Katolícke Noviny, 1985 (C/1-52)

1985-01-06 / No. 1

Ročník 100 (136) 6. januára 1985 + Cena 50 hal ThDr. LADISLAV BELAS 'f 9 í s*' / r PÁN S VAMI ■LtJL „Veseľ sa, ľudské stvorenie, prišlo k nám naše spasenie. Radujme sa, ve­seľme sa v tomto novom roku!“ (JKS 107). Už vyše 300 rokov sa spieva táto populárna novoročná pieseň po na šich kostoloch, nachádzajúca sa prvom katolíckom tlačenom spevníku v Cantus Catholici z roku 1635. Jej slová naznačujú, ako kresťan­ská duša vedela spojiť myšlienku Na­rodenia Pána s oslavou Nového roku. Raduje sa a veselí každý, kto sa dožil Nového roku 1983, ktorý nastú­pil svoju 365 dní trvajúcu pút. Každý každému z úprimného srdca želal šťastný a požehnaný nový rok. Katolícke noviny, ktoré svojim no­voročným číslom vstupujú do svoj­ho jubilejného stého ročníka, odkedy ich vydáva Spolok sv. Vojtecha, tiež srdečne pozdravujú svojich priaz­nivcov, prispievateľov a čitateľov a želajú im šťastný nový rok. Robia tak slovom pozdravu litur­gie, ktorá ho kladie na počiatok sv. omše: „PÁN S VAMI!“ Dejiny liturgie svedčia, že je to vo všetkých litur­giách. Pán s vami! Takto kňaz i veriaci si navzájom želajú potrebné milosti k riadnej a účinnej účasti na bohosluž­be a cez bohoslužbu pre každodenný život. Apoštol Pavol poučuje, a my to tiež dobre vieme, že pomoc Bo­žej milosti je vždy pre nás potrebná (1 Kor 12, 3; Rim 8, 26). Božie zja­venie nás však povzbudzuje, že v Ježišovi Kristovi sa „prejavila milosť Božia prinášajúca spásu všetkým ľu­ďom“ (Tit 2, 11), a on je to, čo bol plný milosti a pravdy (porov. Jn 1, 14), a „z jeho plnosti my všetci sme prijali, a to milosť za milosťou“ (Jn 1, 16). Katolícke noviny kladú na počiatok svojho nového ročníka pozdrav a že­lanie „Pán s vami!“ ako záruku Bo­žej pomoci a Božieho požehnania na ich prácu a na počínania ich čitate­ľov. Pozdrav je totiž prirodzeným po­čiatkom stretnutia jednotlivcov a kaž­dého zhromaždenia alebo spoločen­stva. S pozdravom Pán s vami po prvý raz sa stretávame vo Svätom písme v knihe Rút. Šľachetný Bóz prichá­dza z Betlehema na pole a pozdra­vuje žencov: „Pán nech je s vami!“ (Rút 2, 6). Potom bol vyslovený mno­hokrát pri rozličných príležitostiach. No najkrajšie zaznel pri anfelskom pozdravení v Nazarete a patril Panne Márii: „Pán s tebou! (Lk 1, 28). Pozdrav „Pán s vami“ je želanie, aby Kristus bol prítomný tam, komu on patrí. Ale je aj ubezpečením o Pá­novej prítomnosti. Kde bude on, „Kristus, Veľkňaz budúcich požehna­ní“ (Hebr. 9, 11), bude „milosrden­stvo ... milosť a pomoc v pravom čase“ (Hebr 4, 16), pre naše domy a ich obyvateľov, pre pracovné ko­lektívy a spoločenstvá, ako aj pre všetkých nás. O čo nám pôjde v novom roku? Uvedomujeme si, že každý rok je da­rom Božím a že každý máme svoje úlohy a ciele. Preto želanie Katolíc­kych novín pre nový rok je: Snažme sa ho všetci prežiť v zdraví a nestra­tiť nečinne ani jeden deň. Chceme slúžiť Pánu Bohu vernejšie. Chceme sa k nemu vinúť s väčšou láskou a s láskou šíriť dar Božieho