Katolícke Noviny, 1973 (LXXXVIII/1-52)

1973-01-07 / No. 1

9 9 9 Vianoce a Nový rok Svätého Otca V piatok 22. decembra prijal Svätý Otec kardinálsky zbor a pracovní­kov rímskej pápežskej kúrie, aby si vymenili vianočné blahoželania. Polnočnú sv. omšu celebroval Svä­tý Otec severne od Ríma pre robot­níkov, ktorí budujú novú železničnú trať z Ríma do Florencie, v rozosta­vanom tuneli. Na sv. omši sa zúčast­nili robotníci aj so svojimi rodinami. Na sviatok Narodenia Pána o 11. hodine celebroval pápež Pavol VI. slávnostnú sv. omšu v bazilike sv. Petra, predniesol vianočné posolstvo svetu a udelil požehnanie „Urbi et orbi — Mestu a svetu“. Na Nový rok — Svetový deň mie­ru — predpoludním o pol 11. hod. navštívil Svätý Otec malých mrzáči­­kov v ústave „Don Orióne“ v Ríme na pahorku Monte Mario a za ich účasti obetoval sv. omšu za pokoj vo svete. DUCHOVNY POKRM TÝŽDŇA©SLOVO BOŽIE# PONDELOK (8. januára) KRISTUS, VECNÝ DOBRODINCA ĽUD­STVA. Peter vydáva svedectvo o Kristo­vi, že „prechádza krajom a dobre ro­bí všetkým". Kristus, dobrodinca a Uči­tel právd Božích. Svetlo sveta. Posvä­cuje prácu a zasadzuje sa za sociálnu spravodlivosť. Hovorí o láske, ktorá mi­luje všetkých Iudí. Ustanovuje Cirkev, aby pokračovala v jeho diele. Povzbu­dzuje apoštolov, aby aj oni „prechádza­li krajom“, vo svojich farnostiach a ko­nali dobro všetkým. Kristus, večný dob­rodinca ludstva sám v sebe i vo svo jom diele. Kristus, „knieža pokoja“, kto­rý sa zakladá na pokoji v duši a v ľud­ských srdciach vôbec. Dáva nám prí­klad, aby sme ho nasledovali. UTOROK (9. januára) CIRKEV PRECHÁDZA DEJINAMI A KO­NÁ DOBRO. Cirkev pokračuje v spáso­­nosnom diele Ježiša Krista. Prostredníc­tvom svojho kňazstva koná trojaké služ­by: službu hlásania právd Božích, služ bu prinášania novozákonnej obety omše svätej, vysluhovania prostriedkov milos­ti, číže sviatostí, a službu usmerňovateľ­­ky v mravnom živote podľa príkazov Božích. Prostredníctvom tejto trojakej služby chce Iba jedno, aby človek milo­val Pána Boha nadovšetko a blížneho svojho ako seba samého. Cirkev svo jím pôsobením zošľachfuje a zdokona­ľuje prirodzený život človeka a vyzdvi­huje ho za vyššiu úroveň opravdivej ľudskosti, ktorá je zapojená do nadpri­rodzených zdrojov milosti Božej, božské­ho života. Misionári kresťanstva priná šajú nielen kultúru ducha, ale sú aj priekopníkmi pokroku a civilizácie. Clr kev odchovala svätcov, vynálezcov a gé nlov. I v dnešnom čase, popri svojej duš pastierskej práci zasadzuje sa o právo, spravodlivosť, slobodu a mier pre všet ky národy. STREDA (10. januára) CESTY SVÄTÉHO OTCA PAVLA VI.. ktoré podnikol po svete, konal pre dob­ro ludstva. Novodobá technika umožnila Svätému Otcovi, aby „pozrel“ do sveta a prehovoril súčasne ku všetkým náro dom sveta. Všade sa zaujímal o tých najmenších, najchudobnejších, trpiacich a všetkým prinášal posolstvo lásky, pravdy a pokoja. Všade apeloval na mierové spolunažívanie národov. Často ho možno vidieť medzi ľuďmi rôznych stavov a povolania, ako im dáva — ako námestník Kristov — úpravy z po­kladnice viery a dobra. Podľa príkladu Božského Spasiteľa aj on „všade chodí, koná dobro“. Usiluje sa, aby na svete bolo čím viacej pokoja a dobra, a čím menej slz a nepokojov. Ide teraz o to, aby otcovské príhovory Svätého Otca a materinské cirkvi svätej neostali „hla som volajúcim na