Hlas Ĺudu, máj 1972 (XIX/102-126)

1972-05-01 / No. 102

PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SAI máj — Sviatok práce vítame tohto roku s pocitmi istoty a dobrými vyhliadkami do budúcnosti, ktorá sľubuje ďalší rozvoj národného hospodárstva i hmotnej a kultúr­nej úrovne nášho ľudu. Už štvrťstoročie je 1. máj dňom tradičné­ho bilancovania výsledkov práce na všet­kých úsekoch nášho života. Je súčasne mo­hutnou prehliadkou pokrokových síl u nás doma i v celom svete. V tento sviatok pra­cujúcich mocne znejú prejavy solidarity s hrdinským vietnamským ľudom a ľudom iných krajín bojujúcich proti zlovôli ame­rického imperializmu. Zásady proletárskeho internacionalizmu nehlásajú len tisíce tran­sparentov, nevraví sa o nich iba v slávnost­ných prejavoch rečníkov, ale stali sa vecou srdca i rozumu miliónov ľudí na celom sve­te. Na tohtoročných prvomájových osla­vách môžeme sme­lo kráčať v sprie­vodoch so vztýče­nými hlavami a každému sa pozrieť priamo do očí, lebo výsledky, aké do­siahla naša strana — pri aktívnej podpore a účasti všetkých pracujú­cich — za uplynu­lé polstoročie svo­jej existencie, sú naozaj veľkolepé. Napĺňajú nás hr­dosťou, znásobujú presvedčenie o správnosti našej cesty a cieľov, i keď neprepadáme sebanspokojovaniu nad nedostatkami, ktoré ešte máme. Najmä naši mladí ľudia, ktorí neskúsili kapitalizmus na vlastnej koži, si dnes neve­dia ani predstaviť, ako mohli v predmní­chovskej republike žiť desaťtisíce ľudí o hla­de, v biede a nezamestnanosti, neraz odká­zaní na vôľu či nevôľu masarykovskej de­mokracie, vydaní na milosť či nemilosť pá­nov fabrikantov, kapitalistov a veľkostatká­rov. Dnes je to pre vás všetkých už len histó­ria. Naša mladá generácia a naše deti sa o vtedajšom živote dozvedajú už len v ško­le, z kníh, tu a tam z fotografií či filmov a z rozprávania starších. Mnohí naši ľudia, ale najmä mladá gene­rácia, berie dnešné výdobytky, ako naprí­klad možnosť vzdelávať sa, pracovať a po­dľa svojich schopností plne sa uplatniť, mať všestrannú lekársku a inú starostlivosť, bý­vať v moderných sídliskách a bytoch, mať televízor, rádio, chladničku, auto či chatu, ako samozrejmosť. Ešte značná časť našich ľudí nechápe a nechce chápať, aký obrovský skok sme do­siahli v raste životnej úrovne našich pra­cujúcich, vo vývoji našej socialistickej vlas­ti. Ešte si mnohí ľudia neuvedomujú, čo všetko dnešnému stavu predchádzalo, koľko obetí museli priniesť komunisti, koľko obe­tavej práce bolo treba vynaložiť po oslobo­dení na odstránenie následkov vojny, na bu­dovanie socializmu. Dnes môžeme hrdo bi­lancovať výsledky tejto práce, a nielen bi­lancovať, ale nezaškodí niekedy i porovná­vať. Za prvej republiky bola bieda a hlad kaž­dodenným hosťom v robotníckych rodinách. V mnohých o mäse len snívali. Teraz pripa­dá ročne na obyvateľa viac ako 76 kg mäsa. V spotrebe mäsa sme na 4 mieste na svete. Za prvej republiky tuberkulóza a iné cho­roby kosili životy starých i mladých ľudí. V Západoslovenskom kraji pripadalo na jed­ného lekára 1520 obyvateľov, teraz je prie­mer 536 obyvateľov na jedného lekára. No i v iných častiach republiky, na vý­chodnom Slovensku, Orave či Kysuciach, bo­lo to ešte horšie. V tých časoch sme vyso­koškolsky vzdelaných ľudí počítali na stov­ky, no dnes na tisíc obyvateľov ich máme viac ako desať, čo nedosahujú ani tie naj­vyspelejšie kapitalistické krajiny ako Fran­cúzsko, Veľká Británia, Švédsko a iné. Keď sa hlbšie zamyslíme nad týmito sku­točnosťami, každý náš statočný občan — Čech, Slovák, Maďar či Ukrajinec — môže byť hrdý na svoju rozkvitajúcu socialistickú vlasť, na vyspelú robotnícku triedu, ktorá pod vedením komunistickej strany dosiahla skvelé víťazstvá, svojou prácou v pevnom zväzku s družstevnými roľníkmi a pracujú­cou inteligenciou pretvorila svoju vlasť na krajinu, ktorá výškou životnej úrovne ľudu patrí medzi najpoprednejšie miesto na svete. No i keď sú to neodškriepiteľné fakty, ktoré vidíme a pociťujeme okolo seba, pred­sa sa v nedávnej minulosti našli ľudia, kto­rí začali výsledky socializmu znevažovať, až nakoniec nenašli na ňom nič dobré. Svoju politiku