Hlas Ĺudu, apríl 1971 (XVIII/77-101)

1971-04-08 / No. 83

ľudový lekár JURAJ HOLDER, publicista, vzdelanec a ludový lekár sa narodil pred 160 rokmi, 5. ap­ríl* 1811 v Budmerlclach. Pô­sobil na viacerých miestach západného Slovenska, kde po­učoval íud ako má hospodáriť, prednášal mu a vzdelával ho a zdarma liečil. Ako propagátor slovenského tlačeného slova prispieval do „Orla tatranské­ho“ a do „Národných novín“ a ako vlastenec stal sa spolu­zakladatelem vzdelávacieho spolku slovenských vlasten­cov „Tatrína“. Keď videl, že bieda ťudu spočíva v pijatike, z ktoré) majú zisk Iba cudzlar­­skl krčmári, založil ďaleko-šl­­roko známy a prospešný „Spo­lok striezlivosti“. Holček spo­ločne s Radlinským, Ščasným, Kalinčiakom a Cabanom spolu­pracoval v Komisii pre školské učebnice a v roku 1850 pozbie­ral peniaze na založenie vlas­teneckej „Spoločnosti podsit­­nianskej“. V roku 1859 sa v Prahe zapája do všeslavianske­­ho hnutia za oslobodenie Slo­vanov v Rakúsku a o dva roky neskôr sa stáva jedným z or­ganizátorov memorandového zhromaždenia v Martine. Orga­nizuje tiež cyrilometodějské oslavy na Velehrade a spolu­­zakladá Maticu slovenskú. Holček sa zaoberal aj štú­diom liečivých rastlín a pomo­cou rôznych byliniek liečil 1 prípady, kde lekári sa vzda­li akýchkoľvek nádejí. Stal sa tak známy ako ludový lekár, často vyhladávaný. Zapodieval sa i včelárstvom a ovocinár­stvom a poučoval dedinský fud o moderných spôsoboch hospo­dárenia. Ako pokrokový kňaz sa do­stal Holček často s cirkevnou vrchnosťou do konfliktu. A ne­raz sa mu stalo, že za svoje tiresvedčente dostal domáce vä­zenie. alebo..,okúsil .väzenie niekde v odľahlom kláštore. Nikdy však svoj fud nezradil. Ľud sa mu odvďačil pamätnými doskami na miestach, kde Hol­ček pôsobil. F. K. Významný pedagóg N* ústrednom cintoríne v ru­munskom mesta Kluž stoji xan­­jlmavý pomník, s ktorého sa dozvieme, že tu odpočíva rek­tor vietkých škôl v Kluži a riaditeľ tamojšieho gymnázia dr. AMBRUS ADAM HORNAY, ktorý sa narodil pred 180 rok­mi, 2. apríla 1791 v Trenčian­skej Teplej. Tento výxnamný pedagóg, profesor matematiky a filozo­fie, doktor teológie a filozo­fi* pfisobil spočiatku na via­cerých miestach západného Slovenska, kde vychoval celý rad vzdelancov, oddaných tvojmu fudu. Takmer 20 rokov päsohil v KInži, odkiaľ sa v ro­ku 1849 vrátil na Slovensko. Chcel strávif zaslúžený odpoči. nok v Jure, odkiaf ho však sno­vá zavolali do Kluži za riadi­teľa lýcea. O necelé dva roky po príchode do tvojho staro­nového pásoblska zomrel na zákernú chorobu vo veku 60 rokov. Dr. A. A. Hornay nnpfsal po­čas svojej pedagogickej čin­nosti niekoľko významných učabnfc a vedeckých diel z ktorých zpomenieme najmä „Základy matematiky“, „Súhrn geometrie“ a „Súhrn algebry“. Tieto nčebnics a vedecké prá­ce boli dlhé roky používané na školách v celom Uhorsku. Hor­nay sa však venoval i kultúr­nej činnosti. Postaral sa o upevnenie priateľstva medzi rumunským a slovenským ľu­dom. Svojimi prednáškami po­učoval rumunských tudt o Slo­vensku a jeho zaujímavostiach. Ako