Katolícke Noviny, 1940 (LV/1-10)

1940-10-25 / nr. 1

Strana 2. ZO SVETA 2000 autobusov do Londýna Ako oznamujú, anglický minister do­pravy nariadil dopraviť do Londýna z provinčných miest 2.000 autobusov, aby sa čelilo vzrastajúcim dopravným ťaž­kostiam. Pierlot v Londýne Ako oznamujú z Londýna, bývalý bel­gický ministerský bývalým belgickým predseda Pierlot s ministrom zahra­ničných veci Spaakom prišli na ceste s Lisabonu do Londýna. Majú v úmysle vykonávať v exile belgické vládne funk­cie. Nový pracovný týždeň Vo štvrtok nadobúda v Amerike plat­nosť v štátnych priemyselných podni­koch nový pracovný týždeň. Na miesto doterajších 40 bude mať 42 pracovných hodín. Zrušenie štátneho občianstva Bývalému rumunskému vyslancovi vo Washingtoné, Davilovi, odobrali rumun­ské štátne občianstvo. To isté sa stalo aj Iným, v cudzine sa nadhodiacim Ru­munom. Zrušenie ištátnelho občianstva Cioroga bude revidované a anulované. Útok na Berlín V noci na štvrtok pokúsily sa britské lietadlá o vääčší útok na ríšske hlavné mesto. Nad vzdušný priestor veľ­kého Berlína dostalo sa však len málo lietadiel. V meste bol letecký poplach a protilietadlové delostrelectvo začalo hneď poľtou. Angličania shadzovali zá­palné bomby a zápaľné doštičky, oje­dinelé aj trhacie bomby. Na viacerých miestach, najmä v západnej časti me­sta, spôsobili menšie škody na budo­vách a menšie požiare, ktoré sa poda­rilo skoro uhasiť. Len niekoľko ľudí je ranených. Hľadač mín sa potopil Britská admiraliita oznamuje, že brit­ský hľadač min „Dundaľk“ sa poto­pil nárazom na nepriateľskú minú. Proti hromadeniu zásob Bulharská ministerská rada vydala v Stredu nariadenie na znemožnenie pre­hnaných nákupov a shromažďovanie zá­sob potravín. V nariadení sa stanoví prí­pustné množstvo zásob: Múky, masti, syrov, ryže, kávy a pod. pre osobu na domácnosť. Minister obchodu oddôvod­­nil v rozhlasovej reči potrebu nariade­nia, ktoré má čeliť zbytoŕSm-ej záaobi»»­­cej ’ panike, nijakým spôsobom však ne­má zmeniť spotrebu. Vládne opatrenie čelí nesociálnemu systému v zásobení jednotlivca a slúži k zásobeniu všeobec­nosti. Obmedzenia v Anglicku Britské ministerstvo dopravy oznámi­lo rozhlasom, že počnúc 1. novembra zvyšuje o 6% dopravné a osobné sadzby na britských železniciach. Podľa anglického rozhlasu oznámilo ministerstvo obchodu, že v budúcnosti sa zakazuje nakupovať v Anglicku hod­vábny tovar. Zákaz platí aj pre odev, zhotovený len čiastočne z hodvábu. JCnifia a 3b. Scdá <?osol ©. Srdca Posol B. Srdca Ježišovho v Tr­nave vydal veľmi poučnú a prak­tickú príručku duchovného života: Najčasovejšia úcta Bož­ského Srdca. Napísal M. Schmid S. J., poslovenčil O. For­­mánek. Cena 16.— Ks. Strán 436. Ctitelia Božského Srdca Ježi­šovho nájdu v tejto knižke veľa poučenia a pohnútok k tejto časo­vej úcte. Kniha pojednáva práve o tej najkrajšej stránke, alebo ešte lepšie povedané, o jadre úcty Božského Srdca: o obetavosti a vynáhrade za urážky. Autor naj­prv opisuje, čo sú obetné duše, aká je ich úloha a ktorými pro­striedkami dosiahnu svoj cieľ. Zvlášť tieto posledné rozoberá veľ­mi podrobne. Úfame, že táto knižočka, ktorá vyšla v nemeckej pôvodine v 95 tisíc exemplároch, aj u nás nájde porozumenie a rozšíri sa podobne. Patrí k opravdivým perlám du­chovného života a môže veľmi - prispieť k duchovnej obnove náš­ho drahého národa. Preto i my tú­to knižku vrele odporúčame. Cena 16.