Katolícke Noviny, 1974 (LXXXIX/1-52)
1974-01-06 / No. 1
Mier závisí aj od teba! Otvárajúci sa nový rok dáva nám príležitosť nielen vzájomne priateľsky si popriať dobré zdravie a spokojnosť, ale predovšetkým si uvedomiť, čo od nás Boh žiada a očakáva v roku, ktorý nám ponúka ako ďalšiu životnú a spasiteľnú šancu. Obdobie Vianoc, sviatku narodenia Kniežaťa pokoja a lásky, približuje nám jednu z vážnych výziev a úloh: každý z nás sa musí usilovať naplniť Kristov príkaz pokoja: „A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Vo svojej bíahozvesti Kristus blahorečí tým, ktorí sú „pacifici“, ktorých bude môcť povedať, že boli o „tvorcami pokoja“, ako to vyplýva aj z hodnosti dietok božích. Niet vznešenejšej úlohy v pozemskom živote, ako uskutočňovať opravdivý pokoj v sebe, tu na svete, v ktorom žijeme. Možno povieš, že sa stále zdôrazňuje pokoj, mier, akoby nebolo iných božích príkazov alebo iných ľudských starostí. A predsa Boh znovu a znovu v Glórii omšovej liturgie vytrvale pripomína program príkaz pokoja a naša cirkev by nea bola cirkvou Kristovou, keby nebola nchotná počúvať a uskutočňovať túto Božiu výzvu. Pozrime sa na cirkev našich čias. Prečo sa stal jej pozemský predstaviteľ, pápež ján XXIII., blízky nielen veriacim, ale aj ostatným ľuďom dobrej vôle? Preto, že sám pochopil a vedel svetu hodnoverne dotvrdit’, že Boh je Bohom pokoja a lásky, že aj v Božích očiach je pokoj najpo trebnejšia pozemská hodnota a že každý z nás je povinný za pokoj pracovať, je preto len prirodzené, že jeho nástupca pápež Pavol VI. nariadil, aby každý prvý deň roka bol zasvätený božiemu posolstvu po koja, spravodlivosti a lásky. A nám známe, že pre tohtoročný Sve je tový deň mieru určil aj heslo: Mier závisí aj od teba! Spravodlivý, požehnaný a trvalý mier musí nastúpiť v živote ludstva namiesto toho, čo sa tak hrozne prieči najzákladnejším príkazom Boha aj zdravému ľudskému umu a citu. Touto tragickou skutočnosťou je vojna a s ňou spojené pustošenie životov i všetkých hmotných, kultúrnych a mravných hodnôt. Štatistici si dali robotu a spočítali, koľko vojen sužovalo ľudstvo, koľké stá stá milióny ľudských životov im pada lo za obeť. No už ťažšie vedia odhadnúť mieru bolestí a utrpení, ktoré vojny priniesli. Ani dnes svet nežije v pokoji a pre nepredstaviteľnú ničivosť moderných jadrových a chemických zbraní hrozba takejto vojny hlboko zne pokojuje každého normálneho človeka. Takéto obavy živí a opodstata ňuje aj správa OSN o hospodárskych sociálnych dôsledkoch zbrojenia. Uvádza, že len v šesťdesiatych rokoch sa na celom svete vydalo na zbrojenie 1870 miliárd dolárov. Výdavky stále stúpajú. Vojenské výdavky sú v súčasnosti jeden a pol krát väčšie ako výdavky na školstvo, dva a polkrát väčšie ako vý' dávky na zdravotníctvo a tridsaťkrát väčšie ako všetky výdavky spolu na pomoc rozvojovým krajinám. Ak toto je zbrojenie a vojna, čo potom ie mier? Mier — to je predovšetkým život, spravodlivý poriadok, dostatok hmotných a kultúrnych statkov pre každého človeka. Mier — to je vzájomné porozumenie, zbližovanie ľudí, národov a štátov. ochota vzájomne si pomáhať. Mier. to je bratstvo všetkých ľudských detí nie ústami, ale skutkami. Keď toto je mier, potom ľahšie pochopíme úmysel Boží s nami, po volanie, výzvu i príkaz tvoriť a ochraňovať život v mieri. Ani sa nepozastavíme nad tým, že vidíme pápeža opúšťať svoje sídlo a ako poeta opravdivého mieru nájdeme ho na Strednom východe, v Indii, Afrike, v Kolumbii... Tam, kde ide o veľa, ba