Katolícke Noviny, 1977 (XCII/1-52)
1977-01-02 / No. 1
Múdrosť je v služobnosti K prvého Čítania dnešnef bohoslužby slova máméi 9a naučil ceniť múdrosť, lebo Ju má v úcte a] Boh aj Jeho Iud. Ide tu o životnú múdrosť, Co nepozostáva iba v množstve poznatkov, ale aj v Ich správnom použití. Podľa bože] múdrosti treba nielen pěnlaz9 zarobiť, ale treba ich aj správnej minúť, a to zadovážením životných potrieb pre seba, pre príbuzných a pre blížnych, čo sú na pomoc odkázaní. Múdry sl plní svoje povln• • • Združenia kresťanských matiek v Ghane, ktorá v krajine vykonáva blahodarnú činnosť už desať rokov, urobilo velký kus práce najmä čo sa týka zlepšenia-, hygienických podmienok v živote tamojších žien a pri výchove Ich deti. KMZSKĚ JUBILEÁ V pondelok 3. t. m. sa dožíva 70 rokov svojho života či dekan Stefan Simák, správca fary v Lednici, narodený v Záblatl a na kňaza vysvätený 18. III. 1934. —V ten Istý deň sl pripomenie životnú Šesťdesiatku Štefan Szekanek, správca fary v Marcelovej, novozámsky rodák, na kňaza vysvätený 15. VI. 1941. Dňa 4. t. m. bude mať 80 rokov Jozef K e r 11 s, správca fary v Smižanoch, narodený v Youngstowne, Ohlo, USA, na kňaža vysvätený 14. VI. 1942. Vo Štvrtok 6. t. m. sl pripomína 50 rokov svojho života Ján M a 1 ž e n 1 c k ý, kaplán v Púchove, narodený v Hodoch. Jubilantom úprimne blahoželáme. nostl osobné, rodinné, pracovné, náboženské a spoločenské hned od začiatku roka, aby nemuseli äturmovčlnou doháňať ku koncu roka zanedba né povinnosti. Múdrosť dnešného čítania znamená aj božie vlastnosti, ba aj samého Boha alebo Syna Božieho. V druhom čítaní sa apoštol Pavol na nás rozpomíná v modlitbách, aby nám Boh Pána nášhd Ježiša Krista, Otec slávy, dal Ducha múdrosti pre lepšie poznanie a aby nám osvietil myseľ pre vedomosť nesmiernosti jeho moci, ktorá v nás mohutne účinkuje jeho silou. Múdrosť, ktorú nám apoštol Pavol vyprosuje od Pána, potrebujeme ako jarné lúče slnka, lebo v tejto múdrosti pochopujemä život 1 veci s Istotou, a nie asi, možno, azda. Vliatou múdrosťou pochopujeme obmedzenosť našich schopností, čo nás vedie k pokore a k láske k blížnym. Uznávame svoju odvislosť aj od Boha aj od ľudí a preto v Bohu zvelebujeme Otca a v blížnych uznávame našich bratov a sestry. V dnešnom evanjeliu sa dozvedáme, že Božia Múdrosť čiže Slovo, stalo sa telom a prebývalo medzi nami. Syn Boží čiže Slovo, tým, že sa stal telom čižd človekom, učí podriadených: „Slúžiť znamená kráíovať“! a predstavených učí: „Kráľova! znamená slúžiť!“ Kto panuje či v rodine, na pracovisku, v cirkvi alebo v štáte, má si získať lásku podriadených, a to dokáže iba účinnou služobnosťou podriadeným. iiniiinilimiiiiiiimiinnmiiniiiiimiinmHiiimmiiiiimiuiimnmimmiinsiiiiimi«niiiiiimMuiimiiiimiiiniiiiiittinini«iHiinminninmm Miumn>iitiinuiiiiHtitiimniWsiiiiinnnnimniuuim»»itiiiimmHiHHMtnilHtnmntttinnnltimmmmitninm...................... Jr.Ť..Ťnrtl„ niniiuiinuiinnnnuuiiimnnintimmiiinuiniMttiniitiiiinimvMiiiisneniiiinmimnmm«mMM.