Katolícke Noviny, 1976 (XCI/1-52)

1976-01-04 / No. 1

Mons. JOZEF FERANEC, biskup, predseda ZOS Raduj sa, ľudské stvorenie Rok 1975, ako každý, zakončili sme poďakovaním. Vďačnosť je pekná a vzácna čnosť. Nie je želateľné, aby nevďačnosť vládla svetom. V našich domoch božích zaznel slávnostný ohválospav „Ta Deum — Teba, Bože, chválime“. Je tradične zaužívané v reči nášho Indu, že po skončeni pracovného pro­cesu a po dosiahnutí výsledkov za­znie z jeho duše povďak a uspokoje­nie: Chvála Bohu. Rok 1975 sme, chvála Bohu, prežívali v našej vlasti v pokoji pri plnení povinností občian­skych i náboženských v našom cir­kevnom spoločenstve; v uskutočňova­ní predsavzatí v duchovnom živote, v realizácii úloh, hospodárskych plá­nov, v dennej práci v rodinách, na pracoviskách a v spoločenskom živo­te. Hriechy a nedostatky minulého ro­ku sme oplakali s pevným predsa­vzatím nápravy. V roku nastalom bu­de nám směrodatné poučenie sv. Pav­la, ktoré čitárne v liste ku Galaťa­­nom: „Len sa nedajte znechutiť v ko­naní dobrého, lebo ak neochabneme, v pravom čase budeme aj žať! Preto teda, kým máme čas, robme dobre všetkými“ Toto múdre povzbudenie bude po­silňovať naše odhodlanie: v tomto ro­ku s optimizmom pokračovať v ko­naní dobrého, k čomu nás nadchýňa novoročná pieseň: „Raduj sa, ľudské stvorenie, prišlo k nám naše spase­nie.“ Liturgickú slávnosť 1. januára začali sme hymnickým spevom k Du­chu Svätému, aby nás po celý rok 197B pri zdravom rozume a pevnej vôli zachovať ráčil. Naše odhodia nie využiť 3BB dní roka 1976 rozumne, striezlivú, s pevnou vôľou k splneniu nášho poslania a pláno­vaných úloh, bude mať oporu príhovoroch Svätej Božej Rodičky Má­v rie, ktorej je zasvätený prvý deň no­vého roku. Tak ako rodina nepresta­ne mať zjednocujúce spojivo v matke, ani cirkev nemôže byť bez Matky, ktorú koncil nazval Matkou cirkvi. Zdravý, striezlivý rozum diktuje od prvého dňa roku 1976 pokračovať v konaní dobra všeobecne a zvlášť v obrane pokoja. Prvý január bol Sve­tovým dňom mieru. Pápež Pavol VI. obrátil sa posolstvom k dnešku, to­mu pokojnému i nepokojnému. Pokoj­ný dnešok stretol sa v Helsinkách, aby proklamoval zásady pokojného spolunažívania pri rešpektovaní ľud­ských práv. Nepokojný dnešok však v niektorých krajinách vyvoláva úz­kosť a obavy. Na jednu i na druhú stranu zaznieva posolstvo pápeža Pav­la VI. na tému: „Pravé zbrane na o­­branu mieru.“ „Zachráňme pokoj! Vytvorme nový pokoj!“ to je burcujúca výzva pápe­ža Pavla VI. Otcovsky a naliehavo pripomína v tomto posolstve: „Pokoj získava pôdu. jeho myšlienky rastú v povedomí ľudstva, životné návyky sa rozvíjajú v tom zmysle, ako im to ukazuje pokoj...“ A ešte |edno zdôraznenie: „Pokoj znamená predo­všetkým odstránenie vojen.“ Toto vo­lanie malo by sa stať v rokn 197B vlastným celému svetu. Panna Orleánska na hranici pred smrťou 30. V. 1431 hrdinsky zvolala: „Áno, môj hlas bol od Boha.