o všetko. Opravdivý vyznavač Kristovej blahozvesti prijme ako samozrejmosť, že kňaz i veriaci sa aktívne a úprimne angažuje za odvrátenie vojny a za záchranu svetového pokoja. Pokoncilovému katolíkovi nemôže robiť problém svedomia, keď v súlade s encyklikou pápeža Jána XXIII. „Pacem in terris“ v práci za mier podáva pomocnú ruku všetkým ľudom dobrej vôle bez ohľadu na ich náboženskú, rasovú alebo politickú príslušnosť. Mier — to je najpotrebnejšia najvznešenejšia politika. Kresťan vie, a že za mier treba sa modliť, ale zároveň chápe, že práve dobrá modlitba ho pobáda, aby použil aj spoločenské možnosti a prostriedky, svoj nm, svoju prácu na pomoc veci mieru. Veď mierové encykliky a dokumenty koncilu o mieri a spravodlivom usporiadaní sveta nás nevyzývajú iba k modlitbe, ale nás vychovávajú a pobádajú k budovaniu života a sveta pokoja. Obracajú sa aj na zodpovedných vedúcich tohto sveta, aby použili všetky vhodné prostriedky na zamedzenie vojnových konfliktov a . pre zachovanie pokoja. V tom zmysle hodnotíme i Svetový kongres mierových síl, ktorý bol v jeseni minulého roku v Moskve, jeho účastníci reprezentovali mohutnú mierovú a politickú silu, pričom sa obrátili nielen na všetkých ľudí dobrej vôle, ale aj na zodpovedných predstaviteľov krajín, aby bola raz navždy zažehnaná vojna. Som presvedčený, že takýmto snahám, takejto mierovej politike Boh určite požehná. Keď v októbri minulého roku Pavol VI. pripomenul pútnikom pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána vážnosť vojnového konfliktu na Strednom východe, podčiarkol, že pri takejto vážnej hrozbe mieru neslobodno ostať iba nezúčastneným divákom. Kresťan nemôže byť indiferentný, nemôže mlčať, keď svetu hrozí vzplanutie nenávisti a ničenia. A my dodajme, že nik z nás nemôže zaujať postoj Kaina hovoriaceho: „Či som ja strážcom svojho brata?“ Katolícky teológ Häring vo svojej knihe „Láska je viac ako prikázanie“ píše, že v žiadnom katechizme nesmie v budúcnosti chýbať spytovanie svedomia o prispení k mieru vo všetkých oblastiach. Kristova blahozvesť nevyčerpáva sa v zabezpečovaní osobnej spásy, ale celou svojou podstatou je upriamená na záujmy všetkého ľudu Božieho. Pán sa nás bude raz pýtať, ako sme vedeli odosobnené žiť, ako sme vedeli nezištne slúžiť a pomáhať jeho bratom a sestrám. A medzi najvznešenejšie služby patri služba mieru. Toho mieru, ktorý závisí od každého z nás! ELEMIR FILO ,.l vošli do domu, našli Dieta s Máriou, jeho matkou, padli na tvár a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a podali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu“ (Mt, 2, 11 j. Na obr.: Bočný oltár KLAŇANIE SA TROCH KRÁĽOV, z XV. stor., v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. (Snímka: Š. Klubért) ROK NOVÝ, POKOJNÝ... Chrámami, čo rozvoniavajú v tento vianočný čas vôňou ihličia, čo lákajú k betlehemom, ktoré človeku sprítomňujú vianočnú zvesť, rinie sa melódia kolied i starodávnych chrámových spevov. Ako ten novoročný, ktorým sme privítali rok 1974 „Veseľ sa, ľudské stvorenie ...