Hlas Ĺudu, marec 1977 (XXIV/50-76)

1977-03-01 / No. 50

PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA­ ORGÁN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS K výročiu podpísania priateľskej zmluvy Blahoprajní! telegram SPOLUPRÁCA OBOCH NÁRODOV # BOHATÉ VÝSLEDKY • ĎALŠIE PREHLBOVANIE BRATSTVA PRAHA (ČSTK) — Generálny tajomník Ústredného výboru Komu­nistickej strany Československa a prezident Československej socia­listickej republiky Gustáv Husák a predseda vlády Československej socialistickej republiky Ľubomír Strougal zaslali včera najvyšším představitelům Poľskej ľadovej republiky súdruhom Edwardovi Gie­­rekovi, prvému tajumníkovi Üstredného výboru Poľskej zjednotenej robotníckej strany, Henrykovi Jablonskému, predsedovi Štátnej rady Poľskej ľudovej republiky a Piotruvi Jaroszewiczovi, predsedovi Ra­dy ministrov Poľskej ľudovej republiky blahoprajný telegram x prí­ležitosti 10. výročia podpísania zmluvy o priateľstve. V telegrame sa okrem iného píše: „Spoločne s vami si pripomína­me nadchádzajúce 30. výročie na­šej prvej spojeneckej zmluvy z 10. marca 1947. Tieto významné do­kumenty vyjadrujú neochvejnú vô­ľu národov Československej socia­listickej republiky a Poľskej ľudo­vej republiky, pevne spojených tradičným priateľstvom a spoloč­nými cieľmi socialistickej výstav­ky, ďalej upevňovať, prehlbovať a rozvíjať tesné spojenectvo a vše­strannú bratskú spoluprácu na prospech ľudu oboch našich kra­jín i v záujme ďalšieho upevňova­nia jednoty a rozvoja socialistic­kého spoločenstva. Čas, ktorý uplynul od podpisu týchto zmlúv, priniesol bohaté výsledky tvori­vej práce ľudu našich krajín pri budovaní socialistickej spoločnos­ti, na ktoré môžeme byt právom hrdí.“ V ďalšej časti sa píše: „Vyjadrujeme pri tejto príleži-tosti svoje pevné presvedčenie, že i v nadchádzajúcich rokoch pôjde­me naďalej dôsledne spoločnou cestou socialistickej výstavby, že sa ešte viac prehĺbia bratské a priateľské zväzky medzi našimi národmi a štátmi, všestranná spo­lupráca na všetkých úsekoch spo­ločenského a hospodárskeho živo­ta v rámci Varšavskej zmluvy a Rady vzájomnej hospodárskej po­moci. Bude to tak i náš dalši spo­ločný prínos k upevneniu jednoty a zomknutosti socialistického spo­ločenstva, k víťazstvu veci mieru a socializmu. Prajeme bratskému pofskému ľudu x vám osobne mno­ho ďalších úspechov pri budovaní socialistického Poľska.“ Pri tej istej príležitosti blaho­želal aj minister zahraničných veci ČSSR Bohuslav Chňoupek mi­nistrovi zahraničných veci Poľ­skej ľudovej republiky síidrubovi Emilovi Wojtaszkovi. SEJBA ZAČALA DUNAJSKÄ STREDA (ČSTK) — Poľnohospodári v dunajskostred­­skom okrese sú dobro pripravení na prvú etapu jarných prác. Osia­li doteraz jarinami prvých päť hektárov a len čo sa oteplí budú v sejbe pokračovat intenzívnejším tempom. Na IRD a ŠM v týchto dňoch robia posledné previerky opravenosti mechanizmov a plne­nia ostatných poiitickoorganizač­­ných opatrení prvej etapy jarných prác. Kvalitným''a rýchlym zvlád­nutím sejby jarín si chcú v okre­se ntvuriť predpoklady pre splne­nie tohtoročných náročných úloh » rastlinnej výrube. Podľa plánu majú zasiat 8300 ha jačmeňa, 5000 Slávne výročie ULÁNBÁTAR (ČSTK) — Mongol­ská ľudová revolučná strana oslá­vi dnes 56. výročie svojho založe­nia. Vznikla na zjazde revoluč­ných krúžkov, ktoré zvolali do mongolského pohraničného mesta Kjachty poprední mongolskí revo­lucionári na čele s Damdinym Süchbátarom a jej vznik