Katolícke Noviny, 1972 (LXXXVII/1-52)

1972-01-09 / No. 1

DUCHOVNÝ POKRM TÝŽDŇA PONDELOK 10. I.: „JEHO PRIKÁZANIA NIE SO TAZKE...“ (1 Jn 4, 19-5) Jedným z vážnych problémov dneš­ného života sa stáva otázka komuniká­cii, ciest a dopravy. V podstate Ide 0 to: yýchllť prepravu osôb 1 veci, nepripustiť chaos a nežiaduce zjavy v zásobovaní, pri nastupovaní do práce. Dopravné predpisy je povinný poznať každý užívate! cesty. Nemenej závaž­ným problémom v spoločenskej relácii je osobný vzťah človeka k človeku. Je­ho „komunikácia“ s Inými; jeho cesty s cestami Iných nesmú sa krížiť. Všetci sa musíme podriadiť stanoveným a o­­svedčeným morálnym predpisom — v rodinnom kruhu, na pracovisku. My, ve­riaci, hovoríme, že Desatoru Božích prí­kazov. Prikázania Božie tvoria základňu dobrého, čnostného života v .čase, ako 1 zábezpeku dosiahnutia života večnej blaženosti. UTOROK 11. I.: „ABY STE VEDELI, 2E MATE ŽIVOT VECNÍ...“ (1 Jn 5, 5-0) Francesco Zazzero zdôveril sa sv. Fi­lipovi Nerl, že študuje právo. „Potom, keď vyštuduješ,“ spýtal sa ho svätec, „budeš doktorom?“ Áno. „Budeš slávny. Zbohatneš. Oženíš sa. O čo potom?“ Príde staroba. „A potom?“ Umriem. „A potom...?“ ...Táto otázka týka sa aj nás. Otázka života, ktorý sa nekonči, ale premieňa, patri medzi základné otázky ľudského rozmýšľania a bytia. Na tom, kto ako sa postaví k tejto otázke, závisí celé jeho bytie v čase 1 vo večnosti. Keď sa postavíme za myš­lienku, že život človeka sa konči smr­ťou, potom 1 samotný život stáva sa nevýznamnou hodnotou. Vo svetle viery všetci sme však povolaní k životu a nie ku smrti. Kristus nás ubezpečuje, že kto verí v neho, 1 keby „umrel“, ži­vý budel Keď svojmu životu v čase dá­me hlboký a mravný zmysel, „potom“ príde to, čo sl pripravujeme „teraz“. Na mojom teraz závisí môj čas 1 večnosti STREDA 12. I.: „KEĎ NIEKTO VIDÍ, 2E SA BRAT DOPOSTA HRIECHU .. t“ (1 Jn 5, 14—21) Nielen peniaze sa časom znehodno­cujú alebo nadobúdajú na hodnote, ale 1 človek. To, čo najvlacej človeka zne­hodnocuje, je hriech. To, čo povyšuje človeka, je čnosť. Hriechom sa odvra­ciame od Boha ako od svojho šťastia. Od blížneho ako od svojho priatela. Aj od seba samého. Moderný človek nerád vidí slovo hriech. Namiesto slova hriech používa Iné slová. Sv. Ján evanjelista, apoštol lásky a pokoja, odporúča svo­jim veriacim, aby sa modlili za tých, čo sa dopúšťajú hriechu. Matúš zas na­báda, aby sme hriešnika poučili a od­vrátili od hriechu láskavým slovom. Pravda, na túto úlohu sa môže pódiijať iba človek, ktorému nemožno povedať s výčitkou: lekár, staraj sa najprv sám o seba! Všetci sme povolaní žlť život čnosti a nie hriechu. Zlť život, ktorý pozdvihuje a nie znehodnocuje. Štvrtok 13. i.: „nech tiahne upro­stred näs a nech näs vyslobo­dí...