Hlas Ĺudu, august 1974 (XXI/180-205)

1974-08-01 / No. 180

Poľnohospodári nášho kraja už upiekli VOŇAVÝ PECEŇ CHLEBA Z NOVEJ OSOBY BRATISLAVA (ban) — Na Zs KV KSS v Bratislave bola včera vermi milá slávnosť. Tajomníci Zs KV KSS Mikuláš VALENTOVlC a Stefan MATEJCÍK a člen Predsedníctva Zs KV KSS, riadite! KPS v Bratislave Ján ŠABlK prijali predstaviteľov okresov, ktorých poľnohospodári už ukončili zber a nákup tohtoročnej úrody obi­lia. Na stretnutí sa zúčastnili aj zástupca OV KSČ František FRANTA a vedúci oddelenia pre poľnohospodárstvo a výživu Zs KV KSS Tibor SLIVA. Delegáciu okresu Nové Zámky, v ktorej boli vedúci tajomník OV KSS Michal Sucha, tajomník OV KSS Albert Cuba a riadite! OPS Karol Jurík pri odovzdávaní sym­bolického dožinkového venca oznámila, že Novozámockí poľno­hospodári dodali do štátnych fon­dov o 12 percent zbožia viac, ako im prikazoval plán. Najlepšie vý­sledky dosiahli družstevníci z JRD Lipová na čele s predsedom Jú­nom Krupom — pšenica lm na celkovej výmere 220 hektárov sypala po 74,5 centa v priemere sypala po 74,5 centa v priemere, pričom na 8 hektároch Mironov­­skej bol priemerný výmlat 109 metrákov! S hrdým hlásením prišil repre­zentanti poľnohospodárskej rodi­ny, ktorej právom prislúcha titul „najlepší obilnlnári republiky“ z okresu Dunajská Streda — ve­dúci tajomník OV KSS Štefan Fe­­renczei, tajomník OV KSS Július Öllé, predseda ONV Štefan Mik­lós a riaditeľ OPS Ondrej Bartoš. Nie ľahký záväzok, dosiahnuť priemerné hektárové úrody u obil­nín 52 centov, ktorý si menovaní dali vlani pri preberaní Radu re­publiky, okresu bol udelený za priekopnícku činnosť v obilninár­­stve) nielen splnili, ale aj vyso­ko prekročili. A aj oni, reagujúc na výzvu OV KSC, vlády ČSSR a OV ZDR „dať čo najviac obilia štátu“, dodali do spoločného 10 percent zrna nad pOvodne stano­vený plán. S takou Istou cifrou prispeli v danom ukazovateli tiež poľnohos­podári okresu Galanta. Za všet­kých to vedúcim predstaviteľom kraja oznámili vedúci tajomník OV KSS Ivan Knotek, predseda ONV Štefan Bollo a hlavný inži­nier OPS Alexander Varga. Pred­stavitelia okresu Komárno, ktoré­ho poľnohospodári ako prví v re­publike sa vyporladali so zberom nákupu zrna na sto percent, ozná­mili, že odpredali o 15 percent obilia viac, ako im stanovil plán. V mene vedúceho tajomníka Zs KV KSS Ignáca Janáka, predsed­níctva Zs KV KSS a obyvateľov celého kraja sa všetkým poďako­val súdruh presvedčenie, Valentovlč. Vyslovil že vo svojej zod­povednej práci budú statočne po­kračovať aj naďalej. Delegáciu Západoslovenského kraja prijal včera aj člen Pred­sedníctva OV KSŐ, prvý tajom­ník ŰV KSS Jozef Lenárt. Tajom­ník Zs KV KSS Mikuláš Valento­­vič odovzdal súdruhovi Lenárto­­vi list Predsedníctva Zs KV KSS adresovaný ÜV KSČ, ŰV KSS vláde ČSSR, v ktorom poľnohospo­a dári Západoslovenského kraja s pocitom hrdosti oznámili, že pod vedením straníckych orgánov a organizácií úspešne splnili po­sledný deň júla záväzok „prekro­čiť štátny plán nákupu obilia 40 tisíc ton“, ktorý prijali na po­o česť 25. výročia socializácie poľ­nohospodárstva a 30. výročia sláv­neho Slovenského národného po­vstania, pričom v nákupe obilia naďalej pokračujú. Daný úspech — konštatuje sa v liste — sa po­darilo dosiahnuť vďaka dobrej po­­liticko-organlzátorskej práce ria­diacich zložiek, vysokej uvedo­melosti, aktivity a nesmiernej obetavosti zainteresovaných pri socialistickom súťažení