bezpro­stredne ovplyvnila Veľká októbro­vá socialistická revolúcia. Pod vedením strany sa v Mongolsku v roku 1921 úspešne dokončila mon­golská ľudová revolúcia, ktorá otvorila cestu socialistickému roz­voju mongolskej spoločnosti. ha cukrovej repy, 17 000 ha ku­kurice a 5000 hektárov silážnej kukurice. Ozimnú pšenicu zasiali na 16,5 tisíca ha. V porovnáni s minulými rokmi sa opäť vylepšila odrodová sklad­ba osiv, a to v prospech progre­sívnych druhov jačmeňa a pšenice. BRATISLAVA (oj) — Dnes D 10. ho­dine za prítomnosti straníckych štátnych predstaviteľov SSR po re­a konštrukcii objektu a prístavbe vý­stavných priestorov znovu otvoria Slovenskú národnú galériu v Brati­slave. Slávnostný akt znovuotvore­­nia SNG sa uskutoční v miestnosti na treťom poschodí čelnej prístavby. Tu budú prechodné výstavy. Prvou z nich je výber zo slovenskej grafiky. Kdežto v starej budove na prvom poschodí po prvý raz sprí­stupnia stálu expozíciu staršieho európskeho menia a na druhom poschodí inštalovaný vý­ber staršieho slovenského umenia od gotiky do roku 1918. Na tom istom poschodí, ktoré je sú­časne prvým poschodím čelnej prístavby, sú vystavené súbory od zakladateľských postáv slovenského umenia z prvej polovice 20. sto­ročia. Na druhom poschodí čelnej prístavby, ktoré už nemá pokračovanie v starej budove, je umiestnený prehľad slovenského výtvarné­ho umenia po roku 1945, reprezentovaný nov. ším úsilím vedúcich maliarov medzivojnového obdobia a Generácie 1909. V súčasností Slovenská národná galéria vlastní vyše 32 tisíc umeleckých diel. Druhá etapa výstavby obsiahne vedecko-vý­­skumný pavilón, reštaurátorské ateliéry a kniž­nicu. O tom informovali včera na tlačovej besede a JUDr. J. Fischer, riaditeľ odborno-ekonomíckého technického rozvoja Ministerstva kultúry SSR, doc. •PhDr. Š. Mruškovič, CSc., riaditeľ SNG, Ing. arch. V. Dedeček, autor víťazného návrhu študijného projektu, a ďalší. Potom si novinári s dr. K. Vaculíkem, CSc., hlavným scenáristom expozícií a vedúcim ume­­novedného oddelenia Slovenskej národnej ga­lérie, prezreli výstavné priestory. Z rokovania komunistov I. ZO KSS pri ZVL, n. p. v Skalici Do huihicnosti hľadia s optimizmom Pracnjúcl Závodov na výroba ložísk n. p., v Skalici sa úspešne a mobilizačné podieľali na splnení úloh prvého roku šiesteho päť­ročného plánu, čim zabezpečili dobrý vstup do druhého roku šies­tej päťročnice. Toto s pocitom hrdosti zhodne konštatovali na členskej schôdzi základnej organizácie KSS č. 1, ktorá sa uskutočnila v minulých dňoch. Zásluhou členov brigád socialistickej práce, komplexných racionalizačných brigád a rozvo­jom zvýšenej pracovnej aktivity aj iniciatívy všetkých pracujúcich vý­robné úlohy podnik nielen splnil, ale i prekročil. Načim pozname­nať, že na priaznivých výsled­koch majú podiel najmä komu­nisti. Aj pracujúci jednotlivých dielni výrobného strediska 231, ktoré je v pôsobnosti I. ZO KSS pri skalic­kom ZVL, n. p., do budúcnosti hľa­dia s optimizmom. Usilujú o to, aby splnili všetky úlohy vytýčené XV. zjazdom Komunistickej strany Československa. A to znamená usi­lovne pracovať, neustupovať ochraňovať revolučné vymoženosti a nášho ľudu. Rok 1977, v ktorom si pokrokové ľudstvo pripomenie 60. výročie Veľkej oktôbrovej socialis­tickej revolúcie, otvára pred né­rodml nové perspektívy pozitív­nych zmien v prospech mieru, so­cializmu a spoločenského pokroku. Februárovú schôdzu strany v podnikovej zasadačke otvoril viedol