Katolícke Noviny, 1982 (XCVII/1-52)
1982-01-03 / No. 1
Na počiatku bolo Slovo... V prvom čítáni nám bohoslužba slova otvára knihu Ekleziastlkus, ktorá patrí k múdroslovným spisom Starého zákona. Je velmi podobná Knihe prísloví. Rozdiel Je najma v tom, že čo nájdeme v Prísloviach iba etručne, v Knihe syna Sirachovho Je podaná podrobnejšie. Ľud mal vždy vo velke) obľube poučné, múdre výpovede, ktoré i pri svojej stručnosti zapôsobia na myseľ. Ich najčastejšou formou Je podobenstvo alebo príslovie. Ich cieľom Je poučiť človeka o tom, ako sa má správať, aby Jeho počínanie bol milé Bohu i ľudom. Preto sa práve v knihe Ekleztastikus bázeň Božia menuje počiatkom múdrosti. Múdrosť tu vystupuje ako osobnosť. Je to zosobnená múdrosť Božia, ktorá vyšla z Jeho úst. jej prostredníctvom stvoril Boh všetko, a stopy múdrosti sa Javia v celom stvorení. Múdrosť bola pred všetkými vekmi a ani nikdy neprestane. Sú to vlastnosti večnosti Bože). V druhom čítaní sme v duchu v Efeze a s veriacimi tamojšej cirkevne] obce načúvame otcovským slovám sv. Pavla apoštola, ktorý v nich vyjadruje radosť, že prijali Kristovu blahozvesť. Ved on si Ich aj predurčil svojím dobrotivým rozhodnutím, aby sa stali Božími deťmi, na chválu a slávu Jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi. Apoštol im a nám všetkým želá Božieho Ducha múdrostí a zjavenia, osvietenie očí naše] mysle, aby sme vedeli a pochopovali, k akej nádeji nás povoláva, aké Je bohatstvo a sláva Jeho dedičstva určeného svätým. V evanjeliu načúvame vzletným slovám sv. Jána apoštola zo začiatku Jeho štvrtého evanjelia, ktoré v porovnaní s prvými troma ukazuje odlišný ráz, a to nielen v reči a slohu, ale aj v obsahu a náuke o osobe Ježiša Krista. Preto sa Jánovo evanjelium obyčajne nazýva „duchovným“, na rozdiel od prvých troch, Matúšovho, Markovho a Lukášovho, ktoré sa nazývajú „telesnými“. Zachycujú totiž viac ľudskú tvár Spasiteľa, kým Ján opisuje skôr Jeho Božskú, večnú prirodzenosť. Na začiatok občianskeho roka predpokladá nám teda cirkev slová, v ktorých Je to najkrajšie, čo kedy ľudský um mohol o Bohu myslieť a ľudská reč slovom vyjadriť. NOVÉ HROBY Dňa 18. decembra m. r. umrel v 78. roku života a 44. roku kňazstva lán H a n z 11 k, dekan n. o. v Chrášťanoch. Pochoval ho Zl. decembra Mana. dr. Ján Cížik, generálny vikár trnavský. Dňa 18. dec. m. r. umrel v 83. rokn svojho života a v 38. roku kňazstva Anton Székely, dekan, spr. tarnostl n. o. Pochoval ho 21. dec. v Humánnom IhDr. Štefan Onderko, košický ordinár. — Requlscant in pace. uaniiaitiimilttIHIIIIIIUililiitnsiaHltiaaHiiliaMIIIIIMIIHIHMaiiMIIIHMIIIIIIIfHMIIUIIIIIKIIIIIIIIMIIMIIIIIIStlIlltflimtilllMUtaavanitiasaalaitviiaill |IMIMINIIHnmintNlllfimitllltHINtlllllllilillllliaiaMlllllflllllllitii»llianWMMMIllMmiaiataaaaiiaM>saaiaaaa4aiiiaiaa>taaaaia>iiaaasaaMMM(MltlMIMSiat S* LITURGIA TÝŽDŇA^» ■••■mi ■•■■•■•••■•••■■■■•••■ ••■*•••■ f linifiniiui aaa4ar»aaia8aafaaiaaaaaaaaaaaattaaaataaaaaaaaaiaaaaaiaaaaaaiaaaaaaiNaaHaaaaaaaiaiaaaaataaaiiaaiaaaiiiaaiaa«aaaaiiaiiaa«aaaaaaaa«aaaat>ataaaaaaaaaaaa(taaaaiaaiatt4 inKiiiuiiiHmiiiuiiimiimimiimiiiiuiiiiiiiiiiiiimiuiiiinMniiiiiiiiiiiiiiiuiiiiiimMiiimiiiiilualiuilUUliiillimiiiiiiiiiiiiMiiiwtiM 3. Januára: DRUHA NEDEĽA PO NARODENÍ PANA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 56, Gl„ 1. čítanie „Božia múdrosť prebýva vo vyvolenom ľude“ (Ekll 24, 1—2; 12—16), 2. čítanie „Predurčili nás, aby sme skrze Ježiša boli prijatí za Jeho detí“ (Eí 1, 3—6; 16—18), evanjelium „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 1—18), Kr., pret. vianočná. HRIECH PRVÉHO ČLOVEKA neuškodil len Jemu samému, ale so všetkými svojimi následkami prešiel a] na Jeho potomkov. Prvý človek nezhrešil totiž len ako jednotlivec, ale zhrešil aj ako reprezentant celého ľudského pokolenia. Jeho hriech nebol teda len osobným hriechom, ale bol a] hriechom všeľudským. Preto dedením prechádza na všetkých Adamových potomkov, takže sa v ňom narodí každý človek, Hriech zdedený od prvého človeka volá sa dedičným hriechom. 4. Januára: PONDELOK VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 58, bez GI., čítanie „Kto sa narodil z Boha, nemôže hriešlť“ (1 Jn 3, 7—10), evanjelium „Našil sme Mesiáša“ (In 1, 35—42), bez Kr., pref. vianočná. O JESTVOVANÍ dedičného hriechu svedčí nám Písmo sváté. Žalmista hovorí: „V neprávostiach som sa zrodil a r hriechu ma počala moja mat...“ AJ sv. Pavol píše, že v Adamovi sme všetci zhrešili. Pán vyhlásil, že kto sa nenarodí z vody a Ducha Svätého, nemôže vojsť do královstva Božieho. O Jestvovaní dedičného hriechu nám svedčí a] ústne podanie. Orlgenes píše, že nikto nie Je čistý bez poškvrny, ani dieťa, ktorého život na zemi trvá ešte len Jeden deň. Sv. Augustín pripomína, že cirkev verila v dedičný hriech od najstarších čias. 5. Januára: UTOROK VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rimsky misál,, str. 59, bez 01., čítanie „Prešli sme zo smrti do života, pretože milujeme bratov“ (1 Jn 3, 11—21), evanjelium „Ty st Syn Boži, ty sl Král Izraela“ (Jn 1, 43—51), bez Kr., pref. vianočná. AJ ĽUDSKÍ ROZUM pripúšťa Jestvovanie dedičného hriechu. Poukazuje na to, že deti dedia po rodičoch slávu alebo hanbu, majetok alebo dlhy. Cirkev na Tridentskom sneme vyhlásila, že dedičný hriech neuškodil len Adamovi, ale aj Jeho potomkom a že na potomkov Adamových prechádza nielen následok prvého hriechu, ale a] sám hriech. Od dedičného hriechu bola uchránená Jedine Panna Mária. S. Januára, streda: ZJAVENIE PANA; rúcho biele. — Slávnosť. — Rímsky misál, str. 68, GI., 1. čítanie „Pánova velebnosť žiari nad tebou“ (Iz 60, 1—6), 2. čítanie „Teraz sa stalo zjavným, že а) pohania sú spoludedičml prlslúbenla“ (Ef 3, 2—3a; 5—6), evanjelium „Prišli sme z Východu pokloniť sa Královi“ (Mt 2, 1—12), Kr„ pref. vlastná. DEDIČNÝ HRIECH prechádza na všetkých ludt vzhladom na ich spoločný pôvod od prvého človeka. Ak sa aj vyskytujú rozdiely medzi ludskýml plemenami, nevyvracajú Jednotnosť ludstva. Telesné rozdiely v pleti, vlasoch, postave a lebke sú podmienené podnebím a Inými okolnosťami, ale nie sú podstatné. Vyskytujú sa aj medzi Európanmi, ba často a] medzi bratmi a sestrami. Na základe týchto rozdielov nemožno popierať Jednotnosť ľudstva. 7. januára: ŠTVRTOK VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 62, bez Gl., čítanie „Skúmajte duchov, čl sú z Boha“ (1 Jn 3, 22—4, б) , evanjelium „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 12—17; 23—25), baz Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. Alebo Spomienka: SV. RAJMUND Z PENYAFORTU, kňaz; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 623, bez Gl., čítanie ako vyššie, bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. NAJLEPŠÍM DORAZOM Jednotnosti Iudstva Je podstatná zhoda medzi všetkými