Katolícke Noviny, 1982 (XCVII/1-52)

1982-01-03 / No. 1

Na počiatku bolo Slovo... V prvom čítáni nám bohoslužba slova otvára knihu Ekleziastlkus, kto­rá patrí k múdroslovným spisom Sta­rého zákona. Je velmi podobná Kni­he prísloví. Rozdiel Je najma v tom, že čo nájdeme v Prísloviach iba etručne, v Knihe syna Sirachovho Je podaná podrobnejšie. Ľud mal vždy vo velke) obľube poučné, múdre vý­povede, ktoré i pri svojej stručnosti zapôsobia na myseľ. Ich najčastej­šou formou Je podobenstvo alebo prí­slovie. Ich cieľom Je poučiť človeka o tom, ako sa má správať, aby Jeho počínanie bol milé Bohu i ľudom. Preto sa práve v knihe Ekleztastikus bázeň Božia menuje počiatkom múd­rosti. Múdrosť tu vystupuje ako osob­nosť. Je to zosobnená múdrosť Bo­žia, ktorá vyšla z Jeho úst. jej pro­stredníctvom stvoril Boh všetko, a stopy múdrosti sa Javia v celom stvo­rení. Múdrosť bola pred všetkými vekmi a ani nikdy neprestane. Sú to vlastnosti večnosti Bože). V druhom čítaní sme v duchu v Efeze a s veriacimi tamojšej cirkev­ne] obce načúvame otcovským slovám sv. Pavla apoštola, ktorý v nich vy­jadruje radosť, že prijali Kristovu blahozvesť. Ved on si Ich aj predur­čil svojím dobrotivým rozhodnutím, aby sa stali Božími deťmi, na chválu a slávu Jeho milosti, ktorou nás ob­daril vo svojom milovanom Synovi. Apoštol im a nám všetkým želá Bo­žieho Ducha múdrostí a zjavenia, osvietenie očí naše] mysle, aby sme vedeli a pochopovali, k akej nádeji nás povoláva, aké Je bohatstvo a slá­va Jeho dedičstva určeného svätým. V evanjeliu načúvame vzletným slo­vám sv. Jána apoštola zo začiatku Jeho štvrtého evanjelia, ktoré v po­rovnaní s prvými troma ukazuje od­lišný ráz, a to nielen v reči a slohu, ale aj v obsahu a náuke o osobe Je­žiša Krista. Preto sa Jánovo evanje­lium obyčajne nazýva „duchovným“, na rozdiel od prvých troch, Matúšov­ho, Markovho a Lukášovho, ktoré sa nazývajú „telesnými“. Zachycujú to­tiž viac ľudskú tvár Spasiteľa, kým Ján opisuje skôr Jeho Božskú, večnú prirodzenosť. Na začiatok občianske­ho roka predpokladá nám teda cir­kev slová, v ktorých Je to najkrajšie, čo kedy ľudský um mohol o Bohu myslieť a ľudská reč slovom vyjadriť. NOVÉ HROBY Dňa 18. decembra m. r. umrel v 78. roku života a 44. roku kňazstva lán H a n z 11 k, dekan n. o. v Chrášťanoch. Pochoval ho Zl. decembra Mana. dr. Ján Cížik, generálny vikár trnavský. Dňa 18. dec. m. r. umrel v 83. rokn svojho života a v 38. roku kňazstva An­ton Székely, dekan, spr. tarnostl n. o. Pochoval ho 21. dec. v Humánnom IhDr. Štefan Onderko, košický ordinár. — Requlscant in pace. uaniiaitiimilttIHIIIIIIUililiitnsiaHltiaaHiiliaMIIIIIMIIHIHMaiiMIIIHMIIIIIIIfHMIIUIIIIIKIIIIIIIIMIIMIIIIIIStlIlltflimtilllMUtaavanitiasaalaitviiaill |IMIMINIIHnmintNlllfimitllltHINtlllllllilillllliaiaMlllllflllllllitii»llianWMMMIllMmiaiataaaaiiaM>saaiaaaa4aiiiaiaa>taaaaia>iiaaasaaMMM(MltlMIMSiat S* LITURGIA TÝŽDŇA^» ■••■mi ■•■■•■•••■•••■■■■•••■ ••■*•••■ f