Jozef Kováč, podpredseda a základnej organizácie KSS č. 1. Aj ked podnik výrobné úlohy splnil, komunisti sa neuspokojujú s dosiahnutými výsledkami stre­diska. Prvým predpokladom na zabezpečenie úloh plánu je zvý­šená starostlivosť o organizáciu práce, operatívne zásahy, pracov­ná disciplína a morálka. (Pokračovanie na 5. strane.) IEDN0TA SLOV b ČINOV BRATISLAVA (bre) — Problémom ideologickej práce v Socialis­tickom zväze mládeže na Slovensku od i. zjazdu SZM bola veno­vaná tlačová beseda, na ktorej včera iaforraoval novinárov tajom ník SÜV SZM Ing. Helmuth VACHA. Podčiarkol, že obdobie od I. zjazdu SZM je obdobím, v ktorom naša mládežnícka organizácia do­siahla najvýraznejšie výsledky, a to predovšetkým vďaka každoden­nej pomoci straníckych orgánov a organizácií. Potvrdilo sa, ako zdô­raznil súdruh Vácha, že len jed­notná organizácia detí a mládeže, ktorá vo svojej práci realizuje princípy socialistického vlastenec­tva a proletárskeho internaciona­lizmu a vychováva mládež v du­chu vedeckého svetonázoru, doká­že zaktivizovať mladých ľudí do realizácie politiky KSČ, do plne­nia uznesení, ktoré vytýčila na svojom XIV. a XV. zjazde. Stredom pozornosti aj v nad­chádzajúcom období pred II. zjaz­dom SZM bude zvýšenie podielu Socialistického zväzu mládeže na tormovaní socialistického spôsobu života mládeže. Naša mládežnícka organizácia sa hlási k tradíciám Československého komsomolu i k odkazu ČSZM. Medzi hlavné úlohy SZM v oblasti ideovo-výchovnej práce patrí aj v súčasnosti sve­tonázorová výchova, uplatňovanie nových tradícií v SZM. prehlbova­nie práce v oblasti triednej vý­chovy a výchova k socialistické­mu vlastenectvu. Pri plnení hos­podárskych úloh musia dôležitú úlohu zohrať špecificky mládežníc­ke formy — ZENIT, Reflektor mla. dých a patronáty starších práčov, níkov nad mladými absolventami odborných učilíšt. Politické vzdelávanie v Socialis­tickom zväze mládeže má už svo­ju ucelenú podobu a stalo sa po­litickou školou členov SZM. Hlav­ným kritériom však musia byt aj v tejto oblasti ukazovatele, ale nie kvantitatívne kvalita a účin­nosť vzdelávacieho procesu. Pri. dat treba najmä v dedinských or­ganizáciách a v mladých organi­záciách v závodoch, kde sú viac­­smenné prevádzky a rozptýlené pracoviská. Jednota slov a činov musí byť heslom dňa práve v tomto období, kedy vrcholia vý­ročné členské schôdze základných organizácií,- uskutočňujú sa celo­­závodné a celoškolské konferencie a pripravujú sa okresné konferen­cie Socialistického zväzu mládeže. Cestou Februára MODRA—HARMONIA (zer) — Na slávnostnej schôdzi sa včera zišli pracovníci a poslucháči Krajskej politickej školy Zs KV KSS a MsV KSS v Bratislave so sídlom v Mod. re—Harmónií, aby si spoločne pri­pomenuli 29. výročie historického víťazstva čs. pracujúceho ľudu a jeho odkaz pre súčasnosť. Na sláv­nostnom zhromaždení pozdravili prítomných hudobno-slovným pás­mom s názvom „Február 48“ po­slucháčky 6-mesačného kurzu. Vrelého prijatia sa dostalo aj vy­stúpeniu študentiek z Pedagogic­kej školy v Modre. Účastníci sláv­nostného zhromaždenia sa hrdo hlásili k historickému odkazu Feb­ruára a vyjadrili presvedčenie, že tento odkaz budú iniciatívne reáli, zovaf vo svojej každodennej prá. ci pri výstavbe vyspelej socialistic­kej spoločnosti v našej vlasti. Rozsiahle investície BRATISLAVA (ČSTK) — Štyri veľké obchodné Jednotky sa majú podľa plánu začat stavať v SSR v tomto roku. Aj veiké združené ná­kupné stredisko v