Katolícke Noviny, 1984 (XCIX/1-52)

1984-01-08 / No. 1

4/ ROČNÍK 99­8. januára 1984 + Cena 50 hal. Dr. JÁN PÄSZTOR, biskup nitriansky V MENE BOŽOM Vydávame sa na ďalší úsek našej životnej cesty, začíname rok 1984. Po skúsenostiach z minulosti možnosť, aby bol šťastnejší, hľadáme spokoj­nejší. Veriaci človek sa obracia k Pá­nu Bohu a prosí jeho pomoc, aby sa darilo tak žiť. Prežívať pozemský ži­vot tak, aby nestratil život večný, ale prešiel do neho bohatý na dobré skut­ky. Preto uvažuje, ako naplniť tých 366 dní, aký obsah dať svojej činnosti, aké prostriedky použit, aby sa mu vydaril. — V moderných časoch si často kladieme otázku: Aké poslanie má kresťan v terajšom pretechnizo­­vanom a precivilizovanom svete? Kresťania už o tom uvažovali od začiatku jestvovania cirkvi. Napríklad autor listu k Diognetovi na rozhraní II.—III. stor. píše: „Čím je duša v te­le, tým sú kresťania vo svete. Nevidi­teľná duša je uzavretá vo viditeľnom tele. Aj kresťania žijú svoj prirodze­ný, viditeľný život, avšak ich nábo­ženské zmýšľanie nevidieť. Duša je uzavretá v tele, ale ona ho drží pri živote. Aj kresťania sú vo svete ako­by uväznení, avšak oni držia svet po­hromade. Pán Boh im dal toto posla­nie, poverenie a žiaden kresťan nemá právo sa odtahovat od neho“ (hl. 6) Teda naším poslaním vo svete je „byť dušou sveta“. Zoberme si naj­novšie vyhlásenie Biskupskej synody v Ríme z októbra minulého roku. Uve­diem z neho niekoľko myšlienok: „Úmyslom nebeského Otca je, aby všetci ľudia žili ako jedna rodina, v pravde a spravodlivosti, v slobode a láske. K tomu nás vedie Božie slovo. Lásku, ktorú prejavuje Boh voči nám, máme odplácať láskou k Bohu a blíž­nych milovať ako seba samých. Takto sa s celou cirkvou usilujeme plniť poslanie, ktoré nám dal Kristus, aby sme uskutočňovali civilizáciu lásky. Máme uzdravovať a zmierovať svet tým, že budeme terajší rozdelený ľud­ský život a narušený svet zjednocovať. Iďme v Kristovom poslaní! Cirkev pracuje na tom. aby naprávala rozde­­ienost ľudí a odstraňovala napätie vo svete. Vytrvalo vyhľadávajme to, čo slúži pokoju a zmiereniu s Bohom, pracujme predovšetkým na tom, aby sme pomohli odstrániť napätie medzi Západom a Východom. Cirkev nemá politickú moc, ale má možnosť ozývať sa pred tými, ktorí spravujú ľudskú spoločnosť a má možnosť tlmočiť im znepokojenia národov, ktoré volajú po istejšom a pokojnejšom živote. Vyzývame tých, ktorí majú v ru­kách vládu nad svetom, nech pozbie­rajú vedno potrebnú dobrú vôľu a vytvoria pre nás spravodlivejšiu a po­kojnejšiu ľudskú spoločnosť.“ Náš život má teda pre rok 1984 aj cieľ, aj poslanie. Stojíme za týmto apelom Biskupskej synody a každý si pokladajme za česť a povinnosť prilo­žiť ruky k realizácii týchto myšlienok. „Vďaka ľudskému rozumu, moderný svet sa stával stále krajším a bohat­ším po každej stránke. Zdalo sa, že človek sa už naozaj stáva pánom prí­rody: vie meniť jej zákony a vie ju využiť pre svoje ciele. Lenže skúse­nosť ukazuje, že čím viac sa dostával svet a príroda do moci