám sa nevzdával ani za najťažších podmienok, nech už to bolo v predmníchovskej republike, či za tzv. slovenského štátu. Desiatky dní a nocí si odsedel v llavskej väznici len preto, že nechcel zradiť ideu marxizmuleninizmu a proletárskeho internacionalizmu. Vždy sa hrdo hlásil ako propagátor velkého Sovietskeho zväzu a tým zostal dodnes. Za dlhoročnú prácu v strane za zásluhy na budovateľskom úseku získal Ján Barták mnohé vyznamenania a medzi nimi Rad práce. To, že ho pozvali ako hosťa na dnešné slávnostné zasadnutie Ov KSS v Ľubochni pri príležitosti 50. výročia historického zjazdu, tiež považuje za jedino zo svojich vyznamenanú 1 STEFAN KOLÍNEK :UB0CHNA 1921 (Dokončenie zo strany 1.) Prudký rozvoj revolučného hnutia v minulom období vytváral predpoklady pre položenie orga nizačných základov komunistického hnu tia. Zavŕšením tohoto procesu vnútrostra níckeho vývoja bol Ľubochniansky zjazd revolučného proletariátu Slovenska Zakarpatskej Ukraji a ny. Obsahom zjazdového rokovania boli v podstate dve otázky: Taktika strany a prijatie 2i podmienok vstupu do Komunistickej internacionály. Revolučný proletariát bol si vedomý významu zjazdu a dôležitosti rokovania. „Proletariát Slovenska a Podkarpatskej Rusi bude pojednávať v Ľubochni ako nastúpiť jednotnú cestu v politickom hnutí. Ešte žiadny zjazd nebol taký dôležitý, ba historický, ako bude tento. Proletariát a dedinská chudoba, odpútaná od buržoázie a lží socialistov berie do rúk rudý prapor, aby sama vydobyla víťazstvo socializmu. Ideme do Ľubochne preto, aby sme previedli úplné zjednotenie robotníctva a dedín skej chudoby! My, slovenskí ro botníci, budeme tu vystupovať prvý raz ako historický činiteľ! V Ľu bochni rodí sa nové Slovensko, — vlasť chudobného ľudu. A odtiaľ po horách, dolinách a rovinách zaznie pieseň revolúcie, ktorá zburcuje státisícs našich bratov, vleje im do krvi a žíl odvahu a tieto státisíce oslobodia naše Slo vensko od kapitalistov, úžerníkov a vydieračov ľudu.“ ké Ľubochniansky zjazd splnil veľhistorické poslanie, keď sa uzniesol zjednotiť bez ohľadu na národnosť členov sociálnodemokratickej strany na Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine v jednotnú organizáciu. Kým na zjazde sociálnodemokratickej strany v Martine v septembri 1920 začal sa proces rozkladania sociálnodemokratickej strany, ľubochniansky zjazd položil základy organizovanej ľavice Sociálnodemokratickej strany na Slovensku. Delegáti podrobili ostrej kritike politiku pravicových vodcov sociálnodemokratickej strany a ich spoluprácu pri potláčaní robotníckej triedy. V rokovaní k otázke prístupu ku Komunistickej inter nacionále 148 delegátov, zástupu júcich vyše 241 000 členov jedno myseľne prijalo rezolúciu, v kto rej vyslovili plný súhlas so zásadami III. internacionály a pre hlásili v mene organizovaného robotníctva Slovenska, že „je jeho najvyšším prianím a povin nosťou postaviť sa na stranu všet kého robotníctva sveta sústredené ho v III. internacionále“. Prijatie rezolúcie bolo výrazom víťazstva proletárskeho internacio nalizmu nad nacionalizmom a oportunizmom a vytvorilo pred poklady pre zjednotenie revolučného proletariátu na Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine s proletariátom Čiech a Moravy v jednot nú komunistickú stranu, k zjedno teniu revolučných síl v celom štá te Delegáti žiadali čím skôr utvoriť komunistickú stranu a prijať 21 podmienok pre vstup do Komunistickej internacionály. Na zjazde boli prijaté podmienky k vstupu do III. komunistickej internacionály okrem 17., ktorej riešenie bolo ponechané celoštátnemu zjazdu. Znamenalo to, že proletariát na Slovensku sa v duchu leninských princípov výstavby strany stavia za jednotnú celoštátnu komunistickú stranu. Delegáti schválili rezolúciu, ktorá rozhodne protestovala proti vojenskej diktatúre na Slovensku, obmedzovaniu občianskych práv, žiadali zrušenie cenzúry robotníckej tlače a zaručenie občianskych práv a