Katolícke Noviny, 1976 (XCI/1-52)
1976-01-04 / No. 1
Mons. JOZEF FERANEC, biskup, predseda ZOS Raduj sa, ľudské stvorenie Rok 1975, ako každý, zakončili sme poďakovaním. Vďačnosť je pekná a vzácna čnosť. Nie je želateľné, aby nevďačnosť vládla svetom. V našich domoch božích zaznel slávnostný ohválospav „Ta Deum — Teba, Bože, chválime“. Je tradične zaužívané v reči nášho Indu, že po skončeni pracovného procesu a po dosiahnutí výsledkov zaznie z jeho duše povďak a uspokojenie: Chvála Bohu. Rok 1975 sme, chvála Bohu, prežívali v našej vlasti v pokoji pri plnení povinností občianskych i náboženských v našom cirkevnom spoločenstve; v uskutočňovaní predsavzatí v duchovnom živote, v realizácii úloh, hospodárskych plánov, v dennej práci v rodinách, na pracoviskách a v spoločenskom živote. Hriechy a nedostatky minulého roku sme oplakali s pevným predsavzatím nápravy. V roku nastalom bude nám směrodatné poučenie sv. Pavla, ktoré čitárne v liste ku Galaťanom: „Len sa nedajte znechutiť v konaní dobrého, lebo ak neochabneme, v pravom čase budeme aj žať! Preto teda, kým máme čas, robme dobre všetkými“ Toto múdre povzbudenie bude posilňovať naše odhodlanie: v tomto roku s optimizmom pokračovať v konaní dobrého, k čomu nás nadchýňa novoročná pieseň: „Raduj sa, ľudské stvorenie, prišlo k nám naše spasenie.“ Liturgickú slávnosť 1. januára začali sme hymnickým spevom k Duchu Svätému, aby nás po celý rok 197B pri zdravom rozume a pevnej vôli zachovať ráčil. Naše odhodia nie využiť 3BB dní roka 1976 rozumne, striezlivú, s pevnou vôľou k splneniu nášho poslania a plánovaných úloh, bude mať oporu príhovoroch Svätej Božej Rodičky Máv rie, ktorej je zasvätený prvý deň nového roku. Tak ako rodina neprestane mať zjednocujúce spojivo v matke, ani cirkev nemôže byť bez Matky, ktorú koncil nazval Matkou cirkvi. Zdravý, striezlivý rozum diktuje od prvého dňa roku 1976 pokračovať v konaní dobra všeobecne a zvlášť v obrane pokoja. Prvý január bol Svetovým dňom mieru. Pápež Pavol VI. obrátil sa posolstvom k dnešku, tomu pokojnému i nepokojnému. Pokojný dnešok stretol sa v Helsinkách, aby proklamoval zásady pokojného spolunažívania pri rešpektovaní ľudských práv. Nepokojný dnešok však v niektorých krajinách vyvoláva úzkosť a obavy. Na jednu i na druhú stranu zaznieva posolstvo pápeža Pavla VI. na tému: „Pravé zbrane na obranu mieru.“ „Zachráňme pokoj! Vytvorme nový pokoj!“ to je burcujúca výzva pápeža Pavla VI. Otcovsky a naliehavo pripomína v tomto posolstve: „Pokoj získava pôdu. jeho myšlienky rastú v povedomí ľudstva, životné návyky sa rozvíjajú v tom zmysle, ako im to ukazuje pokoj...“ A ešte |edno zdôraznenie: „Pokoj znamená predovšetkým odstránenie vojen.“ Toto volanie malo by sa stať v rokn 197B vlastným celému svetu. Panna Orleánska na hranici pred smrťou 30. V. 1431 hrdinsky zvolala: „Áno, môj hlas bol od Boha.