Zlatých Morav­ciach bude súčasťou rozsiahleho Investičného programu v obchode, ktorý ráta v tejto päťročnici s takmer 1,6 miliardy korún. Upravená slama - významná súčasť kŕmenia HU BRATISLAVA (koc) — Tohoročné úlo­hy v živočíšnej výrobe sú náročné. V po­rovnaní s vlaňajškom sa zvyšuje trhová produkcia mäsa vrátane hydiny o štrnásť tisíc ton, mlieka o devätnásť miliónov litrov a vajec o 9,8 mil. kusov. V záujme zabezpečenia pozitívneho vývoja v úžitkovosti hospodárskych zvierat urobili stranické a riadiace orgá. ny kraja a okresov potrebné poltticko­­organizačné opatrenia na optimálne vy­užitie existujúcich zdrojov krmív, najmä na úseku chovu hovädzieho dobytka. To­to opatrenie vyplýva predovšetkým nižšej vlaňajšej úrody krmovín a cukro­z vej repy. V rámci kraja a okresov boli v jesen­nom období uskutočnené semináre za účelom oboznámenia zootechnikov a po. predných ošetrovateľov s doterajšími poznatkami prípravy slamy pre účely kŕmenia. Pravda nie všade sa darí rea­lizovat vytýčené zámery. Tak napríklad lúhovanie slamy v rámci kraja realizo­valo doteraz iba v rozsahu jednej de­satiny, tvarovanie z jednej tretiny a čpavkovanie iba na 4,5 %. Doteraz pro­cesům fermentácie sa opracovala 44,8 tis. ton slamy a záparmi 25,8 tis. ton. čo činí z uloženej úlohy šestnásf resp. 22,6 %. Najviac sa slama využíva na pri­miešanie do siláži, ked spotrebované množstvo — 138 tis. ton predstavuje skoro štyri pätiny stanovenej úlohy. Bez úpravy bolo skŕmené 89 tisíc ton slamy, čo je o jedenapolkrát viacej ako sa pôvodne počí'alo. Celkove sa pre úče. ly kŕmenia využilo 312 tis. ton slamy, čo robi skoro polovicu predpokladaného objemu. Aj ked je pravdou, že nie vo všet­kých okresoch kraja sú rovnaké pod­mienky skrmovania tohoto vedľajšieho produktu výroby obilia, predsa z rozsa­hu zužitkovania slamy možno usudzovať na cieľavedomý prístup k celej proble­matike. Máme vyše polovica zimného obdobia za sebou. Z okresov si najlepšie počína Dunajská Streda, ked z celkové­ho množstva šesťdesiat tisic ton slamy bolo doteraz skŕmené tri pätiny, z toho Viac pozornosti využívaniu slamy na kŕmenie treba věnovat v poľnohospo­dárskych podnikoch v okresoch Bratisla­va, Nitra, Senica a Trenčín. Potvrdzuje to skntočnosf, že z celkového objemn skrmenej slamy sa bez úpravy použilo v Bratislavskom okrese dve tretiny, v Nitrianskom 80,7 %, v Senickom tri štvrtiny a v Trenčianskom viac ako po­lovica. V okresoch Galanta, Dunajská l Streda, Komárno a Topoľčany podiel ne. upravovanej slamy neprekročil rozsah ôsmich percent. Rozvoj sošiarenstva a rozširovanie ka­pacity tvarovacích liniek umožňuje viac. ako inokedy v plnšom rozsahu využívať slamu pre kŕmne účely najmä v rokoch, keď úroda krmovín nedosiahne žiadúcej úrody, {e to plne v súlade s celkovou tendenciou vytýčenou v zámeroch 6. päťročnice, aby sa plnšie využívali exis­tujúce zdroje v záujme zvýšenia našej sebestačnosti v potravinách, pri obme­dzovaní dovozo zo zahraničia. V kraji sa skŕmilo vyše 31 tisíc vagónov slamy 9 27,2 % bolo chemicky upravené 0 Takmer polovica použitá so silážou £ Najlepšie si počínajú v okrese Dunajská Streda a Levice bez úpravy menej ako desatina. Osobit ne možno ocenit skutočnosť, ža luhu vanie slamy z plánovaného množstvá realizovali na 54,7 %, tvarovanie na 87 % a lermentovanie na tri pätiny. Ďa­lej treba spomenúť poľnohospodárov ok­resu Levice, ktorí fermentovaním pri­pravili vyše 24,4 tis. ton slamy a zá­parmi vyše desat