slobôd. Zjazdu sa aktívne zúčastnili aj delegáti sociálnodemokratických a odborových organizácií z územia západného Slovenska: M. Čulen, ]. Nagy, A. Svraka, F. Kubač a ďalší. Ľubochňa je významným medzníkom vo vývoji proletárskeho hnutia celej ČSR. Revolučný zmysel a odkaz Ľubochne je aktuálny aj dnes, keď strana prechádza procesom očisťovania svojich radov od pravicovo-oportunistických a nacionalistických živlov. Základný význam tohto zjadu spočíva v tom, že znamenal rozhodujúci krok a vytvorenie podmienok pre vznik robotníckej strany v duchu 21 podmienok Komunistickej internacionály a pre založenie revolučnej strany — Komunistickej strany Československa. Doc. dr. Ladislav HUBENÄK, CSc. (Pokrač. z 1. str.) V posledných dňoch vychádzajú v ústrety energetikom aj pracovníci televízie. Treba oceniť, že zrušili predpoludňajšie a popoludňajšie vysielanie a s programom začínajú až v podvečer. Domnievam sa však, že by mohli urobiť ešte viac. keby . .. keby uvádzali atraktívne programy až po energetickej špičke a keby pred každým zaujíms'vým a pútavým vysielaním upozornili divákov, aby šetrili energiou a vypli všetky spotrebiče. REGULAČNÉ OPATRENIA by bolo potrebné zintenzívniť aj v oblasti veľkoodberu. V mimoriadne nepriaznivej situácii by sa mala predĺžiť platnosť regulačného stupňa č. 10 na celé dve hodiny, a to v predpoludňajšej i popoludňajšej smene. Tým by sa znížilo zaťaženie v dobe od 7.00 hodiny do 10.00 hod. a od 17.00 do 20.00 hod. približne o dvojnásobok oproti hodinovým energetickým výsekom, to je o 500—600 megawattov. Nebolo by od veci, ak by i závody s vlastnou elektrárňou boli povinné znižovať účelovú spotrebu elektriny na bezpečnostné minimum, platné pre regulačný stupeň č. 10 v hodinách krajských výsekov. Podniky s chémie,ko-tepelnými prevádzkami by mali v energetických výsekoch riešiť úsporu elektriny tým spôsobom, že by sa hodnota zníž'enia alikvotné rozdelila na viac hodín v celom časovom pásme. Nemalo by sa zabúdať i na tn, že generálne opravy priemyslových a energeticky náročných spotrebičov treba robiť v zimnom období. Žiaľ, zatiaľ je prax práve opačná. Kormidelníci našej ekonomiky by mali pamätať na to, (pravda, pokiaľ trvá napätie v palivovnenergetickej bilancii) že by bolo najúčelnejšie, aby pracujúci čerpali časť závodných dovoleniek v zime. Pochopiteľne, bolo by im to treba vysvetliť a zistiť, či by s touto alternatívou súhlasili. Pokyny sa obracajú aj na obyvateľstvo so žiadosťou, aby i domácnosti prispeli časovým> usporiadaním používania, predovšetkým náročných elektrických spotrebičov, najmä na zvládnutie večernej špičky. Veď spotreba elek triny v domácnostiach predstavu je asi desať percent z celkovej spotreby u nás. Každý občan by mal preto dozerať na to, aby v bytoch neboli zbytočne zapnuté rádioprijímače, variče, lampy a iné spotrebiče. Pomôžeme tým nielen sebe, ale i celej ekonomike. sa Samozrejme, tieto opatrenia, či už týkajú veľkoodberateľov alebo maloodberateľov, sú iba čiastkové a krátkodobé. Pri vy pracovávaní rozsiahlejších a sta bilnejších koncepcií by bolo treba VYCHÁDZAŤ HLAVNE Z TÝCHTO. NÁMETOV: ® priemyselným podnikom by sa mali určovať výrobné úlohy na základe daných možností zásobovania elektrickou energiou a plán by mal byt zosúladený s fondom elektrickej prúte; O treba plánoyito vytvárať systém spotrebičov — tzv. regulátorov (hlavne pri novej investičnej výstavbe), a to z takých spotrebičov, pri ktorých možno prevádzku krátkodobo prerušovať a obmedzovať; O treba posudzovať všetky žiadosti o zvýšenie prídelu elektrického výkôbu, (z titplu nových investičných' 'arfclf,' iúôtferhizácie a rekonštrukcie), hlavné z hľadiska efektívnosti spotreby a možnosti elektrizačně] sústavy; Q mala by sa prehlbiť kontrola energetickej účinnosti nových priemyslových spotrebičov; £ bolo by potrebné, aby elektrotechnický skúšobný ústav položil dôraz na zvyšovanie energetickej účinnosti pri nových spotrebičoch; A