Hlas Ĺudu, jún 1972 (XIX/127-152)

1972-06-01 / No. 127

PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN. SPOJTE SA! DNES 12 STRÁN ROČNÍK XVII ČÍSLO 127 ŠTVRTOK, 1. VI. 1972 1 Kčs Z PREDSEDNÍCTVA ÚSTREDNÉHO VÝBORU NÁRODNÉHO FRONTU SSR DORAZ NA VOLEBNE PROCRAMY BRATISLAVA (ČSTK) — Včera zasadalo v Bratislave Predsed­níctvo Ústredného výboru Národného frontu SSR, ktoré za vedenia svojho predsedu, člena Predsedníctva ÚV KSČ a prvého tajomníka ÚV KSS jozefa Lenárta, prerokovalo správu o podiele členských or­ganizácií a orgánov NF SSR na plnení volebných programov NF. S uspokojením konštatovalo, že spoločenské organizácie a orgány NF SSR v úzkej spolupráci s ná­rodnými výbormi rozpracovali vo­lebné programy NF do časového plánu na rok 1972, pričom sa za­merali na riešenie najnaliehavej­ších problémov občanov. Je však potrebné, aby každá členská orga­nizácia NF sústavne zabezpečova­la plnenie volebných programov. Predsedníctvo ďalej prerokovalo Informáciu o jarných směnách NF. Ocenilo políticko-organlzátorskú prácu orgánov a organizácií NF, ktoré za účinnej pomoci straníc­kych orgánov, národných výborov všetkých stupňov a najmä státisí­­cov občanov významne prispeli k napĺňaniu volebných programov miest a obci. Vyše 991000 obča­nov Slovenskej socialistickej re­publiky utvorilo hodnotu diela, najmä v akcii „Z“ vo 'výške 125 miliónov korún. Naši občania tým ukázali prácou, že plne podporujú politiku KSČ, závery jej XIV. zjaz­du a že sa hlásia k zodpovednosti za realizáciu volebných programov NF. Predsedníctvo ÚV NF SSR potom vzalo na vedomie správu o čin­nosti SAKS a jej úlohách v roku 20. výročia svojho vzniku a v pred­­zjazdovom období, ako aj sp;uvu o mierovom hnutí v SSR. PRAHA — Včera zasadalo Pred­sedníctvo ÚV NF ČSR. Schôdzu viedol jeho predseda, člen Préd­­sedníctva a tajomník ÚV KSČ Josef Kempný. Hlavná pozornosť bola venova­ná súčasnému stavu rozpracovania a plnenia volebných programov Národného frontu v krajoch, okre­soch, mestách a obciach Českej socialistickej republiky. D SLOVO TÝŽDŇA nešný deň nie je v kalendári vyznačený červenou farbou, která označuje dni sviatočné. Predsa je však dnešný deň veľkým sviatkom. Sviatkom našich najmenších. Lebo prvý jún je Medzinárodným dňom detí. Máme starý, pekný zvyk — blahoželať oslávencom v deň ich sviatku. Výnimku preto nechceme urobiť ani tento raz. Blahože­lanie detain v ich deň však nemôže zostať len takým obyčajným vyjadrením našich citov, želaním všetkého naj, naj, naj... Veď dnešnými oslávencami sú deti, drobizg, ktorý, i keď sa už v tom doslovnom slova zmysle pohybuje na vlastných nohách, či ešte sem-tam i nožičkách, v prenesenom sloiva zmysle ešte na vlast­ných nohách nestojí. Sú to mláďatá, ktoré sa len-len naučili vnímať ten veľký a čudesný svet okolo seba a robia svoje prvé „obrovské“ objavy. Nástojčivo potrebujú ruku, ktorá ich povedie, niekoho, o koho sa môžu oprieť, komu sa môžu zdôveriť, kde nájdu radu a pomoc pri prvých vážnejších dotykoch so životom a sve­tom. A u koho to všetko majú hľadať, ak nie u nás, dospelých — rodičov, učiteľov, vychovávateľov? J e to vlastne sympolické, že slovenská konferencia pionier­skych pracovníkov sa skončila v utorok, teda iba niekoľko desiatok hodín pred Medzinárodným dňom detí. Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže je totiž naj­vlastnejšou organizáciou na­šich detí. Ako stužka, zaple­tená ďo rozkošných diev­čenských vrkôčikov, sa tiahla celým rokovaním konferencie myšlienka — chceme, aby pionierska or­ganizácia nebola iba orga­nizáciou pre deti, ale organizáciou samotných de­tí. Aby si v nej všetky našli to, čo v nej hľadajú. Nielen schôdzky a hry, ale i do­statočné a uspokojujúce od­povede na všetky tie otáz­ku, vyslovené i nevyslove­né, ktoré zapĺňajú ich vnút­ro. Vyše pol milióna slovenských detí nosí červenú pioniersku šatku. Ako s nimi pracovať, ako ich vychovávať? Hlavným zá­konom v práci s deťmi musí byť predovšetkým láska k nim. Bez nej to jednoducho nejde. Kto nechce, či nevie pristupovať k deťom predovšetkým s obrovskou láskou, nemôže nikdy do­siahnuť v práci úspech. Nielen láska samotná je však putom, ktorým si dobrý vycho­vávateľ pripúta k sebe deti. Veľký priateľ detí, sovietsky spiso­vateľ Arkadij Gajdar, hovoril: „Netreba byť voči deťom ani prís­nym, ani dobrým . .. najlepšie je byť vážnym“. Zaujímavý a po­učný je i jeho ďalší postreh: „Ja s deťmi žijem, nehrám sa.“ T ieto zaiste poučné názory A. Gajdara citovala na slovenskej konferencii pionierskych pracovníkov predsedníčka Sloven­skej ústrednej rady Pionierskej organizácie SZM L. Kory­tárova. Odpovedala tak na vážny problém — ako s deťmi praco­vať, ako ich zapájať do práce, ako využívať všetko to, čo v nich je. Hlboké myšlienky a skúsenosti významného sovietskeho spi­sovateľa sú nielen hlboko pravdivé, ale sú 1 vodidlom pre našich vedúcich, ktorí často úporne rozmýšľajú, aký prístup k deťom voliť, aby si ich získali. Chceme z našich detí vychovať dobrých vlastencov, ľudí, milu­júcich svoju vlasť, krajinu, v ktorej sa narodili, ľúbiť a ctiť si reč, v ktorej vyslovili prvé slová. Zároveň však v deťoch pestu­jeme aj internacionalizmus, snažíme sa, aby im nehol ľahostajný osud ich rovesníkov v ostatných krajinách sveta. Naše dnešné iskričky i pionieri uzreli svetlo sveta v pokojnom, mierovom svete, hrôzostrašné zvuky vojny, ktoré poznajú tí skôr narodení, sú im — našťastie — neznáme. Hrôzy vojny poznajú iba z rozprávania, čítania, kníh, filmov. Aj biedu, tohto častého hosťa slovenských chalúp a domčekov, poznajú iba z počutia. A veru, často im akosi ťažko padne tomu všetkému uveriť. Nejde im do ich malých hlávok, že tam, kde dnes pracuje ich otec, mamka, kde stojí ich nová škola, ihrisko, bolo kedysi nič, alebo len celkom málo. Že dospelí márne chodili prosiť pre seba o prá­cu a o chlieb pre svoje deti a na druhej strane sa rozliční „chlebodarcovia“ nerozpakovali dať prácu — i keď len za akúsi almužnu — deťom, čo mali namiesto lopotenia ešte obdierať školské lavice. N aše deti sú deťmi mieru. Pioniersky zákon však hovorí, že „Pionier je priateľom detí celého sveta“. Preto sa naši pionieri tak horlivo zapojili do pomoci svojim rovesníkom — deťom bojujúceho Vietnamu. Mohli by sme tu vymenovať de­siatky, ba stovky krásnych príkladoiv priateľstva našich detí k deťom tejto ťažko skúšanej krajiny. Za všetky uviedieme jediný príklad. * Pionieri — mladí herbaristi z pionierskej skupiny pri ZDŠ v To­poľčiankach poslali vietnamským deťom list, v ktorom píšu: „S pocitom solidarity sledujeme spravodlivý boj vášho ľudu proti cudzím votrelcom. Krivdy, ktoré sú páchané na vašom ná­rode, nás bolia ako vlastné. Vaše úspechy sú i našimi úspechmi. Pomôcť v tomto boji chceme aj my. Budeme zbierať liečivé rastliny, aby náš farmaceutický priemysel mohol vašej trpiacej vlasti poskytnúť čo najviac liekov. Na znak priateľstva vám venujeme to, čo je pre nás najcennej­šie: výsledky našej viacročnej práce. Posielame vám herbář okolia našej školy, ktorý získal v celoslovenskej súťaži prvé miesto. Prijmite ho tak úprimne, ako vám ho dávame.