Tatranské Hlasy, 1944 (XI/2-55)
1944-01-08 / No. 2
Tatranské Týždenník Okresnej organizácie H S L'S v Levoči V Levoči 8. januára 1944 Hlavný a zodpovedný redaktor Július Magút h, poslanec Vychádzajú každú sobotu Ročník X!., číslo: *2720196857* Slovenský n rod zem pcd Tatrami' nikdy nikomu neodovzdal a jej obsadenie nikdy neschválil a preto je táto zem nepremlčaným a neprenilŕakTným imaním slovenského rod u Suta« vedecká knižnica y Keéiclacä /A2/< t. ^ &3& Šéf Úradu propagandy, vyslanec T. J. Gašpar: „Márne vaše proti nám sú vzteky” Šéf Úradu propagandy, vyslanec Tido ] J. Gašpar povedal na Nový rok do Slovenského rozhlasu tento prejav: Ako v rokoch predchádzajúcich, i teraz, čo koleso času v lomoze vojny zvrtlo sa zase o ďalší rok, prichádzam pred mikrofon, aby som vám, všetkým rodným sestrám a bratom zo slovenskej matky, na frontoch, doma i v zahraničí, ako šéf slovenskej propagandy, ktorá organizuje duchovnú obranu našich národných záujmov a cieľov vo vojne, z celého srdca želal hojnosť šťastia a Božieho požehnania v tomto novom roku! S radosťou vidíme, že nič sa nesplnilo z tých čiernych predpovedí, ktoré nepriatelia slovenskej elobody neprestajne rozširovali. Spomeňme si len, koľko sa za minulý rok benešovci nasnívali o tom, že tohoročné Vianoce budú už slávií v úlohe reštaurovaných vládcov nad nami. Takmer denne nám prorokovali skazu a neslávny koniec našej samostatnej štátnosti. Najmä po stalingradských udalostiach deň čo deň rozkrikovali sa tak víťazne, že v ľahkoverných ľuďoch budili dojem, ako by ani nie o mesiace, ale každú hodinu mali vpochodovať na Slovensko a na zrumení jeho kvitnúcej samostatnosti slávií svoje krvavé, bentšovsko-boľševické besy. Nič takého sa však nestalo ! No nepriateľov slobodného Slovenska, ktorí túžia zmocnil sa nad ním vlády, to nijak nehatilo v chorobnej výrobe ďalších a najnízkejších hrozieb. A keď nemohli sem doletieť rovno zo Stalingradu s boľševikmi, nuž spojili potom svoje nádeje s Badogliovou zradou. Neúnavne vysielali sem, údajne na vlas presné odkazy o tom, ako po zmene v Taliansku pohne sa záverečná ľavina vojny s úžasnou rýchlosíou : ako sa nato za okamih zrúti Chorvátsko, vypadne Maďarsko, vyvrátia sa Bulharsko a Rumunsko a hneď za tým i Slovensko, otrasené ako zrelá hruška padne do Benešovho lona. Možno, že sa našiel kde-tu hlupák, ktorý sa tým dal najašit, ale v skutočnosti nič z prorokovaných mátožných vidín sa nesplnilo. Nesplnily sa ohlaso-. ané vííazctvá, nesplnily sa predpovede a ani zlostné hrozby. Skutočnost je tá, že samostatné Slovensko žije, pracuje, vzmáha sa a jeho nepriatelia musia sa stále ešte potešoval iba ich plánmi. Vieme, že v nastávajúcom roku očakávajú nás ešte veľké skúšky. Nastávajúci rok zaiste prinesie stupňovanie v srazení sa bojujúcich sil. Odporcovia nového poriadku, po svojich posledných poradách v Moskve, Teheráne a Káhire, nerobia z toho tajnosí, ako veľmi sa pripravujú na rozhodojúci útok. No napriek svojmu veľkoústemu vyhrážaniu so svojou vojenskou a technickou silou, vidief, že nedôverujú veľmi len zbraniam a hrdinstvu svojich vôjsk. Preto, lebo vo veľmi veľkej miere používajú zákerné zbrane najrozličnejších agitácií. Také, od ktorých si predovšetkým sľubujú, že sa im ich pomocou podarí pomýlil, otriasť a zaviesť mladé bojujúce národy na takú šikmú plochu, kde by bolo možné ľahko alebo i bez boja zlon.il ich mravnú odolnosť. Pokus o to videli sme na smutnom príklade Talianska. Slovom, faktom je, že zavádzajúcou a svádzajúcou propagandou chceli by ako iné národy i nás Slovákov ľahko vyradiť z boja a potom zničil našu samostatnosť. A práve tu, proti tomuto zákernému manévru musíme byt pevní a ostal neotrasiteľní ! /S'fvi « r \*r~-; fX ■W-- 11» UJU V IVZllilO '■oiiuuv. ri nám a proti našej pravde? Predovšetkým musíme si pripomenúť istú dejinnú skutočnosť. Vo svete stalo sa povestným, že Anglicko vyhrávalo svoje vojny viac silou anglickej libry ako hrdinstvom vôjsk. Nie veľké bitky, ale veľké podplácanie a kupovanie slabochov mu získavalo výhry. Preto sa nie bez príčiny hovorí o fakte, že na anglických peniazoch na jednej strane je obraz kráľa a na druhej strane obraz troch povestných svätojurských jazdcov. Poukazujúc na tento obraz, znalci dejín