Katolícke Noviny, 1968 (LXXXIII/1-52)
1968-08-04 / No. 31
Rodičia... sú najviac povinní Milí veriaci! Náboženská výchova našich deti a otázka výchovy mládeže u nás vôbec mi veľmi leží na srdci. ' Ved s výchovou mládeže stoji alebo padá pravé šfastie našej mládeže tu na tomto svete a raz i vo večnom živote. Vám, milí rodičia, by som 'rád pripomenul, že s tým je spojená i vaša večná spása, pretože vaša zodpovednosť za náboženskú a mravnú výchovu detí je veľká. Pripomína vám to i koncil v Dekréte o kresťanskej výchove v hl. 3 bod. 11. „Rodičia, pretože dali život deťom, sú najviac povinní starať sa o výchovu potom stva a preto treba ich aj pokladať ako prvých a hlavných vychovávateľov potomstva (detí).“ Pán Ježiš hoci nekonečne miloval všetkých ľudí — nevynímajúc ani hriešnikov a nehodných — jednako zvlášť útlu lásku preukazoval deťom, dojímavo sa o nich vyjadroval: „Nechajte maľučkých prísť ku mne“ (Mk 10, 14). Ja tiež nasledujúc hlas Božského Učiteľa chcem i pri tejto príležistoti zdôrazniť, že mi veľmi záleží na spáse vašich dietok. Obraciam sa na vás, rodičia, a na vás všetkých, ktorí cítite zodpovednosť za dobrú výchovu tohto mladého pokolenia, volám k vám s takou naliehavosťou, akú vyžaduje pastiersky úrad biskupa podľa slov Apoštola ... „zakročuj vhod alebo nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj veľmi zhovievavo a múdro“ (2 Tim 4, 2). Konečne, vyžaduje to i vážnosť doby, v ktorej so žiaľom u mnohých pozorujeme nedostatok vedomostí a to v najzávažnejších otázkach viery a mravov. Cirkev Kristova, ktorá Je „stlpom a oporou pravdy“ (1 Tim 3, 15), má úlohu predovšetkým do mládeže zaštepovať svedomitosť, poctivosť, lásku, svornosť a pokoj — čo je predpoklad í šťastného rozkvetu štátu. Pán ježíš sám najkrajšie ukázal vznešenosť, dôstojnosť a nadprirodzenú cenu kresťanskej výchovy, ketf slovami prekypujúcimi láskou vyhlásil, že dietky akosi tvoria jeho vlastnú osobu: „Ktokoľvek prijme jedno týchto dietok v mojom mene, mňa prijme“ (Mk 9, 36). Preto volám vám so svätým Jánom Zlatoústym: „Neprestanem vás napomínať, prosiť, i zaprisahať, dajte svojim deťom predovšetkým dobrú výchovu. Dietky sú osoby ľudské. Preto ako „všetci ľudia akejkoľvek rasy, stavu i veku majú ako osoby ľudské neporušiteľné právo na výchovu“ (Dekr. o krest. výchove hlava 2, bod 5). A keďže my sme veriaci ľudia, kresťania, vaše dietky ako nové stvorenia skrze zro denie sa z vody a z Ducha Svätého sú dietkami Božími, majú preto právo na kresťanskú výchovu (Dekr. o kresť. výchove, hl. 2, bod 8). Na vás, rodičia, bude prevažne záležať, akú náboženskú výchovu dostanú vaše deti. Musíte si konečne uvedomiť aj svoje práva a ich použiť. Pripomínam, že rodičia splňujú rad povinnosti, v ktorých ich nikto ne môže zastúpiť. Ved majú rozhodujúci vplyv na formovanie osobnosti mladého človeka. V mnohých prípadoch v ranom detstve pre mnohých rodičovský dom je jedinou školou života. Tu sa tvoria i upevňujú základné city, ako láska, nezištnosť, vdačnosť, alebo nenávisť, strach, nedôvera, egoizmus. V rodičovskom dome dieia dostáva prvé a základné formovú nie, ktoré v mnohých prípadoch udáva smer ďalšieho jeho rozvoja. Jestvu je rovnako vzájomná závislosť medzi prácou učiteľa náboženstva, kňaza, katechétu a náboženskou atmosíérou rodičovského domu. Bez zapojenia na náboženský život rodiny — ťažko sa nádejať na trvalé ovocie náboženskej výchovy v škole. Preto rodičovská úloha i na úseku náboženskej vý chovy dieťaťa je veľmi vážna. Podstata náboženskej výchovy spočíva na nadviazaní živého spojenia s Bohom. Ale opravdivé spojenie s Bohom je nemožné bez ducha viery. Vplyv pro stredia je omnoho väčší ako samé poučenie. Ak vy, rodičia, budete čer pať silu z viery, ak budete žiť usporiadaným rodinným životom, ak bu dete milovať svoje dietky, ak budete navzájom spravodliví, nezištní úprimní, tým