Hlas Ĺudu, apríl 1975 (XXII/76-101)

1975-04-01 / No. 76

PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAI­­­N, SPOJTE SA­ CTAGÁN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS ROCNtK XXL ČÍSLO UTOROK,Vitajte, priatelia! Delegácia KV SED v Halle v našom kraji BRATISLAVA (reí) — Včera po­poludní prišla na návštevu nášho kraja štvorčlenná delegácia z dru­žobného kraja Halle v NDR. Dele­gáciu vedie kandidát Politického byra ÜV SED a vedúci tajomník KV SED v Halle Werner Felle. Jej členmi sú kandidát ÚV SED, riadi­­tel Chemického kombinátu na vý­robu dusíka v Plesteritze Otto Kö­nig, prvý tajomník OV SED v Che­mickom kombináte v Bitteríelde Werner Czogalla a' osobný spolu­pracovník vedúceho tajomníka KV SED v Halle Heinz Geister. Milých hostí na bratislavskom letisku pri-vítal člen ŰV KSÖ a vedúci tajom­ník Zs KV KSS Ignác Janák, člen Predsedníctva Zs KV KSS a pred­seda Zs KNV Ján Králik, tajomní­ci Zs KV KSS Mikuláš Valentovič a Štefan Matejčík, podpredsedovia Zs KNV František Zimek, Ondrej Bocko a Pavol Hercka, tajomník Zs KNV Jozef Kolárik, vedúci od­delenie Zs KV KSS Milan Wfirfl a ďalší funkcionári a pracovníci Zs KV KSS a Zs KNV. Prítomný bol aj generálny konzul NDR v Bratislave Franz Pokiser. Delegácia KV SED v Halle počas svojho pobytu navštívi niektoré priemyselné závody 1 poľnohospo­dárske podniky a zúčastní sa aj na manifestácii pracujúcich pri prí­ležitosti 30. výročia oslobodenia našej vlasti slávnou Sovietskou ar­mádou v Pezínku ako aj na sláv­nostnom zhromaždení pracujúcich Západoslovenského kraja v Trna­ve. Okrem toho sa počas svojho pobytu v našom kraji budú vzácni hostia informovať o práci straníc­kych orgánov v našom kraji. Zábery z privítania milých hos­tí — členov delegácie KV SED v Halle na letisku v Bratislave. Snímky: Ľ. Trefný Dnes sa rozlúčime s verným synom strany a ľudu V PIETNOM ZAMYSLENÍ BRATISLAVA (ČSTK) — Komisia ustanovená pre usporiadanie štátneho pohrebu zosnulého člena Predsedníctva ÜV KSS, člena Pred­sedníctva FZ ČSSR, predsedu SNR, podpredsedu ÜV ZČSSP a predse­du SŰV ZČSSP Ondreja Klokoča, na čele s členom Predsedníctva a tajomníkom ÜV KSS Jánom Janíkom, zišla sa v nedeľu v Bratislave na svoje posledné zasadnutie. Jej členovia prerokovali na ňom prie­beh pietného aktu, ktorý bude dnes, 1. apríla, o 11. hodjne v Kon­certnej sieni Slovenskej filharmónie a potom v bratislavskom kré­medé riu. Po rozlúčke v Koncertnej sieni SF uložia rakvu so zosnulým na lafetu dela a smútočný sprievod pôjde ulicami Bratislavy po trase Mostová, Jesenského, Štúrova, ná­mestie SNP na Októbrové námes­tie, Pred budovou Slovenskej ná­rodnej rady preložia rakvu so zosnulým Ondrejom Klokočom z lafety dela do smútočného auta a prevezú do bratislavského kre­matória na pletný akt, ktorý sa tu začne o 13.30 hod. Do smútočné vyzdobenej budo­vy ŰV KSS a salónika SNR, kde boli vystavené kondolenčné listi­ny za zosnulým súdruhom Ondre­jom Klokočom, členom Predsed­níctva ÚV KSS a predsedom SNR, prichádzali jednotlivci a kolektí­vy vyjadriť svpju sústrasť nad od­chodom verného syna strany a ludu a vzdať mu poslednú poctu. V miestnosti smútku a pietné­ho ticha na ÚV KSS sa poklonil pamiatke zosnulého