Katolícke Noviny, 1986 (CI/1-50)

1986-01-05 / No. 1

Ako vyvolené dietky Božie V prvom čítaní je chvála na múd­­tosť. Múdrosť tu vystupuje ako osob­nosť. Je to zosobnená múdrosť Božia, ktorá vyšla z jeho úst. Jej prostred­níctvom stvoril Boh všetko, a stopy múdrosti sa javia v celom stvorení. Všetka múdrosť je od Pána a u neho je na veky. Prameňom múdrosti je slovo nebeského Boha a jej cesty sú večné zákony. Smrteľný človek nikdy nevyskúma múdrosť, lebo tá prevy­a šuje jeho chápavost svojím obsahom tiež svojou vznešenosťou. Slovo Božie a jeho príkazy sú najvyšším prameňom všetkej múdrosti. V druhom čítaní je časť z krásneho rytmického chválospevu, y ktorom apoštol Pavol ďakuje Bohu, že nám v Kristovi dal hojnosť všetkých mi­lostí a požehnania. Od večnosti nás miloval vo svojom Synovi a len z tejto nekonečnej lásky nás predurčil a povolal, aby sme sa aj my stali Úmysel Apoštolátu modlitby na január Všeobecný: Aby sa všetci kresťa­nia svojou vierou a životom pričiňovali o jednotu cirkvi. Misijný: Aby všetci veriaci nále­žíte hodnotili a velkodušné podporovali Pápežské misijné diela. jeho dietkamt. A v Kristovi uskutoč­nil svoje veľké tajomstvo. V ňom všetko zjednotil, vytvoril prapôvodnú harmóniu všetkého stvorenia s Bo­hom, ktorý je tvorcom a cieľom všetkého bytia. V Kristovi nám dal aj Ducha svätého, ktorý 1e nám už tu na zemi sľubom a závdavkom, že sme boli skutočne vykúpení a bude­me mať podiel na večnel sláve die­­tok Božích. V evanjeliu začína sv. Ján svoju blahozvesť o zemskom živote Ježiša Krista veľkolepým úvodom, v ktorom hovorí o jeho večnom bytí v lone Boha Otca, o jeho prirodzenosti a vtelení. Táto náuka o osobe a diele Syna Božieho je zaiste to najkrajšie, čo kedy ľudský um mohol o Bohu myslieť a ľudská reč slovom vyjadriť. Ježiša Krista nazýva sv Ján Slovom, grécky Logos. Všetko, čo na svete jestvuje, povstalo pričinením Slova Božieho, jeho všemohúcou stvoriteľ­skou činnosťou. Ono bolo Životom, pôvodcom všetkého života a Svetlom, darcom pravdy všetkým ľuďom, ale mnohí z nich, pohrúžení do temravy náboženskej nevedomosti a hriechu, ho neprijali. Syn Boží nás milosťou posväcujúcou urobil schopnými ako by znova sa narodiť z Boha, z Ducha pôsobením vody, nie z tela, a tak sa stať vyvolenými dietkami Božími, bratmi a sestrami nášho Pána Ježiša Krista. S. januára: DRUHÄ NEDEĽA PO VIA­NOCIACH; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 56, Gl., 1. čítanie ..Božia múdrosť prebýva vo vyvolenom ľude“ (Ekll 24, 1—2; 12—16), 2. čítanie „Predurčil nás, aby sme skrze Ježiša boli prijatí za Je­ho deti“ (Ef 1, 3—6; 15—18), evanje­lium „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 1—18), Kr., pref. vianočná. DOŽILI SME SA ďalšieho roka. V Jeho prvých dňoch rozjímajme o te­lesných daroch a dobrodeniach, ktoré nám Boh udelil. Dal nám telo, potreb­né prostriedky na jeho udržanie, zdra­vie, nevinné radosti, prtateťov, a Iné veci. Pomyslíme si len na mnoho Iných, ktorí sú hodnější ako my, a nedostali tieto dobrodenia. Niektorí sú nemoc­ní, Inými opovrhujú; sú aj takí, ktorým sa nedostáva ani základných životných potrieb. Ako velmi si musíme vážiť Bo­žie dary, ktoré sme neraz dostali neza­slúžene. S. januára, pondelok: ZJAVENIE PÄNA f Troch kráfov); rúcho biele. — Sláv­nosť. — Rímsky misál, str. 68, Gl., 1. čítanie ,(Pánova velebnosť žiari nad te­bou (Iz 60, 1—6), 2. čítanie „Teraz sa stalo zjavným, že a] pohania sú spolu­­dedlčmi prisľúbenia“ (El 3, 2—3a; 5 až 6), evanjelium „Prišli sme z Východu pokloniť sa kráľovi“ (M 2, 1—12), Kr., preť. vlastná. SME D I E T K A M I CIRKVI. V nej sa nám dal Boh poznať už od útleho veku. Mnohokrát sme mail možnosť pri­jať sviatosti. Boh nám dal mnoho múd­rych vnuknutí, mnohokrát nás osvietil vnútorne. Neraz nás napomínal, aby sme sa polepšili. Mnohokrát nám odpustil hriechy. Možno nás viackrát vytrhol aj z nebezpečenstva večnej smrti, keď sme upadali do hriechov, iba pôsobením je­ho milosti sme vládali vstaťl Zamýšľaj­me sa nad tým a pokorne sa podrobme pod mocnou rukou Božou. 7. januára: UTOROK PO ZJAVENÍ PÄ­NA; rúoch biele. — Rímsky misál, str. 59, bez Gl.( \čítanle „Skúmajte duchov, čl sú z Boha“ (1 Jn 3, 22—4, 6), evanje­lium „Priblížilo sa nebeské Kráľov­stvo“ (Mt 4, 12—17; 23—25), bez Kr„ pref. o Zjavení Pána alebo vianočná. OBDIVUJEME BOŽIU DOBRO­TU k náml Aký je ku nám dobrýl Aký štedrý, milosrdný, dobrotivý! A akí vie­me byť nevdační! Co som ja, Pane, aby si na mňa pamätal? Naozaj nie som hodný. Šliapal som tvoje dobrodenia, zneucťoval tvoje milosti. Zneužíval som Ich a pohŕdal nekonečnou dobrotou Bo­žou. Proti neprehľadnej Božej milosti a láske stavali sme priepasť nevďačnos­ti. Vzbuďme sl predsavzatie, že od tej­to chvíle nebudeme neverní Pánovi, ne­budeme nevďační k svojmu veľkému dobrodincovi, ale oddaní Bohu, ktorý nám preukázal toľké zázračné dobro­denia. 8. januára: STREDA PO ZJAVENÍ PÄ­NA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 61, bez Gl., čítanie „Boh je láska“ (1 Jn 4, 7—10), evanjelium „Rozmnože­ním chlebov Ježiš ukazuje, že je prorok“ (Mk 6, 34—44), bez Kr., pref. o Zjave­ní Pána alebo vianočná. UVEDOMUJME SI, že Boli Je prítomný v nás. Prosme ho, aby osvie­til našu' myseľ. Rozpomeňme sa, ako dávno je tomu, čo sme spáchali prvý hriech a nakoľko sa v našom srdci od tých čias rozmnožili hriechy, ktoré sme páchali myšlienkami, žiadosťami, slova­mi a skutkami voči Bohu, sebe a blíž­nemu. Uvažujme najmä o hriechu ne­vďačnosti voči Pánu Bohu. Udelil nám naozaj mnohé dobrodenia, a my sme Ich zneužívali; sväté vnuknutia zanedbáva-H, spasiteľné pohnútky marili. Prijíma­li sme síce sviatosti, ale kde je ich úžitok? Kam sa podeli tie drahocenné skvosty, ktorými nás ozdobil náš Pán? Všetko sa utopilo v našich neprávos­tiach. Zhrozme sa nad toľkou nevďač­nosťou. Boh nás vždy vyhľadával, aby nás spasil, ale my sme sa mu vždy vy­hýbali a bežali do zatratenia. 9. januára: ŠTVRTOK PO ZJAVENÍ PÄ­NA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 62, bez Gl., čítanie „Keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás“ (1 Jn 4, 11—18), evanjelium „Vldyll ho kráčať po mori“ (Mk 6, 45—52j,7bez Kr., pref. 0 Zjavení Pána alebo vianočná. PRE SVOJU BIEDU a nehod­nosť korím sa pred Bohom. Bože môj, ako sa len opovažujem ukázať pred tvo­jou tvárou?! Veď som nevďačným člo­vekom, kalužou neprávosti. Ako je to len možné, že som vo svojej neprávosti poškvrnil, ba skazil všetky svoja zmysly 1 duševné schopností? Ako je to len možné, že nepominul v mojom živote ani len jeden deň bez toho, že by som sa nebol dopustil neprávosti?! Preto pro­sím za odpustenie ako márnotratný syn, ako Mária Magdaléna, ako cudzoložni­ca z Evanjelia a opakujem: Zmiluj sa Pane, nado mnou, 'nad najnehodnejšim hriešnikom. Otvor sa živá studnlca milosrdenstva a maj so mnou sústrasť. 