linifiniiui aaa4ar»aaia8aafaaiaaaaaaaaaaaattaaaataaaaaaaaaiaaaaaiaaaaaaiaaaaaaiNaaHaaaaaaaiaiaaaaataaaiiaaiaaaiiiaaiaa«aaaaiiaiiaa«aaaaaaaa«aaaat>ataaaaaaaaaaaa(taaaaiaaiatt4 inKiiiuiiiHmiiiuiiimiimimiimiiiiuiiiiiiiiiiiiimiuiiiinMniiiiiiiiiiiiiiiuiiiiiimMiiimiiiiilualiuilUUliiillimiiiiiiiiiiiiMiiiwtiM 3. Januára: DRUHA NEDEĽA PO NARO­DENÍ PANA; rúcho biele. — Rímsky mi­sál, str. 56, Gl„ 1. čítanie „Božia múd­rosť prebýva vo vyvolenom ľude“ (Ekll 24, 1—2; 12—16), 2. čítanie „Predurčili nás, aby sme skrze Ježiša boli prijatí za Jeho detí“ (Eí 1, 3—6; 16—18), evan­jelium „Slovo sa telom stalo a prebýva­lo medzi nami“ (Jn 1, 1—18), Kr., pret. vianočná. HRIECH PRVÉHO ČLOVEKA neuškodil len Jemu samému, ale so všet­kými svojimi následkami prešiel a] na Jeho potomkov. Prvý človek nezhrešil totiž len ako jednotlivec, ale zhrešil aj ako reprezentant celého ľudského pokolenia. Jeho hriech nebol teda len osobným hriechom, ale bol a] hriechom všeľudským. Preto dedením prechádza na všetkých Adamových potomkov, tak­že sa v ňom narodí každý človek, Hriech zdedený od prvého človeka volá sa de­dičným hriechom. 4. Januára: PONDELOK VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rímsky mi­sál, str. 58, bez GI., čítanie „Kto sa na­rodil z Boha, nemôže hriešlť“ (1 Jn 3, 7—10), evanjelium „Našil sme Mesiáša“ (In 1, 35—42), bez Kr., pref. vianočná. O JESTVOVANÍ dedičného hrie­chu svedčí nám Písmo sváté. Žalmista hovorí: „V neprávostiach som sa zrodil a r hriechu ma počala moja mat...“ AJ sv. Pavol píše, že v Adamovi sme všetci zhrešili. Pán vyhlásil, že kto sa nenarodí z vody a Ducha Svätého, ne­môže vojsť do královstva Božieho. O Jestvovaní dedičného hriechu nám sved­čí a] ústne podanie. Orlgenes píše, že nikto nie Je čistý bez poškvrny, ani die­ťa, ktorého život na zemi trvá ešte len Jeden deň. Sv. Augustín pripomína, že cirkev verila v dedičný hriech od naj­starších čias. 5. Januára: UTOROK VIANOČNÉHO OB­DOBIA; rúcho biele. — Rimsky misál,, str. 59, bez 01., čítanie „Prešli sme zo smrti do života, pretože milujeme bra­tov“ (1 Jn 3, 11—21), evanjelium „Ty st Syn Boži, ty sl Král Izraela“ (Jn 1, 43—51), bez Kr., pref. vianočná. AJ ĽUDSKÍ ROZUM pripúšťa Jestvovanie dedičného hriechu. Pouka­zuje na to, že deti dedia po rodičoch slávu alebo hanbu, majetok alebo dlhy. Cirkev na Tridentskom sneme vyhlási­la, že dedičný hriech neuškodil len Adamovi, ale aj Jeho potomkom a že na potomkov Adamových prechádza nielen následok prvého hriechu, ale a] sám hriech. Od dedičného hriechu bola uchránená Jedine Panna Mária. S. Januára, streda: ZJAVENIE PANA; rúcho biele. — Slávnosť. — Rímsky mi­sál, str. 68, GI., 1. čítanie „Pánova ve­lebnosť žiari nad tebou“ (Iz 60, 1—6), 2. čítanie „Teraz sa stalo zjavným, že а) pohania sú spoludedičml prlslúbenla“ (Ef 3, 2—3a; 5—6), evanjelium „Prišli sme z Východu pokloniť sa Královi“ (Mt 2, 1—12), Kr„ pref. vlastná. DEDIČNÝ HRIECH prechádza na všetkých ludt vzhladom na ich spo­ločný pôvod od prvého človeka. Ak sa aj vyskytujú rozdiely medzi ludskýml plemenami, nevyvracajú Jednotnosť lud­­stva. Telesné rozdiely v pleti, vlasoch, postave a lebke sú podmienené podne­bím a Inými okolnosťami, ale nie sú podstatné. Vyskytujú sa aj medzi Euró­panmi, ba často a] medzi bratmi a ses­trami. Na základe týchto rozdielov ne­možno popierať Jednotnosť ľudstva. 