Katolícke Noviny, 1972 (LXXXVII/1-52)
1972-01-09 / No. 1
DUCHOVNÝ POKRM TÝŽDŇA PONDELOK 10. I.: „JEHO PRIKÁZANIA NIE SO TAZKE...“ (1 Jn 4, 19-5) Jedným z vážnych problémov dnešného života sa stáva otázka komunikácii, ciest a dopravy. V podstate Ide 0 to: yýchllť prepravu osôb 1 veci, nepripustiť chaos a nežiaduce zjavy v zásobovaní, pri nastupovaní do práce. Dopravné predpisy je povinný poznať každý užívate! cesty. Nemenej závažným problémom v spoločenskej relácii je osobný vzťah človeka k človeku. Jeho „komunikácia“ s Inými; jeho cesty s cestami Iných nesmú sa krížiť. Všetci sa musíme podriadiť stanoveným a osvedčeným morálnym predpisom — v rodinnom kruhu, na pracovisku. My, veriaci, hovoríme, že Desatoru Božích príkazov. Prikázania Božie tvoria základňu dobrého, čnostného života v .čase, ako 1 zábezpeku dosiahnutia života večnej blaženosti. UTOROK 11. I.: „ABY STE VEDELI, 2E MATE ŽIVOT VECNÍ...“ (1 Jn 5, 5-0) Francesco Zazzero zdôveril sa sv. Filipovi Nerl, že študuje právo. „Potom, keď vyštuduješ,“ spýtal sa ho svätec, „budeš doktorom?“ Áno. „Budeš slávny. Zbohatneš. Oženíš sa. O čo potom?“ Príde staroba. „A potom?“ Umriem. „A potom...?“ ...Táto otázka týka sa aj nás. Otázka života, ktorý sa nekonči, ale premieňa, patri medzi základné otázky ľudského rozmýšľania a bytia. Na tom, kto ako sa postaví k tejto otázke, závisí celé jeho bytie v čase 1 vo večnosti. Keď sa postavíme za myšlienku, že život človeka sa konči smrťou, potom 1 samotný život stáva sa nevýznamnou hodnotou. Vo svetle viery všetci sme však povolaní k životu a nie ku smrti. Kristus nás ubezpečuje, že kto verí v neho, 1 keby „umrel“, živý budel Keď svojmu životu v čase dáme hlboký a mravný zmysel, „potom“ príde to, čo sl pripravujeme „teraz“. Na mojom teraz závisí môj čas 1 večnosti STREDA 12. I.: „KEĎ NIEKTO VIDÍ, 2E SA BRAT DOPOSTA HRIECHU .. t“ (1 Jn 5, 14—21) Nielen peniaze sa časom znehodnocujú alebo nadobúdajú na hodnote, ale 1 človek. To, čo najvlacej človeka znehodnocuje, je hriech. To, čo povyšuje človeka, je čnosť. Hriechom sa odvraciame od Boha ako od svojho šťastia. Od blížneho ako od svojho priatela. Aj od seba samého. Moderný človek nerád vidí slovo hriech. Namiesto slova hriech používa Iné slová. Sv. Ján evanjelista, apoštol lásky a pokoja, odporúča svojim veriacim, aby sa modlili za tých, čo sa dopúšťajú hriechu. Matúš zas nabáda, aby sme hriešnika poučili a odvrátili od hriechu láskavým slovom. Pravda, na túto úlohu sa môže pódiijať iba človek, ktorému nemožno povedať s výčitkou: lekár, staraj sa najprv sám o seba! Všetci sme povolaní žlť život čnosti a nie hriechu. Zlť život, ktorý pozdvihuje a nie znehodnocuje. Štvrtok 13. i.: „nech tiahne uprostred näs a nech näs vyslobodí...