“ Môžeme tak myslieť, že boží hlas znie z úst hlavy cirkvi, aby vyvolal dobrú a ochotnú vôľu použiť „pravé zbrane mieru“ u veriacich i u všetkých ľudí dobrej vôle, aby povzbudil k odvahe vynaložiť všetko úsilie pre uskutočnenie pokoja vo vnútornom živote človeka, v rodine a v celom' svete. Všetky naše opodstatnené želania v tomto roku môžu sa stať hlbokým pôsobením božím okolo nás a v nás za našej spoluúčasti skutočnosťou. Naše rozhodné odhodlanie konať dobré a zotrvávať v dobrom, iste bude posilňovať Všemohúcnosť, ktorú nielen dnes, ale denne v roku budeme prosiť, aby priaznivo prenikala zložitú a zdanlivé neovládateľnú sieť udalostí, ktoré nás očakávajú v tomto novom roku. Aby naše práce, modlitby a obete mali úspech, aby v našich srdciach i v prostredí, v ktorom žijeme bola pravá radosť, aby sa miera navštívení, od ktorých nemôže byť človek ušetrený, premenila v najvyššiu radosť, že sme napomohli dobrému dielu a že sme statočne splnili svoje povinnosti. „Nech si ako chce more zmieta člnok môjho života,“ nestratím dôveru v božiu ochranu a pomoc, veď „sú v ruke tvojej osudy moje“ (Ž 30, 16) a zachovám si dôstojnosť človeka i kresťana vždy a za každých okolností. V prvom januárovom týždni, šiesteho, slávi cirkev sviatok Zjavenia Pána — Troch Kráľov, ktorý sa v prvých storočiach zvlášť okázale slávil na Východe, kde sa viazali k nemu tri udalosti: príchod mudrcov od Východu, Kristov krst v Jordáne a prvý div v Káne Galilejskej. Toto nám pripomína v našom Jednotnom katolíckom spevníku zachovaná pieseň č. 113 „Tri zázraky sa dnes stali, príchod Krista zvestovali...“, prevzaté zo spevníka A. Knappa (1786—1848): Spôsob pred- i popolodních Službi Bozkích, 1838, str. 25. Na Východe dominovalo hlavne druhé mystérium: krst Pána, ktoré sa u nás slávi v nedeľu po sviatku Zjavenia Pána. Počet mudrcov — mágov, z gr. mágoi, Písmo výslovne nespomína. Hovorí o mudrcoch z východných krajov, ktorí prišli do Jeruzalema a pýtali sa, kde je novonarodený kráľ. Priviedlo ich možno starodávne proroctvo Micheášovo, prednesené asi 700 rokov pred narodením Pánovým, ktorým a] odpovedali na zvedavé otázky kráľa Herodesa: „V júdskom Betleheme, lebo tak napísal prorok: A ty, Betlehem, zem júdska, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Júdska, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý má! spravovať môj ľud izraelský ...“ Mudrci sa zaoberali hvezdárstvom a predpovedaním budúcich vecí * polohy hviezd. Presvedčenie, že kráľ, čo mal prísť, sa narodí v tejto krajina, v Betleheme, bolo v tom čase všeobecne rozšírené. Už v Štvrtej knihe Mojžišovej sa o ňom písalo: „Jeho vidím, no nie už teraz, hľadím na neho, no nie z poblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa dvíha z Izraela.. . A predsa sa muselo stať tak, ako bolo v Písme: „Vo svete bol a svet nim povstal, ale svet ho nepoznal. Do svojho vlastného prišiel, a jeho vlastní ho neprijali. Ale tým, čo ho prijali, dal schopnosť stať sa dietkami Božími ...." K ďalším úspechom mieru a rozvoja Skončil sa rok 1975, ktorý bol naplnený významnými udalosťami. vďačnosťou sme spomínali 30. výročie S oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Pripomínali sme si nezabuanuteľné májové dni pred 30 rokmi, kedy bol porazený neľudský fašizmus a pre naše národy začal sa nový slobodný život. K úspechom, ktoré sme od oslobodenia dosiahli predovšetkým v ekonomike, veľkým dielom prispel i úspešný uplynulý rok. Nadmieru bohaté vianočné stoly a množstvo darčekov pod stromčekmi boli toho najlepším dokladom. Azda si mnohý v tých chvíľach