Ľud, 1952 (V/79-151)

1952-04-02 / nr. 79

Ro« nib a »Ľud« úv íredný orgán Strany ’ slovenskej i^dé ráno okrem pondelka obrody, vyc r, ,,,1; Redakcia Bratislava. Mi­­a dni po sví ^el. S 77-21, 255-49. Administrá­­chalská ul. 3. 7/1. e] 353.59, pražská admi. cia Sedlárska ., • Školská 13., tel. 27-606, mstracia Praha U.. efne g995j Majiteľ a vy- Dčet poštovej sporu. skej- obrody, Bratisla. davateľ Strana s7v'enj- 10-19. Vedúci redakcie va, Sedlárska -b 0(ju;e »Západoslo-Jozef Dočkal. Tlači a '*P> . venské tlačiarne, n p., zakl. závod Concor­­dia. Bratislava, ul. Národného , oltania 41. Uzávierka o 19.30 hod. Rukopisy nevvžiada né sa nehonorujú. Veci týkajúce sa predplat­a ného a inzercie, vybavuje admlnistráci Ústredný orgán Strany slovensk ej obrody Číslo 79 Bratislava, streda 2. apríla 1952 Cena 2 Kis Predplatné na »Ľud« mesačne 40 Kčs, štvrť­ročne 120 Kčs, polročne 240 Kčs, ročne 480 Kčs. Predplatné do cudziny mesačne 70 Kčs, štvrťročne 210 Kčs, polročne 420 Kčs. ročne 840 Kčs so započítaním poštovného. Malé oznamy a inzerciu prijíma denne od 8—12 hod. administrácia v Bratislave. Sedlárska 7/1,, tel. 353.59 a filiálna administrácia v Pra­he II., Školská 13., tel. 27-606. Malé oznamy a Inzercia sa uverejní len po zaplatení. Za vydanie adresy a podanie ponuky 2 Kčs. Porto na zaplatenie ponúk 10 Kčs. Novinové výplatné povolilo Riaditeľstvo pôšt a tele­grafov v Bratislave. Dohliadací poštový úrad Bratislava 2. Ďalšie sníženie cien v Sovietskom sväze y ájsledku úspechov v minulom roku už piate povojnové sníženie štátnych maloobchodných cien potravinárskeho tovaru hromadnej spotreby — Ceny sa snížily dňom 1. apríla t. r. o 10—30 pere. o s k >ss) — Rada ministrov SSSR a CJstredný výbor VKS(b) uverejnily usnesenie o dal­li maloobochodných cien potravín. V usneseni sa hovorí: V dôsledku úspechov, - dosiahnutých 'r. »21 v priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe, vzostupu produktivity práce a sní­■ , ' ' ,’ov, uznala sovietska vláda a Ústredný výbor VKS(b) za možné zaviesť od 1. ženia vlastných naklad ... . 1 1952 "d - eur smzenic maloobchodný ch cien potravinárskeho tovaru hromadnej spotreby. 1. Raja ministrov SSSR a O Y VKSíb> sa TM ly snížiť od 1. apríla >902 štát/" maloobchodnt ceny potravín takto; 4 Chlieb, múka a cestoviny Ražný chlieb o 12 percent, pšeničný chlieb ° percent, chlieb z preosievanej ražnej múky o percent, chlieb z akostnej pšeničnej múky, žemle, rožky a iné pekárske výrobky o 15 percent, ražňa múka o 12 percent, pšeničná múka o 12 percent, ražná preosieva.ná múka o 15 percent, akostná p.sr-ničná múka o 15 percent, makaróny a cestovimy o 15 percent, kvasnice o 20 percent. Krupica, krúpy, ryža, fazuľa a potravinové výťažky Krupica, krúpky'a ovosné vločky o 20 percent, pšeno, pohánka, ryža, ságo ostatné druhy krúpov a strukoviny o 15 percent, potravinové výťažky o 10 percent, škrob o 15 percent. Obilie a krmoviny Raž o 12 percent, pšenica, ovos, jačmeň a iné druhy obilia o 15 percent, otruby pokrutiny, šroty, kombinované krmoviny, seno a siama o 15 percent. Mäso a mäsové výrobky Hovädzie, baranie, bravčové, salámy, párky, safaládky, sliepky, kurence a iné masové výrobky o 15 percent, kačice, husi a morky o 20 percent, mäsové konzervy o 20 percent. Tuky, syry a mliečne výrobky Maslo o 15 percent, masť o 20 percent, mlieko, mliečne výrobky a mliečne konzervy o 10 percent, syr sovietsky, švajčiarsky, holandský a iné syry o 20 percent, domáci syr o 10 percent, jedlý olej o 20 percent, slnečnicový a podzemnicový olej o 30 per­cent, umelé tuky o 15 percent, majonézy o 30 per­cent, zmrzlina o 15 percent, vajcia o 15 