treba rozšířit výrobu regulačných prvkov na elektrické spotrebiče, pretože, ako je známe, Ich používaním sa podstatne zvyšuje hospodárnosť prevádzky ■ipotreblčov; 0 mail' by sa upraviť ceny elektriny pre veľkoodberateľov, pretože v niektorých prípadoch sú nižšie ako náklady na dodávku elektrickej energie a nenútia odberateľov k racionalizácii pri spotrebe. SITUÁCIU V ENERGETIKE nezlepšíme šibnutím čarovného prútika, tobôž potom peknými rečami. Vyrovnanie palivovo-energetickej bilancie nie je otázkou niekoľkých mesiaco>v, ale, povedzme si úprimne, viacerých rokov. Záleží predovšetkým na nás, ako budeme v praxi uplatňovať zásady, zabezpečujúce úsporu elektriny a akým tempom budeme budovať npvé energetické Capacity. To by si mal uvědomit každý občan tohto štátu. P. DINKA N ebyť toho vymeneného bicykla, ktovie, či by sa mladí v Kálnici boli vôbec dali do budovania svojho klubu ... každá udalosť na tomto svete má však svoj začiatok a pri začiatku klubu mladých v Kálnici hol spomínaný bicykel. Skrátka, stalo sa, že „služobne starší“ zväzák Ivan Pastorek si omylom zobral tento dvojkolesový dopravný prostriedok, ktorý bol taký istý, ako ten jeho, ale predsa to nebol jeho ... A keď ten druhý tlačili dvaja mládenci hore dedinou, aby obe vozidlá prišli k správnym majiteľom, slovo dalo slovo a svoj nápad s klubom hneď zahorúca vyklopili priateľovi Pastorkovi. F ígeľ bol v tom, že mládenci nielen prišli na dobrý ná>pad, lebo o tie nebýva občas núdza, ale v tom, že prišli aj na to, kde a z čoho klub postaviť. Do oka im padla „garáž“, stará budova, ktorá už roky nebola garážou, ale slúžila ako sklad hnojív pre miestne JRD. Dojednané, schválené, anno Domini 1970. To ešte v Kálnici, obci s 1111 dušami (to je už presné číslo podľa posledného sčítania!) rozloženej pár kilometrov smerom k horám od Nového Mesta nad Váhom, neexistovala mládežnícka organizácia. Ale existovala tu schopná partia mladých ľudí, ktorá už od dobrého nápadu neodstúpila. A začali to naozaj múdro, od „Adama“, čiže predsedu MNV Adama Krchnavého, ktorého v Kálnici ešte dodnes volajú „richtárom“. Aby na hlavu obce naisto zapôsobili, vybralo sa ich za ním hneď desať. Ťažko posúdiť, či „richtár“ videl presilu a preto bez výhrad schválil myšlienku klubu, no prav. depodobne to bola predovšetkým jeho dobrá vôľa a ten správny vzťah k mladým občanom obce, ktoré mu diktovali podporiť túto iniciatívu. Aby nezostalo len pri podpore morálnej, ktorá síce nie je zanedbateľná, ale len z nej ešte nikto nič nepostavil, uvoľnila rara MNV 25 000 korún na stavebný materiál. So svojou trochou do mlyna prišlo aj JRD, lebo aj správa družstva a jeho predseda Rudolf Pagáč pozerajú dopredu a teda vedia, že raz namiesto starších prídu k slovu dnešní mládežníci. Družstvo ešte stále bolo majiteľom „garáže“. Podalo však pomocnú ruku mladým tým, že zorganizovalo pomoc od vojakov a brigáda hnojivo za dva dni odpratala. A navyše správa JRD venovala mládeži na klub 10 000 korún. Bolo by od mladých Kálničanov nepekné, keby sa aj oni nepokúsili prispieť na svoj klub tiež nejakými korunkami. A znova na to šli svojským spôsobom. Zábava — to je iste tradičný spôsob ako získať peniaze pre organizáciu, ale netradičné boli pozvánky na ňu. Vyrobili si letáčiky a priateľ, letec — amatér ich pozhadzoval do Kál nice i susedných .obcí. Spokojní boli aj organizátori, lebo do pokladne „spadlo z neba“ 3000 korún. AÔ smeho novembra 1970, prvý deň po uvoľnení „garáže , prišli prví mladí brigádnici. Partia mladých však už vtedy (nebola iba neformálnym spolkom spriaznených duší, ale dedinskou organizáciou Socialistického zväzu mládeže so 68 registrovanými člen. mi. Nie je to nič ľahkého — premeniť starú schátralú garáž na útulný klub, Veľa všakovakej roboty tu bolo a bude ešte treba urobiť. No už dnes mladí vedia, ako bude ich klub vyzerať. A to vďaka presným plánom, ktoré sú dielom jedného z mladých Kálničanov — Jána Valoviča. Mladý stavbár