ludskýml plemenami. Ľudia všetkých plemien majú totiž rovnakú telesnú sústavu, rovnaký počet kostt a svalov, rovnaké dýchacie a zažívacie ústroje, rovnaké množstvo zubov, rovnaký mozog, rovnakú telesnú teplotu, rovnaký tep, rovnaké hlavné telesné a duševné vlastnosti, rovnaké náklonnosti a vášne. Môžu medzi sebou uzavierať manželstvo, dávajú život deťom a pod. 8. Januára: PIATOK VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 64, bez Gl., čítania „Boh Je láska“ (1 Jn 4, 7—10), evanjelium „Rozmnožením chlebov Ježiš ukazuje, že ]• prorok“ (Mk 6, 34—44), bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. U VŠETKÝCH STARÝCH NÁRODOV sú legendy o hadovi zvodcovi. Podlá perzskej Zend-Avesty zlý duch Ahriman premenil sa na zvodného hada. V Japonsku Je tradícia, že pôvodcom zla ]e had. Na kameňoch starého Mexika vyobrazený Ja vedia ženy had. Grécky dramatik Alschylos rozpráva o pôvodne] vlne. Kelti, Egypťania a Indovia verili, že sa duša musia vtelovaf za nejakú predošlú pôvodnú vlnu. U Grékov ]e známa tradícia titanov, ktorí sa vzbúrili proti Bohu. U všetkých starých národov boli aj očisty dletok, ktoré predpokladajú vedomie o zdedenej vine. O takejto všeobecnej vlne píše Seneca a Plutarch. U Indov zápas! žena s hadom. U Grékov žana Pandora zavlnila zlo. V „Knihe stvorení“ nájdeme v prastarých časoch v Strednej Amerike rozprávanie o nadprirodzenom stave prvých ludl, ktorého boli pozbavení vlastnou vlnou. Odkiaľ to všetko? Ako Je to možné, že všetky staré národy, blízke k počiatkom Iudstva, vedia rovnako o páde prvých TudI? Predpokladá to skutočnú udalosti 9. Januára: SOBOTA VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 65, bez Gl., čítanie „Keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás“ (1 Jn 4, 11—18), evanjelium „Videli ho kráčať po mori“ (Mk 6, 45—52), bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. ADAM A EVA svojím hriechom stratili milosť posväcujúcu a následkom toho sa už nemali dostať do neba. Prirodzené ludské sily totiž nepostačujú na dosiahnutie nadprirodzene) blaženosti. Adam a Eva svojim hriechom, neposlušnosťou, nekonečne urazili Pána Boha a za túto urážku mu nemohli poskytnúť primerané, nekonečné zadosťučinenie. A keby mu a] bolt poskytli akékolvek zadosťučinenie, Pán Boh ho nemusel od nich prijať a nemusel ím vrátiť posväcujúcu milosť, o ktorú dobrovoľne priniesli seba, a) svojich potomkov. Pán Boh sa však zmiloval nad nimi a nad všetkými lucfmi a sľúbil lm Vykupiteľa, aby za nich zadosťučinil a znovu tm vydobyl stratenú milosť posväcujúcu. Vykupiteľa prisľúbil Boh prvým ludom už slovami Protoevanjella v raji. Prisľúbenie neskoršie opakoval Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi, Mojžišovi, Dávidovi a prorokom. V Starom zákone Je vela proroctiev o pôvode, rodisku, čase, zázrakoch, umučení, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení Vykupiteľa. 