určite dáte dobrý pría klad svojim deťom a napomáhate zdarný vplyv náboženskej výchovy. Milí rodičia, tohto roku sa už nemusíte obávať, ako pochodíte s prihlasovaním na náboženstvo. Očakáva sa, že prihlášky na náboženstvo sa nebudú podávať na riaditeľstvo školy, ale miestnemu správcovi fary. Pripomínam, že ďalšie podrobnosti budú vám včas oznámené, len čo o tom bude vydaná úradná vyhláška. Opätovne vám pripomínam, pretože ste dali život deťom, ste najviac zaviazaní postarať sa o ich dobrú náboženskú výchovu. Výchova detí je úloha veľmi ťažká 1 zodpovedná. Ale predsa možná. Koľko máme príkladov hrdinských rodičov, ktorí í za cenu najväčších obetí poskytli dietkam dobrú katolícku výchovu. Oni sú našou radosťou i slávou. Vzdávame im úctu. Sily ľudské na všetko nestačia, ale Boh je mocný, preto ho prosme o pomoc. On nech je prvým vychovávateľom, my buďme jeho pomocníkmi. Spolu s vami budeme prednášať Bohu vaše ťažkosti pri výchove vašich detí, a prosiť ho o svetlo a silu. Nezabúdajte, že dobre, kresťansky vychované deti, budú najväčšou radosťou i odmenou pre rodičov a raz budú i žiariť ako drahokamy na korunách večnej slávy rodičov. I k vám, naše milé dietky, sa prihováram, k vám, naša milá mlaď, vyzývam vás, aby ste mali porozumenie pre nadprirodzené veci vo vašich mladých rokoch, aké záväzky máte voči Bohu, aby ste milovali naše sväté náboženstvo, radi dochádzali na hodiny náboženskej výchovy, usilovne sa učili poznávať svoju vieru a kresťanské mravné zásady. Ježiš Kristus, najlepší Vychovávateľ všetkýelf čias a vekov, nech vám všetkým uštedrí milosť, ako najlepšie viesť mládéž k Bohu, ktorý je naším životným cieľom. Naša nebeská Matka, Vychovávateľka Ježišova, nech sprostredkuje nám pomoc Božiu pri práci nad vnútornou obrodou nášho mladého pokolenia. Na znamenie jednoty v tomto našom spoločnom diele a zápase zo srdca vám všetkým žehnám, zvlášť rodičom a tebe, naša drahá mlaď, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Trnava, na sviatok sv. Anny, 1988. Dr. AMBRňZ LAZlK, biskup, apoštolský administrátor Na ďakovné/ púti v Levoči prišiel Pán leitš vo svätom prtfímaní do 70 000 sŕdc. Ten istý fetiš cez ruky Otca Baláta vstúpil do sŕdc aj prepočetným katolíkom východného obradu. ' (M. C.j Apoštolské požehnaoie Svätého Otca KATOLÍCKYM NOVINÁM Najdôstojnejšiemu pánu dr. Ambrózovi Lazíkov), apoštolskému administrátorovi trnavskému. 1988Rada pre správu verejných veci Cirkvi, Vatikánske mesto, 18. júla C. 4979 1988 Najdôstojnejší pane! Kňaz Jozef Hrušecký a pán Andrej Brázda v mene redakčnej rady Katolíckych novín otvorili Svätému Otcovi oddané srdce a vyjadrili predsavzatie vždy lepšie slúžiť pravde a zbožnosti. Najvyšší Veľkňaz redakčnej rade spomínaných novín srdečne ďakuje, povzbudzuje ich, aby zotrvali v začatých predsavzatiach slúžiť pravde s láskou a vytrvale podávať duchovný pokrm milovanému slovenskému národu. Svätý Otec rád posiela žiadané apoštolské požehnanie ako záloh bohatých milostí nielen redakčnej rade, ale aj hojnej rodine čitateľov. Prosíme Vás, najdôstojnejší pane, aby ste s obsahom (ohlo listu oboznámili spomínaných redaktorov. Vašej Excelencii oddaný H. J. kardinál C i c o g n a n i Sme tu, my gréckokatolíci Sme tu. Túto blahú zvesť oznamujeme s veľkou radosťou v srdci a s úprimnou vdáčnostou v duši. Jeden druhému ju zvestujeme aj tým, ktorí nám 18 rokov vysluhovaním sviatostí, dobrým slovom i povzbudením pomáhali. Oznamujeme ju však aj tým, ktorí nám nežičili, ktorí chceli — a mali aj prostriedky svoje chcenie realizovať — aby sme neboli. Aj im zvestujeme: sme! Cnj, celý svet, gréckokatolíci v Československu sú! Sláva na výsostiach Bohu! A na zemi pokoj ľudom dobrej vôle! Kresťania pokoj nielen oznamujú. Oni za pokoj, vyplývajúci z dobrej vôle a svedomia, aj bojujú. Takisto hlásajú a uskutočňujú aj činorodú lásku, poznajú