človeka, tým viac stráca človek vládu nad sebou samým, nad rozvojom svojej osobnos­ti, nad životom svojej duše. človek spoznáva hlboké tajomstvá prírody, vesmíru, no pritom stojí bezradne nad tajomstvom svojej vlastnej osoby. Do­stáva sa do tragickej situácie. Ovláda hmotu, avšak miesto toho, aby ju vy­užil a svoj život zušľachtil, hmota sa stavia proti človekovi a ten sa stáva otrokom hmoty, stráca dušu“ (M. Quoist: Takto žiť je dobré). Kto stráca dušu, stráca všetko. Už nie je celým človekom, lebo duša formuje človeka, duša je najdôleži­tejšou zložkou človeka. Najprv je myšlienka, produkt ducha. Šikovné ruky dajú jej formu v hmote. Duch plánuje a ovocím tejto činnosti ducha sú konkrétne hodnoty. Takto vznika­jú stroje, sochár vykreše sochu, tak­to vzniká melódia, ktorá očarí srdce, preto sa naše oči môžu kochať v nád­hernej pestrej palete farieb. Ak sa pokazí duch, človek sa dostane do ne­bezpečenstva. Ak hmota nie je ovlá­daná duchom, človek už nie je člove­kom. Takto zanikli pred nami kedysi sláv­ne kultúry a národy. Človek odstránil zo seba, čo mal najcennejšie a stal sa sám sebe katom. Ľudia budúceho veku mali by sa nad tým zamyslieť. Mali by zvážiť platnosť a pravdivosť sjov Ježiša Kris­­sta: „Čo osoží človekovi, keby aj celý (Pokračovanie na 3. strane] Všemohúci a večný Bože, keď bol Ježiš Kristus pokrstený v Jordáne a vznášal sa nad ním Duch Svätý, slávnostne ši vyhlásil, že je tvojím milo­vaným Synom; pomáhaj nám, svojim detom, zrodeným z vody Ducha Svätého, stále lii podľa tvojej svätej vôle. (MODLITBA DŇA J & S neodkladným úsilím 1 Milí bratia a sestry vo farských spoločenstváchl Ako kňazi oddaní mierovej službe v duchu encykliky Jána XXIII. Pa­­cem in terris — Mier na zemi, oslovujeme vás pri vstupe do nového roku pozdravqm sv. Pavla apoštola: „Milosť vám a pokoj od Boha, náš­ho Otca a od Pána Ježiša Krista! (Kol 1, 2). Pritom nech vás sprevádza úprimná snaha naplniť heslo JSvätého Otca Jána Pavla II. k Svetovému dňu mieru 1984 „Mier sa rodí z nového srdca“. Rovnako i v predvia­nočnom prejave (22. XII.) Svat« Otec zdôraznil: Áno, mier v jednotli­vých krajinách a mier vo vzťahoch medzi národmi. V tom spočíva čin­nosť cirkvi a jej spolupráca, ktorú je ochotná poskytnúť všetkým ľu­dom dobrej vôle, vládam i každému človekovi.“ Do nového časového obdobia vstupujeme s vážnym znepokojením, pre­tože niektoré udalosti v súčasnej zložitej a zhoršujúcej sa medzinárod­nej situácii sa hlboko dotýkajú mieru i národov našej vlasti, Najmä ame­rický militarizmus zapríčiňuje ďalšie zvýšenie horúčkovitého zbrojenia a vystavuje celý svet nebezpečenstvu jadrovej vojnovej hrozby s apoka­lyptickým dosahom. V súvislosti s týmto vývojom je nielen nutné brá­­*niť záuj[my_ mierUjL ale aj bezpečnosť nášho štátu a urobiť všetko pre (ochranu vlasti. História Mníchova nás už raz poučila/, že cesta ústupkov bola posiata nesmiernym utrpením oboch našich národov. Sme presvedčení, že súčasný svet nepotrebuje nič tak naliehavo ako mier. Boj o jeho záchranu je jediným