pokoja. Vieme presne, čo potrebuje náš kaž­dodenný život. Dobre poznáme svoje možnosti, ako aj svoje požiadavky. Chceme vytvárať istoty, aby mal kaž­dý kde bývať, čo jesť a aby všetci mali radostný život v hojnosti. Preto pozornosť národného hospodárstva sa upiera na posledný rok siedmej päť­ročnice. Ľudia radi slávia Nový rok v spo­ločnosti. Prečo? V spoločnosti im je dobre a človek v spoločnosti vždy niečo dostáva. Náš Spasiteľ prišiel na svet, aby slúžil a dával. Nesmieme teda spo­ločnosť druhých vyhľadávať len pre­to, aby sme dostávali. Musíme aj dá­vať, každý svojou prácou prispie­vať k všeobecnému blahu. Sv. Pavol v Miléte povedal, že treba pamätať na slová Pána Ježiša: „Blaženejšie je radšej dávať ako dostávať“ (Sk 20, 35 b). Pred štyridsiatimi rokmi sa Kato­lícke noviny blížili k stotisícovému nák'adu výtlačkov. Dnes sa knždv týž­deň rozbiehajú po Slovensku v sto­­tridsaftisícovom náklade a prichá­dzajú k čitateľom ako ich nedeľný priateľ. V duchu novoročných predsavzatí chcú Katolícke noviny plniť svoje po­slanie. Na svojich stránkach budú (Pokračovanie na 3. str.) ,?raja králi uzreli hviezdu, Co sa ligotala..." [JKS 111). Tých troch krá­ľov, ktorých hviezda priviedla do Betlehema, vidíme znázornených aj v ol­tárne) skrini bočného nitára v katedrálnom chráme v Spišskej Kapitule, ako sa klaňajú. Dietatu, prinášajúc mu svoje dary. (Snímka: Št. Klubért) Výmena listov medzi prezidentom ČSSR Gustávom Husákom a kardinálom Františkom Tomáškom ŽELANIA DO «NEHO ROKU Kardinál František Tomášek zaslal prezidentovi ČSSR Gustávovi Husáko­vi blahoprajný list tohto znenia: Pán prezident, dovolte, aby som Vám pri příležitosti vianoiíných sviat­kov a začiatku nového roka vyjadril úprimné želanie osobnej spokojnosti a plného úspechu Vašich snáh ako hlavy štátu na poli domácom a zahra­ničnom, najmä v ďalšom zabezpečova­ní spokojného života všetkých obča­nov našej vlasti v čoraz viac zabez­pečenom mieri na celom svete. Pri tejto príležitosti Vás ubezpeču­jem svojou osobnou podporou v tomto úsilí i všetkých našich veriacich obča­nov našej vlasti. S prejavom úcty kardinál František Tomášek, v. r. arcibiskup pražský Prezident ČSSR Gustáv Husák odpo­vedal týmto listom: Pán kardinál, ďakujem Vám za via­nočný a novoročný pozdrav a za Vaše želanie plného úspechu mojim sna­hám ako prezidenta ČSSR na poli domácom i zahraničnom. Rád prijí­mam aj ubezpečenie o Vašej osobnej podpore tomuto úsiliu. CieFom našej spoločnosti vždy bolo a je zabezpečovat spokojný a šťastný život našich občanov a usilovať sa o mier vo svete. Oprimne si vážime všetkých, čo bez rozdielu filozofic­kého presvedčenia a náboženskej vie­ry prispievajú k rozkvetu našej so­cialistickej vlasti a k zachovaniu miern. V súlade s ústavou a zákonmi náš­ho štátu budeme aj naďriej zaručovať slobodu náboženstva a jeho vyznáva­nia. Želám Vám, pán kardinál, do nové­ho roku vefa zdravia a šťastia. Novoročný pozdrav V dňoch, keď oslavujeme narode­nie nášho Pána Ježiša Krista, ktorým sa „prejavila milosť Božia, prináša­júca spásu všetkým ľuďom“ (Tit 2, 11), obraciame sa na spolubratov v kňazstve i na všetkých bratov a sestry so želaním dobra a pokoja. To­to želanie prýšti z našich sŕdc zvlášť naliehavo na začiatku roka, keď celý svet spomína koniec doteraz najstraš­nejšej vojny ľudských dejín a naša vlasť oslávi štyridsiate výročie oslo­bodenia, ktoré do života našich náro­dov vstúpilo predovšetkým víťazstva ml slávnych sovietskych vojsk. Vstupujeme tiež do roka, kedy naše kňazské Združenie na svojom zhro­maždení znovu vyjadrí odhodlanie ver ne vykonávať svoju kňazskú službu v prospech cirkvi I vlasti Pri príle­žitosti Všekresťanského mierového zhromaždenia, ktoré v roku 1985 chce zdôrazniť podiel kresťanov na vše­ľudovom mierovom hnutí, chceme vyjadriť svoje úsilie o zachovaní! mieru a pokoja medzi ľuďmi. V čase, ktorý nám z milosrdenstve Božieho núka príležitosť k člnom pod­porujúcim dobro, chceme upevňovať opravdivú bratskú jednotu v duchu kňazskej služby celému cirkevnému 1 národnému spoločenstvu s tesnom spojení so všetkými cirkevnými pred­staviteľmi, s bratmi a sestrami, s kto­rými sme spojení krstom a so všet­kými ľuďmi dobrej vôle. Dekrét Dra­hého vatikánskeho koncilu o kňaz­stve nám ukladá, aby sme „žili s os­tatnými ľuďmi ako so svojimi brat­mi“. Preto, bratia a sestry, sme s va­mi a spolu s vami prispievame svo­jou službou k verejnému dobru v du­chu hesla: „Slúžiť a pomáhať“. Práve tak nasledujúc mierové výzvy Svätého Otca Jána Pavla II. a jeho predchodcov, najmä bl. pamäti Jána XXIII., usilujeme sa rovnako ako vy všetci, aby zostal zachovaný svetový mier a nad našimi domovmi aby sa t naďalej klenula dúha nádeje. Sme pritom presvedčení, že keď sa usilu­jeme o duchovné 1 hmotné blaho svo­jich bratov, konáme službu, ktorá je v plnom súlade s kňazským poslaním a s duchovným stavom. Sme si pri­tom vedomí, že „mier nebol raz na­vždy dosiahnutý, ale že ho treba ne­prestajne budovať“ (RaN 78). Usiluje­me sa preto o upevnenie vedomia ľudskej a kresťanskej zodpovednosti Chceme í naďalej zvestovať evan jelium pokoja a vysvetľovať teológiu mieru v dučhti hesiel, ktoré každo­ročne pápeži vydávajú. 1 » tomto roku vyjadril Svätý Otec Ján Pa­vol II. nádej, že mladosť a mier bu­dú spolu so všetkými ľuďmi kráčať v ústrety pokojným dňom na Zemi. Preto tiež podporujeme všetko, čo vedie k všeobecnému blahu. Sme si vedomí, že občianska láska — cari­­tas politica — vyžaduje, aby sa vo všetkom zaujali reálne a vzájomne sa zbližujúce stanoviská, a tak aby sa vytvárali podmienky pre rozmno­žovanie duchovných a materiálnych hodnôt. Túto občiansku lásku chceme i naďalej rozvíjať a spolu s ňou í ver­nosť cirkvi a vlasti v harmonickom súlade a v prehlbovaní bratských vzťahov medzi kňazmi, medzi ve­riacimi i medzí národmi. Veď cirkev, ktorá je našou duchovnou matkou, a naša milovaná vlasť Českosloven­ská socialistická republika, ktorá je naším spoločným domovom, zaslúži si našu lásku a oddanosť. Chceme byť dobrými