vynikajúceho pedagóga bo vláda vyznamenala Zlatým záslužným krížom. Jeho hrob dodnes upravujú školské deti a pomník na hrobe je chránený pamiatkovými orgánmi Rumun­ska. K. ŠKOLY MAJÚ BYŤ vyhňou socializmu Začiatkom tohto týždňa bolo vo Večernej univerzite mar­­xizmu-leninizmu v Bratislave rušno. Prichádzali sem pedago­gickí pracovníci, aby z rúk riaditeľa tejto ustanovizne súdru­ha S. Pevného prevzali vysvedčenia za svoju dvojročnú hú­ževnatú prácu v špecializovanom kurze pre učiteľov občianskej výchovy. Absolvovali ho učitelia nielen z bratislavských ZDŠ, ale aj okolia. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že táto forma štú­dia je potrebná a dobre sa osvedčila. Medzi prvými prišla súdružka V. Hlôžková, zástupkyňa riad. školy, ktorá vyučuje občiansku výchovu a dejepis na ZDŠ-ke v Bratislave-Kútiky II. Opýtali sme sa jej, čo získala dvojroč­ným štúdiom v špecializovanom kurze. Medziiným povedala: „Dobrovoľne som sa prihlásila do dvojročného špecializované­ho kurzu občianskej výchovy. Môžem povedať, že som v ňom veľa získala. Zdokonalila som si teoretické vedomosti z mar­xistickej filozofie, politickej ekonómie, ale najmä z dejín KSČ. Vysoko hodnotím prednáš­ky súdruhov J. Strniska, J. Zva­ru a Cígera. Všetci prednášate­lia aplikovali teóriu na prax, čo nám veľmi prospelo vo vyučo­vacom procese. Chcem zo svo­jich žiakov vychovať čestných, oddaných, mravných ľudí. Od­porúčam všetkým mladým pe­dagógom, aby takýto kurz ab­solvovali. Odzrkadlí sa to na vyššej úrovni výuky a na hlb­­šíoh vedomostiach žiakov.“ Napokon prišla slávnostná chvíľa. Pedagógovia, tentoraz v úlohe poslucháčov a treba po­vedať, že podľa vysvedčení veľ­mi dobrých, zasadli do lavíc. Riaditeľ Večernej univerzity marxizmu-lentnizmu súdruh Š. Pevný privítal medzi nimi sú­druha R. Juříka, tajomníka MV KSS, vedúceho školského odbo­ru iNVMB súdruha Ľ Beňu, ako aj ostatných hostí. Zhodnotil dvojročné úsilie absolventov kurzu, ich statočnosť a serióz­nosť, s akou pristupovali k štú­diu, čo sa napokon ukázalo aj pri záverečných skúškach. Vy­naložené úsilie prednášateľov ako aj poslucháčov prinieslo zdravé plody ovocia, ktoré pe­dagógovia budú dávať svojim zverencom a podelia sa s ním aj s ostatnými učiteľmi na ško­le. Dobre padli úprimné a po­vzbudivé slová súdruha R. Juri­­ka, tajomníka MV KSS, ktorý v príhovore k absolventom po­vedal: „V ideologickej práci nás čakajú náročné úlohy. Učiteľ v škole zohráva hlavnú úlohu vo výchove. Využite materiály zo XIV. zjazdu našej strany vo vý­­uke, pôsobte politicky na mlá­dež. Výsledky sa neprejavia hned, ale budúcnosť ukáže, či ste konali správne. Verím, že budete aktívne pomáhať strane ako aj vychovávať mládež ko­munistickú. Ak máte v práci ne­jaké problémy, prídte na MV KSS, dvere sú pre vás vždy otvorené.