«<.m..ui»i.iin.,n„nm,»l«n,ul«l,si„l»,t,n ^UTÜRGKL TÝŽDŇA*®5 ilHIIIIIIttllllSIIIIIIISISSIIimilllMmiflHIIIIIIIt lllllf III«) imiiHiiiiiiiiiiiiuiimiiiimimmiiiiiiuiiiuiiiiiiiMuiiiiiiiiiinniiuiiuiiiiiiuuiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiMiigiciiiiiiiiiiimiiimiiiniiiiMUiumiu 2. januára: DRUHA NEDEĽA PO NARODENÍ PÄNA; rúcho biele. — Omša: slovenský misál, str. 48, Gl., 1. lekcia: „Múdrosť Božia prebýva vo vyvolenom lude” (Sir 24, 1—4; 12—16); 2. lekcia: „Predurčil nás, aby sme mu boli synmi v Kristu Ježišovi” (Ef 1, 3—6! 15—18); evanjelium: „Slovo stalo sa Telom a prebývalo medzi nami” (Jn 1, 1—18; alebo kratšie: 1, 1—5; 9—14), Kr„ prel. vianočná. S CHVÁLOSPEVOM VĎAKY. Tak ako sme so slovami vďaky končili predchádzajúci rok, s chválospevom vďaky, ktorým Je druhá lekcia dnešnej bohoslužby Slova, začíname aj ďalší rok. Používame pritom slov sv. Pavla, apoštola, ktoré napísal v prekrásnom liste Efeznnom. Je to vďaka za spásu, ktorú sme dostali v prvých Vianociach a ktorej ovocie sa každoročne, ba v každom čase obnovuje. Spásonosné požehnanie, pre ktoré Boha chválime, je smrť a zmŕtvychvstanie Kristovo, začiatok božského života v Iudských dušiach, viera a krst. Apoštol vysvetľuje, ako sa stáva kresťan, povolaný Kristom k svätosti, účastným požehnania Božieho. Je vyvolený láskou Otcovou a zdokonaluje sa v detinstve Božom. Z toho je zrejmá iniciatíva Božia pri spáse človeka, ako aj istota spásy. Cielom tohto vyvolenia je svätosť, ktorá kotví vo spoločenstve s Bohom. Múdrosť, ktorú apoštol vyprosuje čitateľom svojho listu, Je nadprirodzený dar, známy už svätoplscom Starého zákona. V kresťanskom ponímaní Je to poznanie Boha Otca a večného určenia človeka, uznanie dedičstva slávy Božej, pochopenie jeho bohatstva, ktoré tak kontrastuje so slabosťou a krehkosťou človeka. Je to a] poznanie moci Božej, ktorá sa tak výrazne prejavila pri zmŕtvychvstaní Pánovom. Všetky tieto dary, spolu s múdrosťou, dáva Boh kvôli cirkvi, aby viedla ľudí k večnému spaseniu. 3. januára, pondelok: fERIA VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Omša: slovenský misál, str. 53, bez Gl., lekcia: „Kto ostáva v Bohu, nezhreší” (1 Jn 2, 29 —3, 6); evanjelium „Hla, Baránok Božil” (Jn 1, 29—34), bez Kr„ prel. vianočná. SVEDECTVO JÁNOVO. Stredobodom pôvodného podania je spoznanie osoby Ježiša Krista. Už žil tu na svete, ale nikto ho v Jeho mesiášskom poslaní nepoznal. Spočiatku ani Ján Krstltel, ktorý preto bol pomenovaný „najmenším v Kráľovstve nebeskom" (Mt 11, 8—10). V okamihu akejsi zázračnej intuície však pochopil, že Ježiš Je tým predpovedaným „Synom Božím”. Zatiaľ čo krstil Ježiša, stali sa mu starozákonné texty o Mesiášovi celkom jasnými a pochopil, že ten krst znamená meslášsku Investitúru. Tak chápal Ján Krstiteľ zostúpenie Ducha na Ježiša. Podľa evanjelistov je Duch skutočne božskou osobou a reprezentantom Božej moci. 4. januára, utorok: FÉRIA VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Omša: slovenský misál, str. 54, bez Gl., lekcia: „Nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha” (1 Jn 3, 7—10); evanjelium: „Našij sme Mesiáša" (Jn 1, 35—42), bez Kr., pref. vianočná. NAŠE POVOLANIE. Osobitné povolanie za apoštolov alebo učeníkov, ako aj všetkých kresťanov sa