10. januára: PIATOK PO ZJAVENÍ PÄ­NA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 64, bez Gl., čítanie „Kto miluje Boha, má milovať aj svojho brata“ (1 Jn 4, 19—5, 4), evanjelium „Dnes sa splnilo toto písmo“ (Lk 4, 14—22a), bez Kr., prel. o Zjavení Pána alebo vianočná. SĽOBME P Ä N O V I, že nikdy viac, sa neoddáme hriechu. Vyznajme, že sme sa ho doposiaľ dostatočne nechránili. Odteraz chceme náležať Iba Otcovi mi­losrdenstva. Iste, sami nedokážeme ko­nať dobré, ale potrebujeme milost a po­moc Božiu. Ona nám ukáže cestu, ona nás vymaní z drápov hriechu a vyve­die nás na výslnie Božej pravdy. 11. januára: SOBOTA PO ZJAVENÍ PÄ­NA; rúcho biele. — Rímsky misál, str. 65, bfez Gl., čítanie „Duch, voda a krv“ (Jn 5, 5—13), evanjelium „Malomocen­stvo hneď z neho zmizlo“ (Lk 5, 12 až 16], bez Kr., prať. o Zjavení Pána ale­bo vianočná. ABY SOM SPÁCHANÉ HRIE­CHY vykorenil, vyznám sa z nich sme­lo, statočne. Ani jeden sl nenechám na svedomí. Vykorením ich až do posled­ného. Všemožne sa pričiním o to, aby som zo srdca vytrhal čo 1 len výhonky hriechu. Hlavne však tie, ktoré ma naj­viac znepokojujú. Aby som to urobil dokonale, budem sa pridŕžal rád, ktoré ml dáva pri svätej spovedi kňaz. Nikdy si nebudem myslieť, že som už zadosť­učinil za toľké a také veľké priestup­ky. V skrúšenosti srdca ďakujem Pánu Bohu, že až do tejto chvíle tak zhovie­vavo čakal na moje obrátenie a vzbu­dil vo mne tieto dobré city a úmysly. Darujem mu celé svoje srdce, aby som uskutočnil, čo som sl zaumienil. A zno­va prosím Pána, aby ma posilňoval. Aby som verne plnil všetko, čo ml prikazu­je — skrze zásluhy jeho Syna. Prosím o to aj Preblahoslavenú Pannu Máriu, láskavú Matku milosrdenstva, v pevnej dôvere, že — ako sa o nej učíme — vyslyšala každého, kto sa k nej utie­kal, aby tak láskyplne vypočula aj mo­je volanie a moje prosby. Chcem byť jej verným synom. Chcem plniť vôľu jej Sy­náčka a vyhýbať sa všetkému, čo by v tomto mohlo byť na prekážku. Daryjem tl, Matička, celé svoje srdce, úbohé, hriešne. V nádeji, že ty ml ukážeš, čo osož! mojej spáse. 12. januára: Prvá nedeľa „cez rok“: KRST KRISTA PÄNA; rúcho biele. — Sviatok. — Rímsky misál, str. 70, Gl., 1. čítanie „Hľa, môj služobník“ (Iz 42, 1—4; 6—7), 2. čítanie „Boh pomazal Ježiša“ (Sk 10, 34—38J, evanjelium „Keď bol Ježiš pokrstený“ (Lk J, 15—16; 21—22), Kr., pral. vlastná. 