“ N ie všetkým deťom sveta rovnako svieti slnko. Mnohým ho zastierajú mohutné lietadlá, bomby, strach. A nám to ne­môže byť ľahostajné. V našich deťoch musíme vypestovať rovnaké zanietenie pre to, aby aj ony pociťovali to isté, čo my. Pretože raz aj ony budú dospelé a zodpovedať za dianie na našej zemeguli prevezmú dnešné deti. Hovorí sa, že deti sú ako kvety. Áno, aj im treba slnko, aby rástli a pevneli, aj ony potrebujú ochranu a správnu opateru. Urobme všetko preto, aby sme boli naozaj dobrými záhradníkmi. Elena Brestovanská DETI sú KVETY Vieš, Katka moja, my deti máme dnes sviatok -Snímka: R. HELEXA V ýchova všestranne rozvinuté­ho, vysoko vzdelaného člove­ka ovládajúceho výdobytky vedy a techniky, rozumové rozvinutého a telesne zdatného; zapáleného myšlienkami socialistického vlas­tenectva a proletárskeho interna­cionalizmu, budovatela , socialis­tickej a komunistickej spoločnos­ti — to je ciel našej komunistic­kej výchovy, je to ciel, vyplýva­júci z podstaty našej spoločnosti. Uznesenia XIV. zjazdu KSC í zjaz­du KSS ho opätovne zdôrazňujú. Mnohostrannosť a zložitosť jeho uskutočnenia vyplýva z mnoho­strannosti a zložitosti celkovej prípravy osobnosti človeka na ži­vot a činnosť v socialistickej spo ločnosti, ktorá vyplýva zo základ­ných potrieb komunistickej vý­chovy. Komunistická výchova nie je mysliterná bez formovania pevné­ho vedeckého svetového názoru, bez logických, správnych, vedec­kých predstáv o okolitom svete. je nesporné, že základy vedec­kého svetonázoru kladie škola. Sem smeruje celý obsah školskej práce dôsledným upLatňovaním princípu vedeckosti vyučovania, rozvíjania dialektického myslenia žiakov. Dôležitou súčasťou vedeckého svetového názoru je vedecko-ateis­­tické presvedčenie, ktoré má byť výsledkom svetonázorovej výcho­vy. Ono zabezpečuje svojím nosi­teľom správny postoj k životu, k jeho prejavom. I pri jeho for­movaní má škola nenahraditeľnú úlohu. Formovanie vedeckého svetoná­zoru a vedecko-ateistlckého pre­svedčenia v ňom nie je jednodu­chá úloha. Je ovplyvňovaná rôz­nymi činitelmi, z ktorých veta pô­sobí cieľavedome proti jej splne­niu. Intenzita a formy pôsobenia týchto činitelov sú závislé od kon­krétneho prostredia. Vážnym ne­gatívnym činitelom sú 1 rozlič­né anttkomunistické centráiy v za­hraničí, ktoré mnohými kanálmi ovplyvňujú vedomie našich obča­nov všetkých vekových kategórií a tým komplikujú celkovú situá­ciu. Pri plnení úloh svetonázorovej výchovy môžeme hovoriť o dvoch lej stránkach: negujúcej a pozitívnej. Úlohou negujúcej stránky je odstrániť z vedomia objektu výchovy nesprávne Idea­listické názorv a vplyvy, ktorých najmä vo vedomí detí a mládeže je nemálo. Psychický priestor člo­veka sa zapína pojmami a pred­stavami od útlej mladosti, už vte­dy sa vytvára filozofia nazerania na svet, návod na konanie. Nesprávny návod na konanie, vybudovaný na idealistických zá­kladoch jc potrebné odstrániť. Na jeho mieste budujeme nový, pú­tavejší, sporahlivejši, účinnejší a reálnejší. To je úloha pozitívnej stránky svetonázorovej výchovy: priviesť jedinca k dialekticko ma­terialistickému chápaniu a vy­svetľovaniu sveta a vývoja spoloč­nosti. Treba zdôrazniť, že pozitívna zložka svetonázorovej a teda 1 ve­decko-atelstlckej výchovy má v celkovom výchovnom procese dominovať. Školský vek má pre formovanie svetonázorových predstáv nepopierateľné výhody. Dieťa ešte nemá ustálený návod na konanie, je po teito stránke najľahšie formovatelné. Ďalšia výhoda spočíva v tom, že sveto­názorová výchova sa uskutočňuje v úzkej spätosti so vzdelávaním, ako jeho neodlučiteľná súčasť. V procese osvojovania si nových poznatkov o prírode, o spoloč­nosti a postupného prenikania do podstaty javov formuje si dieťa osobné náhľady, zovšeobecňuje, preniká do najvšeobecnejších zá­konov vývoja sveta a tak sa pre­pracováva k vedeckému poníma­niu sveta. Z uvedeného výrazne vyniká mi­moriadna zodpovednosť učitefa pri formovaní svetonázorového za­merania deti. Učitel je ústrednou postavou vyučovacieho procesu. Výsledky svetonázorovej výchovy nezávisia teda len od jeho pria­mej výchovnej činnosti, ale temer v rovnakel miere aj