Katolícke Noviny, 1949 (LXIV/1-53)
1949-01-02 / nr. 1
Ročník 64 Augustín Po z de ch t _ Do roku 1949 vstupujeme za n lltickej a hospodárskej c*tuácie pl/v í za všeobecného očakávania túži ja. Zvedavo by sme chceli od< ktorá nám zakrýva udalosti a ta; vajúceho nového roku, ktorý má ký význam pre celé ľudstvo, i p; tiei a štátnici si lámu hlavy nac / » nými problémami starého roku a -fjX úlohami, ktoré prinesie nový rok to očakávame od roku 1949? 1. Aby boi rokom pokoja a sj pre všetky národy, aby sa nároc hodly na úprimnej spolupráci za ho ľudstva. Ešte stále pracujú zfc v Indočíne, v Palestíne i v Grécku. K.’ la dohoda a vzájomná spolupráca medzi národmi, zaiste by netiekla krv ešte v štvrtom roku od zastavenia vojny. Ale národy majú svoje lebscbá ciele. Muž nemala by sa opakovať chyba z r. 1918—20, keď sa uzavieraly mierové smluvy vo Versailles a v iných predmestiach Paríža, keď bola jedna šestina sveta, t j. SSSR, vylúčená z pokoja a pomoci a spolupráce medzi národmi. Budúci pokoj musí byť uzavretý medzi všetkými- národmi, ktoré majú byť rovnocennými partnermi a majú byť účastníkmi vzájomnej medzinárodnej spolupráce a činnosti. 2. Aby bol rokom úspešnej a svedomitej price. V ČSR sa začína rokom 1949 päťročný hospodársky plán, ktorý má znamenať určité hospodárske prebudovanie štátu a má byť podkladom jeho hospodárskeho blahobytu. Katolíci s radosťou sa chcú zúčastniť tejto práce a majú pre ňu úprimné blahoželanie. -My áno a byť kan£i>ukií»ny„ti «pólu budovateľmi Republiky. Lebo je to aj naša republika a my jej želáme zdar a úspech. My sa chceme zúčastniť tvorivej práce. Úspechy nás naplnia radosťou a chceme vidieť ČSR a tiež naše Slovensko hospodárske silnými. Rok 1949 začíname za úplne Iných politických pomerov ako rok 1948. Uznávame daný stav a za daných okolností sa chceme zapojiť do budovateľskej práce. Ako veriaci katolíci chápeme svoje povinnosti voči štátu, ale chceme vo všetkom žiť podľa svojho náboženského presvedčenia a podľa príkazov Božích m cirkevných, čo nám je zaručené ústavou a sľúbené. Žiadame porozumenie pre •voje náboženské záujmy a -potreby a dútorpe, ia to porozumenie aj nájdeme. Do budovateľskej práce chce byť zapojený každý človek. Ani jeden katolík nechce byť odstrčený a vylúčený z práce pre pospolitosť. Je to príkazom aj zdravého rozumu, lebo ťažko si predstaviť také politické možnosti, ktoré by rozvrátily terajší politický systém. A preto za terajších politických okolností budeme hľadať svoje úplné uplatnenie. Preto katolíci sa majú zúčastňovať tvorivej práce a vyhýbať sa všetkému, čo zaváňa ilegalitou a rozvratom. Tá okolnosť, že niekoľko ľudí naletelo politickým poblúdencom, nenasvedčuje, že katolíci nechcú byť štátotvorní. Každá akákoľvek protištátna činnosť je odsúdená na úplné zlyhanie a účastníci vrhajú seba i svoje rodiny do hotovej záhuby. My si nemôžeme želať, aby niektorí katolíci boli hádzaní ako neužitočná a škodivá príťaž do mora pod značkou fašizmu. S. Prajeme si. aby nový rok priniesol riešenia napnutia medzi Cirkvou a štátom, aby •a našla cesta k dorozumeniu, ktorá sa nájsť môže a musí. Ochota k dohode je na obidvoch stranách a obidve strany túžia po dorozumení aj za cenu prípadných obetí. Dobrá vôľa musí preniknúť všetkých verejných činiteľov, aby si podali ruky a v dnešných ťažkých časoch si vzájomne pomáhali, aby každý príslušník Cirkvi a štátu sa cíti! v našej Československej republike ozaj dobre a doma. Nad všetkými zmenami času