— Ks pri 436 stranách a krás­nej úprave tejto knižky je malá a preto tiež každému prístupná. KTK. KATOLÍCKE NOVINY Dve schôdzky Adolfa Hitlera (.Pripisuje sa im mimoriadny význam Hitler s Lavalom a generálom Francom Podľa zprávy STK, prijal Adolf Hitler počas svojho pobytu vo Francúzsku podpredsedu francúz­skej ministerskej rady Lavala. Rozhovoru medzi nimi zúčastnil sa aj ríšsky minister zahranič­ných vecí von Ribbentrop. Z Ber­lína sa k tomu oznamuje, že o stretnutí Lavala s Hitlerom ne­­prišly z tunajších politických kru­hov nijaké výroky, podľa ktorých dalo by sa súdiť o obsahu a roz­sahu rozhovorov. Aj nemecká tlač sa obmedzuje na vyzdvihnutie skutočnosti ako takej, ktorú čia­stočne vyzdvihuje nápadnou úpra­­vou. Nemecké politiqké miesta — po­dľa zpráv z neutrálnych prameňov — nateraz zdržujú sa podať bliž­šie vysvetlenia o schôdzke. Podľa zpráv, schôdzka Hitler—Laval—v. Ribbentrop bola v Paríži. Ináč však nemecké politické kruhy pri­pisujú parížskemu stretnutiu mi­moriadne veľký význam. riadnu pozornosť vyvolal Mimo­už aj ten samotný fakt, že Vodca a ríš­sky kancelár pobral sa na tento rozhovor do Francúzska. Zástupca predsedu vlády Laval vrátil sa v stredu popoludní po svojom rozhovore s Hitlerom do Vichy. Mal hneď dva rozhovory s maršalom Pétainom, ktorému referoval o rozhovore. O 17. hodi­ne sa začala za predsedníctva maršala Pétaina ministerská rada. Zpráva o stretnutí Adolfa Hit­lera s Pierre Lavalom mala v tu­reckých politických kruhoch sen­začný dojem. Pod vplyvom stret­nutia vyhlásil poslanec Sadak v „Istanbul Aksan“, že teraz stojí celý kontinent proti Anglicku. V politických kruhoch sa domnie­Ríšsky kancelár Adolf Hitler stretol sa v stredu 23. októbra so šéfom španielskeho štátu gen. Francom v Hendaye. Zprávy o tomto stretnutí hovoria: A. Hitler prišiel na svoje stret­nutie so španielskym šéfom štátu, generalissimom Francom, v stre­du popoludní osobitným vlakom na francúzsko-španielsku hranicu. Krátko po príchode Hitlera pri­šiel osobitný vlak Caudila. Vodca, ktorý očakával šéfa španielskeho štátu na nástupišti, pozdravil Caudila, keď tento opustil vlak, vajú, že vývoj vo Francúzsku pri­spel rozhodne ku konečnému tu­reckému odmietnutiu anglických návrhov. Anglickými zpravodaj­­skými agentúrami oznámené uza­vretie turecko-gréckej vojenskej dohody, ktorá bola Gréckom už dementovaná, je teraz dementova­­ná i v Ankare. V súvislosti s no­vým vývojom neočakáva sa ani z budúcej reči prezidenta štátu Inönüa, 1. novembra pri otvorení tureckého parlamentu nič senzač­ného. -čo najsrdečnejšie. Keď Hitler po­zdravil aj španielskeho ministra zahraničných vecí Serrana Sune­­ra, predstavil španielsky šéf štátu Hitlerovi pánov svojho sprievodu. Hitler predstavil potom šéfovi španielskeho štátu nemecké osob­nosti svojho sprievodu. Potom vy­konal šo španielskym generalissi­mom za zvukov španielskej národ­nej hymny prehliadku čestnej zá­stavy, nastúpenej na nástupišti a odprevadil Caudila do jeho salón­neho vozňa, kde sa začaly roz­hovory. Stretnutie