percent. Cukor, cukrársky a koloniálny tovar Pieskový cukor o 15 percent, balené karamely, mäkké bonbóny,, čokoláda a iné cukríky o 10 per­cent, nebalené karamely o 15 percent. Čajové pe­čivo, oblátky, sušenky, dorty, cukrárske pečivo, perník, sucháry a iné cukrárske výrobky z múky o 12 percent. Zavarenina. am a želé o 10 percent, vitamíny o 10 percent, čaj o 20 percent, káva a kakao o 15 percent, kávové nápoje o 10 percent, soľ o 30 percent, ocot o 15 percent. Ovocie Jablká, hrušky a hrozno o 20 percent, mrazené ovocie o 20 percent, sušené ovocie a orechy o 20 percent. Zeleninové a ovocné konzervy ^ciei' prírodné konzervy: uhorky, paprika, zelený hrášok, raÍčin5' a n?razená zelenl"a,° 20 f?' cent. Ovocné koiiľ^y. :komP°*)'’ P^tlaky Ila'da­­daná zelenina, rajčinovv PretIak' °voc"e s<av* » šťava z rajčín o 10 percent. Pnr°dne sťav*: vmna’ jabiena, slivková, a rajcinova o Zv, - v h s 2. Súčasne podľa tohto budú snížené ceny v tincoch, jedálňach a iných podnikoch verejne^ stravovania. 3. Od 1. apríla 1952 budú snížené maloobchodné ceny kníh, vrátane učebníc, priemerne o 18 percent. 4. Od 1. apríla 1952 burdú tiež snížené poplatky za ubytovanie v hoteloch priemerne o 15 percent. Bratislavskí občania zaplnili v pondelok popol udjní do posledného miesta priestranstvo Hviezdo­slavovho námestia, aby pozdvihli svoj protestný hlas proti bakteriologickej vojne na Kórei Na síid národov JOžEF'DOČKAL Celý vzdelaný svet prekvapila ohromujúca, neslýchaná, neuveriteľná zpráva. Americkí imperialistickí agresori použili a používajú vo vojne na Kórei baktériologické zbrane, použili a používaj í morom a cholerou infiko­vaný hmyz, použili a používajú jedovaté ply­ny. Teda nie osobná odvaha, statočnosť a hr­­dinskosť vojakov má rozhodnúť boj, ale zbrane hromadného ničenia, zbrane hromad­ného vraždenia. Rytierskosť a čestný boj, to patrí minulosti, audúcnost má zbabelosť a zákernosť. Táto príšerná skutočnosť by vlastne ani nemala prekvapo/ať. Lebo ako si kapitali­stickí imperialisti predstavujú vedenie voj­ny, ukázali už v prvej, no priam nehaneb­ným spôsobom v druhej svetovej vojne. Ry­tierskemu stretnutiu v otvorenom poli sa vy­hýbali, za to však vynaložili všetok svoj um na to, aby za ich záujmy bojovali iní, žold­nieri a najpotlačovanejšie vrstvy vykorisťo­vaných národov koloniálnych a polokoloniál­­nych. Ešte markantnejšie to však ukázali za druhej svetovej /ojny, keď do nej vstúpil Sovietsky sväz. Tri roky vedeli sa pokojne dívať na strašné boje na východe a neza­siahli, dokazujúc tak, že odvaha, statočnosť a hrdinskosť sú im otázkami sekundárnymi, prednosť u nich r lá len chytráčenie a nectné politikárenie. Nemci a Rusi mali v urputných bojoch vykrvácať, potom by na bojište vstú­pili oni ako záchrancovia, ako víťazi, ktorí by všetkým diktovali svoju vôľu, svoj mier! Hádam všetci si ešte pamätáme na komé­diu s druhým frO itom, ktorý hoci jeho otvo­renie západní imperialisti sľubovali ustavič­ne, uskutočnili ler vtedy, keď nacistickí Nem­ci boli už definitívne porazení, keď totálna ich kapitulácia bola už len otázkou času. Skúsenosti z druhej svetovej vojny a naj­mä jej záverečnej fáze západných imperiali­stov nepoučily. Nechceli a ani nevzali na ve­domie, čo všetko dokáže ľud, ak bráni svoje posvätné práva, že v takomto boji je naozaj neporaziteľný. Západní imperialisti sa len zdokonaľovali v ciytráčení, ešte bezohľadnej­­šie a brutálnejšie pustili sa do využívania aj tých najodpornejších prostriedkov, len keď im dávaly nádej na dosiahnutie vytknutého cie. Keď po bezmála dvoch rokov vojny na Kórei spoznali, že zákonnými zbraňami v ry­tierskom boji nepremôžu