“ (1 Sm 4, 1—11). Izraeliti .tiahnu do boja proti Flltštin­­com. Boj prehrajú. Na bojisku ostáva ležať 4000 mužov. Vrátia sa do tábora a po porade prídu k záveru, že bude najlepšie priniesť zo Sila Pánovu archu úmluvy. Nech ona tiahne uprostred nich a ona nech ich vyslobodí z rúk ne­priateľov. Ako sa rozhodli, tak aj spra­vili. Pri novom stretnutí s nepriateľom ostáva na bojisku 30 000 mužov, archu úmluvy nepriatelia ukoristili a synovia Héllho umreli. Ako pochopiť túto tra­gédiu? Rozlúštenie je jednoduché. Boh pomáha, ale nebude bojovať, za nás. Nezabráni ani havarijnej situácii, keď sl Ju vyvoláme sami. Boha sl nesmieme predstavovať ako ustavičného opravára, ktorý by mal hladiť našu drsnosť, mas­kovať našu lajdáckosť, ospravedlňovať našu nedbalosť, požehnávať to, čo si zasluhuje trest. Dobrotivosť Božia sta­novila v prirodzenej i nadprirodzenej oblasti poriadok, ktorý podlieha Božím zákonom. Kto tieto zákony zachováva, toho Boh napomáha 1 požehnáva. Kto by sa však chcel so založenými ruka­mi „dopracovať“ chleba, nič by nedo­siahol, 1 keby sa od rána do večera a od večera do rána dovolával Boha. PIATOK 14. I.: „TVOJI SYNOVIA NE­­KRACAJO PO TVOJICH CESTÁCH ...“ (1 Sm 8, 4-7) Správa, ktorú podávajú starší Samue­lovi v Ráme, obsahuje v sebe starú a všednú histúrlu. Mladi sa často odklá­ňajú od cesty starších. Starí hromžia na mladých a mladi na starých. Podsta­ta celého „napätia“ je prirodzená a zna­kom života. Sú sféry, kde toto „napä­tie“ je prirodzené a nevyhnutné. Na­príklad v oblasti kultúry,1 hygieny, hos­podárstva, práce, techniky, atď., dnešní synovia ozaj nekráčajú po ceste otcov. Sú však oblasti ludského diania, v kto­rých sa starí s mladými musia nevy­hnutne stretnúť a porozumieť si, byt jednotní a v súlade. Je to oblasť vzá­jomného vzťahu a mravného života. Vzá­jomná úctu, láska, porozumenie, od­púšťanie, pomoc, vďačnosť, spolupráca, cesta za dokonalosťou života nepozná starobu, ani mladosť. Len jedno: povo­lanie ku svätosti života. Tá je najdô­vernejším spojivom všetkých. ' SOBOTA 15. I.: „HĽA, TOTO JE MUZ, 0 KTOROM SOM TI HOVORIL...“ (1 Sm 9, 1—4) Keď Samuel uvidel Savla, zvolal: „Hla, toto je muž, ten bude panovať nad mojim ľudom!“ Je mladý, urastený, pek­ný, odvážny. Samuel však nestavia na vonkajšku. Až keď poznáva jeho srdce, pomaže ho v mene Pánovom za knieža nad „dedičstvom svojim“. Muža, ani že­nu nerobí vonkajšok. Sú muži ako „ho­ry“ a stačí závan pokušenia a ukážu sa slabými. Sú mužovia skromného zo­vňajšku a predsa hrdinami. Sila, rozum 1 srdce musia byt stmelené v silný a čistý charakter, ktorý je najkrajšou ozdobou a korunou každého človeka, teda 1 muža. Podlá sv. Ambróza múdry muž sa nedá ani strachom nalakať, ani rečou zastrašiť. Nenadáva sa v šťastí, neklesá v nešťastí. Je pevne zakotvený v láske a zakorenený vo, viere. Na ta­kého možno právom poukázať: „Hla, to­to je opravdivý muž!“ Dr. Jozef Šesták O O O Kňazská vysviacka Dňa 21. decembra 1971 prljaí sviatosť kňazstva bratislavský rodák Jozef Š p á­­t a, ktorý sa na. svoje povolanie pripra­voval v Kňazskom seminári a na CMB fakulte v Lltoměřlclach. Kňazská vy­sviacka bola v kaplnke arcibiskupskej rezidencie v Prahe. Svätitelom bol J. E. ndp. biskup František Tomášek. Novokňaz svoju prvú sv. omšu obetoval v nedeľu 2. t. m. v bratislavskom dóme sv. Martina.