7. januára: ŠTVRTOK VIANOČNÉHO OBDOBIA; rúcho biele. — Rímsky mi­sál, str. 62, bez Gl., čítanie „Skúmajte duchov, čl sú z Boha“ (1 Jn 3, 22—4, б) , evanjelium „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 12—17; 23—25), baz Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianoč­ná. Alebo Spomienka: SV. RAJMUND Z PENYAFORTU, kňaz; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 623, bez Gl., čítanie ako vyššie, bez Kr., pref. o Zjavení Pá­na alebo vianočná. NAJLEPŠÍM DORAZOM Jednot­nosti Iudstva Je podstatná zhoda medzi všetkými ludskýml plemenami. Ľudia všetkých plemien majú totiž rovnakú te­lesnú sústavu, rovnaký počet kostt a svalov, rovnaké dýchacie a zažívacie ústroje, rovnaké množstvo zubov, rov­naký mozog, rovnakú telesnú teplotu, rovnaký tep, rovnaké hlavné telesné a duševné vlastnosti, rovnaké náklonnos­ti a vášne. Môžu medzi sebou uzavierať manželstvo, dávajú život deťom a pod. 8. Januára: PIATOK VIANOČNÉHO OB­DOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 64, bez Gl., čítania „Boh Je láska“ (1 Jn 4, 7—10), evanjelium „Rozmnože­ním chlebov Ježiš ukazuje, že ]• pro­rok“ (Mk 6, 34—44), bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. U VŠETKÝCH STARÝCH NÁ­RODOV sú legendy o hadovi zvodco­vi. Podlá perzskej Zend-Avesty zlý duch Ahriman premenil sa na zvodného ha­da. V Japonsku Je tradícia, že pôvod­com zla ]e had. Na kameňoch starého Mexika vyobrazený Ja vedia ženy had. Grécky dramatik Alschylos rozpráva o pô­vodne] vlne. Kelti, Egypťania a Indovia verili, že sa duša musia vtelovaf za ne­jakú predošlú pôvodnú vlnu. U Grékov ]e známa tradícia titanov, ktorí sa vzbú­rili proti Bohu. U všetkých starých ná­rodov boli aj očisty dletok, ktoré pred­pokladajú vedomie o zdedenej vine. O takejto všeobecnej vlne píše Seneca a Plutarch. U Indov zápas! žena s hadom. U Grékov žana Pandora zavlnila zlo. V „Knihe stvorení“ nájdeme v prasta­rých časoch v Strednej Amerike roz­právanie o nadprirodzenom stave pr­vých ludl, ktorého boli pozbavení vlast­nou vlnou. Odkiaľ to všetko? Ako Je to možné, že všetky staré národy, blízke k počiatkom Iudstva, vedia rovnako o páde prvých TudI? Predpokladá to sku­točnú udalosti 9. Januára: SOBOTA VIANOČNÉHO OB­DOBIA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 65, bez Gl., čítanie „Keď sa milu­jeme navzájom, Boh ostáva v nás“ (1 Jn 4, 11—18), evanjelium „Videli ho krá­čať po mori“ (Mk 6, 45—52), bez Kr., pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. ADAM A EVA svojím hriechom stratili milosť posväcujúcu