“ Potom 61 pedagógov prevzalo vysvedčenie. Na ich tvárach žiaril úsmev, ktorý vystriedala radosť z dobre vykonanej práce, ale súčasne aj pocit hrdosti a zodpovednosti. Iste všetci v tej chvíli mysleli na jedno: čím viac dať zo seba strane a spo­ločnosti! Veľmi pekne to vy­jadrila v podakovaní za starost­livosť a pomoc pri štúdiu orga­nizátorom kurzu za všetkých absolventov súdružka A. Bučin­­ská: „Naša práca je náročná, zodpovedná a ťažká. Dvojročný kurz sme úspešne ukončili. Po­mohol členom strany, ale aj bezpartajným. To však nezna­mená, že nim končí naše ďalšie vzdelávanie. Socialistická spo­ločnosť potrebuje nielen vzde­laných, ale predovšetkým odda­ných a zapálených ľudí. Dsilie, ktoré sme pri štúdiu vynaložili, nevyjde nazmar.“ Sesťdesiatjeden pedagógov sa rozišlo do škôl. Je na kaž­dom z nich, aby získané vedo­mosti sa odzrkadlili aj vo vý­chove školskej mládeže. Š. DURACINSKÄ Vyznamenaní absolventi dvojročného špecializovaného kurzu učiteľov občianskej výchovy pri VUML v Bratislave. Zľava do prava: L. Dvorská, R. Král, A. Bučinská, F. Potočár, V. Lehot­ská, M. Horváth, J. Medke. Snímka: FRANDL Bol človeka o úrodu je vzrušulúci a krásny, dáva pocit sily a hrdosti. Niekedy však prichádza tiež chvíľková beznádej. Naj mä vtedy, keď namiesto očakávaného pekného počasia príde búrka, alebo opačne — slnko nemilosrdne praží na vyprahnutú, zem. Mesiacu aprílu dávame napríklad prívlastok „bláznivý . Už len z toho dôvodu, že jeden deň kdesi pod oblakmi trilkuje ško­vránok a vzduch je opojný ako mladé víno a na druhý deň nás div neutopí bezútešný príval dažďa, spúšťajúci sa zo zachmúre­nej oblohy. Na takéto rozmary počasia si poľnohospodári v apríli už zvykli, počítajú s nimi. Ľo sl však mohli myslieť o uplynu­lých mesiacoch? Koniec februára prekvapil takými teplotami, že vyšil na polia. Radostne veru, lebo nástup jari sľuboval väčšie krajce chleba. Nepotešilo Ich však, keď marec začal vystrájať ako rozpustný P0HCAD NA POLIA mládenec a sejačky sa museli vrátiť späť pod strechu. Na krat­šiu, či dlhšiu dobu, lebo nie všade majú rovnakú klímu. Vidieť to aj pri pohľade na hlásenie o postupe jarných poľnohospo­dárskych prác v Západoslovenskom kraji. Najlepšie sú na tom v okrese Galanta. Z celkovej výmery 19 048 hektárov jarných obilovin vrátane zmesí na zrno, stihli do konca marca zasiať už 18115 hektárov, čo je 95 percent. Nitranom tiež prialo. Svojimi päťdesiatimi deviatimi per­centami sa radia na druhé miesto v kraji, po nich nasleduje okres Bratislava-vidiek. Najviac koketovala jar so zimou pod Trenčianskym hradom. Tu je v zemi z pôvodne plánovaných 7 060 hektárov iba 514. Inak poľnohospodárske podniky v ce­lom kraji intenzívne pokračujú v ošetrovaní ozimín a príprave pôdy pod jariny a zemiaky. V okrese Dunajská Streda a Trnava už s výsadbou jarných zemiakov začali. Hlásení o vykonaní jarných prác bude zo dňa na deň pribúdať, obrobených hektárov bude čoraz viac. Zrod nového života nastú pil už víťaznú cestu a nedá sa ničím zastaviť. Taký je odveký a nepísaný zákon prírody. J- BRÄNSKA EKONOMIKA V KAŽDOM ZNÁS 0 ekonomike sa zvykne hovoriť ako o kumu­lovanej politike. Žiadny počin spoločnosti, či určitej skupiny ľudí, napr. v podniku alebo or­ganizácii sa totiž neobíde bez kalkulovania, hospodárskej úvahy alebo rozboru