Katolícke Noviny, 1984 (XCIX/1-52)
1984-01-08 / No. 1
4/ ROČNÍK 998. januára 1984 + Cena 50 hal. Dr. JÁN PÄSZTOR, biskup nitriansky V MENE BOŽOM Vydávame sa na ďalší úsek našej životnej cesty, začíname rok 1984. Po skúsenostiach z minulosti možnosť, aby bol šťastnejší, hľadáme spokojnejší. Veriaci človek sa obracia k Pánu Bohu a prosí jeho pomoc, aby sa darilo tak žiť. Prežívať pozemský život tak, aby nestratil život večný, ale prešiel do neho bohatý na dobré skutky. Preto uvažuje, ako naplniť tých 366 dní, aký obsah dať svojej činnosti, aké prostriedky použit, aby sa mu vydaril. — V moderných časoch si často kladieme otázku: Aké poslanie má kresťan v terajšom pretechnizovanom a precivilizovanom svete? Kresťania už o tom uvažovali od začiatku jestvovania cirkvi. Napríklad autor listu k Diognetovi na rozhraní II.—III. stor. píše: „Čím je duša v tele, tým sú kresťania vo svete. Neviditeľná duša je uzavretá vo viditeľnom tele. Aj kresťania žijú svoj prirodzený, viditeľný život, avšak ich náboženské zmýšľanie nevidieť. Duša je uzavretá v tele, ale ona ho drží pri živote. Aj kresťania sú vo svete akoby uväznení, avšak oni držia svet pohromade. Pán Boh im dal toto poslanie, poverenie a žiaden kresťan nemá právo sa odtahovat od neho“ (hl. 6) Teda naším poslaním vo svete je „byť dušou sveta“. Zoberme si najnovšie vyhlásenie Biskupskej synody v Ríme z októbra minulého roku. Uvediem z neho niekoľko myšlienok: „Úmyslom nebeského Otca je, aby všetci ľudia žili ako jedna rodina, v pravde a spravodlivosti, v slobode a láske. K tomu nás vedie Božie slovo. Lásku, ktorú prejavuje Boh voči nám, máme odplácať láskou k Bohu a blížnych milovať ako seba samých. Takto sa s celou cirkvou usilujeme plniť poslanie, ktoré nám dal Kristus, aby sme uskutočňovali civilizáciu lásky. Máme uzdravovať a zmierovať svet tým, že budeme terajší rozdelený ľudský život a narušený svet zjednocovať. Iďme v Kristovom poslaní! Cirkev pracuje na tom. aby naprávala rozdeienost ľudí a odstraňovala napätie vo svete. Vytrvalo vyhľadávajme to, čo slúži pokoju a zmiereniu s Bohom, pracujme predovšetkým na tom, aby sme pomohli odstrániť napätie medzi Západom a Východom. Cirkev nemá politickú moc, ale má možnosť ozývať sa pred tými, ktorí spravujú ľudskú spoločnosť a má možnosť tlmočiť im znepokojenia národov, ktoré volajú po istejšom a pokojnejšom živote. Vyzývame tých, ktorí majú v rukách vládu nad svetom, nech pozbierajú vedno potrebnú dobrú vôľu a vytvoria pre nás spravodlivejšiu a pokojnejšiu ľudskú spoločnosť.“ Náš život má teda pre rok 1984 aj cieľ, aj poslanie. Stojíme za týmto apelom Biskupskej synody a každý si pokladajme za česť a povinnosť priložiť ruky k realizácii týchto myšlienok. „Vďaka ľudskému rozumu, moderný svet sa stával stále krajším a bohatším po každej stránke. Zdalo sa, že človek sa už naozaj stáva pánom prírody: vie meniť jej zákony a vie ju využiť pre svoje ciele. Lenže skúsenosť ukazuje, že čím viac sa dostával svet a príroda do moci človeka, tým viac stráca človek vládu nad sebou samým, nad rozvojom svojej osobnosti, nad životom svojej duše. človek spoznáva hlboké tajomstvá prírody, vesmíru, no pritom stojí bezradne nad tajomstvom svojej vlastnej osoby. Dostáva sa do tragickej situácie. Ovláda hmotu, avšak miesto toho, aby ju využil a svoj život zušľachtil, hmota sa stavia proti človekovi a ten sa stáva otrokom hmoty, stráca dušu“ (M. Quoist: Takto žiť je dobré). Kto stráca dušu, stráca všetko. Už nie je celým človekom, lebo duša formuje človeka, duša je najdôležitejšou zložkou človeka. Najprv je myšlienka, produkt ducha. Šikovné ruky dajú jej formu v hmote. Duch plánuje a ovocím tejto činnosti ducha sú konkrétne hodnoty. Takto vznikajú stroje, sochár vykreše