* Manuduktorom pri primič­­nej sv. omši mu bol kanonik Gejza Na­vrátil, slávnostnú kázeň povedal riadi­teľ ÚCHS Elemlr Filo. Novokňaz Jozef Spáta bude . účinkovať v duchovnej sprá­ve v diecéze Hradec Králové. ffp. Jozefovi Špátovl k prijatiu kňaz­ského svätenia úprimne blahoželáme a na jeho práce vo vinici Pánovej vy­prosujeme hojnosť Božieho požehnania. ^munmiQKvý kaundát? S. januára, nedeľa po Zjavení Pána: SVIATOK KRSTU PÁNOVHO; rúcho bie­le. — Omša: misál, str. 144, Gl., 1. lek­cia „Hla, Sluha môj, v korom sa ml zaľúbilo“ (Iz 42, 1—4; 6—7), 2. lekcia „Boh pomazal Syna Duchom Svätým“ (Sk 10, 34—38), evanjelium „Ježiš videl zostupujúceho Syna Božieho“ (Mt 3, 13 až 17), Kr., pref. Zjavenia Pána. 10. januára: PONDELOK PRVÉHO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej nd­­dele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Annu urážala jej soky­ňa, pretože Pán uzavrel jej lono“ (1 Sam 1, 1—8), evanjelium „Kajajte sa a verte evanjelium“ (Mk 1, 14—20), bez Kŕ., pref. spoločná. 11. januára: UTOROK PRVÉHO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej nede­le po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Pán sl spomenul na Annu a porodila Samuela“ (1 Sm 1, 9—20), evanjelium „Ježiš učil ako taký, ktorý má moc“ (Mk 1, 21—28), bez Kr., pref. spoločná. 12. januára: STREDA PRVÉHO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej ne­dele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Hovor. Pane, tvoj slu­žobník počúva; (1 Sm 3, 1—10; 19—20), evanjelium „Uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby“ (Mk 1, 29 až 39), bez Kr., pref. spoločná. 13. januára: ŠTVRTOK PRVÉHO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej ne­dele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Izraeliti podľahli, ar­chu úmluvy ukoristili“, evanjelium „Zmiz­lo z neho malomocenstvo a bol očiste­ný“ (Mk 1, 40—45), bez Kr., pref. spo­ločná. 14. januára: PIATOK PRVÉHO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej nede­le po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Budete 'stenať pre krála, ktorého ste si vyvolili, ale Pán vás ne­vyslyší“ (1 Sm 8, 4—7; 10—22), evanje­lium „Syn človeka má na zemi moc od­púšťať hriechy“ (Mk 2, 1—12), bez Kr., pref. spoločná. Alebo ľubovoľná Pamiatka: SV. HI­­LÁR, biskup a učiteľ Cirkvi; rúcho bie­le. — Omša In medlo, misál, str. 49 (s hviezdičkou), bez Gl., čítania ako vyš­šie, bez Kr. pref. spoločná. 15. januára: SOBOTA PRVÉHO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené, i— Omša prvej ne­dele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Hľa, toto je muž, o kto­rom som tl hovoril, Saul, ten bude pa­novať nad mojim ľudom“ (1 Sm 9, 1—4; 17—19; 10, la), evanjelium „Neprišiel som volať spravodlivosť, ale hriešnikov“ (Mk 2, 13—17), bez Kr., pref. spoločná. Alebo ľubovoľne: SPOMIENKA- PAN­NY MARIE; rúcho biele. — Omša Vul­­tum, misál, str. 95 (s hviezdičkou), bez Gl., čítania ako vyššie, pref. mariánska. 