odohrávajú na tej Istej rovine a na tej istej ceste. Povolanie vyžaduje určitý postoj človeka, určité predpoklady so stranv každého Jednotlivca. Vždy ostáva aj rovnaký postoj Boží. Boh totiž povoláva každého vo svojej nesmiernej láske, aby sa zúčastnil na Jeho božskom živote a na Jeho sláve. Chce, aby kresťan ostával pri ňom a s ním. Avšak cesta, po ktorej sa človek dostáva k Bohu, nie je jednoduchá. Cesta, ktorá vedie ku sláve, predpokladá, že v múdrosti poznáme, že sa treba zbaviť všetkého egoizmu. 5, januára, streda: FÉRIA VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Omša: slovenský misál, str. 58, bez Gl., lekcia: „Prešil sme zo smrti do života, lebo milujeme bratov” (1 Jn 3, 11—21); evanjelium: „Ty si Syn Boží, ty sl Kráľ Izraela” (Jn 1, 43—51), bez Kr., pref. vianočná. POVOLANIE N A T A N A E L A. Bol známy ako učiteľ Zákona. Preto ho Filip oslovuje s poukazom na toho, o ktorom písal Mojžiš a proroci. Natanael sedel pod flgovnlkom na spôsob učiteľov vtedajších čias a mal podobný zmaltcherňujúci názor na všetko, čo by mohlo pochádzať z Nazareta. Filip ho vytrháva z takéhoto postoja, keď mu hovorí: „Poď a pozrll” Pre Jána evanjelistu nejnamená videnie len fyzický pohľad na človečenstvo Ježišovo, ale nazeranie na Jeho krásu a božstvo. V tomto zmysle vide! aj Ducha zostupovať na Krista. Keď Ježiš povolal Natanaela, zároveň mu otvoril jeho duchovný zrak, aby spoznal aj božstvo. B. januára, štvrtok: ZJAVENIE PÄNA — EPIFÄNIA; rúcho biele. — Slávnosť. — Omša: slovenský misál, str. 49, Gl., 1. lekcia: „Sláva Pánova zaskvela sa nad tebou” (Iz 80, 1—8); 2. lekcia: „Teraz sa zjavilo, že pohania sú spoludedlčml vykúpenia” (Ef 3, 2—3a; 5—6); evanjelium: „Prišli sme z Východu” pokloniť sa Kráľovi” (Mt 2, 1—12), Kr., pref. o Zjavení Pána. ROVNOST VŠETKÝCH. Sviatok Zjavenia Pána Je radostným sviatkom. Cirkev sa teší, že Pán sa zjavil všetkým ľuďom. „Zjavila sa dobrotivosť a milostivost nášho Boha a Spasiteľa všetkým ľuďom ...” (Tit 5, 4). Podľa náboženskej náuky neplatia nijaké privilégiá pre vyvolený národ. Všetci ľudia sú st rovní a všetky národy majú rovnaké práva. Táto rovnosť aj podľa kresťanského učenia sa zakladá na dôstojnosti človeka. Najväčšie dobro Je človek, najvyššia povinnosť je starostlivosť o človeka. 7. januára, piatok: FÉRIA VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Omša: slovenský misál, str. 59, bez Gl., lekcia: „Skúmajme duchov, či sú z Boha” (1 Jn 3, 22 —4, 6); evanjelium: „Priblížilo sa Kráľovstvo nebeské” (Mt 4, 12—17; 23—25], bez Kr., pref. o Zjavení Pána. SLUŽBA VŠETKÝM. Ježiš začal plniť svoje poslanie a kázal ako učiteľ, ktorý Je verný kajúcej škole Jána Krstiteľa. Je poslaný ku všetkým. AJ keď sa nevydáva priamo k pohanom, dáva sa na cestu k takým príslušníkom vyvoleného národa, ktorí sedeli v tme a tieni duchovnej smrti. 