a udalostí Stoff velebne nezmeniteľný Boh, Kráľ vekov, od ktorého pochádza a ku ktorému ide všetko. On riadi osudy národov. Nič sa nedeje na •vete bez Jeho vôle a dopustenia. Aj dejiny sveta riadi konečnoplatne Boh. Dôkazy na toto nám podávajú dostatočne všetky knihy zjavenia Božieho. Predovšetkým v knihách i ivlálť_h_knihe_O^rre**—r ev lp Na prahu roku Arcibiskup Br. Karol Knefke zomrel Najvyšší predstaviteľ katolicizmu na STor reku, vyn kajúci afdpastier a uiyi©d©n*eäý slovenský národovec Y stredu 22. decembra 1948 popoludní zomr»] v Nitre J. E. nidLp. arcibiskup Dir. Karol K m e f k o. Zpráva o tom sa bolestne dotkla srdcia každého slovenského katolíka doma ped Tatrami a zabolí aj Slovákov v ďalekej cudzine. Nám nepozostáva inšie, ako hlboko skloniť hlavy pred vôľou Pána života a smrti. Náš zvecnel ý veľkňaz, Dr. Karol Kmefko, šiel si pre odmenu k Pánovu za svoju vernosť, obetavosť, za každú myšlienku a kažlý čin svojho požehnaného života. Y prísne kresťanskom ponímaní vecí deň telesnej smrti je dňom nebeských narodenín. J. E. udp. arei biskup Dr. Karol Kmeťfco zomrel pre svet a zirodil sa pre večnosť. Ostali sme tn však dočasne ,my, terajší slovenskí katolíci, ktorí sme v ňom stratili najvyššieho predstaviteľa katolicizmu na Slovensku a svojho duchovného vodca. A náš smútok nad jeho odchodom bude každému ľudsky pochopiteľný. V tejto chvíli bezpečne vieme iba jedno: stráca* me veľa, veľmi veľa. Kto však stojí na Úpätí hory, nemôž© správne odhadnúť jej výšku. V podobnom položení nacliá* dzame sa aj my. Niet medzi nami nikoho, kto by hol vstave odhadnúť všetko, čo strácame odchodom tohto dôstojného nástupcu sv. Metoda do večnosti. Touto postavou sa bude zaoberať história a budúce pokolenia budú obdivovať plnosť jeho života. Povrchní ľudia, ktorí považujú koniec pozemského života človeka za nešťastie, smrť cez sviatky radosti, Vianoce, ochotní sú považovať za vrchol mrzutosti. V skutočnosti smrť nášho nitrianskeho veľkňaza bola priamo štýlová. Nitra je Betlehemom kresťanstva nášho národa. Odtiaľ sa viac ako pred 11C0 rokmi k našim predkom šírila zvesť spásy. J. E- ndp. arcibiskup Dr. Karol Kmefko umrel na prahn Vianoc. Betlehem a Vianoce, í,u je .priania súvislosť. Môžeme povedať: krásne umrel, lebo krásne žil. Cesta jeho pozemského života bola obdivuhodná. Narodil sa 12. decembra 1875 v Dolných DrŽkovciach ako syn notára. Dá sa o ňom povedať to isté, čo o väčšine našich vynikajúcich mužov, že pochádzal z malej dediny a veľkej rodiny. Mal štyroch bratov a päť sestier. Gymnázium študoval v Nitre a maturoval roku 1895. Keďže bol vynikajúcim žiakom, poslali ho na bohoslovecké štú dia do Budapešti. Z tohto veľkomesta ktoré priamo odčerpávalo životné sily Pokračovanie na 2. strane nícl. Nuž a Boh bude s nami aj v budúcom roku. Podľa zásad večnej sprsvcďvostš a lásky bude riešiť osudy sveta aj reku 19č9. Preto s vierou a s dôverou vstupujme dô nového roku a v ňom buďme účastníkmi pomoci a riadenia Božieho. Nikdy nebude r.a'e položenie také zlé, že by nemohlo byť lepšie. V novom roku budú s nami í nevyčerpá fg»rtnió •n.-' ?. S»e f*** r r Hr W- sviatosti. Na nás záleží, aby sme my týchto prostriedkov milostí užívali v miere hojnej, aby sme sa zaoberali intenzívne pravdami našej viery a vtedy nový rok 1949 bude pre naše duševné blaho šťastným a blaženým. Privedie nás bližšie k večnosti, ktorá podľa učenca Boetia je: „Intermľnabilis vitae tota simul et perfecta possessio" (časové neob--■-r.