1B. januára: DRUHA NEDEĽA CEZ ROK (2. po Zjavení Pána); rúcho, zelené. — Omša druhej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 146, Gl., 1. lekcia „Ustanovil som fa za Svetlo pohanom, nechže si mojou spásou“ (Iz 49, 3; 5—6), 2. lekcia „Milosť vám a pokoj od Boha, Otca náš­ho a od Pána Ježiša Krista“ (1 Kor 1, 1—3), evanjelium „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ (Jn 1, 29 až 34), Kr., pref. nedeľná. SLOVO BOŽIE Sviatok krstu Pánovho I. LEKCIA (Iz 42, 1—4; 6—7) Toto hovorí Pán: — Hľa, Sluha môj, priviniem ho, vyvolený môj, zaľú­bilo sa mi v ňom. Ducha svojho som vložil naňho, právo privedie náro­dom. Nebude kričať, nepozdvihne a nedá počuť na ulici svoj hlas. Nalo­menú trsť nedolomí,» hasnúci knôtik nezahasí, pravdivo prinesie právo. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na náuku jeho čakajú ostrovy. — Ja, Boh, som ťa povolal v pravde, a držal som ťa za .ruku, a utvoril a urobil som ťa zmluvou ľudu, Svetlom pohanov, áby si slepým otvoril oči, vyviedol zo žalára väzňov a z väzníc tých, čo bývajú vo t nie. II. LEKCIA (Sk 10, 34—38) V tých dňoch otvoril Peter ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nehladí na osobu, ale v každom národe milý mu je každý, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Boh poslal Slovo synom izraelským a zvestoval im pokoj ústami Ježiša Krista. Tento je Pánom všetkých ľudí. Vy viete, čo sa po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celom Júdsku, počnúc od Gali­ley, ako pomazal Boh Ježiša Nazaretského Duchom Svätým a silou, ktorý prechádzal krajom, dobre zdravoval, lebo Boh bol s ním.“ robil a všetkých posadnutých diablom u­­' EVANJELIUM (Mt 3, 13-17) V tom čase prišiel Ježiš z Galiley k Jánovi pri Jordáne, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu gdporoval a vravel: „Ja by som sa mal dať po­krstiť tebe, a ty prichádzaš ku mne?“ — Ježiš mu odpovedal: „Len ne­chaj, lebo tak sa nám sluší plniť všetko, čo je správne.“ — Tu ho pre­pustil. — Keď bol teda Ježiš pokrstený, ihneď vyšiel z vody. A hľa, otvo­rili sa mu nebesá, i videl Ducha Bužieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na neho. A hľa, z neba zaznel hlas: „Toto je môj milý Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo!“ KRST JE BRÁNA DO NEBA Pred niekoľkými dňami sme slávili sviatky narodenia Pána, Vianoce. Dnešné sv. evanjelium nám sprítom­ňuje zase jeho pokrstenie. Na východnej strane rieky Jordán začina sa púšť. Tam žil od svojej mla­dostí predchodca Pána Ježiša, sv. Ján krstiteľ. Modlitbou a kajúcnosťou sa pripravoval na svoje poslanie. Ľudia prichádzajú' z daleka a počúvajú ho. Jeho slová nachádajú ozvenu v ich dušiach a prinášajú ovocie. Sväté písmo hovorí: „Ľudia dávali sa mu krstiť v Jordáne a vyznávali svoje hriechy“ (Mt 3, 6). Aj P. Ježiš pri­chádza za sv. Jánom. Zanechal svoj skrytý život v Nazarete a začina die­lo ľudskej spásy. Je to vôľa Otca ne­beského. Pre nás ľudí je to takmer nepochopiteľné, že on, Syn Boži, „Od­blesk slávy