tvrdia, že viastne títo traja jazdci, vyobrazení na anglickej libre, sú tou divnou armádou, ktorá Anglicku vyhráva vojny. Táto peniazová armáda získava slabých kráľov, táto strhuje z nôh podkupné vlády, do- Slovenská prítomnosť Mnohí ľudia sú presvedčení, že dobro a láska medzi ľudmi sú touto vojnou už zničené. Je síce pravda, že naša doba je prelomová, v ktorej sa rúcajú staré svety a stavajú sa nové. Ale kým sa nové vystavia, stojí to veľa znoja,, námah, útrap a obetí. Nuž taká doba stihla nás dnes;-žijúcich. Veru mnohí si už vzdychli: „Lepšie je omu, kto zomrel“; Ked si všímame dejiny, zistime, že tie náreky a ponosy na ťažkú dobu v našich časoch nie sú prvé. Zlé časy nájdeme v každej dobe. Lenžezlé časy v minulosti malý celkom inú podobu ako dnešné. 1 naši predkovia na. tomto ku<;p zppie pod Tatrami nemali vždy ružovo. Časy sa striedaly. Len čo sa usmialo lepšie položenie, nasledovala pohroma. Slováci skúsili divokosť ešte neusadených Maďarov, prežili tatársku pohromu, pretrpeli vpády Turkov, pocítili následky oslobodzovacích bojov, v ktorých stratili mnoho najlepších synov národa. Svojou krvou oživovali degenerujúci sa susedný národ.~I to zniesli, že toľkí synovia a dcéry, hnaní žitia nevôľou, boli nútení hľadať si chlieb za morom. Rana z 2, novembra 1938 sa nezacelela. Slovenský národ prešiel cez všetky tieto smutné doby. A ked srovnáme tieto boľavé doby s našou, môžeme smele vyniesť úsudok, že dnešná doba pre nás nie je až tak neznesiteľná v pomere k prežitým dobám. Je nerozumná a bohorúhavá výčitka: „Prečo mi Boh dal žiť práve v dnešnej dobe?“ Keby si mal kto -'olif dobu, v ktorej by si želal žiť, ťažko by mu bolo nájsť vhodnú dobu. Každá doba má svoje prednosti a nedostatky. V jednej dobe určitý stav mal zlaté časy, v inej už trel biedu, kým zas iní ťažili z doby. Slovenský národ, ako celok, mal v minulosti veľa ťažkých dôb. Tu musíme sa pokoriť pred Majestátom božim, že mu dal toľko životnej sily udržať sa. Božia Prozreteľnosť nerobí nič nadarmo, všetko má svoje poslanie, ktoré ešte dnes nechápeme. Kedpiíliš narukame nad našou dobou, zabúdame, že sme kresťania a Slováci. Kresťan si nezúfa a Slovák sa neľaká ťažkostí. Bázeň z prítomností vyviera z nesprávneho ocenenia sa a vykonávania svojich povinností. Isteže, tí oprávnene sa majú čo obávať, ktorí žijú len pre seba, ked Boh, národ a ostatní ľudia nejestvujú pre nich. A ked, tak aby im slúžili. Títo v dnešnej dobe prišli na svoje, ale svedomie, ak ho ešte neuhlušili, hovorí im, že to dlho trvať nemôže. Svetová neistota im káže byť pripravenými pre prípadnú politickú zmenu. Títo slovenskej veci nikdy neprospeli a slovenskej prítomnosti sú na škodu. Prítomnosť požaduje vo 'zvýšenej miere od každého Slováka, aby mužne vykonával svoju stavovskú povinnosť. Každá povinnosť, i tá najmenšia, správne vykonaná zlepšuje prítomnosť a zaisťuje krajšiu budúcnosť. Len sťažovanie si na prítomnosť nám nič neufaví. Pred niekoľkými rokmi mnohí boli plní oduševnenia za národ a dnes — neschopní su obetavejšieho skutku. Tí chceli skokom a veľmi rýchlo docieliť veľké čhy. Ale život ide pevným chodom hoci i cez piekážky. Chceli národ zvelebiť len na manifestáciách, ale národ sa zveľaďuje i nepatrnou nebadanou prácou a plnením svojich všedných povinností. Ledabolo vykonaná práca, robí našu dobu ešte neznesiieľnejšou, aká je. Prítomnosť je veľmi splelilá a je ťažšie vyznať sa v nej ako kedykoľvek inokedy. Je dôležité chrániť sa horúčkovitého a nerozmysleného konania. Nedajme sa uniesť citmi. Útočnosťou narobí sa viac zla ako dobra. Pokojnosťou a rozvahou dá sa oveľa viac hodnotného vykonať pre národ, ako vášnivosťou. Ťažká prítomnosť na nás doľahla. My ale nesmieme rebelovať, lebo tým si sťažujeme život, už dosť ťažký. Prítomnosť nás i duchovne stvárňue, stávame sa deťmi svojej doby. V dnešnej dobe popri dobrých vlastnostiach udomácňujú sa i mnohé necnosti. Tu Slovák nesmie zabudnúť na vernosť k Bohu a svedomitosť v práci. Obetavosť za národ pomôže mu prekonať i túto ťažkú prelomovú dobu. 1 ked naša doba je poznačená krvou vojny, nezúfajme. Ideme správnou cestou. Duchovné preporodenie, ktoré sa v dnešnej dobe v nás deje, robí nás schopnými udržať si čestné miesto i v nových povojnových pomeroch.