“ Môže­me tak myslieť, že boží hlas znie z úst hlavy cirkvi, aby vyvolal dobrú a ochotnú vôľu použiť „pravé zbrane mieru“ u veriacich i u všetkých ľudí dobrej vôle, aby povzbudil k odvahe vynaložiť všetko úsilie pre uskutoč­nenie pokoja vo vnútornom živote člo­veka, v rodine a v celom' svete. Všetky naše opodstatnené želania v tomto roku môžu sa stať hlbokým pôsobením božím okolo nás a v nás za našej spoluúčasti skutočnosťou. Naše rozhodné odhodlanie konať dob­ré a zotrvávať v dobrom, iste bude posilňovať Všemohúcnosť, ktorú nie­len dnes, ale denne v roku budeme prosiť, aby priaznivo prenikala zloži­tú a zdanlivé neovládateľnú sieť uda­lostí, ktoré nás očakávajú v tomto novom roku. Aby naše práce, modlit­by a obete mali úspech, aby v na­šich srdciach i v prostredí, v ktorom žijeme bola pravá radosť, aby sa mie­ra navštívení, od ktorých nemôže byť človek ušetrený, premenila v naj­vyššiu radosť, že sme napomohli dobrému dielu a že sme statočne splnili svoje povinnosti. „Nech si ako chce more zmieta člnok môjho živo­ta,“ nestratím dôveru v božiu ochra­nu a pomoc, veď „sú v ruke tvojej osudy moje“ (Ž 30, 16) a zachovám si dôstojnosť človeka i kresťana vždy a za každých okolností. V prvom januárovom týždni, šiesteho, slávi cirkev sviatok Zjavenia Pána — Troch Kráľov, ktorý sa v prvých storočiach zvlášť okázale slávil na Východe, kde sa viazali k nemu tri udalosti: príchod mudrcov od Východu, Kristov krst v Jordáne a prvý div v Káne Galilejskej. Toto nám pripomína v našom Jednotnom katolíckom spevníku zachovaná pieseň č. 113 „Tri zá­zraky sa dnes stali, príchod Krista zvestovali...“, prevzaté zo spevníka A. Knappa (1786—1848): Spôsob pred- i popolodních Službi Bozkích, 1838, str. 25. Na Východe dominovalo hlavne druhé mystérium: krst Pána, ktoré sa u nás slávi v nedeľu po sviatku Zjavenia Pána. Počet mudrcov — mágov, z gr. mágoi, Písmo výslovne nespomína. Ho­vorí o mudrcoch z východných krajov, ktorí prišli do Jeruzalema a pýtali sa, kde je novonarodený kráľ. Priviedlo ich možno starodávne proroctvo Micheášovo, prednesené asi 700 rokov pred narodením Pánovým, ktorým a] odpovedali na zvedavé otázky kráľa Herodesa: „V júdskom Betleheme, lebo tak napísal prorok: A ty, Betlehem, zem júdska, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Júdska, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý má! spravovať môj ľud izraelský ...“ Mudrci sa zaoberali hvezdárstvom a predpovedaním budúcich vecí * po­lohy hviezd. Presvedčenie, že kráľ, čo mal prísť, sa narodí v tejto krajina, v Betleheme, bolo v tom čase všeobecne rozšírené. Už v Štvrtej knihe Mojžišovej sa o ňom písalo: „Jeho vidím, no nie už teraz, hľadím na neho, no nie z poblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa dvíha z Izraela.. . A predsa sa muselo stať tak, ako bolo v Písme: „Vo svete bol a svet nim povstal, ale svet ho nepoznal. Do svojho vlastného prišiel, a jeho vlastní ho neprijali. Ale tým, čo ho prijali, dal schopnosť stať sa dietkami Bo­žími ...." K ďalším úspechom mieru a rozvoja Skončil sa rok 1975, ktorý bol na­plnený významnými udalosťami. vďačnosťou sme spomínali 30. výročie S oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Pripomínali sme si neza­­buanuteľné májové dni pred 30 rok­mi, kedy bol porazený neľudský fa­šizmus a pre naše národy začal sa nový slobodný život. K úspechom, ktoré sme od oslobo­denia dosiahli predovšetkým v eko­nomike, veľkým dielom prispel i ú­­spešný uplynulý rok. Nadmieru boha­té vianočné stoly a množstvo darče­kov pod stromčekmi boli toho naj­lepším dokladom. Azda si mnohý v tých chvíľach ani