sochu, takto vzniká melódia, ktorá očarí srdce, preto sa naše oči môžu kochať v nádhernej pestrej palete farieb. Ak sa pokazí duch, človek sa dostane do nebezpečenstva. Ak hmota nie je ovládaná duchom, človek už nie je človekom. Takto zanikli pred nami kedysi slávne kultúry a národy. Človek odstránil zo seba, čo mal najcennejšie a stal sa sám sebe katom. Ľudia budúceho veku mali by sa nad tým zamyslieť. Mali by zvážiť platnosť a pravdivosť sjov Ježiša Krissta: „Čo osoží človekovi, keby aj celý (Pokračovanie na 3. strane] Všemohúci a večný Bože, keď bol Ježiš Kristus pokrstený v Jordáne a vznášal sa nad ním Duch Svätý, slávnostne ši vyhlásil, že je tvojím milovaným Synom; pomáhaj nám, svojim detom, zrodeným z vody Ducha Svätého, stále lii podľa tvojej svätej vôle. (MODLITBA DŇA J & S neodkladným úsilím 1 Milí bratia a sestry vo farských spoločenstváchl Ako kňazi oddaní mierovej službe v duchu encykliky Jána XXIII. Pacem in terris — Mier na zemi, oslovujeme vás pri vstupe do nového roku pozdravqm sv. Pavla apoštola: „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! (Kol 1, 2). Pritom nech vás sprevádza úprimná snaha naplniť heslo JSvätého Otca Jána Pavla II. k Svetovému dňu mieru 1984 „Mier sa rodí z nového srdca“. Rovnako i v predvianočnom prejave (22. XII.) Svat« Otec zdôraznil: Áno, mier v jednotlivých krajinách a mier vo vzťahoch medzi národmi. V tom spočíva činnosť cirkvi a jej spolupráca, ktorú je ochotná poskytnúť všetkým ľudom dobrej vôle, vládam i každému človekovi.“ Do nového časového obdobia vstupujeme s vážnym znepokojením, pretože niektoré udalosti v súčasnej zložitej a zhoršujúcej sa medzinárodnej situácii sa hlboko dotýkajú mieru i národov našej vlasti, Najmä americký militarizmus zapríčiňuje ďalšie zvýšenie horúčkovitého zbrojenia a vystavuje celý svet nebezpečenstvu jadrovej vojnovej hrozby s apokalyptickým dosahom. V súvislosti s týmto vývojom je nielen nutné brá*niť záuj[my_ mierUjL ale aj bezpečnosť nášho štátu a urobiť všetko pre (ochranu vlasti. História Mníchova nás už raz poučila/, že cesta ústupkov bola posiata nesmiernym utrpením oboch našich národov. Sme presvedčení, že súčasný svet nepotrebuje nič tak naliehavo ako mier. Boj o jeho záchranu je jediným programom zdravého rozumu, zodpovedného svedomia i vrúcnym hlasom srdca, aby sa našlo spoľahlivé východisko k lepšej budúcnosti ľudstva. Odvrátenie nebezpečenstva jadrovej vojny je kategorickou požiadavkou' prítomnosti. Pre je] presadenie musíme všetci spoločne vynaložiť všetko úsilie. Ako katolícki kňazi nachádzame v tejto mimoriadne naliehavej - dobe v angažovanej.' službe nášho Združenia odpoveď, ako chápať evanjeliové posolstvo lásky a spravodlivosti, nádeje a pokoja; a ako môžeme prispieť k obnoveniu dôvery medzi národmi a , podporiť všetky mierové inimatívy krajín socialistického spoločenstva, ktoré sledujú rozvoj vzájomného dialógu, zmiernenie napätia, vzájomné výhodnú spoluprácu a odzbrojenie. Všetky tieto myšlienky i mnoho dalších rovnako dôrazne zazneli vlanľ v júni v Prahe na Svetovom zhromaždení za mier a život, proti jadrovej vojne, na ktorého príprave a zdarnom priebehu najmä náboženských kruhov, sa podieľalo i Združenie katolíckeho duchovenstva, hlavne svojím iniciatívnym prínosom k spoločnej mierovej práci s ostatnými cirkevnými a náboženskými činiteľmi. Všetci ľudia dobrej vôle na Zemi si prajú, aby mierové snahy zvíťazili vo vedomí ľudstva. Preto i VI. biskupská synoda, ktorá zasadala v októbri m.