Katolícke Noviny, 1946 (LXI/1-52)
1946-01-06 / nr. 1
Strana 2. Hlas evanjelia_______ Klaňali sa mu Na sviatok Troch KráFov. Keď sa narodil Ježiš v judskom Betleheme ia čias kráľa Herodesa, hľa, mudrci prišli do Jeruzalema z východných krajov a pýtali sa: Kde je kráľ židovský, ktorý sa práve narodil? Videli sme o ňom hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť. Keď sa to Herodes dopočul, zarazil sa nad tým a celý Jeruzalem s ním. Dal svolat všetkých popredných kňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má Kristus narodiť. Oni mu odpovedali: V judskom Betleheme, lebo tak je napísané od proroka: Ty Betlehem, v judskom kraji, nie si bez významu medzi poprednými mestami Judska, keďže z teba vyjde vojvoda, ktorý má spravovať môj ľud izraelský. Potom Herodes dal si potajomky privolať mudrcov a usiloval sa vy zvedieť od nich presný čas, od kedy sa im hviezda zjavovala. Potom ich poslal do Betlehema so slovami: Iďte a usilovne sa dopytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, :by som sa mu i ja šiel pokloniť. Keď vypočuli kráľa, vydali sa na ďalšiu cestu. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až prišla ponad miesto, kde bolo dieťa, a tam sa zastavila. Keď uzreli hviezdu, veľmi sa radovali. I vošli do domu, našli dieťa s Máriou, jeho matkou. Padli na tvár a tak sa mu klaňali. Potom otvorily svoje pokladnice a podali mu svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu. Ale keď dostali od Boha napomenutie vo snách, aby sa nevrátili k Herodesovi, inou cestou sa odobrali do vlasti. Sv. Matúš 2, 1—12. Dejiny poznajú kráľa, ktorý dostal prímenie ,,Slnko‘‘. Možno že si toto prímenie dal sám; isté Je, že bol rád, keď ho pcchlebníci volali slnkom. Dal raziť peniaze s obrazom slnka, to mal byť jeho obraz. Ale, pravda, nie každý je pochlebníb a boli takí, čo nemali príčinu kráľovi pochlebovať. Najmä nie cudzí. Ktorási cudzia mocnosť dala si vraj tiež raziť peniaze s biblickým nápisom: „Zastala slnko“. Kráľ sa cítil urazeným a bol hotový pustiť sa s tou mocnosťou do vojny. Detské hračky veľkých pánov a pre také by boli hotoví obetovať azda tisíce životov. Pritom otázna mocnosť mala pravdu, keď kráľovi pripomenula, že jestvuje moc, ktorá rozkazuje aj slnku. Zákonodarca vyvoleného liäroda chcel poučiť svoj ľud o stvorení sveta. Národ žil v záplave pohanov, z ktorých mnohí sa klaňali slnku, mesiacu, hviezdam ako božstvám. Preto poučenie, ktorého sa národu dostalo, veľmi zreteľne a veľmi dôrazne pripomína, že aj nebeské telesá sú len tvory božie a sú bezpodmienečne podrobené vôli Stvoriteľovej (Gn 1, 14 nasl.). Tejto vôli je podrobené všetko. A on všetko usmernil k jednému cieľu, ku Kristovi, ktorého postavil do stredu dejín. Všetko slúžilo jemu, všetko pripravovalo jeho príchod. Mnohí to robili nevedome, mnohí aj proti svojej vôli. Cisár August tiež nevedel, keď nariadil popis ľudu, že len napomáha úmysly božie. Pre tente popis sa ponáhľali Jozef a Márií do Betlehema, kde sa potom narodil Kristus, ktorý sa podľm proroctva mal v tomto meste narodiť. Zdalo sa, že dejiny usmerňuje rímsky cisár, ale riadil ich Bob. A nebeské telesá stoja tiež v jeho službách. Bolo treba osvetliť noc jeho narodenia? Stalo sa a pastierov obkľúčila nebeská Jasnosť. Bolo treba smútočnej tmy vo dne? Nuž zatmelo sa slnko, keď Kristus visel a zomieral na kríži Treba ukázať pohanom cestu ku Kristovi? Hviezda preberá túto úlohu, vedie mudrcov, až zastane tam, kde bolo Dieťa Ježiš. Jeho vlastný národ, ba jeho vlastné mesto ho nechce poznať, je nútený utiahnuť sa kdesi za mesto. Ale hádam už vtedy