tisíc ton, čo predsta­­vuje viac ako dve tretiny určeného množstva. Dobre sl počínajú tiež ma­jetky a drnžstvá v okrese Topoľčany a Nové Zámky. Činorodou prácou k oslavám BRATISLAVA (ČSTK) — Cinno* tou Asociácie rusistov na Sloven­sku v rokoch 1972—1978 a jej plánmi na ďalšie obdobie sa za­oberá dvojdňové valné zhromažde­nie ARS-u, ktorá sa začalo včera v Bratislave. Rokovania sa zúčast­ňuje minister školstva SSR juraj Buša, tajomník SÜV ZCSSP Michal Bošanský, predstavitelia vedeckých inštitúcii a ďalší hostia. Prítomný je aj konzul generálneho konzu­látu ZSSR v Bratislave Vasilij Suf­­din, ako aj zástupca Űstavn rus­kého jazyka Puškina v Moskve Piotr Denisov. Asociácia rusistov na Slovanská, založená v r. 1972, združuje v sú­časnosti 1857 členov. Vo svojej činnosti nadväzuje na pokrokové tradície československej rusistiky a jej poslaním je šírenie ruského jazyka na Slovensku a rozvíjanie slovenskej rustíky. Jednou z důležitých úloh Aso­ciácie bola pomoc pri výchove mladej generácie rusistov. V tom­to smere úspešnou bola škola pre kiadateľov sovietskej literatúry a letná škola mladých marxistických kritikov v Nitre. „Zlatý dážď” v Šuranoch Medzi posledné repertoárové čísla divadelného súboru pri Dome odborov v Šuranoch pat­rila donedávna hra Zim'ná bala­da autorov N. VeJclera — A. Mi­­šarina, ktorou získali vlani na krajskej prehliadke divadelných súborov kategórie „A“ pohár Stanislavského za najlepšiu in­scenáciu sovietskej hry. Členka súboru Anna Komorová dostala cenu za ženský herecký výkon. Súbor dospelých sa bude pre­zentovať v marci na javisku do­mu odborov hrou Jána Soloviča „Zlatý dážď“. Režijne inscená­ciu hry pripravil Jozef Šteiner. f kor) s Ing. MICHALOM KO­HÚTOM, dispečerom KPS v Bratislave na tému VÍKEND na poliach • V minulých dňoch sa zda­­la, že jar je až nezadržateľne pred dverami. Ale ako sa aká žalo a znovn potvrdilo, s po. časím to nie je jednoduché. Jar znovu ustúpila do pozadia a o slovo sa prihlásilo studené daždivé počasie, niekde so sne hovými prehánkami. Denne sa tiež sleduje situácia stavov na niektorých slovenských rie. kach, ktorých korytá sa vyliali na mooho hektárov poľnohos­podárskej pSdy. Víkendové dni však pre poľnohospodárov Zá. padoslovenského kraja stali neplodnými. Súdruh nezo Ko. hút, čo všetko sa dialo na na. šich poliach? — Rozmoknutá pôda o sku. točne nepriaznivé počasie ne­dovolilo našim poľnohospodá­rom v jarných prácach pokra­čovať. Mám na mysli sejbu. Po­zornosť sa však sústredila pre­dovšetkým na nltratáciu. pri. hnojovanie a smykovanlp. • Ktoré okresy dosiahli v týchto prácach najlepšie vý­sledky? — V rámci celého kraja má­me uskutočniť nltratáciu na ploche 228 438 hektárov. Za tíaľ bola táto urobená na plo­che 130 622 hektárov. Medzi najlepšie okresy patri Dunaj­­skostredský, ktorý sa s touto úlohou vysporiadal na 98,2 per. centa, ďalej Komárňanský na 82.7 percenta a Trenčiansky na 78.7 percenta. • A ako je to s jarnými prá cami v okresoch, ktoré postihli povodne? — Situácia sa postupne nor­malizuje, no napriek tomu nie je možné v jarných prácach po­kračovať, pripadne v niekto­rých okresoch začať. Veľké problémy sú predovšetkým okresoch Senica a Nitra. Skú­v šobne sa pokúsili niektoré družstvá o sejbu, ale zatiat to nebolo viac ako 3—5 tisíc hek­tárov. Je zrejmé, že so sejbou musíme ešte chvttu počkať. V Dunajskostredskom okrese okrem nitratácle pristúpili aj k smykovanlu a to na ploche 7000 hektárov. —pec—

Next