2Í DRUHÄ NEDEĽA PO VIANOCIACH - C I. ČÍTANIE (Ekli 24, 1—2; 12—16) Múdrosť sa chváli sama, af n Boha má česť a uprostred svojho ľudu slávu; otvára ústa v zhromaždení Najvyššieho a vyvyšuje sa pred jeho zástupmi. Tvorca všetkého dal mi rozkaz, môj Stvořitel určil miesto pre môj stan. Povedal mi: „Prebývaj v Jakubovi, v Izraeli maj svoje dedič­stvo a medzi svojimi vyvolenými zapusť korene. Pred vekmi, na počiat­ku ma stvoril a budem trvať naveky. Pred ním vo svätom stane konala som službu a potom na Sione dostala som sídlo. V meste, ktoré on mi­luje, našla som bývanie, nad Jeruzalemom dal mi právomoc. V ľude, plnom slávy, zapustila som korene, v Pánovom podiele je moje dedič­stvo. II. ČÍTANIE (Ef 1, 3—6; 15—18) Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý v Kristovi požehnal a zahrnul nebeskými duchovnými darmi. V ňom nás si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred Jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske. On nás svojím dobrotivým rozhodnutím pre­durčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho deťmi na chválu a slá­vu jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi. Preto aj ja odvtedy, čo som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske voči všetkým svätým, neprestávam za vás ďakovať, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách. 'Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vašej mysle, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povoláva, aké je bohatstvo a sláva jeho dedičstva určeného svätým. EVANJELIUM (Jn 1, 1-18) Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo n Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko vzniklo skrze neho a bez neho nič ne­vzniklo z toho, čo vzniklo. V ňom bol život a život bol svetlo ludf. A svetlo v tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok svedčiť o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba svedčiť o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bolo na svete a svet vznikol skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišlo ku svojim, a vlastni ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle te­la, ani z vôle človeka, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami a my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jedno­­rodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom svedčil a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo prichádza po mne, bol predo mnou, pretože bol skôr ako ja.“ Z jeho plnosti sme prijali všetci milosť za mi­losťou. Lebo ak Zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Nikto nikdy nevidel Boha; jednorodený Syn Boží, ktorý je v náručí Otca, ten o ňom priniesol zvesť. PREBLAHOSLAVENÄ PANNA MÄRIA, ORODUJ ZA NÄS Pri zakončeni občianskeho roka sme sa úprimne poďakovali dobroti­vému Pánu Bohu za všetky jeho dary a milosti, čo nám dávai počas uply­nulého roka. Nový občiansky rok sme začali sviatočne — slávnosťou Bohorodičky Márie, aby sme sa po­dľa žiarivého vzoru Matky Božej už na prahu nového roka hlboko zamys­leli vo svojom srdci o neobyčajne bohatej náplni tejto slávnosti. Prvý deň roka bol mimoriadne bo­hatý: je to oktáva slávnosti Narodenia Pána, ôsmy deň. v ktorom dostal no­vonarodený Mesiáš meno ležíš; je to slávnosť svätej Bohorodičky Márie; je to začiatok nového občianskeho roka; je to Svetový deň mieru v in­tenciách bi. pamäti pápeža Pavla VI. Na ôsmy deň po narodení dali novonarodenému Spasiteľovi meno Ježiš, tak ako to určil Boh ústami anjela, ktorý poučil svätého Jozefa o tajomstve vtelenia Syna Božieho: „Neboj sa vziať si Máriu za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého Porodí Syna a ty mu dáš meno Ježiš (Vysloboditeľ), lebo on vyslobodí svoj ľud z jeho hriechov“ (Mt 1. 