sú na ceste šľachetné pohanské duše, ktoré prichádzajú a klaňajú sa mu. Otvárajú mu nielen svoje srdcia, ale aj svoje pokladnice. A to je veľké slovo, lebo tie sa obyčajne otvárajú veľmi ťažko. Človeku by sa chytro otvorilo srdce k biede iných a k potrebám Spasiteľovým, keby nemusel zároveň otvoriť aj svoju pokladnicu. A toto je význam dnešného sviatku. Pán sa zjavil tým, ktorým chcel patriť. Prišiel síce medzi svojich, ale svoji ho neprijali, preto si povolal cudzích a tých urobil svojimi. Veľké putovanie, toľko ráz predpovedané starozákonnými prorokmi sa začína. Národy z celého sveta prichádzajú k Pánovi a klaňajú sa mu. Chápn. že všetky mocnosti, nech sú akékoľvek, sú pred ním malé a ostanú bezmocne stáť, ako zasialo za čias Jozuových slnko a ako zastala nad jeho príbytkom betlehemská hviezda. „Králi si zatvoria pred ním ústa“ (Iz 52, 15). Narodenie Pána je sviatok rodín, Zjavenie Pána je »mátok národov, ktoré sa mu tento deň prišly prvý raz pokloniť. Je to prvá spoločnosť národov a tá kľačí u nôh Kráľa pokoja. Sú to nôžky detské, ale či môže byť niečo pokojamilovnejšieho, než je dieťa? Pri tomto dieťati sa rozvadené národy už veľa ráz stretly a podaly si ruky na smierenie. Daj Bože, aby sa tak stalo aj teraz. KATOLÍCKE noviny Spoločne tvorme Vianočné posolstvo Na Štedrý večer prehovoril prezident Dr. Beneš do rozhlasu. Vo svojom prejave sa mimo iného zaoberal povojnovými zmätkami. Pripomenul, že predošlá vojna v značnej miere bola aj veľkou revolúciou. Táto prináša podstatné zmeny sociálne a hospodárske a mení vzťahy jednotlivcov. Povedal doslovne: Počúvam z niektorých strán kritiky a lamentovanie na našu dnešnú situáciu, počúvam sťažnosti na veci, ktoré sú nutným sprievodným znakom veľkej svetovej povodne, akou bola druhá svetová vojna. O tom všetkom spravodlivé a objektívne uvažujem a snažím sa všade, kde môžem a kde je to oprávnené, právu a spravodlivosti dať priechod. Snažím sa spoločne s vládou stabilizovať nové poriadky, ktoré samy sebou najväčší počet nevyrovnaných a príkrych zmien postupom času vyrovnajú. Potom spomenul pomery v Iných europských štátoch, zdôrazniac, že sme v nešťastí vlastne mali veľké šťastie, keď sme z vojny vyšly tak, ako sme z nej vyšly. Vyzdvihol hlavne tú okolnosť, že bolo zabránené tomu, aby sa riešily naše národné problémy v potokoch krvi a v skaze finančnej, hospodárskej a mravnej. Ďalej sa prezident zaoberal otázkami denného života, hlavne zásobovacími ťažkosťami. Pripomenul, že naša situácia i po tejto stránke Jd lepšia, ako vo všetkých štátoch okolo nás 1 v mnohých iných štátoch. Prekonať dnešnú ťažkú chvíľu, premôcť okamžité nesnádze, veriť v časy lepšie a svojou vlastnou usilovnosťou a oddanou prácou tvoriť už dnes lepšiu budúcnosť, to je naša dnešná úloha. Vyslovil názor, že úplné normálny život s dostatočným, alebo dostatočnejším množstvom tovarov nastane u nás pravdepodobne až po budúcej žatve: Je to iste konštatovanie bolestné, ale povedal som, že chcem hovoriť pravdu a hovorím ju. svoju budúcnosť prezidenta Republiky Potom hovoril o Iných vnútropolitických otázkach. Odsun Nemcov z Československej republiky sa uskutoční v reku 1946. V prvých jarných mesiacoch vykonáme voľby do nového ústavodaraého parlamentu. Urobme to dôstojne, spravodlivé a slušne, yšetky politické strany nech sú sl vedomé, že po voľbách musia znova spolupracovať a utvoriť nový parlament, ktorý svorne a spoločne musí dohodnúť ústavu a tvoriť pracovnú väčšinu pre celých šesť povojnových rokov. Rád by som videl, keby určité otázky z volebného boja boly vôbec vylúčené: napríklad otázku nášho