«»..* -iílr, r»g.nU_dcSJaa-*L, Číslo 1 Dr. Peter Krasnec: Jta &bzM Jlmifa %aku Ked na Silvestra hodiny odbijú dva nást, je polnoc a podlá predpisu astronómov začne sa nový rok, darmo by sme pátrali v prírode: zoschnutý list sa nepohne na zmeravelom strome, vtáča nezapípne, sova nezahúka, hviezdy vezasvietia intenzívnejšie. Čas letí dalej, čo je, už bolo — čo bude, je odsúdená byt minulosťou. Dnes starý rok opúšťa nás roztrasených a nového sa bojíme. Bol by vsak nebezpečný úkaz, keby sme na prelom poslednej vteriny minulého a prvej vteriny nového roku hľadeli s akousi osudovosťou. Ľudstvu vždy pripadala úloha riešiť veľké problémy svojho šťastia a po toľko sklamaniach, úskaliach, stroskotaniach dnes nemá ani 0 y€'di6Qi predpoklad menej riešiť túto úlohu zdarné. Nezlyhalo varí dosť ilúzií, aby sme ué konečne pochopili, že nohy tiahnu k zemi a hlava k nebu? Nenúti nás prítomnosť dosť tvrdo uvedomiť si na,d hrobmi zaniklých civilizácií, že ani naša nemusí byt konečná? Ľudstvo vo svojich dejinách, ‘napríklad v XIV. storočí, náhle sa obrátilo chrbtom k svojmu šťastnému životu a hnalo sa za vidinou nového obzoru, o ktorom malo iba tušenie. Tajomné sú pohnútky veľkých sociálno-kúltúrnych prerodov, ani raz nevystály obete, otrasy, 1 výsledky boly ngraz všakové, ale čo sa nahromadilo a tlelo, s tým sa poriadok musel urobiť. Je už len otázkou poctivosti, rozumnosti, rozhľadu a myšlienkovej hĺbky usmerňovateľov nových čias, aby sa nové časy podobaly gotickému chrámu, v ktorom kazdý kameň a pt'edmet má svoju večnú hodnotu a účel. Ak nás vynález válečného voza, pušného prachu, kníhtlače, železnice, parného stroja donútil riešiť krvavo-vážne veľké sociálne otázky, dve s svetové vojny za štvrťstoročie a úsvit atomového veku s neslýchanou hromadou príčin a následkov, akože by nemalý hlboko zasiahnuť doterajšie spoločenské zriadenief Ako malicherne a staromódne znie dnes nemastné a neslané novoročné vinšovanie, kecľ si uvedomujeme, aká osudná úloha pripar . dá práci našich rúk, nášmu zasnúbeniu n mašinami, továrňami, úradmi a po. liami pre nový spôsob spolunažívaniaf Aký biedny osud kynie mnohým čači kám. ozdobkám, haraburdám a trebárs milým spomienkovým, predmetom v starootcovských domoch! Ako roznáša vietor stránky starých zákonníkov, učebníc a literárnych diel! Kam sa schováš pred sámumom púšte, po ktorom ľudia ostanú a vždy budú chcieť žiť, ba dokonca lepšie žiť? * Aká, nesmierna a zodpovedná úloha pripadá nám kalkulovať s dmostárni, započúvať sa do tónov novfhh piesní, ktoré sa rodia i bez nás, obpavit brata svojho v každom, človekuvyhmatať ozyvy jeho duše, ktorá bude volať za láskou, lebo človek m,ôže milovať len človeka a nie ľudstvo. Aká spletitá siet nových ciest otvára sa samočinne a úplne prirodzene kreš* tanstvu, ktoré je nadčasové, nemusí joty meniť na svojom učení, ale priamo drasticky nás prinucuje hlbšie, úprimnejšie, moderne a systematicky prežívať, vyčerpávať, zladiť a vniesť do n ov é h o života staré evanjeliové zákony. Alebo sa hádam, našiel človek, ktorý by sa odvážil tvrdiť, že búrky času, roz. metaly i stránky Písma? Aká skvelá rehabilitácia kynie v budúcnosti roľníkom a robotníckym Benediktínom,, sociálnemu revolucionárovi Františkovi z Assisi, existencialistovi Augustínovi, sprievodcovi v bludišti novovekej filozofie zúfalstva, vojakovi Sebastiánovi, našim svätcom sluhom, slúžkam, lekár rom, staviteľom, robotníkom, socialnvm vra,rovníkom. hájikom. hudabaL------