“ (1 Sm 4, 1—11). Izraeliti .tiahnu do boja proti Flltštincom. Boj prehrajú. Na bojisku ostáva ležať 4000 mužov. Vrátia sa do tábora a po porade prídu k záveru, že bude najlepšie priniesť zo Sila Pánovu archu úmluvy. Nech ona tiahne uprostred nich a ona nech ich vyslobodí z rúk nepriateľov. Ako sa rozhodli, tak aj spravili. Pri novom stretnutí s nepriateľom ostáva na bojisku 30 000 mužov, archu úmluvy nepriatelia ukoristili a synovia Héllho umreli. Ako pochopiť túto tragédiu? Rozlúštenie je jednoduché. Boh pomáha, ale nebude bojovať, za nás. Nezabráni ani havarijnej situácii, keď sl Ju vyvoláme sami. Boha sl nesmieme predstavovať ako ustavičného opravára, ktorý by mal hladiť našu drsnosť, maskovať našu lajdáckosť, ospravedlňovať našu nedbalosť, požehnávať to, čo si zasluhuje trest. Dobrotivosť Božia stanovila v prirodzenej i nadprirodzenej oblasti poriadok, ktorý podlieha Božím zákonom. Kto tieto zákony zachováva, toho Boh napomáha 1 požehnáva. Kto by sa však chcel so založenými rukami „dopracovať“ chleba, nič by nedosiahol, 1 keby sa od rána do večera a od večera do rána dovolával Boha. PIATOK 14. I.: „TVOJI SYNOVIA NEKRACAJO PO TVOJICH CESTÁCH ...“ (1 Sm 8, 4-7) Správa, ktorú podávajú starší Samuelovi v Ráme, obsahuje v sebe starú a všednú histúrlu. Mladi sa často odkláňajú od cesty starších. Starí hromžia na mladých a mladi na starých. Podstata celého „napätia“ je prirodzená a znakom života. Sú sféry, kde toto „napätie“ je prirodzené a nevyhnutné. Napríklad v oblasti kultúry,1 hygieny, hospodárstva, práce, techniky, atď., dnešní synovia ozaj nekráčajú po ceste otcov. Sú však oblasti ludského diania, v ktorých sa starí s mladými musia nevyhnutne stretnúť a porozumieť si, byt jednotní a v súlade. Je to oblasť vzájomného vzťahu a mravného života. Vzájomná úctu, láska, porozumenie, odpúšťanie, pomoc, vďačnosť, spolupráca, cesta za dokonalosťou života nepozná starobu, ani mladosť. Len jedno: povolanie ku svätosti života. Tá je najdôvernejším spojivom všetkých. ' SOBOTA 15. I.: „HĽA, TOTO JE MUZ, 0 KTOROM SOM TI HOVORIL...“ (1 Sm 9, 1—4) Keď Samuel uvidel Savla, zvolal: „Hla, toto je muž, ten bude panovať nad mojim ľudom!“ Je mladý, urastený, pekný, odvážny. Samuel však nestavia na vonkajšku. Až keď poznáva jeho srdce, pomaže ho v mene Pánovom za knieža nad „dedičstvom svojim“. Muža, ani ženu nerobí vonkajšok. Sú muži ako „hory“ a stačí závan pokušenia a ukážu sa slabými. Sú mužovia skromného zovňajšku a predsa hrdinami. Sila, rozum 1 srdce musia byt stmelené v silný a čistý charakter, ktorý je najkrajšou ozdobou a korunou každého človeka, teda 1 muža. Podlá sv. Ambróza múdry muž sa nedá ani strachom nalakať, ani rečou zastrašiť. Nenadáva sa v šťastí, neklesá v nešťastí. Je pevne zakotvený v láske a zakorenený vo, viere. Na takého možno právom poukázať: „Hla, toto je opravdivý muž!“ Dr. Jozef Šesták O O O Kňazská vysviacka Dňa 21. decembra 1971 prljaí sviatosť kňazstva bratislavský rodák Jozef Š p át a, ktorý sa na. svoje povolanie pripravoval v Kňazskom seminári a na CMB fakulte v Lltoměřlclach. Kňazská vysviacka bola v kaplnke arcibiskupskej rezidencie v Prahe. Svätitelom bol J. E. ndp. biskup František Tomášek. Novokňaz svoju prvú sv. omšu obetoval v nedeľu 2. t. m. v bratislavskom dóme sv. Martina.