priamo na poliach a v nákupných závodoch. V liste sa o. i. oceňuje veľká po­moc poľnohospodárom kombajnis­­tami z ČSR na strojoch sovietskej a nemeckej výroby, ako aj pria­ma účinná spolupráca so soviet­skymi odborníkmi. Súdruh Lenárt zotrval potom s predstaviteľmi Západosloven­ského' kraja v srdečnej, neformál­nej besede, pričom ochutnal chlieb upečený už z tohtoročnej múky. AKO ROBIA NÁZORNÚ AGITÁCIU V SARATOVSKEJ OBLASTI ZSSR V Sovietskom zväze pracujúci človek prežíva veľkú vážnosť, venuje sa mu pozornosť úcta. To podnecuje ľudí k novým pracovným vý­a konom. Tuhočervená štandarda, červená zástava na poli, hviezdička na kombajne, to sú symboly statočnej práce, verejné uznanie zásluh a pracov­ných úspechov priekopníkom súťaženia. Názorná agitácia — mocný prostriedok komunis­tickej výchovy sovietskych ľudí — súčasne spĺňa funkciu kolektívneho propagandistu, agitátora organizátora pracujúcich. Názorná agitácia vyzý­a va, presviedča a ovplyvňuje. Po XXIV. zjazde KSSZ sa ešte viac zvýšili po­žiadavky na ideologickú prácu medzi masami, fej dôležitou s££a&ťcu je názorná agitácia, ktorá má zahrňovať nevyhnutný ideový obsah, politickú aktuálnosť a má byť nanajvýš reálna. A reálnosť v plnej miere závisí od jasnosti, konkrétnosti, pôsobivosti, presved­čivosti a cieľavedomosti. Preto zá­kladná požiadavka, ktorú straníc­ke organizácie Saratovskej oblasti kladú na názornú agitáciu, je jej spojenie so životom, s konkrét­nymi úlohami stojacimi pred ko­lektívmi pracujúcich. Stranícke organizácie Saratov­skej oblasti pri plnení uznesení zjazdov strany a rezolúcií OV KSSZ v idelogických otázkach ve­novali v posledných rokoch veľa pozornosti zdokonaľovaniu názor­nej agitácie. Zvýšil sa jej ideovo­­politický obsah a vzrástla ume­lecká úroveň. Osobitne bohaté skúsenosti sa získali v období príprav na také význačné uda­losti, aké bolo napríklad 50. vý­ročie Veľkého októbra, 100. výro­čie narodenia Vladimíra Iľjiča Le­nina a 25. výročie víťazstva nad fašistickým Nemeckom. Oblastný výbor KSSZ odporúčal nielen mestským výborom a okres­ným výborom strany, ale aj stra­níckym výborom vo veľkých pod­nikoch utvoriť alebo komisie názornej agitácie a vo všetkých základných organizá­ciách strany určiť komunistu zod­povedného za túto prácu. Prinie­slo to pozitívne výsledky. Členovia výborov názornej agi­tácie kontrolujú prácu komisií, poskytujúc im praktickú pomoc v tom, aby plagáty, panely boli účinnými a operatívnymi prostred­­kami pri riešení konkrétnych úloh, ktoré stoja pred kolektív­mi. Štvrťročne sa konajú okresné semináre tajomníkov straníckych organizácií a umelcov-výtvarníkov. To všetko viditeľne zlepšuje ná­zornú agitáciu. Činnost takýchto výborov sa te­raz stala “trvalou praxou mnohých straníckych organizácií. Pravidel­ne sa konajú prehliadky spojené so súbehom. Umožňujú porovná­vat, ohodnocovat a odporúčať najlepšie príklady na ďalšie roz­širovanie. Školy a stále semináre, výmena skúse­ností umelcov-výtvarníkov pomáhajú, aby sa ná­zorná agitácia stala konkrétnejšou, nanajvýš pre­svedčivou a aby čo najviac brala do úvahy miest­ne podmienky. Hlavným cieľom tejto práce je dosiahnut, aby názorná agitácia všemožne podporovala úspešné splnenie plánov terajšej päťročnice, rozvoj socia­listického súťaženia, rozširovanie najlepších skú­seností a komunistickú výchovu pracujúcich. Zdalo by sa, že všetky tieto formy nie sú nové, ale zvyčajné. No, vec