-r. vo Vatikáne, vydala Posolstvo svetu, v ktorom vyzýva všetkých ľudí do boja za upevnenie mieru a sociálnej spravodlivostí. Zdôraznila ochotu katolíckej cirkví spolupracovať pre blaho celého ľudstva s ostatnými náboženstvami i so všetkými ľudmí dobrej vôle. Katolícki veriaci — a najmä my kňazi, ktorým sa stalo angažované úsilie a zápas za mier, neodlučiteľnou súčasťou životného poslania — môžeme celkom oprávnene povedať, že i tento cirkevný dokument nám „dáva plné zadosťučinenie a potvrdenie naše] mierovej práce. Ved teológia Druhého vatikánskeho koncilu, dokumenty súčasnej cirkvi, posledných pápežov i Biskupskej synody povzbudzujú k mierovej službe ľudstvu a ju podporujú. Sme verní v tomto zmysle cirkvi a jej učiteľskej službe, pápežovi i autentickej teológii dneška. Týmito ' snahami chceme aj naďalej podporovať svojich biskupov a ordinárov, ktorí už toľkokrát vyjadrili ‘svoje' angažované mierové stanoviská. Na tejto ceste po stupujerúe spoločne s ostatnými kresťanmi doma i v zahraničí so všetkými mierumilovnými ľudmi. Tým, že vychádzame z uvedených mierových ‘ zdrojov a prejavov cirkvi, slúžime poctivo nielen cirkvi a svojmu Iu du, ale aj celému svetu, ktorý sa zmieta na pokraji svojej vlastnej zá huby. V tomto pohnutom čase nepoznáme ušľachtilejšiu cestu, ako slú žiť cirkvi v takej životne dôležitej úlohe. Z titulu svojej kňazskej služby povzbudzujeme vás všetkých, brati; a sestry, k podpore mierového úsilia z lásky k Bohu a človeku, leb; táto najnaliehavejšia a neodkladná úloha je plne kresťanským, cirkevnýir a kňazským poslaním. PREDSEDNÍCTVO federálneho výboru ZDRUŽENIA KATOLÍCKEHO DUCHOVENSTVA PACE& IN TERRIS ČSSR 1 Niet inej záchrany než žít' ako hrada (Pastiersky list biskupov a ordinárov SSR do roku 1984) Kresťanské náboženstvo celou svojou podstatou je náboženstvom lásky a pokoja. Zakladateľ našej cirkvi je sám starozákonnými prorokmi predpovedaný REfc PACIFICUS — PRINCEPS PACIS — a ako taký je aj PATER SAECUL1 — Otcom budúceho veku. .. Kresťanstvo ním hlásané je práve neprekonateľným náboženstvom, lebo je učením založeným a živeným LÁSKOU a POKOJOM pre všetkých. Ak sa kresťanstvo udržalo takmer dvetisíc rokov a ak sa udrží až do skončenia vekov, nuž tým udržujúcim princípom je a zastáva v ňom práve vznešená myšlienka LÁSKY ku všetkým, k Bohu a k blížnemu; je to myšlienka POKOJA, pokojného nažívania so všetkými, je to vylúčenie akéhokoľvek násilúíctva. je to odsúdenie odstraňovania práva všetkých „ľudí na život, na prácu, na radosť. Príchodom Krista na zem šä splnil Boží sľub, daný prvým ľudom n Spasiteľovi, ktorý rozšliape hlavu hadovi. Svojou vykupiteľskou obetou, aktom božskej lásky k hriešnemu človeku, zbavil Pán tento svet kliatby, premohol smrť svojim vzkriesením a vrátil človeku jeho ľudskú dôstojnosť. Mŕtvemu svetu sa zrodila božská láska, vznikla idea o rovnosti ľudí a národov. Vojny po príchode Krista síce ešte neprestávali, ale postupne zača io miznúť presvedčenie o ich nevyhnutnosti a preto sa zjavil celkom reálny, praktický ideál večného mieru Kráľovstva Božieho. Začalo sa hnutie za toto kráľovstvo Pokoja. Pre kresťana je ľahká odpoveď na otázku: Či chce vofnd alebo mier, či chceme smrť alebo život, či chceme ničenie, pustošenie, búranie alebo vzrast, rozkvet a výstavbu? Veď celým základným tónom jeho viery, jeho vyznania sa stavia za mier, za život, za budovanie, za dobrý a lepší život všetkých ľudských dietok, bez ohľadu na to, či im slnko svitá u nás, v horúcej Afrike, alebo v ľadových polárnych krajoch. Áno, univerzálnosť Kristovho posolstva svetu, univerzálnosť vykupiteľskej myšlienky, univerzálnosť spasiteľskej vôle Božej, tá „universalis voluntas Dei salvifica“, to je tým tmelom, stmeľujúcim všetkých ľudí, žijúcich „in orbe terrarum“, putom lásky a pokoja, aby už človek človeku nikdy nebol vlkom... Nedostižná je krása tohto učenia, nezmerateľná jeho hĺbka. Robí človeka ozaj človekom, robí ho adoptívnym synom Božím a rovnoprávnym dedičom