neuvedomil, že deti na mnohých miestach našej planéty v týchto dňoch nemali nielen dosť sladkostí a iných dobrôt, ale ani naj­nutnejšie množstvo základných po­travín, že milióny ľudí v pravom zmysle hladovali. Už táto bohatá sviatočná hojnosť je konkrétnym sve­dectvom prednosti a perspektívy na­še] socialistickej spoločnosti pred spoločnosťou kapitalistickou, predo­všetkým z hľadiska sociálnych istôt u nás a chmúrnych vyhliadok i sta­­vostí ľudí v nesocialistických kraji­nách. Vo chvíľach, kedy sme prežívali vianočnú radosť a sviatočnú pohodu, sme si možno ani neuvedomili, že na rôznych miestach sveta zbytočne u­­mierali nevinní ľudia v nezmyselných bojoch, ktorých sa dosial ľudstvo ne­dokázalo zbaviť. Naši bratia a sestry v Chile a Španielsku krvácajú pre re­akčné a neľudské činy i fašistické ciele. Nie je mier vo Svätej zemi na Strednom východe, stále tečie krv za slobodu a ľudskú dôstojnosť v Juž­nej Amerike a v iných častiach sveta bojuje sa za existenčné a sociálne práva. V uplnulom roku na našom európ­skom kontinente dostalo sa nám po­žehnania pokoja, takže právom sme mohli na záver roka ďakovať Pánovi za jeho dary a ochranu, ktorou nás zahrnul. Vyjadrili sme vďačnosť za všetky milosti, ktoré sme mohli v u­­plynulom roku získať v plnej hoj­nosti. Vzdávali sme vrúcne vďaky za to,, že v minulom roku priblížilo sa splnenie odvekej túžby ľudstva — žiť v mieri a pokoji, keď v auguste konferencia o európskej bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách prijala do­kument, ktorý je na mierovej ceste ľudstva novým medzníkom. Značnou mierou k tomuto Desatoru mieru pri­spela iniciatívna sovietska zahranič­ná politika, ktorú všetok ľud v ČSSR plne podporuje. Tohto roku pôjde o plnenie výsledkov helsinskej konfe­rencie v smere ďalšieho uvoľňovania medzinárodného napätia. Prvoradé úsilie sa zamerá na otázku odzbroje­nia a v súvislosti so znížením zbro­jenia mohli by sa zvýšiť možností ve­novať väčšie prostriedky na odstrá­nenie sociálne] nespravodlivosti vo svete. Treba si len želať a usilovať sa o to, aby zásady, prijaté v Hel­sinkách, dôsledne dodržiavali všetci. Vianočné sviatky boli pre nás ra­dostným posolstvom pokoja a pripo­mienky Kristovej cesty medzi ľudský­mi spolubratmi. Vstup do Nového ro­ku má dať Božiemu ľudu nový oheň, aby v sile Ducha Svätého budoval „kráľovstvo pravdy a života, svätosti a milosti, spravodlivosti a pokoja“ (preferácia o Kristovi-Kráľovi). Mier je jednou z najvážnejších súčasných otázok. Preto hneď prvý deň občian­skeho roku je zasvätený modlitbám za spravodlivý mier na celom svete. Všet­ci sa obraciame s prosbou na Pána, aby žehnal prácu tých, ktorí budujú medzi národmi mosty mieru. Za veľ­ký dar pokoja treba sa však nielen vrúcne modliť, ale tiež oň usilovne pracovať a neustále ho vytvárať. To je povinnosť každého z nás! Kiež cez celý rok rozmnožuje sa pokoj v du­šiach a v rodinách, kiež sa mier upev­ňuje medzí kresťanmi a národmi ce­lého sveta! Veď len v mierových pod­mienkach môže sa náš život ďalej zdarné a úspešne rozvíjať. Bez mieru by nemohlo byť mnoho z toho, čo sme v naše] spoločnosti dosiahli. Nie je toho málo. Pripomeňme si napr. tú najaktuálnejšiu vec — zvýšenie dô­chodkov od Nového roku. Naša krajina a jej pracujúci