* Manuduktorom pri primičnej sv. omši mu bol kanonik Gejza Navrátil, slávnostnú kázeň povedal riaditeľ ÚCHS Elemlr Filo. Novokňaz Jozef Spáta bude . účinkovať v duchovnej správe v diecéze Hradec Králové. ffp. Jozefovi Špátovl k prijatiu kňazského svätenia úprimne blahoželáme a na jeho práce vo vinici Pánovej vyprosujeme hojnosť Božieho požehnania. ^munmiQKvý kaundát? S. januára, nedeľa po Zjavení Pána: SVIATOK KRSTU PÁNOVHO; rúcho biele. — Omša: misál, str. 144, Gl., 1. lekcia „Hla, Sluha môj, v korom sa ml zaľúbilo“ (Iz 42, 1—4; 6—7), 2. lekcia „Boh pomazal Syna Duchom Svätým“ (Sk 10, 34—38), evanjelium „Ježiš videl zostupujúceho Syna Božieho“ (Mt 3, 13 až 17), Kr., pref. Zjavenia Pána. 10. januára: PONDELOK PRVÉHO TÝŽDŇA; rúcho zelené. — Omša prvej nddele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Annu urážala jej sokyňa, pretože Pán uzavrel jej lono“ (1 Sam 1, 1—8), evanjelium „Kajajte sa a verte evanjelium“ (Mk 1, 14—20), bez Kŕ., pref. spoločná. 11. januára: UTOROK PRVÉHO TÝŽDŇA; rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Pán sl spomenul na Annu a porodila Samuela“ (1 Sm 1, 9—20), evanjelium „Ježiš učil ako taký, ktorý má moc“ (Mk 1, 21—28), bez Kr., pref. spoločná. 12. januára: STREDA PRVÉHO TÝŽDŇA; rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Hovor. Pane, tvoj služobník počúva; (1 Sm 3, 1—10; 19—20), evanjelium „Uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby“ (Mk 1, 29 až 39), bez Kr., pref. spoločná. 13. januára: ŠTVRTOK PRVÉHO TÝŽDŇA; rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Izraeliti podľahli, archu úmluvy ukoristili“, evanjelium „Zmizlo z neho malomocenstvo a bol očistený“ (Mk 1, 40—45), bez Kr., pref. spoločná. 14. januára: PIATOK PRVÉHO TÝŽDŇA; rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Budete 'stenať pre krála, ktorého ste si vyvolili, ale Pán vás nevyslyší“ (1 Sm 8, 4—7; 10—22), evanjelium „Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ (Mk 2, 1—12), bez Kr., pref. spoločná. Alebo ľubovoľná Pamiatka: SV. HILÁR, biskup a učiteľ Cirkvi; rúcho biele. — Omša In medlo, misál, str. 49 (s hviezdičkou), bez Gl., čítania ako vyššie, bez Kr. pref. spoločná. 15. januára: SOBOTA PRVÉHO TÝŽDŇA; rúcho zelené, i— Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Hľa, toto je muž, o ktorom som tl hovoril, Saul, ten bude panovať nad mojim ľudom“ (1 Sm 9, 1—4; 17—19; 10, la), evanjelium „Neprišiel som volať spravodlivosť, ale hriešnikov“ (Mk 2, 13—17), bez Kr., pref. spoločná. Alebo ľubovoľne: SPOMIENKA- PANNY MARIE; rúcho biele. — Omša Vultum, misál, str. 95 (s hviezdičkou), bez Gl., čítania ako vyššie, pref. mariánska. 