a následkom toho sa už nemali dostať do neba. Pri­rodzené ludské sily totiž nepostačujú na dosiahnutie nadprirodzene) blaženosti. Adam a Eva svojim hriechom, neposluš­nosťou, nekonečne urazili Pána Boha a za túto urážku mu nemohli poskytnúť primerané, nekonečné zadosťučinenie. A keby mu a] bolt poskytli akékolvek za­dosťučinenie, Pán Boh ho nemusel od nich prijať a nemusel ím vrátiť posvä­cujúcu milosť, o ktorú dobrovoľne pri­niesli seba, a) svojich potomkov. Pán Boh sa však zmiloval nad nimi a nad všetkými lucfmi a sľúbil lm Vykupiteľa, aby za nich zadosťučinil a znovu tm vy­dobyl stratenú milosť posväcujúcu. Vy­kupiteľa prisľúbil Boh prvým ludom už slovami Protoevanjella v raji. Prisľúbe­nie neskoršie opakoval Abrahámovi, Izá­kovi, Jakubovi, Mojžišovi, Dávidovi a prorokom. V Starom zákone Je vela pro­roctiev o pôvode, rodisku, čase, zázra­koch, umučení, zmŕtvychvstaní a nane­bovstúpení Vykupiteľa. 18. januára, Prvá nedela obdobia „cez rok“: KRST KRISTA PANA; rúcho biele. — Sviatok. — Rímsky misál, str. 70, Gl„ 1. čítanie „Hla, môj služobník, v ktorom sa ml zalúbllo“ (Iz 42, 1—4; 6—7), 2. čítanie „Boh pomazal Ježiša Duchom Svätým“ (Sk 10, 34—38), evanjelium „Ty sl môj milovaný Syn“ (Mk 1, 7—11), Kr., preť. vlastná. DRUHA NEDEĽA PO NARODENÍ PANA - B I. ČÍTANIE (Ekti 24, 1—2; 12—18) Múdrosť sa chváli sama, aj n Boha má česť a uprostred svojho ľudu slávu, otvára ústa v zhromaždení Najvyššieho a vyvyšuje sa pred jeho zástupmi. Tvorca všetkého dal mi rozkaz, môj Stvoriteľ určil miesto pre môj stan. Povedal ml: „Prebývaj v Jakubovi, v Izraeli maj svoje dedič­stvo a medzi svojimi vyvolenými zapusť korene. Pred vekmi, na počiat­ku ma stvoril a budem trvať naveky. Pred nim vo svätom stane konala som službu a potom na Slona dostala som sídlo. V meste, ktoré on milu­je, našla som svoje bývanie, nad Jeruzalemom dal ml právomoc. V ľude plnom slávy zapustila som korene, v Pánovom podiele je moje dedičstvo. II. ČÍTANIE (Ef 1, 3-6; 15-18) Nech Je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal a zahrnul nebeskými duchovnými darmi. V ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske. On nás svojim dobrotivým rozhodnutím pred­určil, aby sme sa skrze Ježiša Krisťa stali jeho deťmi na chválu a slávu Jeho milosti, ktorou nás obdarí! vo svojom milovanom Synovi. Preto aj la odvtedy, čo som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske voči všetkým svätým, neprestávam za vás ďakovať, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách. Nech vém Boh nášho Pána Jež>ša Krista, Otec slávy, dá Du­cha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vašej mysle aby ste vedeli, k akej nádeji vás povoláva, aké Je bohatstvo a sláva jeho dedičstva určeného svätým. EVANJELIUM (Jn 1, 1—18) Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetka vzniklo skrze neho e bez neho nič nevzniklo z toho, čo vzniklo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bolo