sa má tak, že výbory no­­zornej agitácie si v poslednom čase začali všímat estetické požiadavky doby. Šedivú, všednú vitrínu, nedbalo napísané heslo si človek spravidla ne­všimne a nemajú ani silu agitačného účinku. A treba sa iba zamyslieť, vniesť do zvyčajného daja­kú rozmanitosť a situácia sa zmení. Do praxe kolchozných a sovchozných výborov strany sa čoraz častejšie dostáva taká forma ma­sovej agitačnej práce, akou je ňRIGÄDNE AGITAČIMĚ STREDISKO Počas najdôležitejších období poľnohospodárskeho roka — sejby a zberu úrody — sú centrami ma­­sovopolitickej práce s poľnohospodármi. Keď sa utvorili agitačné strediská, stranícke organizácii začali venovať veľkú pozornosť vybave­niu tábořišť na poli prostriedkami názornej agitá-, cie. V každom poľnom agitačnom stredisku kol­chozu Leninskij puť na viditeľné miesto vyvesili socialistické záväzky pracujúcich Saratovskej ob­lasti, Duchovnického okresu, kolchozu, brigády a každého mechanizátora osobitne. Výsledky práce traktoristov, kombajnistov a ostatných pracovníkov, ktorí sa zúčastnili na sejbe alebo na žatve, sa denne zaznamenávajú na tabuli ukazovateľov, na ktorej je text: „Kto dnes vedie?“ Na počesť víťazov súťaženia sa pred centrálnou budovou kolchozu vztyčuje zástava vydávajú sa bleskovky, víťazi dostávajú červené zástavky hviezdičky, ich mená sa zapisujú na „Listinu pra­a covných úspechov“ a ich rodinám sa v mene ve­denia hospodárstva posielajú pozdravné listy. Veľmi pôsobivé sú panely, tabule ukazovateľov súťaženia s bleskovkami a s výtlačkami satirických letákov. Spolu s menami popredných pracovníkov zverejňujú sa tu aj mená porušovateľov pracovnej disciplíny. Takáto informácia nikoho nenechá ľa­hostajným. Jedni, keď si prečítajú svoje meno na červenej strane panelu, odchádzajú od neho so žiariacim pohľadom, s novými silami a energiou, druhí, sprevádzaní odsudzujúcimi pohľadmi spolu­pracovníkov, zamýšľajú sa nad nedostatkami svo­jej práce alebo nad priestupkom, ktorého sa do­pustili. Takúto názornú agitáciu právom možno nazvať účinnou, operatívnou, aktívnou a cieľave­domou. Pritom súčasne pôsobí miera morálneho povzbudenia a verejného pokarhania. Takáto je, teraz činnosť v mnohých agitačných strediskách na poliach. Nenadarmo si aj vyslúžili názov „pestovatelia“ obilia. Osilie zlepšiť prostriedky názornej agitácie sa prejavilo aj v inom. Výzvy, heslá, panely a plagáty sa stali konkrétnejšími a obraznějšími. Keďže sú zhotovené na základe porovnávania a využívajú výrazné príklady, oveľa skôr dosahujú cieľ ako ne­výrazné výzvy adresované všetkým „všeobecne“, a konkrétne nikomu. V súvislosti s veľkými zavlažovacími prácami mnohé prostriedky názornej agitácie sa teraz za­meriavajú na propagáciu efektívnosti zavlažovania poľnohospodárstva a SKÚSENOSTÍ VZORNÝCH M ELIORÄTOROV * Názorná agitácia, ktorá vysvetľuje výsledky za­vlažovania, opiera sa o uznesenia XXIV. zjazdu strany, pretože Saratovský kanál je základnou stavbou deviatej päťročnice a najdôležitejšou tep­nou zavlažovania pôdy v Zavolží. Zvýšenie účinnosti názornej agitácie nie je samoúčelné, lebo názorná agitácia je dôležitým prostriedkom politického zabezpečenia konkrétnych hospodárskych úloh. Uvediem nanajvýš charakte­ristický príklad. Saratovčania nazvali novú päť­ročnicu päťročnicou vysokej kvality. Nie je to náhoda, lebo v priemyselných podnikoch Saratova sa teraz zrodil veľmi známy v našej krajine a Ústredným