ani neuvedomil, že deti na mnohých miestach našej planéty v týchto dňoch nemali nielen dosť sladkostí a iných dobrôt, ale ani najnutnejšie množstvo základných potravín, že milióny ľudí v pravom zmysle hladovali. Už táto bohatá sviatočná hojnosť je konkrétnym svedectvom prednosti a perspektívy naše] socialistickej spoločnosti pred spoločnosťou kapitalistickou, predovšetkým z hľadiska sociálnych istôt u nás a chmúrnych vyhliadok i stavostí ľudí v nesocialistických krajinách. Vo chvíľach, kedy sme prežívali vianočnú radosť a sviatočnú pohodu, sme si možno ani neuvedomili, že na rôznych miestach sveta zbytočne umierali nevinní ľudia v nezmyselných bojoch, ktorých sa dosial ľudstvo nedokázalo zbaviť. Naši bratia a sestry v Chile a Španielsku krvácajú pre reakčné a neľudské činy i fašistické ciele. Nie je mier vo Svätej zemi na Strednom východe, stále tečie krv za slobodu a ľudskú dôstojnosť v Južnej Amerike a v iných častiach sveta bojuje sa za existenčné a sociálne práva. V uplnulom roku na našom európskom kontinente dostalo sa nám požehnania pokoja, takže právom sme mohli na záver roka ďakovať Pánovi za jeho dary a ochranu, ktorou nás zahrnul. Vyjadrili sme vďačnosť za všetky milosti, ktoré sme mohli v uplynulom roku získať v plnej hojnosti. Vzdávali sme vrúcne vďaky za to,, že v minulom roku priblížilo sa splnenie odvekej túžby ľudstva — žiť v mieri a pokoji, keď v auguste konferencia o európskej bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách prijala dokument, ktorý je na mierovej ceste ľudstva novým medzníkom. Značnou mierou k tomuto Desatoru mieru prispela iniciatívna sovietska zahraničná politika, ktorú všetok ľud v ČSSR plne podporuje. Tohto roku pôjde o plnenie výsledkov helsinskej konferencie v smere ďalšieho uvoľňovania medzinárodného napätia. Prvoradé úsilie sa zamerá na otázku odzbrojenia a v súvislosti so znížením zbrojenia mohli by sa zvýšiť možností venovať väčšie prostriedky na odstránenie sociálne] nespravodlivosti vo svete. Treba si len želať a usilovať sa o to, aby zásady, prijaté v Helsinkách, dôsledne dodržiavali všetci. Vianočné sviatky boli pre nás radostným posolstvom pokoja a pripomienky Kristovej cesty medzi ľudskými spolubratmi. Vstup do Nového roku má dať Božiemu ľudu nový oheň, aby v sile Ducha Svätého budoval „kráľovstvo pravdy a života, svätosti a milosti, spravodlivosti a pokoja“ (preferácia o Kristovi-Kráľovi). Mier je jednou z najvážnejších súčasných otázok. Preto hneď prvý deň občianskeho roku je zasvätený modlitbám za spravodlivý mier na celom svete. Všetci sa obraciame s prosbou na Pána, aby žehnal prácu tých, ktorí budujú medzi národmi mosty mieru. Za veľký dar pokoja treba sa však nielen vrúcne modliť, ale tiež oň usilovne pracovať a neustále ho vytvárať. To je povinnosť každého z nás! Kiež cez celý rok rozmnožuje sa pokoj v dušiach a v rodinách, kiež sa mier upevňuje medzí kresťanmi a národmi celého sveta! Veď len v mierových podmienkach môže sa náš život ďalej zdarné a úspešne rozvíjať. Bez mieru by nemohlo byť mnoho z toho, čo sme v naše] spoločnosti dosiahli. Nie je toho málo. Pripomeňme si napr. tú najaktuálnejšiu vec — zvýšenie dôchodkov od Nového roku. Naša krajina a jej pracujúci