Katolícke Noviny, 1980 (XCV/1-52)
1980-01-06 / No. 1
Ročník 95 ♦ 6. januára 1980_____♦ Cena 50 hal. Mons. ThDr- JAN ČIZlK, generálny vikár trnavský V MENE BOŽOM Ôsmeho decembra 1987 vydal Svätý Otec Pavol VI. svoju mierová výzvu, v ktorej žiadal vlády, svetové mierové organizácie, náboženské inštitúcie, medzinárodné organizácie, kultúrne, politické a sociálne hnutia, múdrych fudi a mládež, a nie na poslednom mieste biskupov a milovaných synov i veriacich cirkvi, aby prijali jeho návrh na zasvätenie prvého dňa v roku myšlienke mieru. ' Návrh Svätého Otca sa stretol vo avete s túžobným ohlasom, preto, aby sa aj takto prekonávalo nebezpečensvto vojny, aby sa utužovalo priateľstvo medzi národmi, aby sa podporoval zdravý pokrok a rešpektovali práva človeka. Prvýkrát sa slávil Svetový deň mieru 1. januára 1968. Vtedy Svätý Otec povedal: „Nech veľká myšlienka mieru má predovšetkým pre nás, Kristových následovníkov, svoj slávnostný deň na začiatku roku.“ Patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Alexij navrhol vtedy Svätému Otcovi, aby obe cirkvi spolupracovali na zabezpečení svetového mieru. Myšlienku podporilo aj VZ OSN, ktoré vyhlásilo rok 1968 za Medzinárodný rok ľudských práv, čo malo prispieť k účinnému uplatneniu práva všetkých národov na mier, na život, slobodný rozvoj a účasť všetkých národov na všeobecnom hospodárskom a sociálnom pokroku. V roku 1973 sa slávil Svetový deň mieru v znamení hesla Mier je možný. Zdôraznilo sa, že mier je mravnou a spoločenskou nutnosťou, nie utópia, nie nemožnosť. V r. 1974 sa zdôraznilo, že mier závisí od každého z nás. Či nás nemá bolieť, že výdavky na zbrojenie boli vtedy 2,5 krát väčšie ako výdavky na zdravotníctvo? 30-krát väčšie ako všetky výdavky na pomoc rozvojovým krajinám? Pavol VI. v hesle k Svetovému dňu mieru r. 1975 zdôraznil veľkú úlohu matiek, žien. Ony majú svojim srdcom, svojimi vlohami vytvárať ovzdušie mieru v rodinách. Svetová tlač často vyzdvihovala skutočnosť, že Svätý Otec sa tak úzkostlivo stará o mier, že jeho výzvy nevyjadrujú len túžby úprimných katolíkov, ale všetkých ľudí dobrej vôle bez rozdielu náboženstva, ktorí v mieri vidia základný predpoklad života, kým vo vojne jeho pravý opak, smrť. Autor knihy Dialógy s Pavlom VI., Jean Guitton, člen Francúzskej akadémie píše aj o ceste prvého z pápežov, Pavla VI., do OSN: „Spomínam si na dojem, ktorý som mal pred televízorom v pondelok 4. októbra 1965. Nachádzal som sa celkom blízko sídla Svätého Otca, ktoré tento opustil na úsvite. Videl som ho vystúpiť z lietadla, ktoré sa predieralo cez mračná, opísalo niekoľko pomalých kruhov a napokon sa zastavilo. Dvere sa ihneď neotvorili. Nastala čakanie, predchádzajúce nevídanému okamihu, keď na pôde Nového sveta, na stredovekých mapách neznámeho, mal sa zjaviť pápež nosiaci meno apoštola národov. Bolo chladno. Letisko vyzeralo akoby pokryté ľadom, ako neobývaný priestor šľahaný vetrom, drsný ako neznáma zem, ktorú načim dobývať.“ Svätý Otec pokračoval sám v dialógu: „Počas tejto návštevy som nepocítil ani raz únavu. Pre ozvenu, ktorú našli moje slová v srdciach a svedomí štátnikov, bola mi táto cesta povzbudením. Pápežstvo sa stalo hlasom, znamením povzneseným nad hlasy a znamenia zeme. Stalo sa tak v novej situácii, keď všetkým v každom okamihu hrozí všade na zemi (aj keď niet vojny) najvyššie, úplné a trvalé nebezpečenstvo', tajná, nevyslovená úzkosť. Úzkosť natoľko spoločná je spojivom medzi všetkými ľuďmi, takým, aké dejiny dosial nepoznali. Pravda, aj v minulosti jestvovali obavy, ale to boli obavy obmedzené, nie univerzálne. Úzkosť, ale hlavne túžba po mieri, ktorá je práve taká univerzálna ako úzkosť a spája všetky národy...