1B. januára: DRUHA NEDEĽA CEZ ROK (2. po Zjavení Pána); rúcho, zelené. — Omša druhej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 146, Gl., 1. lekcia „Ustanovil som fa za Svetlo pohanom, nechže si mojou spásou“ (Iz 49, 3; 5—6), 2. lekcia „Milosť vám a pokoj od Boha, Otca nášho a od Pána Ježiša Krista“ (1 Kor 1, 1—3), evanjelium „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ (Jn 1, 29 až 34), Kr., pref. nedeľná. SLOVO BOŽIE Sviatok krstu Pánovho I. LEKCIA (Iz 42, 1—4; 6—7) Toto hovorí Pán: — Hľa, Sluha môj, priviniem ho, vyvolený môj, zaľúbilo sa mi v ňom. Ducha svojho som vložil naňho, právo privedie národom. Nebude kričať, nepozdvihne a nedá počuť na ulici svoj hlas. Nalomenú trsť nedolomí,» hasnúci knôtik nezahasí, pravdivo prinesie právo. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na náuku jeho čakajú ostrovy. — Ja, Boh, som ťa povolal v pravde, a držal som ťa za .ruku, a utvoril a urobil som ťa zmluvou ľudu, Svetlom pohanov, áby si slepým otvoril oči, vyviedol zo žalára väzňov a z väzníc tých, čo bývajú vo t nie. II. LEKCIA (Sk 10, 34—38) V tých dňoch otvoril Peter ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nehladí na osobu, ale v každom národe milý mu je každý, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Boh poslal Slovo synom izraelským a zvestoval im pokoj ústami Ježiša Krista. Tento je Pánom všetkých ľudí. Vy viete, čo sa po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celom Júdsku, počnúc od Galiley, ako pomazal Boh Ježiša Nazaretského Duchom Svätým a silou, ktorý prechádzal krajom, dobre zdravoval, lebo Boh bol s ním.“ robil a všetkých posadnutých diablom u' EVANJELIUM (Mt 3, 13-17) V tom čase prišiel Ježiš z Galiley k Jánovi pri Jordáne, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu gdporoval a vravel: „Ja by som sa mal dať pokrstiť tebe, a ty prichádzaš ku mne?“ — Ježiš mu odpovedal: „Len nechaj, lebo tak sa nám sluší plniť všetko, čo je správne.“ — Tu ho prepustil. — Keď bol teda Ježiš pokrstený, ihneď vyšiel z vody. A hľa, otvorili sa mu nebesá, i videl Ducha Bužieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na neho. A hľa, z neba zaznel hlas: „Toto je môj milý Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo!“ KRST JE BRÁNA DO NEBA Pred niekoľkými dňami sme slávili sviatky narodenia Pána, Vianoce. Dnešné sv. evanjelium nám sprítomňuje zase jeho pokrstenie. Na východnej strane rieky Jordán začina sa púšť. Tam žil od svojej mladostí predchodca Pána Ježiša, sv. Ján krstiteľ. Modlitbou a kajúcnosťou sa pripravoval na svoje poslanie. Ľudia prichádzajú' z daleka a počúvajú ho. Jeho slová nachádajú ozvenu v ich dušiach a prinášajú ovocie. Sväté písmo hovorí: „Ľudia dávali sa mu krstiť v Jordáne a vyznávali svoje hriechy“ (Mt 3, 6). Aj P. Ježiš prichádza za sv. Jánom. Zanechal svoj skrytý život v Nazarete a začina dielo ľudskej spásy. Je to vôľa Otca nebeského. Pre nás ľudí je to takmer nepochopiteľné, že on, Syn Boži, „Odblesk slávy Boha a obraz jeho podstaty“ (Žid 1, 3), ktorý „sa hriechu nedopustil a v jeho ústach nebolo lesti“ (1 Pt 2, 22), žiada