štatistických dát. Dokonca i žena, čo ide nakupovať na trh, nevdojak myslí ako „miniekonúm“. Vydať na to, či na ono peniaze a či nie ...? Po tieto dni sa u nás o ekonomike hovorí viac než hocikedy predtým. A to nielen z po­hľadu celoštátneho a celonárodného. Dôkladne sa ventiluje situácia okolo využívania pracov­ného času, strojového parku a technologických možností. Silnie sa autorita kontrolných orgá­nov na všetkých stupňoch. Stranícke organizá­cie, ako vedúca sila v okruhu svojej pôsobnosti, zodpovednejšie pristupujú k úlohám, i na úse­ku hospodárskom. Ekonomicky zodpovedne myslieť však zname­ná i starostlivo udržiavať zverené hodnoty, čiže dôsledne chrániť národný majetok. Zavše sa dopočúvame, že tam, či inde už po niekoľko rokov neuskutočnili fyzickú inventúru základ­ných prostriedkov a predmetov postupnej spo­treby. Nedostatočná a nepresná evidencia po­tom špekulantov priam nutkala na podvody a rozkrádanie. Počas nedávnych rokov ideologic­kého i ekonomického rozvratu sa mnohé in­ventarizácie uskutočňovali iba formálne, bez fyzického preverenia. Inventarizačné a vyraďo­vacie komisie nie vždy konali podfa směrnic. Veď inak by sa ani nemohlo stať, že na nie­ktorých pracoviskách sa inventúry nekonali už vyše päť rokov, hoci sú smernicami u základ­ných prostriedkov predpísané raz ročne a u ostatných prostriedkov postupnej spotreby dva razy do roka. Odporúčame všetkým základným organizá­ciám strany, aby si situáciu v tejto oblasti v čo najkratšom čase vo svojich podnikoch a orga­nizáciách preverili, urobili okamžitú nápravu a tam, kde bude treba, zodpovedných pracovní­kov pre nekonanie povinnosti brali na zodpo­vednosť. Nedovoľme, aby nám miliónové hodno­ty, s velkou námahou pracovitými rukami vy­tvorené, vyšli navniv'oč iba pre nedostatočne vedenú evidenciu. j\alšfm našim veľkým nepriateľom pri konsn­" lidácii hospodárstva je i podceňovanie protipožiarnych bezpečnostných opatrení. Na nedávnej tlačovej besede s námestníkom minis­tra financií sme sa dopočuli šokujúce správy o tom. o aké veľké hodnoty nás plamene ročne ukracujú. A nemuselo by tomu tak byť, ak by sa príslušní zodpovední pracovníci boli lepšie starali o preventívnu ochranu národného majet­ku proti všetko požierajúcemu ohňu. Plamene nám toho za posledné roky poničili hodnôt ne­úrekom. Alarmujúca je najmä skutočnosť, že požiarov z roka na rok pribúda. Zatiaľ, čo na Slovensku v rokoch 1955 až 1963 zhorelo prie­merne ročne hodnôt za 26 miliónov korún, len v jedinom roku — 1970 — to už boli škody za 73 miliónov! Nezaškodilo by, ak by si stranícke organizá­cie na všetkých pracoviskách „posvietili“ aj na tohto nepriateľa našej ekonomiky. Už aj preto, že v prvom a zároveň rozhodujúcom roku tejto päfročnice si žiadne zbytočné straty dovaliť ne­smieme. Ba naopak: rok 1971 musí byť čo naj­úspešnejším štartom do sedemdesiatych rokov. Už sa totiž nesmieme uspokojiť, iba so suchým konštatovaním, že plán sme spľňili, ale musíme bojovať o jeho čo najvyššie prekročenie. A do tohto snaženia musíme zapojiť každého