18. januára, Prvá nedela obdobia „cez rok“: KRST KRISTA PANA; rúcho biele. — Sviatok. — Rímsky misál, str. 70, Gl„ 1. čítanie „Hla, môj služobník, v ktorom sa ml zalúbllo“ (Iz 42, 1—4; 6—7), 2. čítanie „Boh pomazal Ježiša Duchom Svätým“ (Sk 10, 34—38), evanjelium „Ty sl môj milovaný Syn“ (Mk 1, 7—11), Kr., preť. vlastná. DRUHA NEDEĽA PO NARODENÍ PANA - B I. ČÍTANIE (Ekti 24, 1—2; 12—18) Múdrosť sa chváli sama, aj n Boha má česť a uprostred svojho ľudu slávu, otvára ústa v zhromaždení Najvyššieho a vyvyšuje sa pred jeho zástupmi. Tvorca všetkého dal mi rozkaz, môj Stvoriteľ určil miesto pre môj stan. Povedal ml: „Prebývaj v Jakubovi, v Izraeli maj svoje dedičstvo a medzi svojimi vyvolenými zapusť korene. Pred vekmi, na počiatku ma stvoril a budem trvať naveky. Pred nim vo svätom stane konala som službu a potom na Slona dostala som sídlo. V meste, ktoré on miluje, našla som svoje bývanie, nad Jeruzalemom dal ml právomoc. V ľude plnom slávy zapustila som korene, v Pánovom podiele je moje dedičstvo. II. ČÍTANIE (Ef 1, 3-6; 15-18) Nech Je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal a zahrnul nebeskými duchovnými darmi. V ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske. On nás svojim dobrotivým rozhodnutím predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krisťa stali jeho deťmi na chválu a slávu Jeho milosti, ktorou nás obdarí! vo svojom milovanom Synovi. Preto aj la odvtedy, čo som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske voči všetkým svätým, neprestávam za vás ďakovať, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách. Nech vém Boh nášho Pána Jež>ša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vašej mysle aby ste vedeli, k akej nádeji vás povoláva, aké Je bohatstvo a sláva jeho dedičstva určeného svätým. EVANJELIUM (Jn 1, 1—18) Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetka vzniklo skrze neho e bez neho nič nevzniklo z toho, čo vzniklo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bolo na svete a svet vznikol skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišlo ku svojim, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi: tým, čo nverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle človeka, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami a my sme uvideli jeho slávu,' slávu, akú má od Otca Jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. AJ POŽEHNANIE BOŽIE BUDEME POTREBOVAŤ Na počiatku nového roka si chceme uvedomiť, že náš život vo svojej mnohotvárnosti a v dosial netušených možnostiach rozvoja je závislý aj od každého z nás. Chceme si tiež ujasniť v mysliach, čo bude v tomto roku Boh žiadať od nás. Rozlúčili sme sa so starým rokom. Pre každého to bol ten istý rok čo do počtu dní. A predsa, aký to bol rozdielny rok pre každého z nás. Preto nie div, že jeden ho žehná, iný bý ha najradšej výtrel z kroniky svojho života. Jeden sa obzerá dozadu s radostným pocitom, iný zas s veľkým sklamaním. Niekto si vzdychne: „Bože mô], prečo to tak muselo byť, prečo to tak muselo dopadnúť?“ Vidíme teda, ža v uplynulom roku boli rovnaké dni, ale rozdielne životné okamihy. Nech by však naše pocity v silvestrovský večer boli akokoľvek odlišné, predsa jedno je spoločné všetkým; Všetci sme sa rozlúčili s jedným rokom nášho života. Zanechali sme ho za sebou so všetkými možnosťami i odriekaniami, so všetkým tým, čo z týchto možností urobilo naše srdce lakomým alebo veľkodušným. V tej chvíli sme si azda uvedomili, že sme na zemi iba hosťami a putujeme po nej bez oddychu, s mnohými ťažkosťami, do večnej vlasti. V tomto spoločnom priznaní sme všetci navzájom bratia, sestry, životní druhovia. Patríme nerozlučne dovedna. Spoločne sme sa rozlúčili s kúskom svojho života. Nech je už akokoľvek, uplynulý rok je zapísaný v knihe života. Od toho času, kedy Boh prišiel na zem, nemôže človek povedať, že jeho život nemá zmysel. V