“ Po návrate z OSN povedal Pavol VI. koncilovým otcom: „V mene Kristovom hlásali sme pokoj ľuďom. Nikdy viac nebojujme jeden proti druhému. OSN organizuje bratskú spoluprácu medzi národmi. Ľudstvo musí urobiť koniec vojne, lebo inak vojna urobí koniec s ľudstvom.“ Éra hlásania a šírenia ideí pokoja sa nezačala až Jánom XXIII. a Pavlom VI. Mier na srdci ležal už ich predchodcom. Svätý Otec Pius X. umiera od hrôzy a bolesti po vypuknutí I. svetovej vojny, keď nazmar vyšli jeho mierové snahy. Benedikt XV. vyzýva r. 1917 predstaviteľov štátov k nastoleniu mieru, Pius XI. vydal r. 1922 encykliku „Ubi arcano Dei“ o pokoji. Rovnako veľa výziev, ohlasov a prejavov a potrebe mieru pochádza od jeho nástupcu. Ján XXIII. povzbudzuje v encyklike Pacem in terris k aktivite a angažovanosti za vec mieru. Všetci si uvedomujú, že Boh a dejiny im nesmú vyčítať, že mlčali v najdôležitejšej veci. Veď vnútorná prosperita a blaho občanov závisia predovšetkým od vnútorného pokoja i od pokoja v medzinárodných reláciách. Ale k účinnej práci pre mier je nutná jednota, ku ktorej pozýva ľudstvo sám Duch Svätý. Je to dlhodobá práca, ktorá vyžaduje veľkú snahu, trpezlivosť, lásku, pokoru, zriekanie sa a odpúšťanie. Čo povedať o slávne panujúcom pápežovi Jánovi Pavlovi II. ktorý znásobil v sebe ideály a snaženie svojich predchodcov, ktorý má rád každého človeka a celý svet, na ktorého sa upierajú oči a ku ktorému sa vzťahujú ruky jednotlivcov i celých národov? Možno o ňom povedať, že má prozreteľnostné poslanie pre svet. Od počiatku pontifikátu zdôrazňuje svoje snahy modlit sa a pracovať za nastolenie a udržanie spravodlivého svetového pokoja, najmä v oblastiach, ktoré sú ešte ohniskami nepokojov. Všetky jeho doteraz podniknuté cesty, najmä do írska a OSN sledujú tento cieľ. Heslom „Pravda je silou mieru“, ktoré dal do vena Svetovému dňu mieru 1. januáru a celému roku 1980, ukazuje cestu, ktorá k mieru vedie. Pravdu vyzdvihuje vysoko ako pochodeň, považuje ju za základ i prostriedok na nastolenie a zachovanie pokoja. Pravda je prameň, záruka a hybná sila všetkého myslenia i konania. Je nepremožiteľná, je oporou, cestou k mieru a predpokladom súladného spolunažívania. Pravda je základ spravodlivého konania, základná norma, s ktorou úzko súvisí spravodlivosť, láska a sloboda. Sám Kristus hovorí: .Pravda vás oslobodí“ (Jn 8,32). Svätý Otec Ján Pavol II. sa vo svojich filozofických dielach často zamýšľa nad pojmom pravdy, či už vo vzťahu k vlastnému bytiu, či vo vzťahu k druhému , čo je dôležité pre pravdivý vzťah samostatných osôb. Ak v týchto dňoch vstupujeme do roku Pána 1980, radi konštatujeme výsledky mierových snažení, akými sú snaha o odzbrojenie, dvojstranné mierové zmluvy (NSR-PĽR, NDR-NSR), Helsinki, Belehrad, Madrid. Súčasne vidno, že mocnou podporou a posilnením mieru sú morálne zrane, ktoré dodávajú medzinárodnému právu vážnosť a silu, ku ktorým patrí zachovanie zmlúv, rešpektovanie medzinárodného práva, imunity, exteri. toriality atď. Otázka mieru však nie je otázkou teologického filozofovania, ale aj aktívnej práce za mier. Preto je želaním nielen nás veriacich, ale každého človeka, aby sa stalo skutkom obmedzenie nukleárnych zbraní, mierové spolunažívanie bez ohľadu na svetonázorové rozdiely, pomoc rozvojovým krajinám, potláčanie tero. rizmu, ukončenie represálií na nevinnom obyvateľstve a všetko to, čo je hanbou nášho storočia. Človek sám