Božieho kráľovstva. Posvätné zrno Kristovho učenia bolo zasiate do pôdy tohto sveta pred dvoma tisícročiami, Kristom interpretované a jeho vyku to piteľskou smrťou potvrdené slovo P A X — mohlo svetu priniesť ozajstný „zlatý vek“, tú klasickú básnikom ospevovanú „aurea aetas“. Ako mier udržaf? JMier možno dosiahnutý a udržať v prvom rade zrovnoprávnením všet kých národov. Ďalej uznaním rovnocennosti všetkých rás a ich rovnakého práva na život. Dvíhaním kultúrnej úrovne, šírením, popularizovaním výsledkov vedy, umenia. Uznaním princípu, že nie majetky, nie dedičstvá, nie rod ani titul, ale lôn práca. vlastný výkon, vlastné zásluhy môžu určovať miesto v ľudskej spoločnosti a tiež právo na podiel z úžitku zemských statkov. A preto ťažko chápeme, že človek chce tieto výdobytky ducha zničit ex. panziou technických objavov. Vyhlasujeme, že ak sa tieto ničivé sily dostanú do rúk chamtivcov, túžiacich po svetovláde a nerešpektu-Nech dobrotivé slnko pokoja vytrvalo svieti na všetky deti. jedného Otca nebeského, a hojné požehnanie Božie nech sprevádza kroky všetkých spravodlivých! (Snímka: im) júcich základné pravidlá kódexu ľudskosti, „všetko podľahne skaze. „Podľa ženevskej konvencie z roku 1980 použitie „určitých zbraní je zakázané medzinárodným zákonom. Sme presvedčení, že jadrové zbrane pat ria do tejto kategórie. My.. .^ jednomyseľne vyhlasujeme, že produkcia, nasadenie, ako aj po užitie jedrových zbraní ie zločinom proti ľudskosti a že musia byt odsúdené na etickom a teologickom zá- Tilads. Ž učenia Kristovho evanjelia kresťania už pred dávnymi časmi poznali, že zbratanie je bezpečnou cestou k trvalému mieru a mnohým iným hodnotám, bez ktorých pravé spolužitie ľudí nie je možné. Len tým možno dosiahnuť pravé zjednotenie ľudí i národov (Mt 23, 8). Uverili sme a poznali, že zbratanie (bratstvo) prekoná všetku nenávisť láskou, chráni ľudskú dôstojnosť a pravú slobodu. — Je zvrchovaný čas na zmierenie sa a zbratanie Tudi! Žijeme vo veťmi ne’ bezpečnej” atómovej dobe. Niet inej záchrany, než žiť ako bratia. Koexistencia ľudí musí byt založená na vzájomnom zmierení a na bratstve. Len v tom je záruka, že nebude zneužitá veda a technika ani nijaká iná moc na zlo a na skazu, ale že všetky vedecké a technické vymoženosti budú slúžiť prospechu a blahu všetkých ľudí a národov. To nie je utópia! Z mnohých objavov a vynálezov sa radujeme a sme za ne vďační. Ale pri hlbšom zamyslení nad spôsobom, akým je veda a technika zneužívaná na zbrojenie, na páchanie násilia a zla, sa právom obávame, že tieto vedecké a technické vynálezy v rukách nezodpovedných ľudí môžu zaviniť katastrofu a zničiť ľudstvo. Bratstvo je jedinou bezpečnou cestou k pokojnému spolužitiu ľudí, a tým aj k záchrane civilizácie. V dobe, keď všetci ušľachtilí ľudia na svete sa pri myšlienke na atómovú i) vojnu chvejú strachom, ozýva sa aj 1 _hlava našej svätej cirkvi, hovorí jasnýmj slovami a dáva smernice katolíkom celého sveta. Ukazuje, že vojna nie jé nevyhnutná, že prípadné sporné otázky sa majú riešiť rokovaním a že je nutné prestať s atómovými skúškami a vytvoriť podmienky pre trvalý svetový pokoj úplným a všeobecným odzbrojením. Poznáme jeho posolstvo na tému: „Dialóg v prospech mieru je nutnosťou našich čias“. Adresuje ho všetkým, ktorí sú spoluzodpovední za pokoj: vládam národov, pracovníkom medzinárodných združení, politikom ivdiplomatom, ako aj všetkým občanom každého štátu. Všetkých zaťažuje nutnost nastoliť ho na pevnom a spravodlivom základe. Po mesačnej spoločnej práci Biskupská synoda posiela z Ríma všetkým členom cirkevných a spoločenskopoiitických spoločenstiev úprimné a otvorené slovo. Synodálni otcovia vychŕ Izajú v tomto posolstve z mnohých negatívnych fáktov dneš- I