“ Aká starobylá to pieseň! Už v Cantus catholici bola znotovaná v r. 1655, odkiaľ ju prevzal do nášho Kancionála Schneider-Trnavský A iste dávno predtým sa spievala, niesla sa chrámovými priestormi rok čo rok. Aký bude ten rok, čo sme doň vkročili? Nie, nie je zahalený rúškom tajomnosti, oponou tajomstva. Veď i v ňom chceme s pomocou. Božou spínať to, čo je našou úlohou. Ak to budeme robiť dobre a čestne, bude to dobrý rok. Rok požehnaný a ozaj šťastný. I keď jeho číslo nie je okrúhle, i keď sa nekončí nulou alebo aspoň päťkou, bude v ňom veľa slávnostných chvíľ i veľavýznamných udalostí. Bude to v prvom rade rok našej spoločnej statočnej práce v štvrtom roku päťročnice. Rok tridsiateho výročia Slovenského národného povstania. Rok, v ktorom uplynie 60 rokov od vypuknutia prvej a 35 rokov od vypuknutia druhej svetovej vojny. Výročia-mementá! Z ostatných premnohých spomeňme aspoň 1105. výročie smrti sv. vierozvesta Konštantína-Cyrila; 620. výročie úmrtia sv. Augustína; 410 rokov od smrti Michelangela Buonarottiho; 175 rokov od narodenia ruského básnika A. S. Puškina; 175 rokov, čo sa narodil dr. J. Andraščík, autor spisu „Senk pálenčený“; 170 rokov, čo bolo založené košické biskupstvo; 150 rokov od prvého vydania Kollárovej „Slávy dcéry"; 125 rokov do narodenia P. O. Hviezdoslava; 120 rokov od vyhlásenia dogmy o nepoškvrnenom počatí P. Márie Piom IX.; 115 rokov od smrti patróna správcov farností a pastoračných kňazov Jána Máriu Vianneyho; 105 rokov, čo umrel ban skobystrický biskup dr. Stefan Moyses; 80 rokov od narodenia bl. služobníka božieho, mučeníka osvienčimského koncentračného tábora, kííaza Maximiliána Kolbeho; 60 rokov od smrti F. V. Sasinka — a ďalšie a ďalšie jubileá. Každý deň je dobrý na narodenie i na smrť. Na dobro, lásku, mier. Tak napísal do svojho denníka niekoľko dní pred smrťou bl. pamäti pápež Ján XXIII. Prosme Pána, aby aj každý deň tohto nového roku bol pre nás všetkých príležitosťou k statočnému životu, zodpovednej práci. Aby sa rozklenula nad ním dúha najcennejšieho pozemského pokladu, mieru. A nám, veriacim, aby bol ďalšou príležitosťou na ceste spásy. Tak, alío to hovorievali naši starí otcovia „Rok nový, pokojný, šťastný a hoj ný, pre telo i dušu, daj Pane Ježišu." FRANTIŠEK MARK Už po sieMrät Svetový deň mieru Už po siedmykrát slávil sa z iniciatívy Svätého Otca pápeža Pavla VI. l. január ako Svetový deň mieru. Každoročne pripravuje komis'a „Justitia et pax“ z viacerých návrhov ústrednú tému dňa a celého roku. Po doterajších témach „Cestou k mieru je rozvoj ľudských práv“, „Zmierenie je najlepšou výchovou k mieru“, „Každý človek je mojím bratom“, „Ak chceš mier. usiluj sa o spravodlivosť“ a „Mier je možný“, heslom tohtoročného Svetového dňa mieru a celého roku je: „Mier závisí aj od teba“. Vi. Heslo vybral sám Svätý Otec Pavol Nadväzuje na vlaňajšie heslo „Mier je možný“ a prvýkrát s ním zoznámil verejnosť predseda pápežskej komisie. „Iustitia et pax“ arcibiskup Toréira Cascante 23. augusta m. r. Heslo „Mier závisí aj od teba“ obsahuje mobilizujúcu myšlienku: prebudiť v každom človeku pocit osobnej zodpovednosti za mier. Mier závisí od každého človeka. Mier je možný vtedy, ak sa oň človek usiluje, snaží, ak je jeho budovateľom, tvorcom a podporovateľom. Mier znamená pokojný rozvoj človeka a správny postoj k hodnotám, ktoré dal Stvoriteľ ľudstvu. Mier nie je iba jeden stav, čosi prechodné, ale je to nezbytný predpoklad ľudského života, jeho báza, základ, podmienka i východisko. A A Už len 135 kardinálov Pred Vianocami umreli v Ríme dvaja kardináli talianskej národnosti. Dňa 33. decembra umrel 84-ročný kardinál Gílíseppe Baltrami, piemontský rodák (*17. I. 1889), ktoré za kardinála vymenoval t ápež Pavol VI. v r. 1967. Dňa 17. decembra umrel vo veku 90 rokov kardinál Amleto Giovanni Cicognani, dekan kardinálskeho kolégia a býv. štátny sekretár, ktorý v rímskej Kúrii pracoval od r. 1910. V r. 1933—58 pôsobil ako ppoštolský