ľud v nástupe do šiestej päťročnice bude sa v továrňach usilovať opäť o čo najvyššie výrobné výsledky a na de­dinách o dopestovanie čo najväčšieho množstva zrna. Na dobrých výsled­koch našej spoločnosti chceme sa všetci podieľať. Preto budeme jej i naďalej pomáhať a poctivo plniť kaž­dodenné povinnosti a úlohy. K tomu nás povzbudzujú i cirkevné doku­menty Druhého vatikánskeho koncilu. Konštitúcia O cirkvi v dnešnom svete výslovne povzbudzuje kresťanov, aby sa snažili svedomito si plniť svoje povinnosti voči svetu, a to v duchu Evanjelia. Je síce pravdou, že sme­rujeme k eschatologickému dovŕše­niu avšak tí, ktorí sa preto domnie­vajú, že môžu zanedbávať svoje po­vinnosti voči tomuto svetu, sú na o­­myle, lebo si neuvedomujú, že práve viera ich tým viac zaväzuje, aby ich splnili, každý podľa svojho povolania (2 Sol 3, 6—13; Ef 4, 28). Sme hrdí na to, že medzi budovateľmi našej spoločnosti je i veľké percento veria­cich, u ktorých verné plnenie povin­ností vyviera z ich náboženského pre­svedčenia. V prichádzajúcom roku nenecháme bez povšimnutia ani významné uda­losti verejného života, medzi ktoré bez sporu bude patriť XV. zjazd ve­dúcej strany v našom štáte, na kto­rom bude vytýčená ďalšia cesta na­šej spoločnosti. Ako jej súčasť musí­me mať záujem o budúcnosť, pretože sa budeme tiež podieľať na jej vý­sledkoch. Preto ako kňazi spolu s ve­riacimi budeme naďalej aktívne pod­porovať všetky úlohy našej spoloč­nosti, ktoré majú za cieľ zlepšenie života a zabezpečenie spoločného bla­ha našej vlasti. Vďaka patrí všetkým, ktorí tieto ušľachtilé náročné ciele pomáhajú uskutočňovať. Kiež prichádzajúci rok 1976 je pre nás všetkých naplnený Božím po­žehnaním a pomocou, aby sa nám každá poctivá práca darila. Po celý rok konajme tak, aby sme mohli na jeho konci s pokojným svedomím po­vedať, že sme si nielen ako veriaci nazbierali ďalšie zásluhy pre večnosť, ale že sme i ako občania našej spo­ločnosti nežili nadarmo a bez úžit­ku pre seba i pre druhých. Združenie katolíckych dnchovných PACEM IN TERRIS ČSSR obrane ľudského života Čílska polícia zatkla nedávno v kláš­tore Notre Dame v Santiago de Chile Istú anglickú lekárku, lebo poskytla le­kársku pomoc jednému z členov hnutia MIR. V tejto súvislosti santiagske arci­biskupstvo zaujalo stanovisko, vyslovená už predtým, ktoré vyvolalo „neľúbosť“ Pinochetovej junty. Cirkev je proti ná­siliu v hocijakej forme, čl už ju prak­tizujú kňazi alebo laici. Avšak poskyto­vanie lekárskej pomoci je povinnosť v záujme uchovania života a zároveň je to skutok milosrdenstva. Preto cirkev očakáva, že činitelia, zodpovední za všeobecnú bezpečnosť, budú rešpekto­vať, ak niekto poskytne lekársku pomoc niekomu, bez ohľadu ne osobu. Podpora zákonitých požadaviek Španielski biskupi vydali zo svojho predvianočného stretnutia ohlas, v kto­rom vyzývajú kompetentných činiteľov krajiny splniť zákonité požiadavky pra­cujúcich, ktorí sa Ich v nedostatku iných možností domáhajú štrajkami. Bis­kupi súčasne požiadali nové španielske vedenie, aby prepustilo na slobodu všet­kých politických väzňov a obnovilo zákonné práva občanov. @ é POKRAČUJEME V CESTE Dni sviatkov, ktoré srna tak túžob­ne očakávali, sú už za nami. Rozlú­čili sme sa aj so Starým rokom a vkročili