spojenectva so Sovietskym sväzom. V iných veciach by som si želal dohodu už v predvolebnom čase: napríklad súhlas v hlavných líniách našej budúcej ústavy a dohodu medzi Čechmi a Slovákmi. Otázka plného a správneho fungovania národných výborov a niektorých našich úradov a vôbec nášho nového právneho poriadku mala by byť už tiež plne a definitívne vyriešená. Stále počúvam, že sa na právne normy a predpisy a naše nové právne poriadky dosť nedbá. Mnohé úrady i mnohí jednotlivci dosiaľ prekročujú z vlastnej vôle svoju právomoc, svoje povinnosti, vládou a novými zákonmi im nrčené, nekonajú alebo ľubovoľne prekročujú. Nesmú zabúdať, že budú za to volaní na zodpovednosť, akonáhle sa všetky veci budú Stabilizovať. Svoj vianočný prejav prezident Republiky ukončil touto výzvou: Verme, dôverujme predovšetkým sami sebe a svojej novej tvorivej práci národnej, v tomto duchu všetci svorne a spoločne tvorme svoju vlastnú budúcnosť, dívajme sa dnes znova optimisticky a v duchu veľkého symbolu vianočného obrodenia na prácu pre našu lepšiu budúcnosť. Svedkovia Sedím v nedeľu popoludní doma. Opretý o stôl trochu podriemkujem. Oproti mne sedí mladší brat, ktorý číta akúsi knihu. V polospánku zrazu počujem, ako ktosi zaklope na dvere. Brat zavolá: Slobodno, Niekto vstúpi a pozdraví: „Dobrý deň“, — čo u nás nie je zvykom, nakoľko sa pozdravujeme kresťanským: Pochválený buď Ježiš Kristus. Robím qcl, aho bj soítt, spal. íľ-ey J’-io v$&írr.y že k bratovi pristupuje akási žena. Predkladá pred neho v celuloidovom obale akési tlačivo a hovorí mu: Nech sa páči, prečítajte si to. Ked to brat prečítal, pýta sa ho dotyčná: — Rozumeli ste tomu, čo ste prečítali? — Ano, — odpovie brat. A teraz začne milá slečna — a či pani — vysvetľovať: — Čítali ste z evanjelia sv. Matúša stať 0 poslednom súde a o konci sveta. Všetko, čo tam sv. Matúš o znameniach, veštiacich koniec sveta, udáva, sa teraz vyplňuje! Sme pred koncom sveta. Príde na svet hrozná skaza. A tu zachránia sa len tí ľudia, ktorí budú mat slovo Božie. Pravda, len čisté slovo Božie, pokračuje naša dáma. Toto slovo Božie majú len tí ľudia, ktorých si Pán Boh na to vyberie. Na to pozdvihnem hlavu a pýtam sa jej: — Z akej sekty ste, slečna? — Nie som z nijakej sekty. Som svedkyňa Jehovova, — odpovedala. Hovorím jej: — My máme svoj kostol, svojich kňazov, ktorí nám podávajú slovo Božie. A aj túto nedeľu, keďže je posledná nedeľa cirkevného roku, čítali nám práve tú stať zo sv. Písma, kde je reč oj Jehovovi konci sveta. Nás nemusíte teda poučovať. Choďte do takých domov, kde nechodia do kostola. Keď tých získate pre slovo Božie, urobíte dobrý skutok. — A či si vy myslíte, že vaši kňazi vám podávajú pravé slovo Božie? — pýtala sa ma slečna — či pani. — Do toho vám nič, — vravím. — Tu máte dvere a môžete ísť. Slečna O. či pani ea pobrala a pozdraví»'--odišla. Po litániách som sa dozvedel, že takýchto svedkov Jehovových bolo vtedy v dedine viacej. Niekde boli veľmi bezočiví, keď sa ľudia nechceli dať od nich „poučiť" a zakúpiť si nejakú, knižku. Keďže sa oni slušne nechovali, nuž ani naši ľudia im neostali dlžní a vyhnali ich z domu nie práve najvľúdnejším spôsobom. Je teraz po vojne. Mysle ľudské sú pobúrené prežitou hrôzou a katastrofou ľudstva. Preto kde-kto sa pokúša získať si ľudí. Je však otázne, či by sl aj NB nemala povšimnúť týchto svedkov Jehovových, ktorí chodia po domoch a strašia utrápených Tudi koncom sveta a záhubou, ak neprijmú nimi podávané slovo Božie. Je takáto činnosť osožná teraz, keď sú ľudia znepokojení toľkými starostami, najmä hmotnými, aby boli otravovaní a