21). Vtelený Syn Boží Je opravdivý Boh — Večné Slovo, i opravdivý človek, ktorý pôsobením Ducha Svätého vzal sl telo z Márie Panny-Bohorodičky. Ku vtelenému Synovi Božiemu dvíha-) me svoj zrak hneď v prvých dňoch občianskeho roka a vrúcne prosíme: „Ď Ježišu, buď na pomoci každému z nás tento rok .. V každej usporiadane] rodine má svoje osobitné miesto matka. AJ v spo­ločenstve cirkvi sv. má svoje osobit­né miesto preblahoslavená Panna Má­ria, Matka Božia-Bohorodička. V Ca­rihrade slávievali sviatok Bohorodič­ky 26. decembra. Vo Večnom meste určili slávnosť Bohorodičky Márie na deň 1. Jannéra. Slávnosť Bohorodičky Márie sa stal akoby stálou pripomien­kou Božieho, panenského a spasiteľ­ného materstva tej, ktorej neporuše­né panenstvo darovalo tomuto svetu Spasiteľa (O mariánskom kulte, b. 4). Sv. Lukáš zaznačil v Skutkoch apoštolských správn o prvotnej cir­kevnej obci v Jeruzaleme, že bola preniknutá svätým, horlivým duchom kresťanstva. Výslovne píše, že toto spoločenstvo „zotrvávalo Jednomyseľ­ne na modlitbách spolu s Máriou, Matkou Ježišovou“ (Sk 1, 14). Na začiatku nového občianskeho roka dvíhame svoj zrak nielen ku vtelenému Synovi Božiemu Ježišovi Kristovi, ale a] k jeho panenskej Mat­ke Panne Márii. Vrúcne Ju prosíme, lebo sme si dobre vedomí, že ona 1e najbližšie k Bohu a najbližšie k nám. Vrúcne jn prosíme, lebo sme si dob­re vedomí, že každý,, kto sa k nej s dôverou utieka, kto od nej čaká pomoo, nesklame sa nikdy, pretože v najláskavejšej Matke nemožno sa sklamať! BI. pamäti pápež Pavol VI. vyhlá­sil slávnosť Bohorodičky Márie za Svetový deň mieru. Terajší Svätý Otec Ján Pavol II. uviedol na tento deň heslo: „Mier Je hodnota bez hraníc!“ V hesle Svätého Otca sú nádherné myšlienky a iniciativy pre celý nastá­vajúci rok. Hneď v prvých dňoch nového ob­čianskeho roka chceme túto „hod­notu bez hraníc“ s pevnou nádejou vložiť do rúk dvoch láskavých by­tostí, ktoré stoja pred naším dušev­ným zrakom na slávnosť Bohorodičky. Veď Pán Ježiš Je „Knieža pokoja“ a jeho presvätá Matka, preblahoslavená Panna Mária, Je „Kráľovná pokoja“! Dr. ANTON BAGIN MENLIVÉ ČASTI svätej omše 0VODNÝ SPEV! Keď sa všetko pohrúžilo do na]" hlbšieho mlčania a noc došla do po­lovice svojej cesty, tvoje všemohúce slovo, Pane, zostúpilo z neba, z krá­lovského trůnu. RESPONZORIOVÝ ŽALM: R/. Slovo sa telom stalo a prebý­valo medzi nami. Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavu), Sinn, svojho Boha. Lebo upevnil zá­vory tvojich brán a požehnal tvojich synov v tebe. — R/. Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, sýti ťa najlepšou pšenicou. Svoj roz­kaz na zem zosiela; rýchlo sa šíri jeho slovo. — R/. On svoje slovo zvestuje Jakubovi, svoje zákony a prikázania Izraelovi. Nerobil tak iným národom, nezjavil im svoje zámery. R/. ALELUJOVÝ VERSt Aleluja. — Sláva ti, Kriste, tebá ohlasovali národom; sláva ti, Kriste, v teha uveril svet. — Aleluja. SPOLOČNÁ MODLITBA: Milovaní bratia a sestry, zložme si ruky k modlitbe a prosme Pána Je­žiša, aby nás žehnal a ochraňoval; ved on je večné Slovo, ktoré sa stalo telem a prebývalo medzi nami. Pane Ježišu, pomáha] svojmu ná­mestníkovi pápežovi Jánovi Pavlovi a všetkým biskupom, aby boli vernými správcami tvojich tajomstiev. — Ľ.