8. januára, sobota: FÉRIA VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Omša: slovenský misál, str. 60, bez GL, lekcia: „Boh Je láska” (J Jn 4, 7—10); evanjelium: „Ježiš rozmnožil chleby a ukázal sa ako prorok” (Mk 6, 34—44), bez Kr., pref. o Zjavení Pána. VÝCHOVA UČENÍKOV. Ježiš urobll zázrak rozmnoženia chleba preto, lebo mu bolo lúto ľudí .ktorí boli ako ovce bez pastiera, avšak a) preto, abv vychovával svojich učeníkov. Zapojil ich do prípravy hostiny a núti ich, aby rozmýšľali o význame tohto rozmnoženia. Chcel poukázať na svoje poslanie medzi ľuďmi a pripraviť učeníkov pre porozumenie Eucharistie. 9. januára, nedeľa: SVIATOK KRSTU PÁNA; rúcho biele. — Omša:: slovenský misál, str. 50, Gl., 1. lekcia: „Hľa, Sluha môj, v ktorom sa mt zaľúbilo” (Iz 42, 1—4; 6—7); 2. lekcia: „Boh pomazal Syna Duchom Svätým” (Sk 10, 34—38); evanjelium: „Keď sa Ježiš po krste mod 111, otvorilo sa nebo” (Lk 3, 15—18; 21—22], Kr., pref. vlastná. mii SLOVO BOŽIE# Druhá nedeľa po Narodení Pána I. LEKCIA (Sir 24, 1—4; 12—16) Múdrosť sama sa vychvaľuJB, aj n Boha Je v Úcte a má chválu aj n ľudu svojho. Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa, pred mocou Jeho dostáva sa je) slávy. Chváli ju aj jej ľud, obdivuje ju zhromaždenie svätých. Množstvo vyvolených vzdá jej chválu, obsiahne väčšie požehnanie ako všetci požehnaní. — Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil — lebo Stvoriteľ môj spočinul v stánku mojom a povedal mi: „V rodě Jakubovem prebývaj, v Izraeli maj dedičný podiel a medzi svojimi vyvolenými zapusť korene!“ Od počiatku a pred vekmi stvoril ma Boh, takže naveky už nikdy sa nepominiem. Vo svätostánku Božom konala som bohoslužbu. Tak som sa na Sióne trvale usadila, a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie, lebo v Jeruzaleme mám vládnuť. V slávnom národe som zapustila korene, v podiele Boha môjho, ktorý jemu patri dedične, a medzi zástupom svätých mám príbytok. II. LEKCIA (Ef 1, 3—B; 15—18) Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista! On nás v Kristovi požehnal všetkým duchovným požehnaním v nebeských veciach. V ftom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred ním svätí a bez úhony. Z lásky, podľa milostivého rozhodnutia svojej vôle, predurčil nás, aby sme mu boli synmi v Kristu Ježišovi, aby sme zvelebovali slávu jeho milosti, ktorou nás omilostil v svojom milovanom Synovi. — Ked som teda počul o vašej viere v Pána Ježiša a o vašej láske ku všetkým svätým, neprestajne za vás ďakujem a rozpomínám sa na vás v modlitbách: Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho dobre poznali. Nech vám osvieti oči mysle, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povoláva, aké je bohatstvo jeho slávneho dedičstva, určeného svätým, a aká nesmierna je veľkosť jetin moci, ktorá v nás veriacich mohutne účinkuje jeho silou. EVANJELIUM (Jn 1, 1—18) Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko, a bez neho nepovstalo nič, z toho čo povstalo. — V ňom bol 2ivot a ten Život bol Svetlom ľudí. A toto Svetla svieti vo tme, lež tma ho neprijala. — Narodil sa istý človek, ktorého poslal Boh. Jeho meno bolo Ján. Tento prišiel svedčiť, a to svedčiť o Svetle, aby jeho pôsobením všetci uverili. On sám nebol Svetlom, ale svedčiť mal o Svetle. — Bolo však aj pravé Svetlo, prichádzajúce na tento svet, ktoré osvecuje každého človeka. Vo svete bolo a svet ním povstal, ale svet