živote Ježiša Krista, Bohočloveka, bolo a] detstvo, aj plač, aj práca, aj muky, aj smrť, ale bolo aj zmŕtvychvstanie a konečné víťazstvo. Kristus, ktorý sa narodil a žil na tejto zemi, nežil pre seba samého, odizolované od nás, od tohto sveta a jeho problémov. Boh chcel ako hovorí sv. Pavol, — zmieriť v ňom všetko. Dejiny Ježišovho života sa teda môžu stať dejinami života každého človeka. V živote nejedného veriaceho človeka umierajú rozličné ľudské nádeje, mladosť, krása, zdravie, sily, schopnosti, možnosti uplatnenia, dobré vzťahy, priateľstvá a vďačnosti od tých, pre ktorých sa žilo a pracovalo. Ale prichádzajú potom roky staroby, choroby, trápení a rozmanitých protivenstiev a prekvapený človek sa pýta: Kde je zmysel toho všetkého, cez čn som musel prejsť? Kristus dáva odpoveď. Aj v ňom umierala nejedna nádej — nádej detstva, mľadosti, dobrobytu, aj on bol chudobný, strácal mladé roky, hynula v ňom nádej záchrany života, záchrany mnohých, čo ho nechápali. Umieral neznámy, opustený. Ale v každej tejto zdanlivo stratenej nádeji ostalo znamenie nesmrteľnosti. Vlastne umieraním týchto všetkých hlbokých, prirodzených ľudských nádejí Kristus vykupoval a a kriesil k životu tú najväčšiu nádej každého človeka, nádej večného života, v ktorej sa splnia tie najsmelšie a najväčšie nádeje, aké môže mať v sebe ľndské srdce. Naozaj so zvláštnym pocitom sme vstúpili do prvých dni ďalšieho roka. A prvá otázka, ktoré prebehla našou mysľou, bola asi táto: „Aký bude tento nový rok? Co nám on prinesie?“ Otázky, na ktoré si nevieme dať odpoveď. Máme azda preto malomyseľnieť? To rozhodne nie! Každé znepokojovaný seba r'abo iných by bolo nekresťanské. Kresťan vykročí do nového rokn spokojne, s vierou a dôverou v Božiu pnmoc (perov. Flp 4, 13). Náš život je cesta, na ktorej sa v uskutoční naša spása, a to nielen stná, ale aj mnohých iných. Tých 3G5 dní sa môže stať úsekom cesty našej spňsy, keď ich prijmeme z Božích rúk a budeme stále s ním kráčať. Pohľadom na Božské Dieťa v jasliach posilnime si svoju vieru a nádej v jeho pomoc. Veď „Boh vzbudí) svojho Syna a poslal ho, aby nás požehnal, ak sa každý z nás odvráti od svojej neprávosti“. Na túto jeho lásku myslíme v radostiach i starostiach nastávajúceho roka, aby smp ho mohli s radosťou očakávať pri Jeho druhom príchode. Keď cirkev ustanovila slávnosť Bohorodičky na počiatku roka, čo iného mohla chcieť, než aby Boh žehnal cirkev a celý svet pre svätú Panna, ktorú miloval, keď ju vyvolil za matku svojho Syna. Ak cirkev žehná boží ľud na přímluvu sv. Panny, ktorú vzýva novoročnou slávnosťou, tak teda žehná nás sám Boh a poskytuje nám pomoc, ktorú budeme zaiste potrebovať. Ak chceme ako kresťania náležíte zvládnuť nový rok, dobre sa pozrime na tú Ženu, ktorá nám svojím životom ukázala dokonalé nasledovanie Krista a súčasne nám dáva spoznať, že jedine samo nasledovanie Krista je schopné dať životu človeka zmysel a veľkosť. Nestrácajme zo zreteľa, že nový rok Je ešte prázdny, ale máme ho všetci naplniť. Leží tu pred nami ako kus hliny v rukách hrnčiara. Máme šance, aby sme z tejto hliny vytvorili umelecké dielo. Nenechajme krčah nového roka prázdnym, ani ho nenaplňujme hocakým haraburdím. Istá legenda hovorí, že pred Boha predstúpil namýšlený človek, ukázal mu svoje ruky a povedal: „Bože, pozri, mám čisté ruky!