sv. Jána, aby ho pokrstil. Aká ponižanosť. Aká veľká láska k nám. Uponižuje sa, stane si medzi hriešnikov z lásky k nám. Sv. Pavol píše o tom: „Toho, ktorý nepoznal hriechu, za nás urobil hriechom, aby sme sa my v ňom stali spravodlivosťou Božou“ (2 Kor 5, 21). Sv. Ján vie, kto stojí pred nim. Čoskoro sám sa vysloví ,o ňom pred svojimi učeníkmi: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ (Jn 1, 29). Pozná Pána Ježiša. Už sa aj stretli, ale to bdlo ešte prv, ako sv. Ján odišiel na púšť. Sv. Ján vie, že P. Ježiš je Syn Boží, Spasiteľ sveta, prisľúbený Mesiáš. Pokladá sa za nehodného, preto odporuje jeho žiadosti: „Ja by som sa mal dať pokrstiť tebe, a ty prichádzaš ku mne?“ Ale keď počuje slová P. Ježiša: „Len nechaj! Lebo tak sa nám sluší plniť všetko, čo je správne“ (Mt 3, 15), poslúchne, zostupuje k rieke a krstí P. Ježiša Áno, slušalo sa, aby P. Ježiš, prvý a jediný prorok Nového zákona, prijal krst od posledného a najväčšieho z prorokov Starého zákona. Patrilo sa, pby toho, ktorý vzal na seba hriechy všetkých ľudí, pokrstil ten, ktorý bol tu na zemi jedným z najväčších kajúcnikov, a ktorý mu pripravoval cestu. J. Ježiš svojou žiadosťou o krst pokánia nielen ukazuje svoju veľkú pokoru a stavia sa týmto obradom medzi nás hriešnikov, ktorých hriechy berie na seba, ale robí to i preto, aby dostal od nebeského Otca a Ducha Svätého verejné potrdenie o svojom mesiášskom poslaní. A toho sa mu dostáva pred mnohými z prítomných. Sväté písmo hovorí o tom: „Keď bol teda Ježiš pokrstený, ihneď Svätá Stolica odsudzuje násilie Vo vyhláseniach, vydaných v tlačovom oddelení Svätej Stolice, v súvislosti so severoírskymi udalosťami Svätá Stolica na základe zásad Evanjelia odsudzuje násilie, teror a zastrašovanie, nech pramenia z hociktorej ýtrany. Medzinárodný rok knihy Rok 1972 vyhlásilo UNESCO za medzinárodný rok knihy. Do programu tohto medzinárodného roku sa zapojí aj Svätá Stolica. Do pozornosti verejnej mienky postavia knihu kníh, Písmo sväté. vyšiel z vody. A hľa, otvorili sa mu nebesá, i videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na neho. A hľa, z neba zaznel hlas: „Toto je môj milý Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo“ (Mt 3, 17). Tak ako pri stvorení sveta a prvého človeka, tak aj pri vykúpení človeka zjavujú sa a spolupôsobia tri božské osoby. Sv. Tomáš Aq. hovorí, že vtedy, keď bol pokrstený, Pán Ježiš dal vode moc, aby vo sviatosti krstu zmyla dedičný hriech, i pred krstom spáchané osobné hriechy, hoci záväznosť sviatosti krstu vyhlásil až po svojom vzkriesení. Naša viera nás učí, že krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorá človeka očisťuje od hriechu, posväcuje ho a činí ho kresťanom. Pred krstom nemôžeme přijat inú sviatosť a bez krstu nemôžeme byť spasení^(Jn 3, 5). Preto je potrebné, aby kresťanskí rodičia neodkladali pokrstenie svojich dietok. Dietky treba krstiť čím skôr. Spomínam si na rodičov, ktorým umrelo dieťatko náhle a bez krstu. Je tomu už veľa rokov. Pribehli preľaknutí a s plačom mi hovorili: „Naše dieťatko nám umrelo.