púšti“, ale aby do­stali konkrétnu podobu, aby sa z ich realizácie mohlo tešiť celé ľudstvo. ŠTVRTOK (11. januára) KED BUDEŠ PRECHÁDZAŤ RODNOU OBCOU, hľaď na jej krásu, ale všímaj si aj nedostatky. Rozhľad sa najprv po vlastnom dvore. Domček nový alebo vy­novený hovorí o bytovej kultúre; ale nie je náhodou jeho okolie zanedbané? Treba sa starať aj o kultúru prostredia, v ktorom žijeme a pracujeme. Keď bude celoobecná brigáda na očistu obce ale­bo sídliska, zapojme sa do roboty. Keď bude zber starého papiera, železa atď. priložme ruku k dielu. Keď bude treba zachraňovať úrodu, uvedomme si, že tu ide o dar a požehnanie Božie, ktoré treba bezodkladne zachrániť pre vše­obecné dobro. Keď sa zapájame do tých to akcií, možno povedať, že sme prak­tickí kresťania a vlastenci. Nehovorme, že neveriaci človek nemá nič spoločné­ho s týmito „maličkosťami“. Nežijeme v ľudoprázdnom priestore, ale na zemi V našej rodnej obci, v meste, ktoré sú naším rozšíreným domovom. To zname­ná, že aj tu sa majú uplatniť pravdy viery, kresťanských fnravov v tej naj­pestrejšej konkrétnosti. Ináč naša viera bez skutkov by bola mŕtva, ako hovorí apoštol. PIATOK (12. januára) KEĎ BUDEŠ PRECHÁDZAŤ RODNOU VLASŤOU, ROB DOBREI Tvárnosť naše] rodnej domoviny za posledných 20 ro­kov sa zmenila na nepoznanie. Všetko okolo nás vyrástlo, zmohutnelo, opekne lo. Ale, prirodzene, nie samo od seba lež ludským pričinením. Bolo a stále je tu množstvo príležitostí konať dobro ale i požívať dobro — službu iných Príkaz lásky k blížnemu má konkrétnu tvárnosť v konkrétnych skutkoch a pre javoch lásky. Keď budeme teda „precitá dzať“ svojou rodnou vlasťou po poli robme dobre! Keď budeme viesť auto po cestách, veďme ho tak, aby sme nespôsobili slzy ani sebe, ani iným Keď budeme rozvážať potraviny po ob ciach alebo mestách, dovezme ich včas, Keď budeme prechádzať po ulici, sprá vajme sa po ľudsky: všade, kde prilo­žíme ruku k dielu, nech je naša práca vizitkou našej ľudskosti a kresťanskostil SOBOTA (13. januára) ZABUDNUTÝ KRISTUSI Takto nazval L, N. Tolstoj svoju legendu o tom, ako „zabudnutý Kristus“ zmenil život v iste) dedine. Je podvečer. Po chodníku počuť kroky. Na rohu ulice práve váži ob chodník múku chudobnej vdove. Chce ju oklamať. Ale vtom zbadal cudzinca, po­zrie mu do tváre, a tu sa v ňom ozva lo svedomie. Podáva „žobrákovi“ mincu a ženičke dáva správnu mieru. Na ne ďalekom dvore matka hreší dcéru, pre tože sl nechce vziať za muža toho, kto rého' nemiluje. Cudzinec na ne pozrie a obe krotnú. V ďalšom dome sa vadia sluhovia s gazdom. I tu sa zastaví „ne­známy“ a hádka stíchne. Za dedinou sa hrajú deti a tie v neznámom poznáva jú tvár toho, ktorý visí na kríži. Stačila malá prechádzka Krista po dedine a zrne nllo sa mnoho; uplatnila sa pravda dobro,’láska a spravodlivosť. Keby sme aj my viacej mysleli na „zabudnutého Krista“, t medzi nami by bolo viaci dobra, viacej čnosti, viacej lásky n po rozumenia. Dr. JOZEF ŠESTÁK ^rnTVRCľJCKy KAlENDAft 7. januára, nedeľa po Zjavení Pána: SVIATOK KRSTU PÁNOVHO; rúcho bie­le. — Omša: misál, str. 144, Gl., 1. lek­cia „Hľa, Sluha môj, v ktorom sa ml zaľúbilo“ (Iz 42, 1-4; 6-7), 2. lekcia „Boh pomazal Syna Duchom Svätým (Sk 10, 34—38), evanjelium „Ty sl môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, Bb-11). Kr., pref. Zjavenia Pána. 8. januára: PONDELOK PRVÉHO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej ne­dele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Boh prehovoril k nám skrze Syna“ (Žid 1, 1-6), evanjelium „Kajajte sa a verte evanjeliu' (Mk 1, 14—20), bez Kr., preľ. spoločná. 