súdruha On­dreja Klokoča národný umelec Ján Ciker, prichádzali učitelia z bratislavských škôl, pracovníci úradov, inštitúcií, vedúci pracov­níci múzea V. I. Lenina v Brati­slave. S hlbokým zármutkom nad stra­tou milovaného učiteľa, rozvážne­ho radcu a priateľa mladých sa pamiatke súdruha Ondreja Kloko­ča prišla pokloniť delegácia Slo­venského zväzu mládeže, ktorú viedol predseda SÚV SZM Michal Zozuľák. Prichádzali príslušníci ÚSĽA, zástupcovia organizácii NF i veľa jednotlicov. Medzi prvými prejavil zápisom do kondolenč­ných hárkov účasť nad skonom vzácneho človeka — komunistu, podpredseda vlády ČSSR prof. JUDr. Korol Lacu a podpredseda vlády SSR ing. Július Hanuš. V pietnom zamyslení vzdali hold vďačnosti za celoživotné dielo zo­snulého Ondreja Klokoča členo­via delegácie ÚV S2PB, ktorú vie­dol jeho úradujúci podpredseda Peter Dudáš. K početným podpi­som v kondolenčných hárkoch pribudli podpisy členov delegácie ÚV Zväzu družstevných roľníkov SSR, členov delegácie ZČSSP ob­vodu Bratislava IV. i členov de­legácie popredného interpréta slovenského ľudového umenia — SLUK-u. (Pokračovanie na 5. str.) V NEPRETRŽITÝCH PREVÁDZKACH SEREĎ (ČSTK) — Vyše 400 pra­a cujúcich nastúpilo do sobotných rovnaký počet do nedeľných smlen v nepretržitých prevádzkach hutníckej výroby, energetiky a la­boratóriách Nikiovej huty v Sere­­di. V sobotu splnili dennú normu výroby elektrolytického niklu na 100,2 percent a aj predbežný od­had nedeľnej výroby ukazuje jej prekročenia. ŠAĽA — Navyše 100 percent spl­nili pracujúci v sobotných a ne­deľnej rannej smene plán výroby v nepretržitých prevádzkach n. p. Duslo Šaľa. V sobotu vyexpedova­li pre odberateľov 1100 t liadku, 500 ton močoviny a 370 t NPK. Nedeľná ranná smená, v ktorej prácu sťa­žoval nedostatok vagónov, naloži­la do 500 ton nových výrobkov. BRATISLAVA — Intenzívnym pl­nením pracovných úloh aj počas sviatočných dní si v bratislavskom Slovnafte utvárajú predpoklady na splnenie tohtoročných náročných úloh. Pravidelný prísun sovietskej ropy umožnil aj v nedeľu — rov­nako ako v sobotu — splniť plá­novanú dennú normu výroby na 100 percent iba v sobotu vyexpe­dovali z areálu podniku 14 vlako­vých súprav s rafinérskymi a pet­rochemickými výrobkami. HORNÉ SRNIE — Pracujúci hsŕ­­nosrnianskej Cementárne n. p. vy­robili za uplynulé tri dni 5050 ton vysokokvalitného portlandského cementu, 2910 ton slinku a 300 ton mletých vápencov. Za sobotu; ne­deľu a pondelok, keď v hornosr­­nianskej cementárni pracovali vo všetkých výrobných prevádzkach, vyexpedovali pre potreby staveb­ných organizácii vyše 2450 ton ce­mentu a pre poľnohospodárske podniky a závody dodali z vyro­beného množstva 280 ton mletého vápenca. Zvyky sa udržali Sviatky jari, ktoré sú oddáv­na symbolom nového rodiaceho sa života, charakterizujú aj mnohé ľudové zvyky. Medzi tie, ktoré sa z kolobehu nášho života ešte celkom nevy­tratili, patrili tradičná šibačka a kúpačka. Najmä na Horehroní sa mládenci ešte dodnes vyob­liekajú do pestrých krojov a ve­selo naháňajú dievky z celej de­diny s plnými vedrami. Na tom­to obrade nebýva núdza o tiuiečh, ani ú prekáračky, preto sa na ňom zúčastňuje celá de­dina. Na podobné zvyky neza­budli