odpúšťanie. Chcú byt čestnou strážou pri kristovských i celoľudských ideáloch, pri pravde, pri spravodlivosti, pri slobode a pri spomínanej láske. Pozitívna práca pre blahn Cirkvi a národa, pre blaho nášho dobrého, verného a statočného veriaceho človeka, je naším programom. „Po tom vás poznajú, že ste moji učeníci .. Od apríla t. r. boli až tri pokusy o nadviazanie kontaktu s gréckokatolíckymi veriacimi a so záujemcami o náš život. Až teraz, vďaka vydavateľom Katolíckych novín, budeme mať svoju vlastnú rubriku, ktorá od januára 1969 má vychádzať samostatne. Spolok sv. Vojtecha nám prisľúbil vydať aj kalendár, dve modlitebné knihy, katechizmus. Vo všetkých podujatiach chceme rešpektoval záujmy vás všetkých: záujmy všetkých národností, vekových stupňov, stavov, profesií, a to vo všetkých ohľadoch. Vieme, že duchovné potreby sú veľké. Uvedomujeme si aj to, že potrebujeme seriózne znalosti o našich gréckokatolíckych dejinách, n tradícii, o našej viere, n našom obrade, že potrebujeme objasňovať si naše dôležité miesto v národnej kultúre. Treba hľadaf aj úprimný kresťanský dialóg s inými. Úloh je veľa a sú zložité. Ťažkostí a prekážok je ešte viac. Ľudských síl je málo. Veríme však, že Božia milosť, ktorá nás tak tajomne ochraňovala 18 rokov, ktorá nás dnes volá k životu, je s nami. Každá modlitba, každá obeta, každý dobrý skutok zvoláva na naše dielo túto milost. Každý teda je a môže byt plnohodnotným robotníkom na diele obnovy a prekvitania našej gréckokatolíckej cirkvi. S radosťou oznamujeme: sme. S veľkou chuťou robíme predsavzatie: Tu sme, aj budeme! Tlačové oddelenie Akčného výboru gréckokatolíckej cirkví 'Začíncthne dialóg v praxi Čo prinieslo prvé stretnutie predstaviteľov Diela koncilovej obnovy s niektorými slovenskými kultúrnymi pracovníkmi a redaktormi Katolíci na Slovensku si úprimne osvojili myšlienku obrody. Majú pre ňu dvojaké opodstatnenie: po prvé, že im ducha obnovy do programu dal Druhý vatikánsky koncil a po druhé, že obrodný proeés v našej republike otvoril priestor aj pre túto obnovu, ktorú my katolíci nazývanie koncilovou. A tak sa hľadajú formy, prostriedky, ľudia, aby sa tento dialóg mohol v praxi uviesť do života. Stretnutie niektorých predstaviteľov, ktorí sa ku koncilovej obnove hlásia, s redaktormi viacerých časopisov a kultúrnymi pracovníkmi, ktoré bolo 12. júla v Bratislave, mohli by sme nazvať začiatkom dialógu. Chceme veriť, že nebude jediným stretnutím už aj preto, že je prepotrebné vlievať do celého národa pocity solidarity, ducha dôvery, jednoty a priateľstva. Cesty k nemu sú, len ich treba hľadaf. Na stretnutie prišli: Spisovateľ Anton H y k i s c h, vedúci redaktor Cs. rozhlasu v Bratislave, člen red. rady Kult. života, redaktori Kult. života Michal Nadubinský a spisovateľ Dušan Kužel, redaktor Smený Emil Slovák, redaktor Mladej tvorby Peter Repka, redaktor Výtvarného života Ľudovít H I a v á čj Otec biskup Ján. _Ch. Korec, P. Ondre D e r m r k, MUDr. Sílvo K r č m é r y. Ing. Pavol M a r t i n i c k ý, Ladislav PI 11 n.er, Ján H u d á k, prof. Vlado Jukl, Anton S e m e š, a red. Katolíckych novín Andrej Brázda. Niekoľko minút pre vytvorenie atmosféry a krátky výklad o poslaní stretnutia, za ktorými nasledovala štvorhodinová rozprava vedená duchom plného rešpektovania všetkých občianskych slobôd a teda i slobody vyznania. Na program sa dostali všetky otázky, ktoré predstaviteľov koncilovej obnovy trápia predovšetkým preto, že sa pri ich riešení vytvorila situácia škodlivého zmrazenia. Akého Zmrazenia a čou vinou spôsobeného, to mal osvetliť aj tento dialóg. „Chceli by sme — povedal E. Hlaváč, ktorý stretnutie viedol, na úvod rozpravy — aby z Inhlo nášho dialógu vzišlo aspoň presvedčenie, že je nevyhnutné o náboženských otázkach hovoril. Nejde len o náboženstvo, n slobodu Cirkvi, o slobodu ná(Pokračovanie na 3. str.J