pripravovaní ešte aj o duševný pokoj a vyrovnanosť, ktorú čerpajú zo svojho náboženstva? Nech je akokoľvek, my pevne verime, že naši katolíci sa nedajú zlákať nikým a ničím a pevne vytrvajú pri viere svojich otcov, ktorá už vyviedla ľudstvo z toľkých strastí a pohrôm a vyvedie nás dozaista aj teraz na úslnie pokoja, bratstva, lásky a šťastnejšieho života. Katolíci, pozor na sektárov! -Ka- Tvoria sa základy mieru Dobrý výsledok konferencie v Moskve Je symbolické, že práve cez vianočné sviatky, keď celým kresťanským svetom nieslo sa betlehemské posolstvo: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle — na konferencii zahraničných ministrov USA, Veľkej -Británie a Sovietskeho sväzu v Moskve padlý rozhodnutia, ktoré celý svet prijíma ako základ tvorenia skutočného a trvalého pokoja. Viacej ako polročná doba od zakončenia vojny 8 Nemeckom a potom i s Japonskom, nevedela svet presvedčiť o tpm, že nastal ozajstný mier, ako o tom hovoril sám sv. Otec Pius XII. vo vianočnom posolstve. Lebo viselo nad nami nové nebezpečenstvo nedorozumení. Najmä od neúspešnej londýnskej konferencie vzniklo napätie medzi Východom a Západom. Moskovské rokovania, ktoré trvalý 10 dní, prlniesly vyjasnenie vo všetkých sporných otázkach, okrem otázky vzniklej v poslednom čase udalosťami v Iráne a v Turecku. Vyriešily predovšetkým tak háklivú a svojím významom ďalekosiahlu otázku atómovej energie. Podľa moskovských rozhodnutí ostáva síce výroba atómovej bomby i naďalej tajomstvom v rukách doterajších držiteľov, ale jej podstata, t J. sama atómová energia, sverí sa organizácii Spojených národov, ktorá vytvorí osobitnú komisiu pre kon» trolu atómovej energie. Londýnska konferencia stroskotala práve na tejto veci, ako i na veci uzavretia mieru s Talianskom, Rumunskom, Bulharskom, Maďarskom a Fínskom. Podľa rozhodnutia v Moskve Francúzsko nebude účastné priamo pri tvorení mierových podmienok na Balkáne, ale len nepriamo pri ratifikácii týchto podmienok v organizácii Spojených národov. Porážka Japonskej ríše vytvorila rad najvážnejších otázok, ktoré nevyplývaly len zo samej porážky, ale hlavne zo záujmov Spojených štátov severoamerických a Sovietskeho sväzu, ktoré záujmy sa stretly v mocenskej oblasti bývalej ríše slnka, a to hlavne v Kórei, Mandžusku a Cíne. Podľa moskovskej dohody Rusko sa stane členom komisie pre Ďaleký východ, ktorej budú podliehať najrôznejšie správne otázky, okrem rozhodovania o vojenských operáciách a územných zmenách. Tak isto stane sa Rusko členom spojeneckej rady pre Japonsko, čím však nijako nebudú narušené práva amerického hlavného veliteľa pre císío m Japonsko. Polostrov Korea, susediaci so Sovie** skym sväzom, na ktorý si preto Rusko robila1 mocenský nárok, stane sa samostatným štátom. Z radu otázok Dalekéno východu najdôlpžite| žia sa týkala Cíny. Ako známo, vypukla tam , čianska vojna medzi ústrednou vládou v či kingu a komunistami, držiacimi hlavne ManrS sko. Na moskovskej konferencii sa Rusko zavi] žalo odvolať do 1. februára 1946 svoje vojská 1 severnej Cíny, t. j. z Mandžuska. Üstredná vlál v Cíne sa rozšíri o komunistov a tak sa zastal bratovražedná občianska vojna. Posledný bod moskovskej dohody sa týka d<j| mokratizáeie terajších vlád v Rumunsku a Br harsku. Moskovská konferencia rozhodla, aby munská vláda bola rozšírená o zástupcov sed liackej a liberálnej strany, ako i ostatných opo zičných strán, ako o to žiadal kráľ Michal. Práv! tak i bulharská vláda musí byt rozšírená o z&\ stupcov demokratických opozičných strán, potom budú obidve vlády uznané Spojenými štáj| mi a Veľkou Britániou. Ako