“ Bolo to ich prvé dieťa. Poznal som ich a vedel som, ako sa tešili na svoje dieťa. „Bolo azda choré?“ pýtam sa. „Nie, nič sme nebadali. Až razom dostalo teplotu. Volali sme lekára. Kým prišiel, dieťatko nám umrelo.“ „Dúfam, že ste ho pokrstili,“ hovorím im. „Pokrstili? Nie. A či sa také dieťa môže aj doma pokrstiť? My sme ho pokropili a modlili sme sa nad ním.“ Modlitba je potrebná, ale v tomto prípade bolo niečo iné ešte potrebnejšie. To bol krst. Bolo treba dieťa ihneď pokrstiť. A to mohol urobiť otec, matka alebo ktokoľvek iný. Na toto nesmieme nikdy zabudnúť. Krst je bránou do neba. Krstom sa dieťa rodí pre nebo, stáva sa dieťaťom Božím, bratom P. Ježiša a dedičom neba. Sviatosť krstu zmýva z duše dedičný hriech — i všetky osobné hriechy, ak ide o osobu staršiu — duša sa zaodieva posväcujúcou milosťou a dostane účasť na Božom živote. Keďže je krst podmienkou spásy, v nutnom prípade môže krstiť každý človek. Kto krstí, musí splniť tri podmienky: Musí mať úmyseľ pokrstiť dieťa, pri krste musí liať prirodzenú vodu na čelo dieťaťa a musí pri tom hovoriť slová: (Ján, Mária, t. j. meno krsteného) ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, Keď sme toto všetko splnili, dieťatko je na veky pokrstené. Keby ostalo nažive, kňaz ho znova nekrstí, len doplní jednotlivé modlitby. Krst vtláča do duše nezmazateľný znak. Novonarodené dieťa nesú do chrámu. Idú ho pokrstiť, vtedy Pán Boh zostupuje z neba, plného slávy. Kam ide? Kam sa zberajú tri božské osoby? Vstupujú do iného neba, nesmierne krásneho; vstupujú do dule maličkého dieťaťa, na ktorého hlavu padá krstná voda. Duša dieťaťa sa stala chrámom, príbytkom Najsv. Trojice. — Je po sv. krste. Krstní rodičia vychádzajú s dieťatkom z chrámu. Anjeli sa pred ním skláňajú. Pred chvíľou bolo iba dieťaťom človeka, teraz je už dieťaťom Božím. Keď začne dieťa chápať, hovorme mu o P. Bohu, učme ho o P. Bohu, pomôžme mu, aby spoznalo zázrak lásky Božej, že totiž P. Boh prebýva v ňom. František Žák ( MENLIVÉ ČASTI svätej omše (9. januára) PIESEŇ PRI PRÍCHODE KŇAZA: Hľa, prichádza vladár Pán — a v jeho ruke je kráfovstvo, moc a vláda. RESPONZORIOVÝ ŽALM: R'. Pán pokojom požehná svoj ľud. Vzdajte Pánovi, synovia Boží, — vzdávajte Pánovi slávu jeho mena; — vo svätom rúchu pokloňte sa Pánovi! — R/. Hlas Pánuv nad vodami! — Pán nad veľkými vodami! — Hlas Pánov taký mohutný! Hlas Pánov taký velkolepý! — R/. — Boh velebností zahrmel a kmáše lesy. Pán tróni nad záplavou vôd — a bude tróniť Pán, Kráľ naveky. — R/. ALELUJOVY VERS: Aleluja, aleluja, (aleluja). — Nebesia sa otvorili a zaznel Otcov hlas: — Tuto je Syn môj milý, jeho poslúchajte! — Aleluja, (aleluja, aleluja). PIESEŇ NA PRIJlMANie: Videli sme jeho hviezdu na Východe — a prišli sme sa s darmi pokloniť Pánovi. Cmysel Apoštolátu modlitieb na január Všeobecný: Za duchovný ekumenizmus. — Misijný: Za jednotu kresťanov. ♦ ♦ ♦ Ide o nebeského patróna Taliansky biskupský zbor má navrhnúť, kto má byť nebeským patrónom do hlbín sa ponárajúcich športových rybárov a tzv. žabích mužov. Kardináli Dell’Acqua, Sirl a ďalší vysokí cirkevní hodnostári navrhujú sv. Pavla, ktorý trikrát zažil stroskotanie lode. Predsednícka februári rada talianskeho episkopátu vo preskúma návrh a po jeho predostretí rozhodne Svätá Stolica. Nikomu neodoprieť pohreb Po konzultácii so svojou kňazskou radou nariadil autunský biskup (Francúzsko), aby sa nikomu neodoprel cirkevný pohreb, kto mal nejaký vzťah k Cirkvi. Rozhodnutie biskupa Bourgeolsa týka sa podľa dnešnej praxe v prvom rade kňazov, ktorí nemajú usporiadaný svoj vzťah k Cirkvi, samovrahov a rozvedených, že „dnes už nie je vhodné odmietnuť prosbu o cirkevný, pohreb a modlitbu za zosnulého, ktorého svedomie pozná a súd) Iba sám Boh.“ OZNÁMENIE BOHOSLOVCOM Dekanát CMBF y Bratislave upozorňuje poslucháčov, že presný termín začiatku II. semestra oznámi v nasledujúcom čísle KN. Vo štvrtok, 6. januára, oslávil svojich šesťdesiat rokov Stanislav Smida, farár v Donovaloch, rodák z Tajova, na kňaza vysvätený 27. januára 1935 v Banskej Bystrici. V piatok 7. t. m. oslávil svoju päťdesiatku Pavol Szabó, správca fary v Uzovskej Panici, rodák z Rohovlec, ordinovaný 29. júna 1947. V sobotu 8. t. m. sa dožíva svojich šesťdesiat rokov Alojz Adamec, dekan-farár v Horných Lefantovclach, rodák Z Nitry, na kňaza vysvätený 16. júna 1935 v Nitre. V pondelok 10. januára oslávi svoje šesťdesiatiny ThDr. Karol Markovié, bývalý šéfredaktor Katolíckych novín, dekan-farár v Šuranoch, rodák z Michala nad 2it„ na kňaza vysvätený 17. mája 1936 v Trnave. — V ten istý deň oslávi svojich päťdesiat rokov Emil PIsch, správca fary v Sklených Tepliciach, rodák z, Dolného Turčeka, na kňaza vjrsyätený 15. júna 1947 v Banskej Bystrici: V sobotu 15. januára sa dožíva sedemdesiat rokov dr. Jozef L u k a’é o v 1 č,, trnavský rodák, vysvätený na kňaza 23. mája 1925. Jubilantom želáme do ďalších rokov mnoho zdravia a Božieho požehnanial WOVE HROBY Dňa 1. decembra umrel Vojtech B a 1- k o, spr. fary v Bukovej, rodák zo Slepčian (*2. dec. 1914), na kňaza vysväte? ný 26. júna v Bratislave. Pohrebné obrady v Nevericiach, filiálke farnosti Jelenec, vykonal 5. decembra 1971 za účasti kňazov a veriacich kanonik Ladislav Řehák, okr. dekan v Zlatých Moravciach. Smútočnú kázeň povedal Stefan Turček, spr. fary v Tesárskych Mlyňanoch. — R. I. P. 28. decembra 1971 v 55. roku kňazstva umrel v Rlm. Sobote, kde žil na odpočinku, Valér Pásztor, narodený 6. IX. 1893 v Piešťanoch. Po kňazskej vysviacke bol kaplánom v Stupave, spr. fary v Hor. Zeleniciach a Seliciach a r. 1966 odišiel do dôchodku. — Zosnulého pochoval gen. vikár rožňavský, opát Zoltán Belák, za Apošt. administratúru trnavskú sa s ním rozlúčil M. Turányi, archivár Bísk. úradu v Trnave. — R. I. P.