Boha a obraz jeho pod­staty“ (Žid 1, 3), ktorý „sa hriechu nedopustil a v jeho ústach nebolo lesti“ (1 Pt 2, 22), žiada sv. Jána, aby ho pokrstil. Aká ponižanosť. Aká veľká láska k nám. Uponižuje sa, stane si medzi hriešnikov z lásky k nám. Sv. Pavol píše o tom: „Toho, ktorý nepoznal hriechu, za nás uro­bil hriechom, aby sme sa my v ňom stali spravodlivosťou Božou“ (2 Kor 5, 21). Sv. Ján vie, kto stojí pred nim. Čo­skoro sám sa vysloví ,o ňom pred svojimi učeníkmi: „Hľa, Baránok Bo­ží, ktorý sníma hriechy sveta“ (Jn 1, 29). Pozná Pána Ježiša. Už sa aj stretli, ale to bdlo ešte prv, ako sv. Ján odišiel na púšť. Sv. Ján vie, že P. Ježiš je Syn Boží, Spasiteľ sveta, prisľúbený Mesiáš. Po­kladá sa za nehodného, preto odpo­ruje jeho žiadosti: „Ja by som sa mal dať pokrstiť tebe, a ty prichádzaš ku mne?“ Ale keď počuje slová P. Ježiša: „Len nechaj! Lebo tak sa nám sluší plniť všetko, čo je správne“ (Mt 3, 15), poslúchne, zostupuje k rieke a krstí P. Ježiša Áno, slušalo sa, aby P. Ježiš, prvý a jediný prorok Nového zákona, prijal krst od posledného a najväčšieho z prorokov Starého záko­na. Patrilo sa, pby toho, ktorý vzal na seba hriechy všetkých ľudí, pokrs­til ten, ktorý bol tu na zemi jedným z najväčších kajúcnikov, a ktorý mu pripravoval cestu. J. Ježiš svojou žiadosťou o krst po­kánia nielen ukazuje svoju veľkú po­koru a stavia sa týmto obradom me­dzi nás hriešnikov, ktorých hriechy berie na seba, ale robí to i preto, aby dostal od nebeského Otca a Du­cha Svätého verejné potrdenie o svo­jom mesiášskom poslaní. A toho sa mu dostáva pred mnohými z prí­tomných. Sväté písmo hovorí o tom: „Keď bol teda Ježiš pokrstený, ihneď Svätá Stolica odsudzuje násilie Vo vyhláseniach, vydaných v tlačovom oddelení Svätej Stolice, v súvislosti so severoírskymi udalosťami Svätá Stolica na základe zásad Evanjelia odsudzuje násilie, teror a zastrašovanie, nech pra­menia z hociktorej ýtrany. Medzinárodný rok knihy Rok 1972 vyhlásilo UNESCO za medzi­národný rok knihy. Do programu tohto medzinárodného roku sa zapojí aj Svätá Stolica. Do pozornosti verejnej mienky postavia knihu kníh, Písmo sväté. vyšiel z vody. A hľa, otvorili sa mu nebesá, i videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na neho. A hľa, z neba zaznel hlas: „Toto je môj milý Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo“ (Mt 3, 17). Tak ako pri stvorení sveta a prvého človeka, tak aj pri vykúpení človeka zjavujú sa a spolupôsobia tri božské osoby. Sv. Tomáš Aq. hovorí, že vtedy, keď bol pokrstený, Pán Ježiš dal vode moc, aby vo sviatosti krstu zmyla dedičný hriech, i pred krstom spá­chané osobné hriechy, hoci záväznosť sviatosti krstu vyhlásil až po svo­jom vzkriesení. Naša viera nás učí, že krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorá človeka očisťuje od hriechu, posväcuje ho a činí ho kres­ťanom. Pred krstom nemôžeme při­jat inú sviatosť a bez krstu nemô­žeme byť spasení^(Jn 3, 5). Preto je potrebné, aby kresťanskí rodičia ne­odkladali pokrstenie svojich dietok. Dietky treba krstiť čím skôr. Spomí­nam si na rodičov, ktorým umrelo dieťatko náhle a bez krstu. Je tomu už veľa rokov. Pribehli preľaknutí a s plačom mi hovorili: „Naše dieťatko nám umrelo.