programom zdravého rozumu, zod­povedného svedomia i vrúcnym hlasom srdca, aby sa našlo spoľahlivé východisko k lepšej budúcnosti ľudstva. Odvrátenie nebezpečenstva jad­rovej vojny je kategorickou požiadavkou' prítomnosti. Pre je] presade­nie musíme všetci spoločne vynaložiť všetko úsilie. Ako katolícki kňazi nachádzame v tejto mimoriadne naliehavej - dobe v angažovanej.' službe nášho Združenia odpoveď, ako chápať evanjeliové posolstvo lásky a spravodlivosti, nádeje a pokoja; a ako môžeme pri­spieť k obnoveniu dôvery medzi národmi a , podporiť všetky mierové ini­­matívy krajín socialistického spoločenstva, ktoré sledujú rozvoj vzájom­ného dialógu, zmiernenie napätia, vzájomné výhodnú spoluprácu a od­zbrojenie. Všetky tieto myšlienky i mnoho dalších rovnako dôrazne zazneli vla­­nľ v júni v Prahe na Svetovom zhromaždení za mier a život, proti jad­rovej vojne, na ktorého príprave a zdarnom priebehu najmä nábožen­ských kruhov, sa podieľalo i Združenie katolíckeho duchovenstva, hlav­ne svojím iniciatívnym prínosom k spoločnej mierovej práci s ostatnými cirkevnými a náboženskými činiteľmi. Všetci ľudia dobrej vôle na Zemi si prajú, aby mierové snahy zvíťa­zili vo vedomí ľudstva. Preto i VI. biskupská synoda, ktorá zasadala v októbri m.-r. vo Vatikáne, vydala Posolstvo svetu, v ktorom vyzýva všetkých ľudí do boja za upevnenie mieru a sociálnej spravodlivostí. Zdôraznila ochotu katolíckej cirkví spolupracovať pre blaho celého ľud­stva s ostatnými náboženstvami i so všetkými ľudmí dobrej vôle. Katolícki veriaci — a najmä my kňazi, ktorým sa stalo angažované úsilie a zápas za mier, neodlučiteľnou súčasťou životného poslania — môžeme celkom oprávnene povedať, že i tento cirkevný dokument nám „dáva plné zadosťučinenie a potvrdenie naše] mierovej práce. Ved teoló­gia Druhého vatikánskeho koncilu, dokumenty súčasnej cirkvi, posled­ných pápežov i Biskupskej synody povzbudzujú k mierovej službe ľud­stvu a ju podporujú. Sme verní v tomto zmysle cirkvi a jej učiteľskej službe, pápežovi i autentickej teológii dneška. Týmito ' snahami chce­me aj naďalej podporovať svojich biskupov a ordinárov, ktorí už toľko­krát vyjadrili ‘svoje' angažované mierové stanoviská. Na tejto ceste po stupujerúe spoločne s ostatnými kresťanmi doma i v zahraničí so všet­kými mierumilovnými ľudmi. Tým, že vychádzame z uvedených mierových ‘ zdrojov a prejavov cirkvi, slúžime poctivo nielen cirkvi a svojmu Iu du, ale aj celému svetu, ktorý sa zmieta na pokraji svojej vlastnej zá huby. V tomto pohnutom čase nepoznáme ušľachtilejšiu cestu, ako slú žiť cirkvi v takej životne dôležitej úlohe. Z titulu svojej kňazskej služby povzbudzujeme vás všetkých, brati; a sestry, k podpore mierového úsilia z lásky k Bohu a človeku, leb; táto najnaliehavejšia a neodkladná úloha je plne kresťanským, cirkevnýir a kňazským poslaním. PREDSEDNÍCTVO federálneho výboru ZDRUŽENIA KATOLÍCKEHO DUCHOVENSTVA PACE& IN TERRIS ČSSR 1 Niet inej záchrany než žít' ako hrada (Pastiersky list biskupov a ordinárov SSR do