am v našom Západoslo­­slovenskom kraji. Udržali sa aj v Skalici, Chor­vátskom Grobe a na dalších miestach. Radi sa k nim vraca­jú aj muži z väčších miest, kto­rí sa však rozhodli kráčat s ča­som — vedro vody vymenili za modernejší prostriedok — ko­línsku vodu či parfum. [sči VENCE VĎAKY NOVÉ ZÁMKY (ČSTK) — Za účasti podpredsedu vlády SSR Václa­va Vačoka bolo v sobotu v Nových Zámkoch pri príležitosti 30. vý­­ročia oslobodenia ä" slávnostné zesBdnutle Mestského výboru KSS, MsNV a zložiek NF SSR. Na zasadnutí boí prítomný predseda Zs KNV Ján Králik, predstavitelia politických a štátnych orgánov okresu Nové Zámky, zástupcovia Sovietskej armády a početné dela-O gácie pracujúcich zo závodov a 30-ročnam rozvoji Nových Zámkov, v ktorých druhá svetová vojna zanechala vyše 2000 zbom­bardovaných a poškodených do­mov a okolo 5000 ľudí bez prí­strešia, hovoril predseda MsNV Jozef Blaho. Spomenul prvé dni slobody, keď Novozámčania za po­moci sovietskych vojakov opravo­vali poškodené elektrické vede­nie, dávali provizórne cestné a železničné mosty a obnovovali prevádzku v závode na spracova­nie koží, ktorý bol vtedy jediným priemyselným závodom v meste. Za roky po oslobodení [»stavili desiatky priemyselných podnikov a prevádzok. Patrí medzi ne Te­sla, Konzerváreň, Mliekarenský kombinát, Pletatex, Brašna a ďal­šie. Na rumoviskách vyrástli no­vé moderné sídliská a rodinné domy s viac ako 9000 bytmi. V meste vybudovali vodovod, kana­lizačnú sieť, moderné obchody, školy a ďalšie objekty, ktoré zme­nili obraz kedysi typického dol­nozemského mesta. Neporovnateľ­ne vyššia je životná úroveň oby­­votelov, ktorých počet sa zvýšil viac ako dvojnásobne. Podpredseda vlády SSR Václav Vačok vo svojom slávnostnom pre­jave pripomenul hrdinské boje Sovietskej armády s fašistami. Zvlášť zdôraznil obete pri oslo­bodzovaní okresu Nové Zámky. (Pokračovanie na 5. str.) podnikov. DALEKO OD DOMOVA \Jikdy sme nevideli tvoju tvár, nevieme aké si mal oči, ne­­xV poznali sme tvoje myšlienky a túžby. Nikdy sme ta ne­stretli a ani nestretneme, my, čo sme neprežili strasti vojny, my, čo sme sa už narodili v slobode, za ktorú si i ty bojoval. Ale keď sme sa v piatok na cintoríne Sovietskej armády v Štú­rove pozerali ako tvoja rakva klesá do hrobu, keď sme sa tro­chu strhli pri salvách na tvoju počest a keď sme očami pre­behli rady pionierov zdobiacich šatkami hrobžy tvojich spolu­bojovníkov, uvedomili sme si, v plnej šírke aká zlá je vojna a vôbec sme sa nečudovali, keď sa nám slzami zahmlil zrak. Ale ty. vojak Sovietskej armády — osloboditeľky VLADIMÍR ANDRIANOV, si už nepočul tóny smútočného pochodu, ktorý hrala vojenská hudba, nepočul si úprimné a precítené slová vďaky, ktoré odznievali nad tvojím hrobom. Len hrudy dopa­dali na tvoju rakvu, ale ty si o tom už nevedel... Tak, ako sme my dlho nevedeli o tebe. Iba tvoj brat v Soviet­skom zväze vedel, že si položil svoj mladý život pred tridsia­timi rokmi, že tvoja krv skropila našu slovenskú zem kdesi pri I Leviciach. Tvoj hrob bol dlho neznámy. Až náhodou, keď už j dávno doznelo dunenie kanónov a ničivú vojnu vystriedalo Íj nadšené budovanie, objavili pri zemných prácach v obci čoka * v Levickom okrese