“ Boh mu povedal: . Rukv máš síce čisté, ale prázdne." Krčah svojho života máme naplňať vierou, nádejou a láskou, teda tými pokladmi, ktoré môžu obstáť aj pred Bohom. Ďalej trpezlivosťou v rozlič ných ťažkostiach a úzkostiach, sebazaprením a drobnými obetami. Máme teda možnosť každý pracovať v novom roku prospěšně pre všetkých, ako nás napomína sv. Pavol v liste GaJaťanom: „Robte dobre všetkým, kým ešte máte čas“ (6, 10). Pod ochranou Bohorodičky, naplnení pravou vianočnou radosťou, nádejou a pokojom, vykročili sme do roku 1982, v ktorom chceme ešte s väčším elánom pracovať nielen na spáse svojich duší, duší našich bratov a sestier v Pánovi, na povznesení nášho kresťanského života, ale a i na zveľaďovaní spoločného dobra na Sej pozemskej vlasti. STEFAN GARAJ ordinár spišský MENLIVÉ ČASTI svätej omše 0VODNÝ SPEV: Keď sa všetko pohrúžilo do hlbokého mlčania a noc došla do polovice svoje] cesty, tvoje všemohúca slovo, Pane, zostúpilo z neha, z krá:ovského trůnu. RESPONZÖRIOVS ŽALM: R/. Slovo sa telom stale a prebývala medzi nami. Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslava), Sien, svojho Boha. Lebo upevnil závory tvojich brán a požehnal tvojich synov v tebe. — R/. Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, sýti ťa najlepšou pšenicou. Svoj rozkaz na zem zosiela; rýchla sa širi Jeho slova. - R/. On svoje slovo zvestuje Jakubovi, svo- Je zákony a prikázania Izraelovl. Nero-i nil tak Iným národom, nezjavil lm svoje zámery. — R/. ALELUJOV? VERS: Aleluja. — Sláva ti, Kriste; teba ohlasovali národom; sláva ti, Kriste, v teba uveril svet. — Aleluja. SPOLOČNÁ MODLITBA: Milovaní bratia a sestry, zložme sl ruky k modlitbe a prosme Pána Ježiša, aby nás žehnal a ochraňoval; veď on ja večná Slovo, ktorá sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Pane Ježiša, pomáhaj svojmn námestníkovi pápežovi Jánovi Pavlovi U. a všetkým biskupom, aby boli vernými správcami tvojich tajomstiev. — B.: Prosíme ťa, vyslyš nás. Udeľ nám i celému svetu pokoj, ktorý pri tvojom narodení zvestovali anjeli. Vyslyš trpiacich a pokúšaných, čo nábožne a s úctou vzývajú tvoje svätá meno. Obnov nás Pane, aby srna si živšie nvedomili svoje znovuzrodenie v krste. Pane Ježišu, Syn Márie Panny, vyslyš naše prosby a daj nám pocítiť, ža si medzi nami a že náš žehnáš a ochraňuješ. Lebo ty žiješ a kraluješ na veky vekov. SPEV NA PRIJÍMANIE: Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. KŇAZSKÉ JUBILEA Dňa 3. Jatt- sa dožíva 75 rokov Štefan S a m £ k, kanonik, spr. farností v Lednici. Dňa 6. Jan. oslávi životnú sedemdesiatku prof. dr. Anton Šurjanský, n. o. v Bratislave. Nezabudnime na Jubilantov v modlitbách! DOKTORÁT H. C. MATKE TEREZE Pri spomienke 20. výročia otvorenia lekárskej fakulty katolíckej univerzity Božského Srdca v Ríme udelili matke Tereze z Kalkaty doktorát teológie honoris causa zo všeobecného lekárstva a chirurgie. Svätý Otec pri tejto príležitosti poslal matke Tereze vlastnoručne písaný blahoprajný list. Vyjadruje v ňom živú radosť z vysokého poctenia, ktorého sa Je] dostalo. Pripomína cief, pre ktorý bola založená lekárska fakulta, t. J. službu v láske, ktorá sa nezastavuje len pri tele, ale zasahuje aj ducha, aby zapálila plameň nádeje v nadprirodzený svet kresťanských hodnôt. Poukazuje tiež na živú kresťanskú vieru, o ktorej matka Tereza vydáva svedectvo v službe blížnym, najmä umierajúcim, chorým, chudobným a opusteným. NARODENIE — v kostole so. Egida o Bardejove