na svete a svet vznikol skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišlo ku svojim, a vlastní ho neprijali. Ale tým, kto­rí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi: tým, čo nverili v jeho me­no, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle človeka, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami a my sme uvideli jeho slávu,' slávu, akú má od Otca Jednorodený Syn, plný milosti a prav­dy. AJ POŽEHNANIE BOŽIE BUDEME POTREBOVAŤ Na počiatku nového roka si chce­me uvedomiť, že náš život vo svojej mnohotvárnosti a v dosial netuše­ných možnostiach rozvoja je závislý aj od každého z nás. Chceme si tiež ujasniť v mysliach, čo bude v tomto roku Boh žiadať od nás. Rozlúčili sme sa so starým rokom. Pre každého to bol ten istý rok čo do počtu dní. A predsa, aký to bol rozdielny rok pre každého z nás. Preto nie div, že jeden ho žehná, iný bý ha najradšej výtrel z kroniky svojho života. Jeden sa obzerá do­zadu s radostným pocitom, iný zas s veľkým sklamaním. Niekto si vzdychne: „Bože mô], prečo to tak muselo byť, prečo to tak muselo do­padnúť?“ Vidíme teda, ža v uplynulom roku boli rovnaké dni, ale rozdielne ži­votné okamihy. Nech by však naše pocity v silvestrovský večer boli ako­koľvek odlišné, predsa jedno je spo­ločné všetkým; Všetci sme sa rozlú­čili s jedným rokom nášho života. Zanechali sme ho za sebou so všet­kými možnosťami i odriekaniami, so všetkým tým, čo z týchto možností urobilo naše srdce lakomým alebo veľkodušným. V tej chvíli sme si az­da uvedomili, že sme na zemi iba hosťami a putujeme po nej bez od­dychu, s mnohými ťažkosťami, do večnej vlasti. V tomto spoločnom pri­znaní sme všetci navzájom bratia, sestry, životní druhovia. Patríme ne­rozlučne dovedna. Spoločne sme sa rozlúčili s kúskom svojho života. Nech je už akokoľvek, uplynulý rok je zapísaný v knihe života. Od toho času, kedy Boh prišiel na zem, nemôže človek povedať, že jeho život nemá zmysel. V živote Ježiša Krista, Bohočloveka, bolo a] detstvo, aj plač, aj práca, aj muky, aj smrť, ale bolo aj zmŕtvychvstanie a koneč­né víťazstvo. Kristus, ktorý sa naro­dil a žil na tejto zemi, nežil pre se­ba samého, odizolované od nás, od tohto sveta a jeho problémov. Boh chcel ako hovorí sv. Pavol, — zmie­riť v ňom všetko. Dejiny Ježišovho života sa teda môžu stať dejinami ži­vota každého človeka. V živote ne­jedného veriaceho človeka umiera­jú rozličné ľudské nádeje, mladosť, krása, zdravie, sily, schopnosti, mož­nosti uplatnenia, dobré vzťahy, pria­teľstvá a vďačnosti od tých, pre kto­rých sa žilo a pracovalo. Ale prichá­dzajú potom roky staroby, choroby, trápení a rozmanitých protivenstiev a prekvapený človek sa pýta: Kde je zmysel toho všetkého, cez čn som musel prejsť? Kristus dáva odpoveď. Aj v ňom umierala nejedna nádej — nádej detstva, mľadosti, dobroby­­tu, aj on bol chudobný, strácal mla­dé roky, hynula v ňom nádej záchra­ny života, záchrany mnohých, čo ho