ť Prosíme ťa, vyslyš nás. Udeľ nám i celému svetn pokoj, ktorý pri tvojom narodení zvestovali anjeli. Vyslyš trpiacich a pokúšaných, čo nábožne a s úctou vzývajú tvoje svä­té meno. Obnov nás, Pane, aby sme sl živšie uvedomili svoje znovuzrodenie v krs­te. Pane Ježišu, Syn Márie Panny, vy­slyš naše prosby a daj nárti pocítiť, že si medzi nami a že náš žehnáš a ochraňuješ. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. SPEV NA PRIJÍMANIE: Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. KŇAZSKÉ JUBILEA Dňa 8. I. sa dožíva sedemdesiatky, Imrich Sedlák, farár v Perina. Dňa 9. I. oslávi svoje zlaté kňazské Jubileum Štefan D u c k o, dekan, farár v Brezovici nad Torysou. Dňa 11. I. dožíva sa 75 rokov svojho' života Anton Horák, dekan, farár * Norovciach. Ranné chvály Všetci, čo Krista hľadáte, utkvejte zrakom na nebi! Dopraje vám tam uvidlet znak svojej večnej veleby. Tá hviezda, ktorej nádhere t jasu slnko ustúpi, hlása, že na zem zavítal Boh v tele, čo nás vykúpi, 'At kdesi v perzských končinách, skade sa slnko vynára, mudrci vidia, že je to zástava Kráľa — Vladára. Kardinál a „rock a pop“ Na VIII. medzinárodnom kongrese o cirkevnej hudbe 17. novembra 1985 kar­dinál Jozef Ratzlnger, prefekt kongregá­cie pre učenie viery, vyhlásil, že rock a po pmusic je v liturgii neprípustná. Tieto hudobné formy podlá neho chce­li vyjadrovať vykúpenie a oslobodenie takým spôsobom, ktorý sa totálne prieči kresťanskému chápaniu. Táto hudba chce vytrhnúť z jednotvár­neho každodenného života a ponúka ilú­ziu vykúpenia lomozom a divokými pre­javmi davu. Takáto hudba podlá kardi­nála Ratzlngera je nástrojom „antlnábo­­ženstva“. Rocková hudba jej milovníkov „oslobodzuje“ od osobnosti a osobnej zodpovednosti, a preto sa vo svojej pod­state protiví kresťanskému chápaniu. Teda nie z estetických dôvodov, ani z lôvodov liturgickej obnovy, ani stagná­cie vývoja, ale a teologických dôvodov pred ktorým trnie obloha a vzdáva mu hold povinný?! — Badáme, čosi vznešené, nad čím nevládne smrt a čas, nádherné, divné, nesmierne a prvšie ako prvý jas. — len tento je kráľ národov, Božieho ľudu potecha, ktorú Boh sľúbil praotcom, a bez splnenia nenechá. Nech ti je sláva, Ježíšku, cez věčnost, v ktorej kraľuješ s Otcom i Duchom Presvätým, že sa dnes ľudstvu zjavuješ. treba odstrániť túto hudbu z kostolov. Liturgická hudba musí zodpovedať kres­ťanskému chápaniu Boha, človeka a vy­kúpenia. (elb) Andreja slávili spolu Katolícka a pravoslávna cirkev oslávili aj tohto roku spoločne sviatok apošto­la Ondreja. Deje sa tak od roku 1965, keď došlo k ekumenickému stretnutiu medzi pápežom Pavlom VI. a patriar­chom Athenagorasom. Na slávnosti do Carihradu prišla delegácia Apoštolské­ho Stolca, kde Ich láskavo prijal pa­triarcha Dlmttrlos I. a- s veľkou úctou prevzal osobitné posolstvo Svätého Otca Jána Pavla Iľ. ján Pavol II. vyjadruje v posolstve po­tešenie, že sa môže znova — prostred­níctvom svoje) delegácie — stretnúť S prevznešenou hlavou carihradského pa­triarchátu, pričom ho uisťuje, že pre­chováva y srdci lásku a nádej. «Pf

Next