ho nepoznal. Do svojho vlastného prišlo, a jeho vlastni ho neprijali. Tým však, čo ho prijali, dal schopnosť stať sa dietkami Božími, tým totiž, čo veria v jeho meno, čo sa narodili nie z krvi. ani zo žiadosti tela, ani zo žiadosti muža, ale z Boha. A Slovo stalo sa Telom a prebývalo medzi nami. A my sme uzreli jeho slávu, a to slávu ako Jednorodeného od Otca, plného milosti a pravdy. — Ján svedčil o ňom a volal: „Toto je ten, 0 ktorom som povedal: Ten, čt> prišiel síce po mne, je už predo mnou, pretože bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti my všetci sme prijali, a to milosť za milosťou. Lebo ústami Mojžiša bol daný zákon, ale pôsobením Ježiša Krista prišla milosť a pravda. Boha nikto nikdy nevidel, len jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, sám to zvestoval. ZAČÍNAME v mene b o 2 o m Na prahu nového roku zabúdame na minulosť, na všetky starosti a trpkosti, ktoré sme prežili, a s nádejou hladíme do budúcnosti. Aká bude? Krásna? Šfastná? Nevieme. To len vževediael Boh vie. Preto aspoň želáme jeden druhému, aby taká bola. Pre mnohých ľudí je budúcnosť iba otáznikom, za ktorým nevidia nič. Vyžívajú sa v prítomnosti. Žijú zo dňa na deň. bez cieľa, bez plánu. Rozumný človek však rozmýšľa, žije usporiadaným životom, využíva svoje schopnosti, vytvára hodnoty a ide za určitým cieľom. Volá sa to plánovanie. Svoju budúcnosf neponecháva náhode, nedovoľuje, aby sa veci okolo neho vyvíjali len tak naslepo, živelne. Robí si plán. Dnes neplánuje iba jednotlivec, ale aj štát, jednotlivé krajo, okresy, malé i veľké podniky. Ba i v dielňach, v doprave i v školách sa určujú úlohy pre jednotlivých pracovníkov. A každý z nich na konci mesiaca vidí na výveske, ako pracoval, čo všetko vytvoril. Úspech alebo neúspech závisí od jednotlivcov. Keď oni plnia plán, splní ho aj podnik, okres i štát. Od splnenia plánu závisí náš hospodársky i sociálny život, zásobovanie 1 životná úroveň. Starosť o plnenie plánu má kontrola. Dnes je nám to už prirodzené. Ale prirodzené nám je aj plánovanie a kontrola nášho vlastného života? Aj náš život — život každého jedného človeka má svoj cieľ. Tento cieľ v súlade so všetkým stvorením nám určil sám Stvoriteľ. Týmto naším cieľom je uskutočňovať kráľovstvo Božie tu na zemi a zavŕšiť ho raz vo večnosti. Boh nás stvoril na svoj obraz. Obdaril nás rozumom a slobodnou vôľou, našu dušu obdaril nesmrteľnosťou. Boh nám dal rozum a slobodnú vôľu preto, aby sme robili tak, ako on robil, aby sme uskutočňovali dobro. Uskutočňovať kráľovstvo Božie na zemi je úloha, ku ktorej sme všetci povolaní. Každý musí spolupracovať a plniť plán v súlade s ostatnými. Nežijeme na zemi sami. Každý z nás je údom veľkého spoločenstva so svojimi blížnymi. Každý sa musí začleniť do veľkej ľudskej rodiny a verne plniť úlohu, ktorú mu zveril Stvoriteľ. Napomáhajú nás rodičia, súrodenci, vyučujúci i spolupracovníci. Bez nich by nám to nešlo. Aj cirkev je veľké spoločenstvo. Ona nás učí poznávať Pána Boha a jeho zjavenie. Cirkev nás posväcuje, spravuje 1 bezpečne vedia k Bohu a k večnému spaseniu. Bez sviatostí a z nich plynúcich milostí by sme sa k Bohu nedostali. Aj Kristus sa s nami spája. Povedal o sebe: „ja som vinič, vy ste ratolesti. Len kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša hojne ovocia, lebo bezo mňa nič nemôžete urobiť.