roku 1984) Kresťanské náboženstvo celou svo­jou podstatou je náboženstvom lás­ky a pokoja. Zakladateľ našej cirkvi je sám starozákonnými prorokmi pred­povedaný REfc PACIFICUS — PRIN­­CEPS PACIS — a ako taký je aj PA­TER SAECUL1 — Otcom budúceho ve­ku. .. Kresťanstvo ním hlásané je práve neprekonateľným nábožen­stvom, lebo je učením založeným a živeným LÁSKOU a POKOJOM pre všetkých. Ak sa kresťanstvo udržalo takmer dvetisíc rokov a ak sa udrží až do skončenia vekov, nuž tým udr­žujúcim princípom je a zastáva v ňom práve vznešená myšlienka LÁSKY ku všetkým, k Bohu a k blížnemu; je to myšlienka POKOJA, pokojného naží­vania so všetkými, je to vylúčenie akéhokoľvek násilúíctva. je to odsú­denie odstraňovania práva všetkých „ľudí na život, na prácu, na radosť. Príchodom Krista na zem šä spl­nil Boží sľub, daný prvým ľudom n Spasiteľovi, ktorý rozšliape hlavu ha­dovi. Svojou vykupiteľskou obetou, aktom božskej lásky k hriešnemu člo­veku, zbavil Pán tento svet kliatby, premohol smrť svojim vzkriesením a vrátil človeku jeho ľudskú dôstojnosť. Mŕtvemu svetu sa zrodila božská lás­ka, vznikla idea o rovnosti ľudí a ná­rodov. Vojny po príchode Krista síce ešte neprestávali, ale postupne zača io miznúť presvedčenie o ich nevy­hnutnosti a preto sa zjavil celkom reálny, praktický ideál večného mie­ru Kráľovstva Božieho. Začalo sa hnutie za toto kráľovstvo Pokoja. Pre kresťana je ľahká odpoveď na otázku: Či chce vofnd alebo mier, či chceme smrť alebo život, či chceme ničenie, pustošenie, búranie alebo vzrast, roz­kvet a výstavbu? Veď celým základ­ným tónom jeho viery, jeho vyznania sa stavia za mier, za život, za budo­vanie, za dobrý a lepší život všetkých ľudských dietok, bez ohľadu na to, či im slnko svitá u nás, v horúcej Af­rike, alebo v ľadových polárnych kra­joch. Áno, univerzálnosť Kristovho posolstva svetu, univerzálnosť vyku­piteľskej myšlienky, univerzálnosť spasiteľskej vôle Božej, tá „universa­lis voluntas Dei salvifica“, to je tým tmelom, stmeľujúcim všetkých ľudí, žijúcich „in orbe terrarum“, putom lásky a pokoja, aby už človek člove­ku nikdy nebol vlkom... Nedostižná je krása tohto učenia, nezmerateľná jeho hĺbka. Robí človeka ozaj člove­kom, robí ho adoptívnym synom Bo­žím a rovnoprávnym dedičom Božie­ho kráľovstva. Posvätné zrno Kristov­ho učenia bolo zasiate do pôdy tohto sveta pred dvoma tisícročiami, Kristom interpretované a jeho vyku to piteľskou smrťou potvrdené slovo P A X — mohlo svetu priniesť ozajst­ný „zlatý vek“, tú klasickú básnikom ospevovanú „aurea aetas“. Ako mier udržaf? JMier možno dosiahnutý a udržať v prvom rade zrovnoprávnením všet kých národov. Ďalej uznaním rovno­­cennosti všetkých rás a ich rovna­kého práva na život. Dvíhaním kul­­túrnej úrovne, šírením, popularizova­ním výsledkov vedy, umenia. Uznaním princípu, že nie majetky, nie dedič­stvá, nie rod ani titul, ale lôn práca. vlastný výkon, vlastné zásluhy môžu určovať miesto v ľudskej spoločnosti a tiež právo na podiel z úžitku zem­­ských statkov. A preto ťažko