hrdinských kórej­ských bojovníkov a čínskych dobrovoľníc­kych ľudových vôjsk, neštítili sa siahnuť po zbraniach, ktorýci používanie vo vojne od­sudzuje každý vzdelaný národ, každý vzdela­ný človek! Zpráva o používaní bakteriologických zbra­ní vyvolala pretc odpor a spravodlivé roz­horčenie na célon svete. Nad neočakávano­­sťou tejto zprávy, tejto brutálnej skutočnosti, svet stŕpol. Stŕp íl preto, lebo nepovažoval za možné, že v XX. storočí by sa našiel nie­kto, kto by sa opovážil vyvolať vojnu a po­užívať v nej neľudské prostriedky, v tom sto­ročí, o ktorom veľduchovia minulého sto­ročia predpovedali, že bude storočím mieru, v ktorom ľudia na vojnu a pamiatky po nej budú pozerať s akým odporom a hnusom, ako sa pozerajú pri návštevách v stredove­kých hradoch na nástroje mučenia a na hla­domorne. No XIX. storočie bolo veru naivné a idealistické. Vt :dy žili vedátori, ktorí boli ochotní na poli výskumníctva v prospech ľudstva obetovať zdravie aj životy, kým v tom nimi predpokladom storočí mieru sa nájdu vedátori, ktorí svoje vedomosti sú o 'tni poskytnú! tým. čo neváhajú uvrhnúť ľudstvo do stále íového a stále strašnejšieho krviprelievania. V XX storočí prešla Europa a s ňou vari celý svet už mnohými vojnami. A druhá z nich bola vždy horšia prvej! Lebo čím viac pokročila veda a technika, tým väčšie utr­penie muselo ľudstvo podstúpiť, tým väčšie obete muselo pri riest. Posledná, druhá sve­tová vojna so svojimi krutými obeťami a so svojím obrovským spustošením celých kra­jín. je stále ešte v živej pamäti. Ruiny tisí­cov miest a dedín sťa výstražný výkričník upozorňujú ľudstvo, čo by ho čakalo, keby zločinní netvori v ľudskej podobe ho vo­­hnali do novej, už tretej svetovej vojny. Našťastie, tietc drahé skúsenosti naučily ľudstvo bdieť! Ti 2 tam sú časy, keď panstvo rozhodovalo o živote a smrti pracujúceho člo­veka, keď o vojne rozhodovalo bez toho, že by sa bolo spýtalo toho, čo na vojnu najviac doplácal pracujúceho človeka. Dnes sú už iné časy. Dnes do otázky voj­ny a mieru hovo í aj pracujúci človek a ho­vorí veľmi hlasi e „Ruky preč od Kórey-’’ volá od toho času. čo americkí imperialisti tam rozpútali krvavú vojnu, bráni vyklada­niu, nakladaniu a doprave vojnového ma­„S nesmiernym rozhorčením a odporom prijala československá mládež zprávu o strašnom zločine, ktorého sa dopustila grécka monarchofašistická vlá­da zavraždením hrdinu gréckeho ľudu, neohrože­­ného bojovníka za slobodu a mier — Nikosa Belo­janisa a jeho statočných druhov Kalumenosa, Arg:­­rijadisa a Batsisa. Krutý teror a besnenie monarahofašistíckých ka­tov, podnecované americkými imperialistami, ktorí vedú zločinnú bakteriologickú vojnu na Kórei, zno­vu burcuje svedomie sveta a vlieva nové sily a od­hodlanie gréckemu ľudu v jeho spravodlivom zá­pase o slobodu. Žiadny teror, žiadne barbarstvo nemôže zastaviť úsilie čestných ľudí o víťazstvo mieru na svete. Tiež československá mládež, verná odkazu veľké­ho bojovníka proti fašizmu, svojho hrdinu fúliusa Fučíka, dvíha ešte dôraznejšie svoj hlas na ibra­­nu mieru a odsudzuje hanebný zločin, vedený vra­žednou rukou Wallstreetu a je presvedčená, že ha­nebných vrahov postihne tvrdý trest,” Sväz protifašistických bojovníkov obrátil sa na :s. verejnosť s výzvou, v ktorej sa o. i. hovorí: „S hlbokým pobúrením a hnevom prijali všetci protifašistickí bojovníci v Československu, organi­zovaní vo Sváze protifašistických bojovníkov, zprá­vu o hanebnej poprave statočných vlastencov a bo­jovníkov za slobodu Grécka, Nikosa Belojanisa a jeho druhov Kalumenosa, Argkijadisa a Batsisa. Súčasne s protestom proti vražde, ktorú vykonala grécka fašistická