delegát v USA. Za kardinála ho menoval pápež Ján XXIII. r. 1958. — Smrťou oboch sa počet kardinálov znížil na 135. I Ako pútnici pokračujeme v ceste Rozlúčili sme sa s občianskym rokom a vzájomne sme si na prahu nového roku želali hojnosť požehnania Božieho a zdravia na ďalšej púti životom, ktorá nepozná zastavenie. Zamýšľali sme sa aj nad pominuteľnosťou ľudského života, lebo zase sme sa stali staršími a zrelšími do hrobu. Každý prezrel aj svoj doterajší život, urobil si bilanciu, konštatoval osobné nedostatky, vytýčil predsavzatia do ďalšieho obdobia. Začali sme ďalší rok, ktorý možno pre niektorých z nás bude posledným. Preto treba, aby sme si ho podľa učenia nášho kresťanského náboženstva postavili pod zorný uhol večnosti. Tento pohľad by sme mali mať stále pred sebou, aj pri plnení svojich občianskych a stavovských povinností. Myšlienka na zodpovednosť posilňuje kresťana v spravodlivosti. Spra vodlivého treba posilňovat dvojnásob ne, a to v každej čnosti vôbec a v trpezlivosti zvlášť. Čnosť je príkra Podľa učenia evanjelia Kráľovstvo ne beské trpí násilie a uchvacujú bo tí, ktorí seba samých premáhajú (Mt 11, 12). Kto chce čnostne žiť, musí sa neustále premáhať. Pri stálej bedli vosti. v útoku pokušení, v ukáznenom plnení povinností nemá kresťan lepšej pomôcky ako pohľad na dianie pod zorným uhlom večností. Žalmista, ktorého slová nám spestrujú bohoslužbu Slova, úpenlivo volá k Bohu v 118. žalme: „Naklonil som svoje srdce, aby som plnil tvoju spravodlivosti na veky!“ A v ďalšom vysvetľuje „pre odplatu“. Odplata vo večnosti zaujala jeho myseľ, myšlienka na večnosť a na zodpovednosť pred Bohom ho posilňovala v boji za mravného a charakterného človeka. Sám Spasiteľ nás povzbudzuje, aby sme sa radovali a veselili, keď kráčame príkrou cestou čností, lebo naša odplata bude hojná v nebesiach, „ja budem tvojou veľkou odplatou!“ Tieto slová počul náš praotec Abrahám. Tieto slová sa vzťahujú aj na nás, keď ostaneme na ceste spravodlivosti, ktorá je vytýčená desiatimi Božími prikázaniami. Zvlášť na ceste najväčšieho príkazu, príkazu lásky, ktorý všetky ostatné prikázania v sebe obsahuje. Je ťažké zachovávať príkaz lásky k blížnemu? Iste nie, ak nás naši spolublížni obklopujú prejavmi lásky, zahrnujú skutkami milosrdenstva. Vtedy však je ten príkaz ťažký, keď nám prichodí znášať krivdu, máme na ňu zabudnúť a svojmu osobnému nepriateľovi odpustiť. Vtedy plnenie tohto príkazu je skutočným hrdinstvom, ktorého sme schopní len vtedy, keď sa na vec dívame pod zorným uhlom večnosti. Život je krátky, zodpovednosť je vážna. Pútnik sa nesmie na svojej ceste zdržiavať riešením jalových nenávistných situácií. Mravná čistota je dôležitá čnosť, jej zachovávanie je ťažké ako plávanie proti prúdu. Odmena čistého svedomia, ktoré je predtuchou večnej slasti, pomáha kresťanovi, aby vo víre života pokušeniam nepodľahol. „Vaša odplata je hojná v nebesiach!“ Tieto slová majú byť na púti života povzbudením, keď treba znášať bremeno života a úpal dňa, keď sme postavení pred povinnosť, ktorá je ťažká, či už v rodinnom živote, či pri svojom pracovnom zadelení. Táto myšlienka nám pomôže, keď treba odpustiť tým, ktorí nás ohovárali a osočovali, alebo krivo upodozrievali. Dá silu manželom, ktorým sa potápa loď rodinného šťastia, aby sa pre dobro dietok, pre ich budúcu výchovu spamätali a zachránili. Povzbudí nás, aby sme aj chorobu trpezlivo znášali, ukázněnou životosprávou dosiahli návrat zdravia a práceschopnusti. _____ KOLUMAN SIE J: KO