vidieť, v tejto otá ke Rusko prijalo stanovisko západných spoja cov, ktoré títo od počiatku zastávali oproti teij šiemu režimu v Rumunsku a Bulharsku. Hlasy iných Správne stanovisko Národnle noviny vo svojom vianočnom uverejnily pozoruhodný úvodník, z ktorého 1 tujeme: To, čo veky udržaly aktuálnym a živým, dosiaľ nič nevedelo nahradiť, ale ani pmMiť poraziť, toho sa nesmieme vzdávať. Iiresť| ktoré vyšlo z Betlehema, patri preto nteij kostolov, kresťanských katechizmov, ale aj] škôl, do výchovy mládeže, do úradov, do poij ky, do zákonov a ústavy, slovom do celého ná života súkromného 1 verejného. S kresťanstve! a z kresťanstva vyrástly naše národy k svoji pravde a slobode a len s kresťanstvom si hodnoty života človeka a národa aj dnešné kolenie udrží. Ak by náš nový štát chcel stavjj svoje základy na iných zásadách, staval by piesku a národ necítil by sa tu v bezpečí. Vojna, ktorú sme prežili, nám jasne ukázalg] kam môžu človeka a národ doviesť politické bj dy. Máme tu veľké a tragické poučenie z neu kej slávy a pýchy ešte v čerstvej podobe očami, nuž nespúšťajme bo zo zreteľa a me sa vo vlastnom záujme chýb a omylov dni hých. Všetko, čo nevyviera z lásky a pokoja, mii že sa udržať len mocou a násilím a čím dlhši| trvá, tým hroznejší je jeho pád.____ Norimberk netýka sa len Nemcov, ale súdi odsúdi každé násilie a tyraniu národov veľkýc] i malých, násilie a tyraniu dávnej i nedávnej mi, milosti, prítomnosti a budúcnosti. V Norimber, ku súdia sa aj naše chyby a' len na nás závisí, či sa vzpamätáme pred rozsudkom alebo až pq rozsudku. To, že aj u nás stále ešte aj neviny ľudia sú hnaní na okraj biedy a núdze, je di kazom, že aj my sme sa odklonili od Betlehei ale dnes ešte máme čas, aby sme sa vzpamäi aby aj naše chyby nemuseli súdiť v Norimberk] Vyvrheľov, ktorí nechceli poskytnúť prísti v núdzi na pomoc odkázanej Matke betlel ského nemluvňaťa, má dosť už naša spolči ba až priveľa ich vyhodila na povrch dnešnj ba. A keď trestaním nevinných podlomíme] rakterove a mravne týchto statočných ľi kam sa dostaneme? Ako vtedy v Betleheme prišla konečno ľa a naplnil sa čas, ktorý vydal blúdiacemil tu pravé svetlo viery a života, tak aj u n, tomto malom ostrove zemegule, nastal koi čas a prišla konečne chvíľa, kedy sa mušími staviť a vzpamätaf! Dosť už nenávisti a poi dosť nž udavačstva a utrpenia! Na povrchu aj nečestní „Národná obroda“ v čísle zo dňa 21. dece 1945 prináša zprávu o dva a pol miliónovej fraudácii, ku ktorej došlo v Košiciach a z sú obvinení člen MNV P. O. a národný spj istého podniku E. M. Úvodom k tejto píše „Národná obroda“ toto: Prvé povojnové dni vyniesly na povrch irl stvo nečestných elementov. Sú práve tak p d kaví a šikovní, ako nenasýtili a hrabiví. t)I stred biedy a obetí celého ľudu a najmä obj| teľstva na východnom Slovensku, musia zboj núť. Všetkými dovolenými i nedovolenými, m! nými i nemožnými prostriedkami, za každú cej a ihneď. Teraz, alebo nikdy. Víťazný katolicizmus (Dokončenie s 1. strany.) sa dnes pod ochranu kríža. Už môžme zvolať nad rozvalinami nemeckého hákového kríža, že Kristov kríž zvíťazil nad Europou a tento symbol nie je možné nahradiť žiadnym iným symbolom, lebo všetko proti nemu je len dočasné a pomýle. né. Kresťanský kríž stal sa dnes symbolom víťazstva! Patrí preto do škôl, do internátov, do úradov, patri 1 na kabát katolíckeho ľudu ako symbol víťazstva, pravdy a svetonázoru. Nik sa za kríž nesmie hanbiť práve tak, ako sa nesmi« hanbiť za to, že je katolík. To je naše vyznania pred Bohom i pred svetom. S krížom sme šil y .alnulostl a s krížom Ideme do života aj dne*«