deštrukcie mali dobre premyslenú. Vedeli, že sme ohnivkom reťaze socialistic­kej svetovej sústavy, že máme spoločné cie­le so Sovietskym zväzom a ostatnými socia­listickými krajinami. Sme svedkami toho, čo nám roky 1968—1969 spôsobili a zanechali. Rozvrátená bola strana i štátny mechaniz­mus, a národné hospodárstvo stálo na po­kraji katastrofy. Pretrhnuté boli spojenecké zväzky, narušený vnútorný i zahraničný trh a spôsobené i ďalšie škody, ktoré sa nedajú ani vyčísliť. Takáto bola bilancia tzv. demo­kratického socializmu s ľudskou tvárou, hen vďaka internacionálnej pomoci bratského Sovietskeho zväzu a ostatných socialistic­kých krajín sa pravičiarom a ich zahranič­ným pomáhačom nepodarilo zvrátiť pomery n nás a zničiť výdobytky socializmu. Socializmus, po ktorom túžia milióny utlá­čaných a vykorisťovaných v kapitalistických krajinách, sa u nás stále viac upevňuje. Svedčia o tom dosiahnuté výsledky. Úlohy plánu prvého roku päťročnice sa v našom kraji prekročili v priemysle, poľnohospodár­stve, v stavebníctve i doprave. Zlepšili sa služby obyvateľstvu a zásobovanie trhu. Na­še podniky a závody úspešne splnili závä­zok, ktorý naši pracujúci prijali na počesť XIV. zjazdu KS C. Veľkým prínosom pre rozvoj hospodárstva v našom kraji bol i je politicky dobre pod­necovaný a organizačne zabezpečovaný roz­voj iniciatívy pracujúcich, vyjadrený predo­všetkým v záväzkoch prijatých k 50. výro­čiu založenia strany, XIV. zjazdu KSČ a vo­lieb do zastupiteľských orgánov. Starostli­vosť o rozvoj a rozširovanie novátorsko­­zlepšovateľského hnutia „Každý po socialis­ticky“, brigád a kolektívov socialistickej práce a iných foriem socialistickej súťaže, sa významnou mierou zúčastňuje na plnení a prekračovaní úloh plánu a na raste vý­roby. Doterajšie skúsenosti v rozvoji socialistic­kej súťaže nám potrvdzujú, že socialistická súťaž, jej správne zameranie a vyhodnoco­vanie, je silným morálnym faktorom a veľ­mi účinným nástrojom konkrétneho realizo­vania hospodárskej politiky strany a rozví­jania nových socialistických vzťahov a mo­rálnych kvalít pracovných kolektívov. Dosiahnuté dobré výsledky nám však ne­môžu zastierať oči pred ešte existujúcimi chybami, nedostatkami a problémami vo všetkých oblastiach hospodárstva nášho kra­ja. Žiaľ, máme ešte dosť ľudí, ktorí sa pri­živujú na úkor spoločnosti, fluktuantov, ab­sentérov, výrobcov nepodarkov a podobne. Strana ako vedúca sila má rozhodujúcu zod­povednosť, aby sa tieto chyby a nežiadúce javy postupne riešili a odstraňovali. Strana na základe súčasného poznávania ekonomického, politického, kultúrneho a ideologického vývoja formuluje základné ciele a smery spoločenského vývoja, socia­listického životného štýlu a životnej úrovne ľudu. Preto vidí svoju zodpovednosť pri bu­dovaní socialistickej spoločnosti predovšet­kým v oblasti spoločenského rozvoja, a pre­to v súčasnom období hlavný dôraz kladie na rozvoj ekonomiky, najmä na jej kvalita­tívnu stránku, na dôsledné zabezpečovanie záverov a uznesení posledných plenárnych zasadnutí OV KSČ k ekonomickým a poľno­hospodárskym problémom. Tohoročný 1. máj oslavujeme rok po ko­naní XIV. zjazdu KSČ, ktorého závery prijali nielen členovia strany, ale i široké masy pracujúcich s veľkým porozumením a uzna­ním. Naplňme tieto ciele a perspektívy vša­de, na každom úseku a pracovisku konkrét­nymi činmi pre radosť a spokojnosť nás všetkých, pre krajší a bohatší život nášho pracujúceho ľudu. S POCITMI ISTOTY A RADOSTI EUGEN TU R ZO, vedúci tajomník Zs KV KSS MILAN LAJČIAK Májové variácie Opŕcha stará noc Zlatne zlatý dážď A po Dunaji plávu biele lode Ideme Zástavy sú v srdci Sme jadro v ľudskom rode Opŕcha stará noc Jej čiernosivý lak Čo odchádza sa zdráha Je otvorenie brán Sme stále štartovacia dráha Opŕcha stará noc Šašovia držia A opisujú kruhy po oblohe sveta Hríb traskaviny? Jed a ohne? Proti ním máje Osmev Dieťa. Opŕcha stará noc Modrý mramor nad nam A pevné kroky znejú po dláždení Čo klíči v zástupoch je večné Rozbuška zmeny. Opŕcha stará noc. Ä padá na Slavín A po Dunaji plávu biele lode Nesieme v sebe istotu zástav Sme jadro v ľudskom rode. zvon

Next