9. januára: UTOROK PRVÉHO TÝŽDŇA rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Svedčalo sa priviest pôvodcu spásy k cieľu utrpením“ (Žid 2, 5—12), evanjelium „Ježiš učil ako taký, ktorý má moc“ (Mk 1, 21—28), bez Kr., pref. spoločná. _ 10. januára: STREDA PRVEVO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej nede­le po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Kristus vo všetkom sa musel stať podobným svojím bratom, aby mo­hol byť milosrdným“ (Žid 2, 14—18), evanjelium „Uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby“ (Mk 1, 29—39), bez Kr., prel. spoločná. 11. januára: ŠTVRTOK PRVÉHO TÝZ DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej ne dele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Navzájom Sa povzbu­dzujte, kým sa hovorí »dnes«l“ (Žid 3 7—14), evanjelium „Zmizlo z neho ma­lomocenstvo a bol očistený“ (Mk 1, 40 až 45), bez Kŕ., pret. spoločná. 12. januára: PIATOK PRVÉHO TÝŽ DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej ne­dele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Usilujme sa prísť na miesto pokoja“ (Žid 4, 1—5; 11), evan­jelium „Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ (Mk 2, 1—12), bez Kr., pret. spoločná. 13. januára: SOBOTA PRVÉHO TÝŽ­DŇA; rúcho zelené. — Omša prvej ne­dele po Zjavení Pána, misál, str. 141 bez Gl., lekcia,„Predstupujeme s dôverou pred trón milosti“ (Žid 4, 12—16), evan jelium „Neprišiel som volať spravodli­vých, ale hriešnikov“ (Mk 2, 13—17) bez Kr., pref. spoločná. Alebo ľubovoľná Pamiatka: SPO­MIENKA PANNY MÁRIE: rúcho biele. — Omša Vultum, misál, str. 95 (s hvlez dlčkou), bez Gl., čítania ako vyššie pref. mariánska. 14. januára: DRUHA NEDEĽA V ROKU (2. po Zjavení Pána); rúcho zelené. — Omša druhej nedele po Zjavení Pána misál, str. 146, Gl., 1. lekcia „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“ (1 Sm 3, 3b až 10; 19), 2. lekcia „Vaše telá sú údmi Kristovými“ (1 Kor 6, 13c—15a; 17—20) evanjelium „Videli, kde Pán býva a zo­stali u neho“ ()n 1, 35—42), Kr., pref nedeľná. Pamiatka sv. Hilára, biskupa a učíte ľa Cirkvi, nie je. mm Sviatok krstu Pánovho I. LEKCIA (Iz 42, 1-4; 6-7) Toto hovorí Pán: — Hľa, Sluha môj, priviniem ho, vyvolený môj, zaľú­bilo sa mi v ňom. Ducha svojho vložil naňho, právo privedie národom. Nebude kričať, nepozdvihne a nedá počuť na ulici svoj hlas. Nalome­nú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nezahasí, pravdivo prinesie právo. Ne­omdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na náuku jeho čaka­jú ostrovy. — ja, Boh, som ťa povolal v pravde, a držal som ťa za ruku, a utvoril a urobil som ťa zmluvou ľudu, Svetlom pohanov, aby si slepým otvoril oči, vyviedol zo žalára väzňov a z väzníc tých, čo bývajú vo tme. II. LEKCIA (Sk 10, 34-38) V tých dňoch otvoril Peter ústa a povedal: „Nauzaj poznávam, že Boh nehľadí na osobu, ale v každom národe milý mu je každý, kto sa ho bo­jí a koná spravodlivo. Boh poslal Slovo synom izraelským a zvestoval im pokoj ústami ježiša Krista. Tento je Pánom všetkých ľudí. Vy viete, čo sa po krste, ktorý hlásal ján, dialo po celom júdsku, počnúc od Galiley, ako pomazal Boh ježiša Nazaretského Duchom Svätým a silou, ktorý prechádzal krajom, dobre robil a všetkých diablom posadnutých uzdravo­val, lebo Boh bol s ním. f EVANJELIUM (Mk 1, 6b-ll) V tom čase kázal a hovoril: „Po mne prichádza mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden padnúť k nohám a rozviazať remienok na obuvi. Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ — V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jor­dáne. Len čo vystúpil z vody, Ján videl, ako sa otvorili nebesá a Duch ako holubica zostúpil na neho a zostal nad ním. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ KRESŤAN SA MÁ LÜBIÍ BOHU I ĽUĎOM Krst Pána Ježiša, ktorý je pred obrazom krstu každého kresťana, dá­va nám príležitosť zamyslieť sa nad udalosťou nevšednou, keď Duch Svä­tý zostúpil na Krista v podobe holu­bice a z neba bolo počuť hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11). Ako vo svo­jom Jednorodenom Synovi, tak aj v každom pokrstenom človekovi má za­ľúbenie Boh. Krst je bránou k Bohu. Krst je cesta k pokoju, ktorý predobrazuje holubica nad Kristom Ježišom. Krst to je cesta k pravej láske a obľube u Boha. Tak ako je nemožné sa ľú­biť Bohu bez viery, tak Je nemožné páčiť sa Bohu alebo tudom bez dob­rých skutkov, prýštiacich z lásky. Milovaným synom Božím bol už svätý Izrael a v ňom Abrahám, Ja­kub, Izák a iní, čo mali srdce plné viery a rpky plné dobrých činov. Mi­lovaným synom Božím je každý dob­rý kresťan. Dobrý človek, ktorý sa stal milovaným dieťaťom svojej doby, alebo ľudskej pospolitosti, je pred bránou tých, čo ako spravodliví a mi­lujúci pokoj, očakávajú s nádejou, že budú prijatí za synov Božích. „Ty si môj milovaný Syn... Toto svedectvo nebeckého Otca otvo­rilo oči mnohým, ale nie všetkým. Tak ako medzi pokrstenými je mno­ho tých, čo sa nechovajú ako Božie deti — tak iste je mnoho tých, čo žijú pod ľudskú dôstojnosť, hoci sú členmi vyspelej spoločnosti dneška, Otec, ktorý sa môže pochváliť so svo­jím milovaným synom, je najšfastnej ši pod slnkom. Múdry Sirach takých­to synov nazýva: spoločenstvo spra­vodlivých, pre ktoré požehnanie ot­covo je oporou. Inou ozdobou takýchto detí je usi lovnosf v práci. „Sám Boh hľadí na toho, kto koná dobro, pamätá na ne ho v budúcnosti a nájde v ňom opo ru, až upadne“ (Sir 3, 34). Či sa môže so mnou pochlubit Otec nebeský? Ak áno — potom aj môj pozemský otec nájde vo mne zaľúbe nie. Dobrý kresťan nemôže byť zlým človekom. Treba sa nám zamyslieť nad týmito slovami mudrca: „Mnohí stoja ďaleko od toho, čo bolo stano vené, ale až príde zakončenie, skúš ke sa podrobia všetci“ (Sir 16, 22) „V tebe mám zaľúbení e“.. — Všetko, čo vyšlo z Božích rúk a z jeho moci, páčilo sa mu od počiat ku. „A videl Boh, že je to dobré' /eľmi dobré bolo až stvorenie člove­­ia. Dvakrát vyznáva Otec nebeský za­­úbenie vo svojom Synovi: raz pri erste a druhý raz pri jeho premene­­íí na hore Tábor. Dva momenty sú r živote kresťana, keď má Boh v ňom :aľúbenie. Po prvý raz po sv. krste i potom pri premenení duše zo stavu mechu — do stavu milosti. Istý kresťanský teológ správne tvr­­lí, že Ježiš Kristus, ktorý nás prijal :a svojich bratov a miláčikov, usta­vične získava pre svojho Otca milo­vaných synov a dcéry a to sviatos­­ou krstu a obnovou duše v procese iravého