výborom KSSZ schválený systém opa­trení na zvýšenie kvality výrobkov. Mnohé zá­sady a prvky z tejto názornej agitácie sa môžu úspešne používať aj v poľnohospodárstve. Ako svojho času v priemysle, tak teraz aj v poľ­nohospodárstve názorná agitácia je jeden z naj­účinnejších prostriedkov propagovania systému kvality. Pri zabezpečovaní širokého zverejňovania a porovnávania výsledkov pri rýchlom rozširovaní vzorných príkladov, stala sa efektívnym prostried­kom zvyšovania kvality produkcie v praxi poľno­hospodárov a chovateľov dobytka. (Dokončenie na 11. strane.) STÄLE VÝBORY HRDINOVIA PRÁCE PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! DNES 12 STRÁN Ročník XX. 180 ŠTVRTOK, 1. augusta 1974 1 KČS SLOVO TÝŽDŇA ... vytiahol v pole, majúc srpy, kosy; ríš zaujal, trón ob­klopil, na tróne vo snách král­ku uchopil a donútil, by veniec z hlavy sňala a vysypala, do dna vysypala im pokladnice svojej zlatý plod . .. Rýmy sťaby bardom na ob­jednávku poskladané pre toto obdobie, jAž na to, že v sú­časnosti sa roľník viac spoľah­ne na osvedčenú eskáštvorku, é-päfstodvanástku, alebo Nivu či Kolos, než na spomínané kosyl. Obdobie, kedy zasiate vracia sa v intve a požiadav­ka zberal úrodu včas, kvalit­ne a s čo najnižšími stratami je ešte stále politickou úlohou prvoradej dólelttostt. Krédo „obmedziť straty na minimum" dominovalo aj uznesení o politlcko-organtzač- v ných opatreniach letných poľ­nohospodárskych prác prijatom Predsedníctvom Zs KV KSS ešte začiatkom júna. V prevo­­laní poľnohospodárov okresu Levice adresovanom všetkým poľnohospodárskym podnikom a závodom na Slovensku malo ut konkrétnu podobu: znížiť straty o jedno percento a o to isté množstvo prekročiť úlohy štátneho nákupu. Reakcia? O-tedlho po jej výjdení na svetlo sveta, ako sa ľudovo vraví, ju kladne prijali vo všet­kých okresoch nášho kraja. Bolo potom už samozreimé, že výzvu ÜV KSČ, vlády ČSSR a Üstredného výboru ZDR, odpre­dať vlasti v záujme posilnenia jej štátnych rezerv a centrál­neho fondu krmív z vlastných zdrojov maximálne množstvo obilia, nik so zainteresovaných neprešiel bez povšimnutia. Všetci poľnohospodári na ňu pospolu zareagovali, či už „zlatí“ Novozámčanta, ktorí potrebovali na splnenie štátne­ho plánu nákupu obilia (t ked im to mnohí neverili j ani nie štyri celé dni, tch veční sú­peri na danom poli — poľno­hospodári z okresu Komárno a Dunajská Streda, ale ai Ga­­lantčanla, Nitrania, atd. Odozva bezprostredná — k povinnej stovke pridalt ešte desať percent. Dnes je situá­cia opäť iná, radostnejšia. V mnohých prípadoch sa totiž naddodávka zvýšila. Napríklad Komárňanct skončiaci ako pr­ví v republike tento pondelok úplne žatvu, odpredali do štát­nych fondov o 6500 ton obilia viac, ako im určoval plán. Ne­malou mierou im k tomu dopo­mohlo dôsledné sliedenie za každým zrniečkom. Čo tam aké obmedzovanie strát — mávnu snáď podakto­rí rukou a doložia: Ved zopár zfn „povedľa“ nikoho nespasí. No — nemajú pravdu. Keby malt predstavu o tom koľko váži jedno zrnko pšenice ... Asi päť gramov. A na jeden bochník chleba ich treba pri­bližne štyridsaťpäť tisíc. Skús­me si spoločne vypočítať, aký ťažký by bol chlieb upečený zo štyridsať tisíc ton obilia, kto­ré v rámci socialistického zá­väzku odovzdajú štátu navyše plánu poľnohospodári nášho kraja! Koľkí z tej jednej tre­tiny ľudstva, trpiacej v súčas­nosti hladom, a ďalšej tretiny, stravujúcej sa sústavne pod­priemerne, by