deťmi, ktoré v duchu viery v Boha a lásky k ľudom sa usi­lujú o Ich dobro, pokoj a šťastnú budúcnosť. Želáme vám v novom roku hojnosť Božích darov, lásky a pokoja v du­šiach a mier vo svete okolo nás. Združenie katolíckeho duchovenstva PACEM IN TERRIS ČSSR Pre nás pokoj nemôže byť iba zbožným želaním PASTIERSKY LIST K NOVÉMU ROKU 19BS Milovaní bratia a sestry v Kristul Vaši biskupi a správcovia diecéz Vás v úcte a láske pozdravujú a pri­hovárajú sa Vám týmto pastierskym listom. Jeho tému určil sám Svätý Otec Ján Pavol II., keď nám pre dnešný deň predložil na zamyslenie slová „Mier a mládež idú spolu“, je to krátka veta, ale hlboká a aktuál­na. Veď dobromyseľní ľudia po ce­lom svete sa spájajú, aby spoločnými silami uchránili svet od vojny. My ve­riaci, ktorí žijeme podľa Evanjelia, chceme stáť s nimi v prvom šíku, zjednotení so Svätým Otcom: a v spo­ločnej modlitbe i práci snažiť sa o udržanie pokoja vo svete. V mene uvedenej novoročnej témy Svätého Otca obraciame sa dnes, bra­tia a sestry, na Vás z mladších gene­rácií. Z tých generácií, ktoré vďaka Bohu ešte nepocítili krutú bolesť ni­čivej vojny. Chceme Vám pripome­núť, že pokoj vo svete nie je len ve­cou politikov, svetového obchodu a veľkých slov bez skutkov. Pokoj vo svete je vecou všetkých a mládež sveta má tu svoje osobitné poslanie. Voď jej patrí budúcnosť, a preto jej nemôže byť ľahostajné, aká bude. Bo­lo by protiprirodzené, keby najmä mladý človek nemal kladný pomer k životu a jeho pravým hodnotám. On chce žít, chce dopriať žiyota aj iným, chce pre tento život vytvárať hodno­ty, v ktorých sa realizuje. Chce a priam musí pokladať život za najvyš­šiu hodnotu v prirodzenom poriad ku. Stačí trochu polístovať v Ježišo­vom Evanjeliu a rýchlo zbadáme, ako veľmi on oceňoval život. Cení ho viac ako jedlo (porov. Mt 8, 25), jeho zá­chranu pokladá za dôležitejšiu vec ako zasvätenie sviatočného dňa (po­rov. Mk 3, 4). Niektoré vzkriesenia, ktoré vykonal, neurobil len na dô­kaz svojej božskosti, ale aj pohnutý bolesťou ňad stratou prirodzeného ži­vota. Ba viac, prirodzenému životu dáva aj nový rozmer nadprirodzená, keď ho umocnil milosťou a tak život človeka prenikol životom samého Bo­ha. Nie bez hiookého dôvodu pove dal: „Ja som však prišiel, aby mali život a prehojne ho mali“ (Jn 10, 10) Kresťanstvo v mene vlastnej Identity je Jedným veľkým mierovým posol stvom. Pre nás pokoj nemôže byť iba zbožným želaním, ale skutočnosťou pre ktorú sme ochotní prinášať aj obete. Pápež Pavol VI. sa k 1. januá­ru 1968 prihovára mládeži, ktorej „po­koj je výslovným ideálom, tej mláde ži, ktorá si živšie uvedomuje nové cesty civilizácie, cesty, ktoré nutne smerujú k mierumilovnému vývoju“ Všetci dobre vieme, že pqkoj je da­rom Božím. Darom, ktorý je úzko spä­tý s uvedomelým úsilím a s dobrou vôľou. Pred rokom Svätý Otec vyhlá­sil, že „mier sa rodí z nového srd ca“. Z toho vidíme, ako hlboko je do tohoto procesu zainteresovaný člo­vek, jeho dobrá vôľa a aktívna práca. Poznáme Ježišovu vetu