pokánia. Kresían sa môže v každom čase obnoviť vnútorne a iostaí sa do rodiny Božích detí. Kresťan, stanúc sa podobným ob­razu Syna, prvorodeného medzi všet­­<ými bratmi, prijíma »prvotiny Du­­:ha« (Rim 8, 23), ktoré ho robia ichopným plniť nový zákon lásky. Skrze tohto Ducha, ktorý je „závdav­­kom dedičstva“ (Ef 1, 14), celý človek sa vnútorne obnovuje, kým nenasta­ne „vykúpenie tela“ (Rim 8, 23). To­to neplatí len o tých, čo veria v Kris­ta, ale aj o všetkých ľuďoch dobrej vôle, v srdci ktorých účinkuje nevidi­teľným spôsobom milosť“ (R a N I. 22). Dr. ALOJZ MARTINEC I MENLIVÉ ČASTI svätej omše (7. Januára) PIESEŇ PRI PRÍCHODE KŇAZA: Hľa, prichádza vladár Pán — a v je­ho ruka ja kráľovstvo, moc a vláda. RESPONZORIOVÝ ŽALM: R/. Pán pokojom požehná svoj ľud. Vzdajte Pánovi, synovia Boží, — vzdá­vajte Pánovi slávu jeho mena; — vo svätom rúchu pokloňte sa Pánovi! — R/. Hlas Pánov nad vodami! — Pán nad veľkými vodami! — Hlas Pánov taký mo­hutný! — Hlas Pánov taký veľkolepý! — R/. Boh velebnosti zahrmel a kmáše le­sy. — Pán tróni nad záplavou vOd, — a bude tróniť Pán, Kráľ naveky. — R/. ALELUJOVÝ VERS: Aleluja', aleluja, (aleluja). — Nebe­sia sa otvorili a zaznel Otcov hlas: — Toto je Syn mflj milý, — jeho poslú­chajte! — Aleluja, (aleluja, aleluja.) PIESEŇ NA PRIJÍMANIE: Videli sme jeho hviezdu na Východe — a prišli sme sa s darmi pokloniť Pá­novi. 9 9 9 Zaujímavý experiment Na pozvanie Mons. Jobidona, biskupa z Mzuzuse (Malawi), v 9 rôznych vý­znamnejších mestách diecézy sú stret­nutia laikov rôznych kresťanských vy­znaní. Na týchto lnterkonfesionálnych stretnutiach v Malawi najčastejšie majú prejavy Biely otec Mons. Sledie a afric­ká rehoľníčka s. Alma. Tieto interkon­­fesionálne stretnutia, ktoré sú zaujíma­vým experimentom, sa konajú z podnetu „Hnutia za lepší svet“. Štyri roky by len cestoval... Ako o tom písal taliansky týždenňík „II Mondo“ a francúzsky denník „La Croix“, Svätý Otec Pavol VI. dostal veľ­ký rad pozvaní na návštevu. Podľa nich by napr. v máji t. r. mohol putovať do poľskej Censtochovej, do švajčiarskeho Einsiedelu, do šponielskeho Montserra­­tu, francúzskych Lurd 1 talianskeho Loretta atď. V Ríme k tomu poznamena­li, že keby Svätý Otec prijal pozvanie 300 miest v rozličných končinách sveta a každej návšteve by venoval len tri dni, tak za 4 roky by nemohol nič iné robiť, len cestovať. Apoštolský vizitátor v Mostaré Rakúsky biskup z Eisenstadtu (Ra­kúsko), dr. Šteťan László, na sklonku starého roka viac dní pobudol v Mos­taré (Juhoslávia) v hodnosti apoštol­ského vizitátora. Biskup dr. László, kto­rý pred tým sa radil v Ríme, v Mostaré rokoval s biskupom, predstavenými fran­tiškánske] provincie, poverancam’l svet­ského duchovenstva aj s veriacimi. V Mostaré totiž dlhší čas „vládli“ názo­rové rozdiely medzi mostarským bisku­pom, duchovenstvom a predstavenými františkánske] rehole, ktorej členovia obstarávajú prevažnú dušpastiersku sta­rostlivosť v hercegovlnskej diecéze. Presun sviatkov na nedeľu Podľa názoru dobre Informovaných vatikánskych kruhov Svätá Stolica ne­vidí ťažkosti v tom, aby na návrh ta­lianskej vlády cirkevné sviatky, pripa­dajúce na všedné dni, sa obmedzili, resp. preložili na najbližšiu, nasledujú­cu nedeľu. V Taliansku je totiž 11 ta­kých cirk. sviatkov, ktoré pripadajú na všedné dni týždňa. Ekumenizmus v Kanade Pracovná