chápeme, že človek chce tieto výdobytky ducha zničit ex. panziou technických objavov. Vyhlasujeme, že ak sa tieto ničivé sily dostanú do rúk chamtivcov, tú­­žiacich po svetovláde a nerešpektu-Nech dobrotivé slnko pokoja vytrvalo svieti na všetky deti. jedného Otca nebeského, a hojné požehnanie Božie nech sprevádza kroky všetkých spra­vodlivých! (Snímka: im) júcich základné pravidlá kódexu ľud­skosti, „všetko podľahne skaze. „Podľa ženevskej konvencie z roku 1980 použitie „určitých zbraní je za­kázané medzinárodným zákonom. Sme presvedčení, že jadrové zbrane pat ria do tejto kategórie. My.. .^ jednomyseľne vyhlasujeme, že produkcia, nasadenie, ako aj po užitie jedrových zbraní ie zločinom proti ľudskosti a že musia byt odsú­dené na etickom a teologickom zá- Tilads. Ž učenia Kristovho evanjelia kres­ťania už pred dávnymi časmi poznali, že zbratanie je bezpečnou cestou k trvalému mieru a mnohým iným hod­­notám, bez ktorých pravé spolužitie ľudí nie je možné. Len tým možno dosiahnuť pravé zjednotenie ľudí i ná­rodov (Mt 23, 8). Uverili sme a po­znali, že zbratanie (bratstvo) prekoná všetku nenávisť láskou, chráni ľud­skú dôstojnosť a pravú slobodu. — Je zvrchovaný čas na zmierenie sa a zbratanie Tudi! Žijeme vo veťmi ne­­’ bezpečnej” atómovej dobe. Niet inej záchrany, než žiť ako bratia. Koexis­tencia ľudí musí byt založená na vzá­jomnom zmierení a na bratstve. Len v tom je záruka, že nebude zneužitá veda a technika ani nijaká iná moc na zlo a na skazu, ale že všetky ve­decké a technické vymoženosti budú slúžiť prospechu a blahu všetkých ľu­dí a národov. To nie je utópia! Z mnohých obja­vov a vynálezov sa radujeme a sme za ne vďační. Ale pri hlbšom zamy­slení nad spôsobom, akým je veda a technika zneužívaná na zbrojenie, na páchanie násilia a zla, sa právom obávame, že tieto vedecké a technic­ké vynálezy v rukách nezodpoved­ných ľudí môžu zaviniť katastrofu a zničiť ľudstvo. Bratstvo je jedinou bezpečnou cestou k pokojnému spo­lužitiu ľudí, a tým aj k záchrane ci­vilizácie. V dobe, keď všetci ušľachtilí ľudia na svete sa pri myšlienke na atómovú i) vojnu chvejú strachom, ozýva sa aj 1 _hlava našej svätej cirkvi, hovorí jas­­nýmj slovami a dáva smernice kato­líkom celého sveta. Ukazuje, že vojna nie jé nevyhnutná, že prípadné spor­né otázky sa majú riešiť rokovaním a že je nutné prestať s atómovými skúškami a vytvoriť podmienky pre trvalý svetový pokoj úplným a vše­obecným odzbrojením. Poznáme jeho posolstvo na tému: „Dialóg v prospech mieru je nutnos­ťou našich čias“. Adresuje ho všet­kým, ktorí sú spoluzodpovední za po­koj: vládam národov, pracovníkom medzinárodných združení, politikom ivdiplomatom, ako aj všetkým obča­nom každého štátu. Všetkých zaťažuje nutnost nastoliť ho na pevnom a spravodlivom základe. Po mesačnej spoločnej práci Biskup­ská synoda posiela z Ríma všetkým členom cirkevných a spoločensko­­poiitických spoločenstiev úprimné a otvorené slovo. Synodálni otco­via vychŕ Izajú v tomto posolstve z mnohých negatívnych fáktov dneš- I

Next