“ (Jn 15, 5) Všetci vieme, čo žiada od nás Boh: vzorné a dôsledné plnenie našich povinností. To je onen rozpis plánu. Nikto nech sa nevyhovára, že ho nepozná, že nevie, čo má robiť. Božie prikázania všetci poznáme. Sme na začiatku nového roku. Je to veľký dar Boží. Pre tých, čo sa v tomto roku narodia, bude prvým, pre tých, čo v tomto roku umrú, bude posledným rokom života. Ľudia si kladú otázky, na ktoré im nik z ľudí nevie opovedať: Čo nám donesie tento rok? Budú to radosti, alebo žiale? Úspechy v práci? Pokoj vo svete? Naša viera nám dáva zlaté pravidlo: Pracuj tak, akoby si mal ešte sto rokov žiť, a buď pripravený, akoby si mal už zajtra umrieť. Náš základný postoj do budúcnosti je úplná a bezhraničná dôvera v Boha. „Ja som Pán Boh tvoj, čo za pravicu ťa držím, čo k tebe hovorím: Náboj sa, ja ti pomáham.“ (Iz 41, 13) Boh je vždy a všade s nami. Vždy je ochotný pomôcť nám. Stále nám podáva svoju pomocnú ruku, len sa jej treba chopiť a pevne držať. Bolo by však nesprávne domnievať sa, že dôverou v Boha sa vyhneme každej námahe a bolesti. Práve naopak. Koho Boh miluje, krížom ho navštevuje. Ale aj v utrpeniach mu dôverujeme. Ked nám položí na plecia kríž, pomôže nám ho aj niesť. Keď dovolí, aby sme trpeli, robí to preto, lebo nás miluje a dovoľuje nám, aby sme mu dokázali vernosť. Nech milosť Božia ustavične víťazi a život Kristov sa vzmáha v našich dušiach. Nech sa aj naše úsilie zameriava na oslavu Stvoriteľa a na spásu každého z nás — od začiatku až do konca tohto roku. K tomu nech nám pomáha prihovor našej nebeskej Matky, ktorú dnes oslavujeme ako Bohorodičku. FRANTIŠEK ZÄK NOVÝ HROB Dňa 15. XII. 1978 nmrel v 74. rokn svojho života a v 43. rokn kňazstva Arpád R a k i t a, dekan n. o., levický rodák (*10. II. 1903), na kňaza vysvätený 25. II. 1934. V Bratislave ho pochoval 21. XH. 1978 páp. prelát Július Harsányi. - R. I. P. MENLIVÉ ČASTI svätej omše (2. Januára) PIESEŇ PRI PRÍCHODE KŇAZA: Keď v hlbokom mlčaní všetko sa hrdlilo — a noc bodá v polovici tvojej cesty. — zostúpilo, Pene, tvoje všemohúce Slovo z nebies — z kráľovského t ránu. RESPONZORIOVÝ ŽALM: R/. Slovo stalo sa Telom a prebývalo medzi nami. Chváľ, Jeruzalem, Pána, — chváľ Boha svojho, Sien; — že závory brán tvojich upevnil, — požehnal synom tvojim v tebe. — R/. Dal pokoj hraniciam tvojim, — sýti ťa jadrom pšeničným — Vysiala na zem výrok svoj, — reč jeho beží pochytire. — R/. Oznámil Jakobovi slovo svoje, — rozhodnutia a prikázania svoje Izraelovl. — Neučinil tak nijakému národn, — príkazy svoje nevyjavil im. Alelujal — R/. ALELUJOVÝ VERS: Aleluja, aleluja, (aleluja). — Sláva ti, Kriste, zvestovaný národom; — sláva ti, Kriste, ktorému sme uverili. — Aleluja, (aleluja, aleluja). SPOLOČNÁ MODLITBA: Milováni bratia a sestry, zložme si ruky k modlitbe a prosme nášho Spasiteľa o duchovná dary. Volajme spoločne: Ježišu, Synu Márie, zmiluj sa nad nami. Pane