“ Bolo to ich prvé die­ťa. Poznal som ich a vedel som, ako sa tešili na svoje dieťa. „Bolo azda choré?“ pýtam sa. „Nie, nič sme ne­badali. Až razom dostalo teplotu. Vo­lali sme lekára. Kým prišiel, dieťat­ko nám umrelo.“ „Dúfam, že ste ho pokrstili,“ hovorím im. „Pokrstili? Nie. A či sa také dieťa môže aj doma po­krstiť? My sme ho pokropili a mod­lili sme sa nad ním.“ Modlitba je potrebná, ale v tomto prípade bolo niečo iné ešte potrebnejšie. To bol krst. Bolo treba dieťa ihneď pokrs­tiť. A to mohol urobiť otec, matka alebo ktokoľvek iný. Na toto nesmie­me nikdy zabudnúť. Krst je bránou do neba. Krstom sa dieťa rodí pre nebo, stáva sa dieťaťom Božím, bra­tom P. Ježiša a dedičom neba. Svia­tosť krstu zmýva z duše dedičný hriech — i všetky osobné hriechy, ak ide o osobu staršiu — duša sa zaodieva posväcujúcou milosťou a dostane účasť na Božom živote. Keď­že je krst podmienkou spásy, v nut­nom prípade môže krstiť každý člo­vek. Kto krstí, musí splniť tri pod­mienky: Musí mať úmyseľ pokrstiť dieťa, pri krste musí liať prirodzenú vodu na čelo dieťaťa a musí pri tom hovoriť slová: (Ján, Mária, t. j. me­no krsteného) ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, Keď sme toto všetko splnili, dieťatko je na veky pokrstené. Keby ostalo na­žive, kňaz ho znova nekrstí, len do­plní jednotlivé modlitby. Krst vtláča do duše nezmazateľný znak. Novonarodené dieťa nesú do chrá­mu. Idú ho pokrstiť, vtedy Pán Boh zostupuje z neba, plného slávy. Kam ide? Kam sa zberajú tri božské oso­by? Vstupujú do iného neba, ne­smierne krásneho; vstupujú do dule maličkého dieťaťa, na ktorého hlavu padá krstná voda. Duša dieťaťa sa stala chrámom, príbytkom Najsv. Tro­jice. — Je po sv. krste. Krstní ro­dičia vychádzajú s dieťatkom z chrá­mu. Anjeli sa pred ním skláňajú. Pred chvíľou bolo iba dieťaťom člo­veka, teraz je už dieťaťom Božím. Keď začne dieťa chápať, hovorme mu o P. Bohu, učme ho o P. Bohu, po­môžme mu, aby spoznalo zázrak lás­ky Božej, že totiž P. Boh prebýva v ňom. František Žák ( MENLIVÉ ČASTI svätej omše (9. januára) PIESEŇ PRI PRÍCHODE KŇAZA: Hľa, prichádza vladár Pán — a v je­ho ruke je kráfovstvo, moc a vláda. RESPONZORIOVÝ ŽALM: R'. Pán pokojom požehná svoj ľud. Vzdajte Pánovi, synovia Boží, — vzdá­vajte Pánovi slávu jeho mena; — vo svätom rúchu pokloňte sa Pánovi! — R/. Hlas Pánuv nad vodami! — Pán nad veľkými vodami! — Hlas Pánov taký mo­hutný! Hlas Pánov taký velkolepý! — R/. — Boh velebností zahrmel a kmáše lesy. Pán tróni nad záplavou vôd — a bude tróniť Pán, Kráľ naveky. — R/. ALELUJOVY VERS: Aleluja, aleluja, (aleluja). — Nebe­sia sa otvorili a zaznel Otcov hlas: — Tuto je Syn môj milý, jeho poslúchajte! — Aleluja, (aleluja, aleluja). PIESEŇ NA PRIJlMANie: Videli sme jeho hviezdu na Východe — a prišli sme sa s darmi pokloniť Pá­novi. Cmysel Apoštolátu