nechápali. Umieral neznámy, opuste­ný. Ale v každej tejto zdanlivo stra­tenej nádeji ostalo znamenie nesmr­teľnosti. Vlastne umieraním týchto všetkých hlbokých, prirodzených ľudských nádejí Kristus vykupoval a a kriesil k životu tú najväčšiu nádej každého človeka, nádej večného ži­vota, v ktorej sa splnia tie najsmel­šie a najväčšie nádeje, aké môže mať v sebe ľndské srdce. Naozaj so zvláštnym pocitom sme vstúpili do prvých dni ďalšieho roka. A prvá otázka, ktoré prebehla našou mysľou, bola asi táto: „Aký bude ten­to nový rok? Co nám on prinesie?“ Otázky, na ktoré si nevieme dať od­poveď. Máme azda preto malomyseľ­­nieť? To rozhodne nie! Každé znepo­kojovaný seba r'abo iných by bolo nekresťanské. Kresťan vykročí do no­vého rokn spokojne, s vierou a dôve­rou v Božiu pnmoc (perov. Flp 4, 13). Náš život je cesta, na ktorej sa v uskutoční naša spása, a to nielen stná, ale aj mnohých iných. Tých 3G5 dní sa môže stať úsekom cesty našej spňsy, keď ich prijmeme z Bo­žích rúk a budeme stále s ním krá­čať. Pohľadom na Božské Dieťa v jas­liach posilnime si svoju vieru a ná­dej v jeho pomoc. Veď „Boh vzbudí) svojho Syna a poslal ho, aby nás požehnal, ak sa každý z nás odvráti od svojej neprávosti“. Na túto jeho lásku myslíme v radostiach i staros­tiach nastávajúceho roka, aby smp ho mohli s radosťou očakávať pri Je­ho druhom príchode. Keď cirkev ustanovila slávnosť Bo­horodičky na počiatku roka, čo iného mohla chcieť, než aby Boh žehnal cirkev a celý svet pre svätú Panna, ktorú miloval, keď ju vyvolil za mat­­ku svojho Syna. Ak cirkev žehná bo­ží ľud na přímluvu sv. Panny, ktorú vzýva novoročnou slávnosťou, tak te­da žehná nás sám Boh a poskytuje nám pomoc, ktorú budeme zaiste po­trebovať. Ak chceme ako kresťania náležíte zvládnuť nový rok, dobre sa pozrime na tú Ženu, ktorá nám svojím životom ukázala dokonalé nasledovanie Krista a súčasne nám dáva spoznať, že jedine samo nasle­dovanie Krista je schopné dať životu človeka zmysel a veľkosť. Nestrácajme zo zreteľa, že nový rok Je ešte prázdny, ale máme ho všetci naplniť. Leží tu pred nami ako kus hliny v rukách hrnčiara. Máme šan­ce, aby sme z tejto hliny vytvorili umelecké dielo. Nenechajme krčah nového roka prázdnym, ani ho nena­plňujme hocakým haraburdím. Istá legenda hovorí, že pred Boha pred­stúpil namýšlený človek, ukázal mu svoje ruky a povedal: „Bože, pozri, mám čisté ruky!“ Boh mu povedal: . Rukv máš síce čisté, ale prázdne." Krčah svojho života máme naplňať vierou, nádejou a láskou, teda tými pokladmi, ktoré môžu obstáť aj pred Bohom. Ďalej trpezlivosťou v rozlič ných ťažkostiach a úzkostiach, seba­zaprením a drobnými obetami. Máme teda možnosť každý pracovať v no­vom roku prospěšně pre všetkých, ako nás napomína sv. Pavol v liste GaJaťanom: „Robte dobre všetkým, kým ešte máte čas“ (6, 10). Pod ochranou Bohorodičky, naplne­ní pravou vianočnou radosťou, ná­dejou a pokojom, vykročili sme do roku 1982, v ktorom chceme ešte