ľud v nástupe do šiestej päťročnice bude sa v továrňach usilovať opäť o čo najvyššie výrobné výsledky a na dedinách o dopestovanie čo najväčšieho množstva zrna. Na dobrých výsledkoch našej spoločnosti chceme sa všetci podieľať. Preto budeme jej i naďalej pomáhať a poctivo plniť každodenné povinnosti a úlohy. K tomu nás povzbudzujú i cirkevné dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Konštitúcia O cirkvi v dnešnom svete výslovne povzbudzuje kresťanov, aby sa snažili svedomito si plniť svoje povinnosti voči svetu, a to v duchu Evanjelia. Je síce pravdou, že smerujeme k eschatologickému dovŕšeniu avšak tí, ktorí sa preto domnievajú, že môžu zanedbávať svoje povinnosti voči tomuto svetu, sú na omyle, lebo si neuvedomujú, že práve viera ich tým viac zaväzuje, aby ich splnili, každý podľa svojho povolania (2 Sol 3, 6—13; Ef 4, 28). Sme hrdí na to, že medzi budovateľmi našej spoločnosti je i veľké percento veriacich, u ktorých verné plnenie povinností vyviera z ich náboženského presvedčenia. V prichádzajúcom roku nenecháme bez povšimnutia ani významné udalosti verejného života, medzi ktoré bez sporu bude patriť XV. zjazd vedúcej strany v našom štáte, na ktorom bude vytýčená ďalšia cesta našej spoločnosti. Ako jej súčasť musíme mať záujem o budúcnosť, pretože sa budeme tiež podieľať na jej výsledkoch. Preto ako kňazi spolu s veriacimi budeme naďalej aktívne podporovať všetky úlohy našej spoločnosti, ktoré majú za cieľ zlepšenie života a zabezpečenie spoločného blaha našej vlasti. Vďaka patrí všetkým, ktorí tieto ušľachtilé náročné ciele pomáhajú uskutočňovať. Kiež prichádzajúci rok 1976 je pre nás všetkých naplnený Božím požehnaním a pomocou, aby sa nám každá poctivá práca darila. Po celý rok konajme tak, aby sme mohli na jeho konci s pokojným svedomím povedať, že sme si nielen ako veriaci nazbierali ďalšie zásluhy pre večnosť, ale že sme i ako občania našej spoločnosti nežili nadarmo a bez úžitku pre seba i pre druhých. Združenie katolíckych dnchovných PACEM IN TERRIS ČSSR obrane ľudského života Čílska polícia zatkla nedávno v kláštore Notre Dame v Santiago de Chile Istú anglickú lekárku, lebo poskytla lekársku pomoc jednému z členov hnutia MIR. V tejto súvislosti santiagske arcibiskupstvo zaujalo stanovisko, vyslovená už predtým, ktoré vyvolalo „neľúbosť“ Pinochetovej junty. Cirkev je proti násiliu v hocijakej forme, čl už ju praktizujú kňazi alebo laici. Avšak poskytovanie lekárskej pomoci je povinnosť v záujme uchovania života a zároveň je to skutok milosrdenstva. Preto cirkev očakáva, že činitelia, zodpovední za všeobecnú bezpečnosť, budú rešpektovať, ak niekto poskytne lekársku pomoc niekomu, bez ohľadu ne osobu. Podpora zákonitých požadaviek Španielski biskupi vydali zo svojho predvianočného stretnutia ohlas, v ktorom vyzývajú kompetentných činiteľov krajiny splniť zákonité požiadavky pracujúcich, ktorí sa Ich v nedostatku iných možností domáhajú štrajkami. Biskupi súčasne požiadali nové španielske vedenie, aby prepustilo na slobodu všetkých politických väzňov a obnovilo zákonné práva občanov. @ é POKRAČUJEME V CESTE Dni sviatkov, ktoré srna tak túžobne očakávali, sú už za nami. Rozlúčili sme sa aj so Starým rokom