nedokáže splniť všetky tieto veľké Ideály, preto prosme Boha o pomoc na záchranu sveta vykúpeného krvou Ježiša Krista. Na obr.: POKLONA TROCH KRÁĽOV — reliéf z Týnského kostola, majstrovské dielo monografistu 1P a jeho školy. Bože svojho jednorodeného Syna si dnešného dňa zjavil pohanom, ktorým svietila na cestu hviezda; my ta už poznávame svetlom viery a prosíme: láskavo nás priveď k sebe, aby sme raz mohli blažene hľadiet na krásu tvojej velebnosti. (KOLEKTA) PROCEDAMUS IN PACE! V ustavičnom toku života, ktorý sa ani na chvíľu nezastavuje, s modlitbou na perách zavŕšili sme zasa jeden rok a vstupujeme do roku nového. Do roku Pána 1980, ktorého prvému dňu a potom aj celému roku dal do vienka Svätý Otec Ján Pavol II. už trináste mierové heslo: Pravda je silou mieru. Hlava cirkvi tak upriamuje našu pozornosť na potrebu neustáleho úsilia o zachovanie základnej podmienky ľudského života, ktorou je mier. Vstupujeme do roku isv. Benedikta, patróna Európy, ktorý sa narodil pred 1500 rokmi. Do roku 110. výročia založenia Spolku sv. Vojtecha a významných výročí našich rodoľubov a vzácnych národovcov, akými boli Palárik, Sasinek, Fándly, Rudnay, Osvald, Chrástek, Hell, Caban, Bajza, Kubína, Hollý, Jedlík, Palkovič, Závodník a další. Ako občania našej vlasti si tohto roku pripomenieme 35. výročie oslobodenia našej vlasti, Košického vládneho programu, Povstania českého ľudu a veľa významných spoločenských výročí. V dňoch nového roka si takéto významné výročia svojho oslobodenia pripomínajú naše mestá a dediny postupne od východu, ako sa k nám blížila sloboda. Pre naše Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris ČSSR ja to rok jeho H. federálneho zjazdu, ktorý sa zíde začiatkom mesiaca februára, a tak aj nového mierového programu. Uvedomujeme si, ako draho bola vykúpená naša sloboda, a pevne veríme, že horúca túžba ľudstva po mieri zvíťazí nad nebezpečnými plánmi tých, čo sa nepoučili z nedávnej minulosti a nevedia sa obísť bez rinčania zbraní. Svojou obetavou prácou a svojím statočným postojom, ako nás k tomu povzbudil v novoročnom prejave prvý občan nášho štátu, chceme podporovať všetko to, čo slúži pokoju a šťastiu človeka. Poďme teda v pokoji do nových dní! Procedamu* in pace! (ALMA) Ďalej burcovať a zjednocovať Vyhlásenie Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris na prahu roka 1980 Istota mieru a bezpečnosť celého ľudstva sú želaním všetkých ťudí na celom svete. V uplynulom roku sa veta vykonalo pre realizáciu týchto túžob, rovnako ako mnohokrát bol tento vznešený cieľ oddialený. Žijeme v srdci Európy. Historické skúsenosti nás mnohokrát poučili o tom, že kedykoľvek došlo k vojnovému besneniu, veľmi to postihlo naše národy. Preto je vrelým želaním každého z nás, aby sa zachoval mier, tak draho vykúpený pred 35 rokmi. Osilie nás, katolíckych kňazov, viedlo k tomu, aby sme sa spoločne so všetkými ľuďmi našej vlasti i celého sveta podieľali na zabezpečovaní týchto túžob ľudstva. Svoj kňazský postoj sme vyjadrili tiež na národných zjazdoch nášho hnutia, kde sme sa zreteľne prihlásili 'i k podpore všetkého dobrého a ušľachtilého, a možno povedať bohumilého v našej vlasti. Uvedomujeme si, aké veľké ciele našich národov sa dosiahli v oblasti hospodárskej, sociálnej a kultúrnej a vieme, že je ich možné ďalej rozvíjať iba obetavou prácou a spoločným úsilím všetkých. Chceme k tomu prinášať i svoj príspevok, pretože mierový a stále plnší život našich občanov je i naším záujmom. Toto spoločné snaženie musí však podporiť istota, že výsledky tejto obetavosti