Ježišu, daruj zdrevle a silu nášmu Svätému Otcovi pápežovi Pavlovi 1 nášmu biskupovi (ordinárovi) M. Pomáhaj všetkým, čo sa starajú • dohro a blaho národov. Pritúľ opustené a hladujúca deti na srdcia svojich veriacich. Požehnaj našich rodičov, starých rodičov, priateľov a všetkých dobrodincov. Ochraňuj v milosti a v zdrav! našich duchovných otcov a pomáhaj im v ich horlivosti za spása duši. ' Pane Ježišu, Synu Márie Paoný, ty si sa i lásky k nim stal človekom, aby sme sa my mohli staf Božími deťmi; zmiluj sa nad nami a vyslyš naša prosby, aby sme si naozaj cenili dar účasti na Božom života. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. PIESEŇ NA PRIJÍMANIE; Vezmi dieťatko a jeho matka — a vráť sa do izraelskej krajiny, — lebo pomreli ti, ktorí číhali dieťatku na život. SPOLOČNÁ MODLITBA: Na sviatok Zjavenia Pána Drahí bratia a sestry, dnes na slávnosť Zjavenia Pána spoln s mudrcami sa s radosťou pokloňme nášmu Královi a nábožne sa modlime. Volajmo spoločne: Pre svoje zjavenie vyslyš nás, Pane. (Alebo: Prosíme ťa, vyslyš nás.) Prosme za cirkev: Nebeský Ženich, posväcuj svoju cirkev a urob ju znakom lásky medzi národmi. Prosme za všetky národy: Kráľ slávy, udeľ všetkým národom vzácny dar pokoja a priveď ich do svojho kráľovstva. Prosme za tých, čo hľadajú Pána: Kráľ všetkých sŕdc, svetlom milosti priveď k sebe všetkých, čo ťa hľadajú s úprimným srdcom. Prosme aj za naše farské spoločenstvo: Kráľ a Boh náš, privádzaj nás k častejšej poklone k tvojmu svätostánku. Ježišu, kráľ slávy, ty sa zjavuješ všetkým, aby ľa poznali, a voláš k sebe všetkých, aby sl im daroval nebeské dary; vyslyš naše prosby a pomáhal nám, aby sme ako synovia syetla kráčali v ústrety tebe. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Zrušené dni pracovného pokoja v Taliansku Na žiadosť talianskej vjädy Sväté Stolica zrušila, resp. preložila 5 sviatkov, ktoré boli dňom pracovného pokoja, aby sa takto získaným pracovným časom mohla zlepšiť hospodárska situácia krajiny. Ide o tieto sviatky, ktoré doteraz v Taliansku boli dňami pracovného volna: deň sv. Jozefa (19. marca), Nanebevstúpenie Pána, Božie Telo, sv. Petra a Pavla a sviatok Všetkých svätých 1. novembra. Tieto zmeny, ktoré sa odchyfu]ú od talianskeho konkordátu, vstupujú v platnosť v novom roku 1977. Cirkev v Somálsku Somálska republika má najmenej katolíkov zo všetkých afrických krajín. Zo štyroch miliónov obyvateľov, prevažne vyznávajúcich islam, Je len 3100 katolíckeho vyznania. Jediným biskupstvom v krajine Je apoštolský vikariát Mogadiscio, ktorý má päť farností a rozkladá sa na obrovskej ploche — 837 880 km2 (t. ). na väčšom území ako päť ČSSR). Dušpastlersku činnosť v Somálsku medzi tamojšími katolíkmi vyvíja 9 řeholných kňazov, dvaja bratia a 85 sestier. Pastiersky list biskupov USA Biskupská konferencia Spojených štátov severoamerických vydala pastiersky list, venovaný morálnym hodnotám. Biskupi pripomínajú v ňom učenie cirkvi o sexuálnom živote, zdôrazňujú boj proti rasizmu a pomoc menej vyvinutým národom. Biskupská konferencia zvolila súčasne svojich zástupcov na najbližšiu Biskupskú synodu v Ríme.