modlitieb na január Všeobecný: Za duchovný ekume­­nizmus. — Misijný: Za jednotu kres­ťanov. ♦ ♦ ♦ Ide o nebeského patróna Taliansky biskupský zbor má navrh­núť, kto má byť nebeským patrónom do hlbín sa ponárajúcich športových rybárov a tzv. žabích mužov. Kardináli Dell’Acqua, Sirl a ďalší vysokí cirkevní hodnostári navrhujú sv. Pavla, ktorý trikrát zažil stroskotanie lode. Predsed­nícka februári rada talianskeho episkopátu vo preskúma návrh a po jeho predostretí rozhodne Svätá Stolica. Nikomu neodoprieť pohreb Po konzultácii so svojou kňazskou ra­dou nariadil autunský biskup (Francúz­sko), aby sa nikomu neodoprel cirkevný pohreb, kto mal nejaký vzťah k Cirkvi. Rozhodnutie biskupa Bourgeolsa týka sa podľa dnešnej praxe v prvom rade kňa­zov, ktorí nemajú usporiadaný svoj vzťah k Cirkvi, samovrahov a rozvedených, že „dnes už nie je vhodné odmietnuť pros­bu o cirkevný, pohreb a modlitbu za zosnulého, ktorého svedomie pozná a súd) Iba sám Boh.“ OZNÁMENIE BOHOSLOVCOM Dekanát CMBF y Bratislave upo­zorňuje poslucháčov, že presný ter­mín začiatku II. semestra oznámi v nasledujúcom čísle KN. Vo štvrtok, 6. januára, oslávil svo­jich šesťdesiat rokov Stanislav Smida, farár v Donovaloch, rodák z Tajova, na kňaza vysvätený 27. januára 1935 v Banskej Bystrici. V piatok 7. t. m. oslávil svoju päť­desiatku Pavol Szabó, správca fary v Uzovskej Panici, rodák z Rohovlec, ordinovaný 29. júna 1947. V sobotu 8. t. m. sa dožíva svojich šesťdesiat rokov Alojz Adamec, de­­kan-farár v Horných Lefantovclach, ro­dák Z Nitry, na kňaza vysvätený 16. jú­na 1935 v Nitre. V pondelok 10. januára oslávi svoje šesťdesiatiny ThDr. Karol Markovié, bývalý šéfredaktor Katolíckych novín, dekan-farár v Šuranoch, rodák z Mi­chala nad 2it„ na kňaza vysvätený 17. mája 1936 v Trnave. — V ten istý deň oslávi svojich päťdesiat rokov Emil PIsch, správca fary v Sklených Tep­liciach, rodák z, Dolného Turčeka, na kňaza vjrsyätený 15. júna 1947 v Ban­skej Bystrici: V sobotu 15. januára sa dožíva se­demdesiat rokov dr. Jozef L u k a’é o v 1 č,, trnavský rodák, vysvätený na kňaza 23. mája 1925. Jubilantom želáme do ďalších rokov mnoho zdravia a Božieho požehnanial WOVE HROBY Dňa 1. decembra umrel Vojtech B a 1- k o, spr. fary v Bukovej, rodák zo Slep­­čian (*2. dec. 1914), na kňaza vysväte? ný 26. júna v Bratislave. Pohrebné obra­dy v Nevericiach, filiálke farnosti Je­­lenec, vykonal 5. decembra 1971 za účas­ti kňazov a veriacich kanonik Ladislav Řehák, okr. dekan v Zlatých Moravciach. Smútočnú kázeň povedal Stefan Turček, spr. fary v Tesárskych Mlyňanoch. — R. I. P. 28. decembra 1971 v 55. roku kňazstva umrel v Rlm. Sobote, kde žil na odpo­činku, Valér Pásztor, narodený 6. IX. 1893 v Piešťanoch. Po kňazskej vysviacke bol kaplánom v Stupave, spr. fary v Hor. Zeleniciach a Seliciach a r. 1966 odišiel do dôchodku. — Zosnu­lého pochoval gen. vikár rožňavský, opát Zoltán Belák, za Apošt. adminis­­tratúru trnavskú sa s ním rozlúčil M. Turányi, archivár Bísk. úradu v Tr­nave. — R. I. P.

Next