miesto tvojho posledného odpočinku. Tvoje ústa boli dávno nemé, nemohli povedat, to som ja — jeden z tisícov padlých za slobodu, to som ja, skromný vojak Soviet­ -BUZKO K SRDCIAM skej armády, vofak-hrdina. Predsa la poznali a tvoje meno, Vladimir Andrianov, vytesali na veky do kameňa na Štúrov­skom cintoríne. r ak rád by ti bol ktokoľvek z nás aspoň na chvíľočku poži­čal svoje oči, aby si sa mohol rozhliadnut ako rozkvitla krajina, za ktorú si položil svoj život, aby si videl tváre tvojich bratov v zbrani — sovietskych a československých vojakov i stovky tvárí tých, čo ťa sprevádzali na poslednej ceste z čoky do Štúrova. Tu ta položili do slovenskej zeme bok po bokit k tvojím 5247 spolubojovníkom, ktorých už nikdy neprebudí k životu slnko slobody. To slnko, čo oni a státisíce ďalších so­vietskych vojakov pred tridsiatimi rokmi vlastnými rukami vy­niesli na oblohu a ktoré nesmie nikdy zapadnúť. F aše slová sú venované tebe, Vladimír Andrianov, molodec Voloďa i všetkým, čo krvou a životmi platili drahú daň. V piatok ťa uložili v Štúrove do objatia našej slovenskej zeme. Daleko od domova, ďaleko od tvojich blízkych a drahých, ďa­leko od tvojej veľkej nádhernej vlasti, no predsa tak blízko k našim vďačným srdciam. Ako o hroby vlastných bratov, tak sa budeme starať o miesta vášho posledného odpočinku, aby vaša pamiatka a vaše hrdinstvo nikdy nevybledlo. ĽUBO TREFNÝ Snímky: autor Naši a sovietski vojaci sprevádzali Vladimíra Andianova na jeho poslednej ceste na cintorín v Štúrove. Potom rakvu s telesnými pozostatkami vojaka-osloboditeľa za zvukov smútočného pochodu preniesli k jeho hrobu. V mene obyvateľov sa s Vladimírom Andrianovom rozlúčil predseda MsNV Arpád Juharnak. URPUTNE RUJE HANOJ/BANGKONK (ČSTK) - Čo­raz viac sa sťahuje kruh, ktorým kambodžskí vlastenci zvierajú ob­kľúčený Phnompenh. Ako oznamu^ je vietnamská tlačová kancelária, kambodžské oslobodzovacie sily vedú urputné boje s Lon Nolovými vojskami na východnom brehu Me­kongu proti prezidentskému palá­cu, ktorý je stredom obkľúčeného mesta. Na severozápade od hlav­ného mesta kambodžskí vlastenci naďalej intenzívne ostreľujú letis­ko Pochentong, jediný vojenský strategický objekt, cez ktorý po­sádka obkľúčeného mesta a jeho obyvateľstvo dostávajú pomocou amerických lietadiel zbrane a po­traviny. Západné agentúry oznamujú, že takmer všetky zahraničné zastupi­teľské úrady, okrem veľvyslanec­tva USA, už zastavili svoju činnosť v obliehanom Phnompenhe. U KAMBODŽI HANOJ/HONGKONG (ČSTK) — Ju­­hovietnamské ľudové ozbrojené si­ly dokončili v sobotu za pomoci miestneho obyvateľstva oslobode­nia celej provincie Quang-Nam a vytláčajú posledné zvyšky saigon­ských vojsk z jej hlavného mesta Da Mangu. Juhovietnamská agen­túra oslobodenia oznámila, že vlas­tenci začali v sobotu popoludní sú­stredený útok na dve danangské letiská, námorný prístav, ako aj na vojenské objekty umiestnené v meste Obyvateľstvo Da Nangu povstalo a v súčasnosti s oslobodzovacími jednotkami začalo boj proti sai­­gonskej posádke. Na mnohých miestach v tomto polmiliónovom meste vejú vlajky dočasnej revo­lučnej vlády a západné agentúry predvídajú, že úplný pád mesta je otázkou niekoľkých hodín.

Next