do Nového. Prvé dni každého roku sme svedkami želaní požehnania Božieho, zdravia a pracovných úspe­chov. Po dňoch odpočinku, rodinnej pohody sme sa znovu ocitli na praco­viskách a čakajú nás každodenné po­vinnosti. Prvý pracovný deň tohto roku neznamená len vstup do ďalšie­ho roku, ale do ďalšieho päťročného obdobia. Preto bol tak slávnostný, le­bo sme začali šiestu päťročnicu, ďalší 5-ročný plán, ktorého splnenie ďalej zlepši našu ekonomiku, národný dô­chodok, priemerné mzdy a celkovú životnú úroveň. Sme občanmi našej drahej vlasti a vieme, že splnenie štátneho plánu je aj naším osobným záujmom, lebo aj my každodenne užívame plody spo­ločnej práce a sme účastní vymože­nosti, ktoré sú zásluhou socialistickej spoločnosti. Nezabúdajme, že šesť mi­liónov ľudí na Západe nemalo kam nastúpiť do práce, lebo sú nezamest­naní, čakajú na milosrdenstvo alebo náhodu. U nás je pracovná možnosť pre každého. Skôr môžeme povedať, že ešte viac pracovných možností, ako je práceschopných občanov. Kto by ani za tejto situácie nechcel pracovať, uvaluje na seba biľag príživníka a jeho chovanie sa je trestuhodné. Máme sa tešiť svojej práci, na kto­romkoľvek úseku ju konáme, máme byť vďační spoločnosti, že pracovné možnosti vytvára, nesmieme prácu po­kladať za trest Boží alebo kliatbu, ale skôr za požehnanie, veď zabez­pečujeme existenčné podmienky nie­len sebe, našim rodinám, ale kladie­me základy lepšieho života pre bu­dúce generácie. Statočnou prácou, vernosťou pracovisku usilujme sa za­slúžiť si mzdu. Náročné úlohy nastávajúceho ob­dobia už aj vzhľadom na krízovú si­tuáciu v kapitalistickom svete budú od nás vyžadovať, aby sme pracovali s plným nasadením svojich sll a mož­ností. Fond pracovného času má byť dokonale využitý, aby sa v poslednej chvíli nemuselo doháňať na úkor kva­lity práce. Rok, ktorý sme začali, nech sa ne­sie v znamení spravodlivosti na kaž­dom úseku. Svoje pracovné zadelenie berme vážne, svoju prácu konajme s láskou, nežiadajme odmenu, ktorú sme si nezaslúžili. Nepracovať a zle pracovať, znamená okrádať spoloč­nosť, v ktorej žijeme. Kráčajme cestou dobra a v ducha kresťanskej lásky sa snažme byť dob­rí voči všetkým, s ktorými sa stýka­me v rodine, na pracovisku a v spo­ločenskom styku. Nebuďme stále mr­zutí, zlostní a šomraví, nositeľmi stra­chu a hrôzy, ale radšej lásky, úsmevu a dobrého slova. Buďme vďační k tým, ktorí nás zastupovali, nám poradili a pomáhali, vybavili nám nejakú vec. Rodičia aj v starobe nech cítia vďakn svojich dietok, lebo nevďak znamená prehorký žiaľ. Dobre trávime deň, ak je svedkom dobrého skutku. Ak by to aj nemohlo byť iné, nech je to aspoň dobré, prí­vetivé slovo, drobná pozornosť v ro­dine, pomoc pri každodennej práci, dobrá rada, upozornenie i láskavá vý­straha. Deň, v ktorý svojmu bllžnemn neposlúžime, pokladajme za deň stra­tený; za taký, ktorý sa nezapíše do Kni­hy života. A nezabúdajme ani na to, že dobré skutky sú len vtedy zásluž­né, keď ich konáme v stave milosti a s dobrým úmyslom. Nerobme si ilúzie, že život bude plynúť bez ťažkosti a prekážok, lebo život prináša variácie a medziľudské spolužitie naráža na vrtochy ľad­­ských pováh. Vyzbrojme sa však tr­pezlivosťou, ktorá rodí ruže pokoja a spokojnosti. KOLOMAN STEFKO

Next