st z neho moh­la odlomiť a aspoň sčasti sa nasýtiť! Obilie je skutočne, bez nad­sázky povedané, nesmierne dô­ležitou strategickou surovinou. Ceny zaň majú na svetových trhoch krivku rapídne stúpajú­cej tendencie. Bo fundament dostatku zbožia nie je zábezpe­ka iba požadovaného množstva chleba, koláčov, rožkov Iných múčnych jedál, ale aj a mäsa, mlieka, vajec. Veď zrni­ny tvoria až tridsaťpäť percent z celkovej spotreby krmív v živočíšnej výrobe. Pritom na získanie tisíc kalórií pre seba jej prostredníctvom je ich nut­né mat k dispozícií omnoho viac, ako pri spotrebe múč­nych výrobkov. So štátnym plánom nákupu zbožia sa poľnohospodári Zá­padoslovenského kraja čestne vyporiadalt už 23. júla. Ako pr­ví v republikeI Napriek tomu však mohutné prúdy zrna sa lejú z našich lánov naďalej. Prekrásneho, vysokokvalitného. Hoci roľník patrí k tým, čo sa pevne riadia zásadou „ne­chvál dňa pred večerom“, ne­raz sme počuli pri potulkách po našich jéerdé a štátnych majetkoch, že obilie je v tom­to roku ani fazuľa a úroda ve­ru předčí vlaňajšiu. Hrdý úsmev pri tom samozrejme na tvárach nechýbal. Kde hľadať korene uvedené­ho? Nuž, kdeže inde, ak nie u tých, čo dané slová vypove­daliI Ohromné skúsenosti a rozsiahle vedomostt, zdravá ctlžiadostivost, pocit zodpoved­nosti za výživu ľudu, za pro­speritu socialistického poľno­hospodárstva a stabilitu celé­ho národného hospodárstva tch riadili po spočiatku novej, ne­známej ceste. Bolt to poľno­hospodári z nášho kraja, čo sa prví nebáli čiahnut po odro­dách sovietskych pšeníc ... Si­lu teórie a vedy v súvislosti s nimi si osvojili, presne po­dľa téz marxizmu-leninizmu, široké masy pracujúcich dnes dolujú, obrazne poveda­a né, z pokladnice zlaté plody. Jedným z najpresvedčivejších argumentov o tom máme v ok­rese Dunajská Streda Tajnoji­­ši družstevníci a pracovníci štátnych majetkov s nesmier­nou vďakou spomínajú na ma­ličký balík, ktorý sa zmestil do aktovky, pričom však obsah ktorého bol cennejší od zlata. Hoveli si v ňom totiž oceľové zrnká pšenice Bezostá. Stala sa potom základom prelomu na úseku pestovania tejto plodi­ny, majúc v tesnom závese svoje sestry-rodáčky dnes už slávnych a zvučných mien Au­roru, Kaukaz, Jubilejnú. No vtedy ...! Výsledok tvrdej ná­mahy a vypätia síl menova­ných pri dôslednom obhajova­ní a sledovaní nóva? V šesť­desiatom treťom, kedy prvý­krát vložili tých spomínaných zopár zfn do matky zeme, šperkovnicou právom nazýva­nej, dávala lm pšenica V 3 centa po hektári. O desať ro­kov, v sedemdesiatom tretom 50,02! Vklad k zvýšeniu ekono­mickej sily rodnej vlastí k realizácii programov vytýče­a ných našou stranou skutočne citeľný, hodný obdivuI Oslnivo svietia aj rezultáty dosahované v rámci Západoslo­venského kraja — dokonca t v silnej medzinárodnej konku­­rencit. Vlani sypala pšenica v priemere po 43,7 metráka, jač­meň 38,51 Jedno z najkrajších období v živote roľníka, žatevné mlatebné práce, sa chýli po­a maly ku koncu. No robôt ne­ubudne. Mnohí z našich kom­­bajntstov pôjdu vypomôcť so žatvou súdruhom na Moravu a do Čiech, na tých, čo ostanú doma čaká dokončenie zberu slamy, podmietka, valcovanie a ďalšie agrotechnické úkony, zodpovední budú musieť pre­hodnotiť odrodovú skladbu . . . Skrátka — precízne položiť do pôdy základy, novej úrody. Aby aj na budúci rok sme z nei ako z pokladnice mohli zobrať zlaté plody. Jana BRÄNSKA POKLADNICE ZLATÉ PLODY Snímka: F. TISOVlC

Next