z blahoslaven­­stiev: „Blahoslavení čistého srdca, le­bo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Mladý človek má viac sily, elánu, odhodla­nia, i odvahy meniť seba, napravo­vať nesprávne postoje a názory, očis­ťovať svoje vnútro. Je ohybnejší, zá­sadovější a opravdivejší. Ak je v ňom kúsok idealizmu a dobrej vôle, túžby po šťastí a kráse, dokáže zdokonaľo­vať seba, rásť v dobrom a vytvárať hodnoty. Má na to všetky predpokla­dy a zdôvodnené presvedčenie, že ak koná podľa svojho svedomia, podľa nibrálnych zásad, ktoré si osvojil, nikdy nebude odkázaný len na vlast­né -sily, ale vždy môže počítať s po­mocou Božou, Ód sám zmieril sa s Bohom a v jednote s ním bude vyža­rovať pokoj okolo seba. Bude vytvárať atmosľéru mieru, ktorá stále účin­nejšie bude čeliť nekalým úmyslom tých, ktorí zo sebeckých dôvodov ne­váhali by zničiť množstvo ľudí okolo seba. Preto sa v dušiach mladých musí vzbudzovať odpor voči vandaliz­mu, nespravodlivosti, neznášanlivos­ti, lži, diskriminácií a akejkoľvek ne­morálnosti. Podceňovanie týchto ne­gatívnych javov by dokázalo zakri­viť nejeden charakterný život. Mládež sveta má dnes k dispozícii rozmanité medzinárodné fóra, kde si môže vymieňať názory, kde môže dis­kutovať, kde sa jej obrazy kryštalizu­jú a dostávajú pravú podobu. Mladí ľudia sa radi stretajú a konľrontu­­jú názory so skutočnosťou. Majú vro­denú kritičnost, neboja sa odhalenia pravdy a vedia v nej vytrvať. Tak ro­bia v každej oblasti života. Vedia však, že na to je potrebné ovzdušie, ktoré chráni život. Asi tak, ako sa to vyjadrovalo v staroveku, že „naj­prv je potrebné žiť a až potom sa dá filozoľovať“. Boj o život stojí na pr­vom mieste. Bez života sa stráca kaž­dá hodnota. Drahí mladí bratia a sestry, plným právom očakávate od nás, Vašich du­chovných otcov jasné a pádne slovo. Stotožňujeme sa s Bibliou a voláme: „Nehorlite o smrť na bludisku živo­ta svojho, nepriťahujte si skazu čin­mi svojich rúk, pretože Boh neuči­nil smrť, neteší sa zo záhuby žijú­cich“ (Múd 1, 12, 13). Evanjelium je Evanjeliom života a nie smrti. Uče­nie cirkvi zvlášť zvýraznené na Dru­hom vatikánskom koncile a v doku­mentoch posledných pápežov je uče­ním o úcte k životu. Pre toto sme za pokoj a musíme byť zaň, lebo Inak by sme sa spreneverili Kristovmu posol­stvu, ktoré prináša „pokoj ľuďom dob­rej vôle“ (Lk 2, 14). Nám teda otáz­ka pokoja a mieru nie je cudzia, ani nutne osvojená, ale vlastná. Jasne to dosvedčuje aj hlas všetkých biskup­ských konťerencií sveta, ktoré jed­nomyseľne odsudzujú vojnu. Žehnajú mieru 1 tým, ktorí ho tvoria. Len v jednom prípade sa s vďakou pozerá na prelievanie krvi človeka: keď ju sám dáva na záchranu života, pre ťaž­ko chorého alebo zomierajúceho. Ni­kdy však nedáme svoje požehnanie terorizmu, násiliu, bezpráviu, vraždám a vojnám. Toto je jasné stanovisko, spoločné stanovisko, smerodajné sta­novisko a pravdivé stanovisko. Nie je radosťou konštatovať, že perspektívy pokoja nie sú isté. Ra­­(Dokončenie na 3. str.)

Next