v Hen day e Štatistiky o misijnej tlači Každý vie, akú ohromnú dôleži­tosť má tlač v modemom živote. Je najsilnejšou veľmocou sveta. Len žiaľ, že táto veľmoc nie je vždy v službe dobra a pravdy, tak­že ani neVieme vô všeobecnosti po­vedať, či táto veľmoc nezapríčiňu­je teraz viacej zla ako dobra. To by zaslúžilo hlbokej úvahy. Ale toľko možno už teraz povedať, že zhubné následky zlej tlače sú tak mnohé a tak veľké, že katolíci ma­jú čím ďalej tým naliehavejšiu a svätú povinnosť, aby v povedomí svojej zodpovednosti všetkými ■ si­letmi iiEtpocmctltaJ i y.nlrl a d a rne' ä. vzrast novín a védeckých časopi­sov katolíckych. Ak máme na zre­teli terajší ohromný rozmach tlače a uvážime, že záujem o tlač je dnes všeobecný u všetkých sociálnych tried na celom svete, môžeme po­vedať, že každé miesto, zastávané alebo vydobité dobrým časopisom, je urvané zlému časopisu. Medzi dobrou a zlou tlačou je na povrchu zemskom zápas o rýchlosť a vplyv. Ak katolíci dobre pochopia svoju povinnosť oproti katolíckej tlači, tak je isté, že katolícka tlač do­siahne v tomto zápase prvenstva v rýchlosti i vo vplyve. Ani misie a misijné kraje vôbec, nemôžu zostať mimo alebo len na povrchu tejto vojny o kultúru, mravnosť a ducha. Niektoré\tiisie majú svoje vlast­né tlačiarne, ktoré často slúžia nielen pre vlastné publikácie, ale aj ako zárobkové podniky, v ktorých sa tlačia aj práce privátnych osôb a obchodných spoločností. V každom prípade však sú prostriedkom so­ciálneho apoštolátu, lebo sa v nich vyučujú za tlačiarov buď siroty vychovávané misionármi alebo iní domordci, zväčša pohaní, ktorí tú­žia stať sa tlačiarmi. Tak misie, ktoré podliehajú pod správu Kongregácie šírenia viery, majú 180 tlačiarní. Najviac z nich je v obidvoch Indiách a v Cíne. Africké misie majú z nich asi 50. Na-pr. Bieli otcovia majú veľmi dôležitú tlačiareň v Maison-Carrée (Alžírsko), ktorá má asi 20 naj­modernejších tlačiarskych strojov a zamestnáva vyše 30 robotníkov. Pri storočnom jubileu tej osady návštevníci tlačiarne mohli na gra­fickej tabuľke vidieť, akú činnosť previedla táto tlačiareň od 1. jan. do 15. mája 1930. Poslala do misij­ných krajov 80 tisíc šlabikárov, 15 tisíc katechizmov, 8 tisíc školských biblií, 7 tisíc modlitbových knižiek, 3 tisíc mluvníc a 3 tisíc iných kni­žiek. Všetko toto bolo tlačené asi v 10 jazykoch. Aj iné tlačiarne, ktoré majú bieli otcovia v Ugande, Nyasse, Tanganike, Francúzskom Sudane a inde, sú tiež pozoruhod­né. Tlačí sa v nich jak ručne, lito­graficky, tak i na rozmnožovacích strojoch a pomocou motorov. Rovnako sa postarali o dobré tlačiarne jezuiti. V Beyruthe ma­jú najdôležitejšiu a najslávnejšiu tlačiareň. V Indii vychádza asi 80 misionárskych periodických časo­pisov. To je najviac v misijných krajoch. V Cíne vychodí asi 40 kat. časopisov, v holandskej Východ­nej Indii 20, v Japonsku 12. V ce­lej Afrike Casuploov vyše 00, v Uceánii asi 50. Počet exemplárov týchto perio­dických časopisov je veľmi rozma­nitý. V Nagasakoch vychádzajúci kat. časopis K i s h i rozposiela sa •v 40 tisíc výtlačkoch. K y o h o vy­chádza v 18 tisíc výtlačkoch. Ca­tholic Shimbun v Tokiu tla­čí sa v 12 tisíc výtlačkoch. Vo Ve­­rajoly vychádza časopis The