od jeho osob­ného príkladu. Učitel je v očiach žiakov autoritou, stojacou vei* ráz nad autoritou rodičov. Deti túto autoritu napodobňujú. Preto nám nie je lahostajné, aký svetový ná­zor zastáva učitel a presadzujeme zásadu, že má bezvýhradne stáť na pozíciách ve­deckého svetového ná­zoru. Kto sa rozhodol pre uči­telské povolanie, vzal na seba dobrovoľne záväzok, že bude vy­chovávať vyhranene v socialistic­kom duchu a na vedeckých zákla­doch, a to nielen prejavovaním sa v škole, ale 1 svojimi postojmi a konaním na verejnosti I v súkro­mí. V oblasti svetonázorovej výcho­vy mladých i dospelých v plnej miere piati to, čo v oblasti celé­­bo procesu socialistického budo­vania: naše myšlienky a názory propagujeme formou konkrétnych vedeckých výsledkov. V školskej praxi je nepreberné množstvo možností vštepiť žiakom trvalé presvedčenie o hmotnosti prírody, jej zákonitom vývoji, o dialektic­kom vývoji ľudskej spoločnosti. Práve tak sú tu možnosti ovplyv­ňovať celú osobnosť objektu vý­chovy, teda jeho stránky rozumo­vej i citovej. Výchova citovej sfé­ry je zvlášť dôležitá, pretože jej zanedbávanie prenecháva volné pole pre pôsobenie Idealistických filozofií. Všestranný rozvoj vied všetkých odvetví vytvoril priaznivé mož­nosti pre dôsledne vedeckú sveto­názorovú výchovu, bez vulgarlzo­­vania a splošťovanla. Dnešná úro­veň vedeckých disciplín umožňuje v každom prípade vystupovať taktne, bez buržoázno-osvteten­­ských manier, formou hlbokej analýzy každého jednotlivého ja­vu. To, pravda, neznamená, že by sa výchovní činitelia mail vyhý­bať konfrontácii Ideologických názorov alebo trpne znášať útoky z Iných Ideologických oblastí. Ak napríklad katechéta v Partizán­skom pred žiakmi prehlásil, že ti, čo neveria, (teda ateisti) sú hlu­páci, • nik nemôže zazlievať prí­slušnému pedagogickému pracov­níkovi, ak veci vo vedomí deti uvedie na pravú mieru. Naopak, je to jeho povinnosť. Na mnohých miestach ako napr. v Nitre, Topoľčanoch, Zlatých Mo­ravciach a Inde pristupujú vý­chovní pracovnici k problémom svetonázorovej výchovy po pred­chádzajúcom vedeckom rozbore motivácií a sociálnych koreňov Idealistických svetonázorových predstáv. Bolo by správne, aby sa dobré skúsenosti z tohto úseku stali všeobecne známymi, aby sl ich mohli osvojiť výchovní činite­lia celého Slovenska. Dokonalé poznanie všetkých činitelov, ktoré ovplyvňujú stvárňovaňié svetoná­zoru, umožňuje organizovať vý­chovné pôsobenie tak, že zasahuje všetky stránky osobnosti, od mla­dosti — v školskom veku, až po dospelosť a ďalej. Osobitnú pozornosť v oblasti svetonázorového pôsobenia treba venovať prekonávaniu zvyškov revizionistických a oportunistin­­kých názorov, ktorých úlohou bo­lo zmeniť výchovné zameranie z triednych na netriedne platfor­my s konečným cieľom — likvido­vať vplyv marxizmu-lenlnizmn vo výchove a tým naplno uvoľniť po­le pôsobenia idealistickým bur­žoáznym smerom. Tento netrledny a nemarxistický prístup sa mas­koval frázami o „modernosti“, o „československých špecifikách" a pod. V oblasti výchovy platí to, čo t v oblasti politiky a ekonomi­ky: vládnúca robotnícka trieda a jej komunistická strana sa nemô­žu zrieknuť ovplyvňovania vý­chovného procesu v duchu vedec­kého svetového názoru, zhodne so svojimi spoločenskými cielml. IX. zjazd KSÖ vytýčil a XIV. zjazd KSC zdôraznil úlohu sústav­ne a všetkým principiálne bojovať proti prejavom buržoáznych Ideológií a prežitkom vo vedomí pracujúcich. Pedagogickí činite­lia majú najvhodnejšiu príležitosť zabezpečiť, aby Ich zverenci ne­boli v oblasti svetonázorovej vy­stavení rôznym tlakom, ale aby sa svetonázorové pôsobenie nies­lo jedným smerom — k formova­niu pevného vedeckého svetoná­zoru. E. KUCHAŘOVA ŠKOLA KLADIE ZÁKLADY SVETONÁZORU

Next