jediné­ho komunistu, i každého jediného občana na­šej vlasti. Nech nám k tomu pomôžu i dobre organizované socialistické súťaže, obnovené brigády i záväzkové hnutia. Chceme, aby sa každý člen našej spoločnosti choval racionál­nejšie, čiže, aby každý v sebe objavil dobrého hospodára na svojom pracovisku. Formálnych slov a prázdnych sľubov sme sa už napočúvali v uplynulých rokoch dosť. O tie záujem von­koncom nemáme, treba nám menej okázalých gest a viacej zodpovedného prístupu k povin­nostiam. OTAKAR HOTTMAR Zo zápisníka vyšetrovateľa Aby sme mohli rozpovedať alebo lep­šie povedané, rozpísať dnešný príbeh „Zo zápisníka vyšetrovateľa“, musíme najprv spomenúť mená osôb, ktoré sa o jeho in­scenovanie postarali. Treba však hneď úvodom poznamenať, že nejde o žiadny senzačný prípad, drásajúci vaše nervy, no napriek tomu bude iste zaujímavé sle­dovať ako dobromyseľnosť viacerých osôb v ňom mala napokon za následok trestné stíhanie hlavného hrdinu — Sta­nislava K. Dvadsaťtriročný Stanislav je celkom tuctový mladý muž. Chodí riadne do prá­ce v istom stavebnom podniku, rád sa zabaví a čo je hlavné, má veľmi rád svo­ju matku. íe ešte stále slobodný a preto nemá núdzu ani o väčšie množstvo kama­rátov. Jeho jedinou chybou je azda iba to, že keď si z času na čas zasadne do reštaurácie s kamarátmi k pivu, či vínu, nemá pevnú vôľu, aby v najlepšom po­vedal — nie. Takých ako Stanislav je však napokon veľa. Stanislavova matka — pani Jolana, js ženou, ktorá svoj život od kolísky až po dnešné dni nemala ľahký. Istá situácia v jej mladých rokoch mala za následok, že zostala slobodnou mamičkou. Porodila syna, ktorému dala meno Stanislav. Bola a je zamestnaná ako práčka bielizne v hoteli. Inak prakticky všetok voľný čas venuje domácim prácam a čo je v Stano­vom veku už dosť nezvyklé — azda až prehnanej starostlivosti oňho. S pani Jolanou pracuje v jednom ho­teli mladá, niečo vyše dvadsaťšesťročná pani Emília. Poznajú sa navzájom už ro­ky. Emília je totiž pokojskou a preto do­chádza s pani Jolanou aj po pracovnej stránke veľmi často do styku. Ako to už býva, sem-tam padne slovo-dve o problé­moch doma, o rodine i synovi Stanovi. Stávalo sa tiež, že Stanislav dochádzal pomerne často pozrieť do hotela svoju matku a pretože bol inak celkom vzhľad­ný, všimla si do aj pani Milka. Možno vám teraz napaďne, že už viete ako sa bude dnešný príbeh vyvíjať. To je predsa jasné: Stanislav sa pri návštevách matky zadíva do očí pani Emílie a tá jeho ná­klonnost opätuje. Keď k tomu pridáme hotelové izby a kľúče od nich, ktoré má na starosti Emília, o zápletku a ďalšie zaujímavé čítanie je postarané. Bohužiaľ, tentoraz ste však na omyle. Pani Milka je totiž počestná mladá žena, fúbi iba svojho manžela a o ostatných mužov sa bližšie nezaujíma. Stanislav chodil zasa iba za matkou, zdržiaval sa u nej iba chvíľu a potom odišiel znovu za svojimi kamarátmi. Poslednou a treba povedať, že veľmi významnou osobou v dnešnom prípade je pán [ozef. Na každodenný chlebík si zarába ako taxikár. Ako to už zvyčajne býva, taxikár