Catholic Family, ktorý má vyše 10 tisíc výtlačkov. Časopis Concanni Messenger (Bombay) má vyše 6 tisíc výtlač­kov. Sú i také časopisy, ktoré vy­chodia len v niekoľko sto výtlač­koch. Dôležité miesto v misionárskej tlači patrí tiež časopisom, ktoré vydávajú rozličné misijné ústavy a misijné pomocné diela pre kato­líkov v Europe a v Amerike, aby budily ich záujem o misie. I tieto časopisy majú dosť značný počet exemplárov. V posledných rokoch misie vyvinuly veľké úsilie, aby zlepšily svoje časopisy po každej stránke. Misionári robia všetko možné, aby ich časopisy boly ozaj zaujímavé. Milujú ich a podporujú, lebo pomocou nich zostávajú v stá­lom duchovnom spojení s ďalekým svetom, z ktorého vyšli a ktorý nemá na nich zabúdať. Veď i oni nezabúdajú na svoju rodnú zem. Ticlu Ca,gopio.y Utota,vidíiö voioiijiÁ. do sveta a povzbudzujú k misijnému a sociálnemu apoštolátu, ktorý je tak vznešený a záslužný. Konečne tieto misijné časopisy iste najviac urobia pre misie tým, že vzbudzujú misijné povolania. Len sám Pán Boh vie, koľko mi­sijných povolaní vzbudily! Udalo­sti a príhody v misiách majú ne­obyčajnú príťažlivosť. Sú dojemné, plné kúzla a neobyčajnej mravnej krásy. Preto misijná tlač, i keby nemala žiadneho iného poslania, pre túto jednu vec je neobyčajne dôležitá a zasluhuje, aby jej kato­líci venovali všetko, Čo len môžu: srdce, modlitbu, apoštolát i milost­nú pomocnú ruku. (Podľa ĽOsservatore Romano.) KTK. Zostrené útoky na Anglicko Podľa doteraz došlých zpráv o odvetných útokoch nemeckej le­teckej zbrane v stredu a v noci na štvrtok, boly najťažšie zasia­hnuté nielen Londýn, ale aj roz­ličné iné kraje v južnom, východ­nom a strednom Anglicku. Podľa zprávy, vydanej britským mini­sterstvom letectva a minister­stvom pre vnútornú bezpečnosť, hlavným cieľom nemeckých úto­kov v noci na štvrtok holy Lon­dýn a grófstva vo vnútri Anglic­ka. Útoky sa začaly krátko po súmraku a s prestávkami trvalý celú noc. Nemecké lietadlá sha­­dzovaly bomby aj na isté mesto v severovýchodnom Anglicku a určité obce v južnom Škótsku. O rozsahu strát, spôsobených ne­meckými útokmi na objektoch, dô­ležitých pre vojnu, anglické zprá­vy neoznamujú nič. Hovoria iba, že pri týchto útokoch vznikly vec­né škody a že boli mŕtvi a ranení. V Reuterovej zpráve, rozšírenej včera večer, sa Vyhlasovalo, že le­tecké útoky sa zostrily. Chorvátsky liturgický kongres v Záhrebe Od 24. do 27. okt. t. r. je v Zá­hrebe IV. chorvátsky liturgický kongres pod predsedníctvom J. E. Msgr. Pusica a pod patronátom J. E. Msgr. Štepinaca, záhrebské­ho arcibiskupa. Na kongrese pre­jednávajú sa hlavne tieto témy: 1. Večné kňazstvo Kristovo a náš duchovný život v spojitosti s ním. 2. Vplyv liturgie na duchovnú ob­novu národa. Kongresu k úspechu blahoželal aj sv. Otec, ktorý pro­stredníctvom svojho štátneho se­kretára J. Em. kard. Maglioneho poslal J. E. Msgr. Štepinacovi zvláštny list, v ktorom vyslovuje svoju nádej, že chorvátsky národ bude mať veľký duchovný’úžitok zo štúdia a z lásky k sv. obradom, ktoré sú „vznešené a skoro nebes­kou rečou sv. matky Cirkvi“. KTK. cRatolícke nouiny do číslo It Populačná otázka - vsFká starosť Cirkvi a štátu v írsku. Populačná otázka robí i teraz ako j