sa ochotne \podujal na túto prácu a okrem toho dozerá na celú stavbu. Doteraz preinvestovali na stavbe 273 000 korún. Mladí brigádnici si tu odkrútili už takmer 3000 brigádnických hodín zo svojho voľného času. Hoci Ján Valovič nie je žiadny byrokrat, tvrdí, že poriadok musí byť aj v evidencii bri gád a preto vie vo chvíli povedať, že medzi najusilovnejších brigád nikov patria: Pavel Jurík, Milan Šicko, Tibor Šimo, Peter Kvačala, Peter a Milan Hladký. Na čele brigádničiek, (ktoré sa, mimocho dom, nezľakli ani práce s krompá čom) sú Ľubica Krchnavá, Elena a Božena Valovičové. B udúci klub mládeže v Kálnici nevyzerá v týchto zimných dňoch priveľmi lákavo. Neomietnutá stavba s práve vsadený mi oknami, priamo pri jej boku svah, otvorené veľké vráta poskytujú pohľad na holú zem ... Ale Kálničania s fortieľom, pre nich takým príznačným, vyriešili aj problémy práce v zime a mraze. Okná sú už namieste, strecha je tiež, miestnosť je teda krytá zo všetkých strán. Spsť parákov, ktoré sem prinesú, miestnosť vykúri a betonovat' sa bude aj v zime. A keď prídu teplejšie dni, to už sa bude môcť pracovať aj na vonkajšej strane, tu príde omietka, tuto brizolit, sem pristavíme takú malú striešku, aby to vyzeralo lepšie, odtiaľto povedú schody ... T ohtoročný Prvý máj by mal byť prvým dňom prevádzky nového klubu. Priznám sa, že len ťažko som sa odhodlávala brať tento termín ako reálny. Elán do práce je, stavebný materiál tiež, ochotné ruky sú pripravené do práce, čo však bude, ak zlyhá napríklad dodávka vnútorného zariadenia? Na plánoch sú predsa presne zakreslené všetky detaily — krb, kreslá, barový pult, bufet, útulné boxy. A koberce, záclony, svietidlá, riad ... Odpoveď prišla bleskové v podobe zoznamu kúpených a zabezpečených predmetov, určených na vybavenie klubu. Od záclonovín a nábytku, cez magnetofón a hudobnú skriňu až po lopatku na smeti a vidličku na mäso. Všetky tieto veci sú starostlivo uložené a evidované u jednotlivých členov, ktorí iniciatívne uvoľnili časť svojich obývacích priestorov na tieto účely. A nie je to nábytok hocijaký, napríklad tie dve čierne kreslá by boli ozdobou každej lepšej domácnosti. — Chlapci moji, ale tie kreslá ste mohli kúpiť aj nejaké lacnejšie, veď to stálo kopu peňazí! vyhlasuje vraj už aspoň po stý raz „richtár“ Krchnavý. Predseda organizácie Pavol Hladký i ostatní zainteresovaní však berú tieto pripomienky s humorom; vedia už, že predseda MNV to hovorí akosi zo zvyku, len aby ich „pošteklil“. Vôbec sa na kreslá nehnevá, ale sa už v duchu teší, ako sa budú vynímať pri sobášnych obradoch. Áno, pri sobášnych obradoch, lebo v klube by mala byť aj pekná sobášna sieň a to je nápad samotného predsedu MNV. Nuž, tunajším budúcim novomanželom by vlastne mohol kdekto z okolia závidieť. Otvárací ceremoniál v klube mladých by mal byť tiež originálny. Pásku pri vchode neprestrihnú, ale — preseknú. Na tento akt je určená ostrá šabľa, ktorá síce nie je v inventári klubu, ale ktorá isto-iste nebude pri otváraní chýbať. Pre tých, čo sa o klub najviac zaslúžili, pripravia veľké symbolické kľúče. A k raz náhodou v najbližšom čase prídete do Kálnice stretnete tam niekoľko fúzaa tých a bradatých mládencov, vedzte, že máte do činenia s členmi výboru dedinskej organizácie SZM, ktorí si dali slovo, že kým nebude klub hotový, nebudú sa holiť. Do Prvého mája to iste vydržia bez vážnejších následkov. Ten klub mládeže, podľa ich slov, ale, ako sme sa presvedčili, nielen podľa slov, do tohto termínu určite dostávajú. Hádam už aj preto, aby im neskôr radosť z otváracieho ceremoniálu v novom klube nepokazili príliš dlhé fúzy a brady. ELENA BRESTOVANSKÁ Snímky: ĽUBOŠ TREFNÝ (2) a archív DO SZM L by ste už darmo hľadali takúto „garáž“. Usilovné ruky miariúch teáin xo-nov ju m&nm na pekný klub: Porada nad plánmi: „hlavný inžinier“ Ján Valovič, Ľubica Krchnavá a predseda DO SZM Pavol Hladký Kálhický „richtár“ a fanúšik klubu mladých Adam Krrhnavý-.