je človek, ktorý si veťmi dobre zapamätá tváre a najmä, ak sa jeho pasažieri rozhovoria — aj toho veťa počuje. Poďme však už konečne k jadru veci. Ako sme spomenuli. Stanislav si sem­­tam rád vypije a nevie, kedy má prestať. Aj toho večera to mierne povedané — prehnal. Niečo po siedmej hodine prišla za nim do reštaurácie aj matka, nn Stano ju prehovoril, aby išla radšej autobusom domov, ža on príde hnad ďalším za ňou. Pani Jolana si data povedať, odišla, no keď po niekoľkých hodinách Stana stále nebolo, rozhodla za. že aa najbližším autobusom vráti do mesta a syna nájde. Len čo vystúpila z autobusu — stretla pani Milku. Práve sa vracala z práce. Stanova matka sa jej hneď pýtala na syna. Milka povedala, že Stana videla práve pred chvíľou ako tlačil po ulici nejaký skúter. Vie iste. že to bol on a mal vraj aj „trochu" vypitá. Pani Jolana bola istá. že to bol rozhodne Stano. Mil­ka ho pozná, doma ho nebolo, večer po­píjal v reštaurácii a už keď sa s nim lúčila, nebol triezvy, jedine, čo jej nešlo do hlavy, bol ten skúter. Stano totiž žiadny motocykel nevlastnil. Ako každá matka však napriek tomu dostala strach. Skúter si vypožičal, nebadaj aj ukradni, pôjde na ňnm domov a môže sa dokaii­­čif. Išla preto ihneď na stanoviště taxí­kov a objednala si pána Jozefa. Nechala sa odviezť domov, no keď Stana doma nebolo, jej strach sa ešte zvýšil. So všet­kým sa zverila taxikárovi a požiadala ho, aby sa pomalšou jazdou vracal spät do mesta. Sama pritom sledovala, či syna neuvidí niekde v protismere, alebo či — nedajbože — nebude už kdesi vyvale­ný v priekope. Stana však nebola, hoci sa hodiny blí­žili pomaly už k polnoci. Pani Jolana vy­stúpila a hľadala syna ešte pn meste a otvorených reštauráciách. Majiteľ skútra, ktorý bol večer v kine. po jeho skončení zistil, že mu niekto motocykel asi ukra­dol. Nasadol do taxfka a dal sa svojho oceľového tátoša hľadal. Zhodou -okol­­noati taxikárom nebol opäľ nikto iný — ako pán Jozef. Keď jeho nový pasažier spomenul, čo sa mu prihodila, hneď mu prišla na um, že medzi skútrom a synom pani Jolany by mohla byt súvislosť. Po­vedal mu, čo spomínala ustarostená pani Jolana a pripomenul tiež to, že jej syna vraj videla ist s motocyklom pani Emília. Všetky tieto súvislosti boli napokon kľúčom k rozuzleniu celého prípadu. Skú­ter sa nepoškodený našiel a jeho majiteľ bol spokojný. Spokojná bolB aj pami Jo­lana, pretože Stanovi sa nič nestalo. |e­­diným nespokojným bol — Stanislav. V kritický večer toho totiž vypil toľko, že na druhý deň a ani neskôr si vôbec nepamätal, že sa na motocykli viezol. Hoci mu to na súde pripomenula pani Emília, stále trval na svojom. Súdne pojednávanie pre trestný čin ne­oprávneného používania cudzieho moto­rového vozidla však nedopadlo ani pre neho najhoršie. Uložené tri mesiace od­ňatia slobody, ktoré boli podmienečne odložené na skúšobnú dobu jedného roka mu budú aspoň pripomínal, že alkohol nemúti hlavu iba v malých množstvách. A to je iste fakt hodný zamyslenia aj pre mnohých ďalších, Ijbl STANISLA V a straten

Next