predtým veľkú starosť Cirkvi a štátu Ako vidno z posledného sčítania ľudiu, i obyvateľstva ubudlo 0.1%. Pritom vše­tkom počet katolíkov sa zväčšil o 0.8%. Ostatné náboženstvá vykazujú pokles 0 11.9%. Treba tiež do ohľadu brať, že 20 až 25 tisíc katolíkov sa každo­ročne vysťahuje do iných krajín, kým u protestantov sotva možno hovoriť o vysťahovalectve. Z toho vyplýva, žq v Južnom Írsku veľa protestantov vstu­puje do kat. Cirkvi. KTK. S otázkou populačnou úzko súvisí 1 otázka kňazského dorastu. Viac ako sto rokov Írsko malo prebytok kňaz­ských povolaní, takže mohlo výdatnú pomoc poskytovať USA, Kanade a Au­strálii. Dnes už to nemôže, lebo počet kňazských povolaní hodne poklesol. — Najviac kňazských povolaní ešte vždy dáva vidiek. Posledná biskupská konfe­rencia sa už musela zaoberať i touto otázkou, aby zaisstila dostatok kňazov pre írske misie na Ďalekom východe. KTK. Duchovný testament kard. Goma y Tcmasa Kat. časopisy španielske a talianska priniesly nedávno text duchovného te­­. stamentu neb. španielskeho prímasa kard. Goma y Tomasa. Testament je vý­razom hlbokej viery a neobmedzenej lásky a prítulnosti ku Kristovi a odda­nosti k Cirkvi a jej hlave — pápežovi. V ďalšej čiastke svojho testamentu J. Em. kard. Goma y Tomas odhodlane a odovzdane do vôle Božej prijíma všetky muky svojho nastávajúceho smrteľného zápasu na odčinenie chýb svojho života a lúči sa od svojich veriacich, napomí­najúc ich, aby sa verne a pevne pri­dŕžali viery svojich predkov, a konečne predkladá súdu Cirkvi všetky svoje spi­sy a slová. Časopisy zdôrazňujú, ako táto pobožná smrť tak vysokého a uče­ného cirkevného hodnostára stojí v pro­­tive k mnohým moderným falošným ve­dátorom, ktorí do sveta hlásajú, že ve­da odporuje viere, a vo svojej pýcheI vlomfnň •j'cuBrf A ■tríi'J.T.'v .cflŕsS'To • Jfhft í mrzäkmi, Jeho táto ich namyslenosť za­­stiera im pohľad na Boha, ktorý je pá­nom všetkej vedy. KTK. Misisnársko-lekársky kurz vo Vercne Spolok Talianska lekársko-misijná jednota vo Verone usporiadal i tohto ro­ku lekársky kurz (asi 50 prednášok a praktických cvičení) pre bohoslovcov a novokňazov z Inštitútu pre africké mi­sie. Prednášali veronskí lekári. Pre L ročník sa prednášalo o týchto veciach: hygiena, všeobecná patológia, anatómia, fyziológia, opatrovanie chorých. Na IL ročníku sa zasa prebraly tieto veci:: všeobecné lekárstvo, tropické choroby, choroby oči, prvá lekárska pomoc, prvá pomoc chirurgická. Program kurzu ja rozvrhnutý na tri roky a prirodzená prispôsobený zvláštnym potrebám a sa­nitným podmienkam tých krajov, v kto­rých spomenutí misionári majú účinko­vať (rovníková a východná Afrika). KTK. Laické školy Ohromný Hugo (striedavo ohromný básnik a ohromný kre­tén) povedal, že za každú otvore­nú školu — zatvorí sa jedno väze­nie. Bola to hlúposť, ktorá by rozo­smiala i kurčatá. Ale liberalizmus, politické to zosobnenie všetkých tučných hlúpostí — bral vec váž­ne a uvažoval: „Kam nevojde kňaz: vojde ve­da; kam vojde veda: zmizne zlo­činnosť a kde zmizne zločinnosť — zmiznú i väzenia. Otvorme teda všade laické školy!" A otvorili ich. Výsledok: Staré, príliš úzke väznice nepostačujú, aby pojaly nových vzdelaný ch zlo­čincov. D. Giuliotti.

Next