bude môcť náš ľud užívať v pokoji. S radosťou vítame všetky výzvy nášho Svätého Otca Jána Pavla II., ktorými sa obracia ku všetkým ľuďom dobrej vôle s varovaním pred násilnosťami a použitím sily pri riešení medzinárodných a medziľudských vzťahov. Jeho volanie po mieri a istote života prijímame ako ďalšiu posilu nášho snaženia v mierovom úsilí, ktoré chceme vždy plne podporovať. Keď v polovici roka predovšetkým zásluhou ZSSR došlo k podpisu zmluvy SALT 2, ľudia si znovu uvedomili a uvítali skutočnosť, že je možné dôjsť k mieru rokovaním. O to väčším prekvapením je skutočnosť,, že nová vlna zbrojenia a vojnových plánov má znovu priviesť ľudstvo na pokraj neistoty a vojny. Rozhodnutie krajín Severoatlantického paktu o rozmiestnení nových amerických jadrových rakiet na území západnej Európy je protimierovým činom. Je nerešpektovaním Helsinských dohôd, v ktorých sa tieto krajiny zaviazali usilovať o vytváranie ovzdušia priateľstva a dorozumenia medzi národmi. Neprijateľný postup týchto krajín iste odmietnu všetci mierumilovní ľudia sveta bude ich ďalej burcovať a zjednocoa vať pre dosiahnutie cieľov odzbrojenia a uvoľnenia napätia vo svete. Spoločne s týmito našimi spojencami a spolubratmi budeme toto úsilie napomáhať. Nechceme prežívať rok 1980 a ďalšie roky s vidinou nového svetového požiaru. Našu nádej na trvalý mier a bezpečnosť ľudstva posilňuje a bude i naďalej posilňovať neúnavné úsilie a mierová iniciatíva Sovietskeho zväzu, ktorá má plnú podporu v našich srdciach, mysliach a činoch. Vstupujeme do roku 35. výročia oslobodenia našej vlasti a skončenia druhej svetovej vojny. Túžime a modlíme sa k Darcovi pokoja, aby tento rok i všetky ostatné roky boli „vládou pokoja a mieru“ u nás i na celom svete. O to sa tiež snažíme v našom Združení katolíckeho duchovenstva Pacem in terris a toto naše snaženie o život v mieri a bezpečí chceme vyjadriť i na našom II. federálnom zjazde vo februári 1980. Obraciáme sa s prosbou ku všetkým, predovšetkým k našim spolubratom, aby sme obetavou službou Bohu i ľuďom modlitbou i každodennou prácou prispievali k splneniu túžby celého ľudstva po spravodlivosti a mieri, ako nás k tomu povzbudzuje naša cirkev a naša vlasť. Za Združenie katolíckeho duchovenstva Pacem in terris ČSSR: Dr. ANTONÍN VESELÝ, predseda Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris ČSSR, Dr. GEJZA NAVRÁTIL, podpredseda Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem In terris ČSSR a predseda Združenia katolického duchovenstva Pacem in terris SSR, JOSE? HENDRICH, podpredseda Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris ČSSR a predseda Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris ČSR, ZDENÉK ADLER, ústredný tajomník Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris ČSSR, JÁN ZABÁK, tajomník Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris SSR, VINCENT RÉHOR, tajomník Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris ČSR. Dialóg, rozhovor s druhými, kaď ochotne počúvame, nechávame sa poučiť a nechceme stále presadzovať len svoju vôľu, je užitočnou a potrebnou výmenou myšlienok, ktorá mobilizuje a cibri vyšfijp duchovné a rozumové schopnosti človeka. Už pre túto vlastnosť patri dialóg medzi najvynikajúcejšie prejavy ľudskej činnosti a kultúry. Dialóg má sa skvieť jasnosťou a umiernenosťou. Pripomína nám to sám Pán Ježiš, ktorý hovorí: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mi 11, 29). (Z prvej encykliky pápeža Pavla VI. „Bccleslam sitám“ t tom, oka má cirkev plnit svoje poslanie v súčasnosti)