skupina kanadských katolíc­kych biskupov a Rady kanadských cir­kví zvolila za svojho predsedu I. Beau­­biena SJ. Na poslednom zasadnutí roz­hodli sa zvolať celokrajtnskú ekume­nickú konferenciu v roku 1973. Konferen­cia sa bude venovať otázkam miestneho ekumenizmu. Takisto v tomto roku ma­jú sa publikovať výsledky prác Generál­nej komisie pre zjednotenie cirkvi, spo­lupracujúcej s katolíckou cirkvou. V druhú Januárovú stredu, 10. t. m. dožije sa svojej životnej šesťdesiatky Valentín Hatala, dekan-spr. fary v Turč. Ďuri, rodák z Chynorian, na kňa­za vysvätený 5. februára 1939. V ten istý deň oslávi svoje päťdesia­tiny František 2 o 1 o n d e k, správca fa­ry v Poprade, rodák z Frydmanu v Poľ­sku, na kňaza vysvätený 9. júna 1946. Jubilantom želáme hojnosť Božích mi­lostí v požehnanej práci na vinici Páno­vej. Ťažkosti katolíckej tlače v Indii V Indii, kde dve tretiny obyvateľstva sú analfabeti, vychádza 11 000 časopisov, medzi nimi 755 denníkov, z ktorých - však sotva 2 percentá dosahuje náklad ■ 50 000 výtlačkov. Sedem miliónov ka­tolíkov v Indii má 188 tlačových orgá­nov, medzi nimi dva denníky: „Kerala ■ Times“ a „Deeptika“. Náklad 92 kato­■ líckych tlačových orgánov neprevyšuje 4000 a je len 7 takých časopisov, ktoré • vychádzajú v náklade 20 000 výtlačkov. • Preto Indická katolícka tlač stále zápa­sí s hmotnými ťažkosťami. Bolestné sklamanie pápeža Pavla VI. Len čo sa dozvedel Svätý Otec Pa­vol VI., že v parížskych rozhovoroch o mierovom riešení vietnamskej otáz­ky nastala prestávka a že mier, kto­rý sa zdal už na dosah ruky, Je zas vzdialený, vyjadril svoje sklamanie v predposlednú adventnú nedeľu z log gie vatikánskej baziliky v príhovore k zídeným pútnikom. Potom to potvr­dil a) vo svojej pravidelnej generál nej audiencii, keď sa vyjadril v tom zmysle, že ho bolí, ak namiesto po­kojných Vianoc, po akých túžil celý mierumilovný svet, padajú zasa zlo­vestné bomby. Ako zdôrazňujú viace­rí komentátori zahraničných agen­túr, výraz tváre Petrovho nástupcu — ked toto oznamoval — bol smutný a sklamaný. Bolo možno cítiť z jeho rozochvelého hlasu, že pevne veril v nastolenie pokoja v tej ťažko skúša nej krajine práve na tieto Vianoce Slová, akými odsúdil skazonosné bom­bardovanie a prerušenie rokovaní, nazvali komentátori rozhorčenými. Aj na záver poslednej všeobecnej decembrovej audiencie, ako to urobil Svätý Otec po prerušení rokovaní v Paríži o skončení vojny vo Vietname, viackrát, povedal: „Tento výraz, kto rý vyjadruje naše očakávanie, ne protirečí nášmu bolestnému pohnu­tiu nad neočakávaným obnovením ťažkých vojenských akcii vo Vietna­me, práve vo chvíli, keď sa celý svet tešil, že je už celkom blízko po­kojné vyriešenie tejto dlhej vojny. Dúfali sme, že tak bude už na Via­noce. Tento výraz posilňuje naše že­lanie, ktoré sprevádzame čo najvrúc­nejšími modlitbami k Bohu pokoja a radosti, aby sa táto bolestná situácia zakončila šťastlivo, nie dalšími vo­jenskými akciami, ale vyjednávania­mi, ktoré sa skončia mierom.“ Na Štedrý večer podnikli americkí letci nálety na hlavné mesto Viet­namskej demokratickej republiky Ha­noj práve v čase, ked veriaci sa poberali na- bohoslužby do katedrály a ďalších kostolov. Svätý Otec tl­močil svoju bolesť nad týmto nále­tom vo Svätvečer a v prejave k pút­nikom znova rozhodne odsúdil ame­rické bombardovanie VDR.

Next