a vkročili do Nového. Prvé dni každého roku sme svedkami želaní požehnania Božieho, zdravia a pracovných úspechov. Po dňoch odpočinku, rodinnej pohody sme sa znovu ocitli na pracoviskách a čakajú nás každodenné povinnosti. Prvý pracovný deň tohto roku neznamená len vstup do ďalšieho roku, ale do ďalšieho päťročného obdobia. Preto bol tak slávnostný, lebo sme začali šiestu päťročnicu, ďalší 5-ročný plán, ktorého splnenie ďalej zlepši našu ekonomiku, národný dôchodok, priemerné mzdy a celkovú životnú úroveň. Sme občanmi našej drahej vlasti a vieme, že splnenie štátneho plánu je aj naším osobným záujmom, lebo aj my každodenne užívame plody spoločnej práce a sme účastní vymoženosti, ktoré sú zásluhou socialistickej spoločnosti. Nezabúdajme, že šesť miliónov ľudí na Západe nemalo kam nastúpiť do práce, lebo sú nezamestnaní, čakajú na milosrdenstvo alebo náhodu. U nás je pracovná možnosť pre každého. Skôr môžeme povedať, že ešte viac pracovných možností, ako je práceschopných občanov. Kto by ani za tejto situácie nechcel pracovať, uvaluje na seba biľag príživníka a jeho chovanie sa je trestuhodné. Máme sa tešiť svojej práci, na ktoromkoľvek úseku ju konáme, máme byť vďační spoločnosti, že pracovné možnosti vytvára, nesmieme prácu pokladať za trest Boží alebo kliatbu, ale skôr za požehnanie, veď zabezpečujeme existenčné podmienky nielen sebe, našim rodinám, ale kladieme základy lepšieho života pre budúce generácie. Statočnou prácou, vernosťou pracovisku usilujme sa zaslúžiť si mzdu. Náročné úlohy nastávajúceho obdobia už aj vzhľadom na krízovú situáciu v kapitalistickom svete budú od nás vyžadovať, aby sme pracovali s plným nasadením svojich sll a možností. Fond pracovného času má byť dokonale využitý, aby sa v poslednej chvíli nemuselo doháňať na úkor kvality práce. Rok, ktorý sme začali, nech sa nesie v znamení spravodlivosti na každom úseku. Svoje pracovné zadelenie berme vážne, svoju prácu konajme s láskou, nežiadajme odmenu, ktorú sme si nezaslúžili. Nepracovať a zle pracovať, znamená okrádať spoločnosť, v ktorej žijeme. Kráčajme cestou dobra a v ducha kresťanskej lásky sa snažme byť dobrí voči všetkým, s ktorými sa stýkame v rodine, na pracovisku a v spoločenskom styku. Nebuďme stále mrzutí, zlostní a šomraví, nositeľmi strachu a hrôzy, ale radšej lásky, úsmevu a dobrého slova. Buďme vďační k tým, ktorí nás zastupovali, nám poradili a pomáhali, vybavili nám nejakú vec. Rodičia aj v starobe nech cítia vďakn svojich dietok, lebo nevďak znamená prehorký žiaľ. Dobre trávime deň, ak je svedkom dobrého skutku. Ak by to aj nemohlo byť iné, nech je to aspoň dobré, prívetivé slovo, drobná pozornosť v rodine, pomoc pri každodennej práci, dobrá rada, upozornenie i láskavá výstraha. Deň, v ktorý svojmu bllžnemn neposlúžime, pokladajme za deň stratený; za taký, ktorý sa nezapíše do Knihy života. A nezabúdajme ani na to, že dobré skutky sú len vtedy záslužné, keď ich konáme v stave milosti a s dobrým úmyslom. Nerobme si ilúzie, že život bude plynúť bez ťažkosti a prekážok, lebo život prináša variácie a medziľudské spolužitie naráža na vrtochy ľadských pováh. Vyzbrojme sa však trpezlivosťou, ktorá rodí ruže pokoja a spokojnosti. KOLOMAN STEFKO