s väčším elánom pracovať nielen na spáse svojich duší, duší našich bra­tov a sestier v Pánovi, na povznese­ní nášho kresťanského života, ale a i na zveľaďovaní spoločného dobra na Sej pozemskej vlasti. STEFAN GARAJ ordinár spišský MENLIVÉ ČASTI svätej omše 0VODNÝ SPEV: Keď sa všetko pohrúžilo do hlbokého mlčania a noc došla do polovice svoje] cesty, tvoje všemohúca slovo, Pane, zo­stúpilo z neha, z krá:ovského trůnu. RESPONZÖRIOVS ŽALM: R/. Slovo sa telom stale a prebývala medzi nami. Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslava), Sien, svojho Boha. Lebo upevnil závory tvo­jich brán a požehnal tvojich synov v tebe. — R/. Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, sýti ťa najlepšou pšenicou. Svoj rozkaz na zem zosiela; rýchla sa širi Jeho slova. - R/. On svoje slovo zvestuje Jakubovi, svo- Je zákony a prikázania Izraelovl. Nero-i nil tak Iným národom, nezjavil lm svo­je zámery. — R/. ALELUJOV? VERS: Aleluja. — Sláva ti, Kriste; teba ohla­sovali národom; sláva ti, Kriste, v teba uveril svet. — Aleluja. SPOLOČNÁ MODLITBA: Milovaní bratia a sestry, zložme sl ruky k modlitbe a prosme Pána Ježiša, aby nás žehnal a ochraňoval; veď on ja večná Slovo, ktorá sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Pane Ježiša, pomáhaj svojmn námest­níkovi pápežovi Jánovi Pavlovi U. a všetkým biskupom, aby boli vernými správcami tvojich tajomstiev. — B.: Pro­síme ťa, vyslyš nás. Udeľ nám i celému svetu pokoj, kto­rý pri tvojom narodení zvestovali an­jeli. Vyslyš trpiacich a pokúšaných, čo ná­božne a s úctou vzývajú tvoje svätá meno. Obnov nás Pane, aby srna si živšie nvedomili svoje znovuzrodenie v krste. Pane Ježišu, Syn Márie Panny, vyslyš naše prosby a daj nám pocítiť, ža si medzi nami a že náš žehnáš a ochra­ňuješ. Lebo ty žiješ a kraluješ na veky vekov. SPEV NA PRIJÍMANIE: Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. KŇAZSKÉ JUBILEA Dňa 3. Jatt- sa dožíva 75 rokov Štefan S a m £ k, kanonik, spr. farností v Led­nici. Dňa 6. Jan. oslávi životnú sedemde­siatku prof. dr. Anton Šurjanský, n. o. v Bratislave. Nezabudnime na Jubilantov v modlit­bách! DOKTORÁT H. C. MATKE TEREZE Pri spomienke 20. výročia otvore­nia lekárskej fakulty katolíckej uni­verzity Božského Srdca v Ríme ude­lili matke Tereze z Kalkaty doktorát teológie honoris causa zo všeobecné­ho lekárstva a chirurgie. Svätý Otec pri tejto príležitosti po­slal matke Tereze vlastnoručne písa­ný blahoprajný list. Vyjadruje v ňom živú radosť z vysokého poctenia, kto­rého sa Je] dostalo. Pripomína cief, pre ktorý bola založená lekárska fa­kulta, t. J. službu v láske, ktorá sa nezastavuje len pri tele, ale zasahu­je aj ducha, aby zapálila plameň ná­deje v nadprirodzený svet kresťan­ských hodnôt. Poukazuje tiež na živú kresťanskú vieru, o ktorej matka Te­reza vydáva svedectvo v službe blíž­nym, najmä umierajúcim, chorým, chudobným a opusteným. NARODENIE — v kostole so. Egida o Bardejove

Next