vláda, pranierujeme zločinné po­čínanie amerického veľvyslanca v Aténach, na ru­kách ktorého lpie krv gréckych vlastencov, lebo grécki katani vykonali túto vraždu na jeho priamy pokyn. Protifašistickí bojovníci, ktorí poznali krvavé vy­číňanie Hitlera, dosvedčujú svojím hlasom, že jeho dnešní nasledovníci. Trumanovia, Eisenhowerovia a tických bojovníkov — Vyhlásenie Ridgwayovia a ich pomocníci v kapitalistických štátoch, idú po jeho stopách a znova opakujú jeho krvavé zverstvá. Avšak ľud, bojujúci za slobodu a lepší život, nemôže byt a nebude porobený kon­centračnými tábormi, popravami a terorom. Nič nezachráni dnešných dedičov Hitlera, aby neskon­čili tak, ako ich fašistický predchodca. Smrť gréckych hrdinov nezastavi spravodlivý boj ľudu Grécka za národnú nezávislosť. Ich smrť ešte viac rozdúcha odpor a nenávisť k monarchofašistic­­kým imperialistom v Grécku i na celom svete. Prí­de čas, ked grécky lud splatí vraždu Belojanisa a jeho druihov, ked vyženie zo svojej krajiny vše­tkých krvavých katov a kapitalistických otrokárov. Večná sláva hrdinom Belojanisovi a jeho dru­hom!” * Vo vyhlásení politbyra Ústredného výboru Ko­munistickej strany Grécka o. i. sa hovorí: „Dnes o 4. hodine ráno prestalo biť vrelé srdce veľkého bojovníka gréckeho národa a mierumilovného ľud­stva. Dal všetky svoje sily a svoj život za oslobo­denie Grécka, za víťazstvo demokracie a socializmu na celom svete. Belojams padol pod americkými strelami katov Plasfirasa a Vemzela. No Belojan s žije v srdciach stámiliónov ľudí. Vošiel do pan­­theonu hrdinov pokrokového ľudstva. Jeho statočné správanie sa pred monarchofašistickým vojenským súdom, aj pred katmi inšpiruje milióny ludí sveta v boji za mier a lepšiu budúcnosť. Grécki bojovníci uctia pamiatku veľkého národného hrdinu Nikosa Belojanisa tým, že ešte viac zosilnia svoj statočný boj. Len jednota a boj môžu zahradiť cestu Papa­­govi. Víťazstvo bude na strane gréckeho fudu. Na našej strane je mohutný tábor mieru so svojím zá­stavníkom — veľkým Stalinom, ktorý poskytol tak velkú pomoc nášmu ľudu v jeho boj; za záchranu Belojanisa Zdv,hnite ešte vyššie bojovú zástavu vlasteneckej a demokratickej jednoty!" Hlboké pobúrenie pre popravu Nikosa Belojanisa Rozhorčenie československej verejnosti — Protesty našej mládeže a protifašis politbyra ŰV KS Grécka Bratislava (r!) — Na rukách gréckych monarchofašistických žandárov amerického imperializ­mu lpie čerstvá krv popravených bojovníkov za slobodu, Belojanisa a jeho druhov. Ich poprava vy­volala hlboké rozhorčenie v celom pokrokovom svete a nespočetné protesty zo všetkých strán sveta vyjadrujú neludskosť zločinu, ktorý grécka vláda vykonala. — Predsedníctvo Ústredného výboru Československého sväzu mládeže zaslalo zo svojej schôdzky v pondelok 31. marca gréckej vláde tento telegram: teriálu, určenému na bojisko v kolóniách, vo Vietname v Búrme, v severnej Afrike a inde, „na súd národov s bakteriologickými vrahmi!" volá od chvíle, čo sa dopočul o zpráve, že americkí imperialisti sa opovážili použiť tútc neľudskú zbraň, ktorá im má po­môcť udržať systém, urážajúci ľudskú dô­stojnosť. lebo umožňuje trvalé vykorisťova­nie človeka človekom, protiviace sa všetkémi božskému právu na tomto svete. No za zlo, ktoré americkí imperialisti spô­sobili na Kórei a v nemalej miere aj v ľu­dovodemokratickej Cíne, zaslúženej odplate neujdú! Lebo pracujúci ľud celého sveta a s ním aj ľud Československa, ktorý dobre vie, že bakteriologická vojna by sa nezasta­vila iba na hraniciach Číny, dôrazne volá a energicky sa dožaduje: „Na súd národov s bakteriologickými zločincami, ktorí spôsobili toľko utrpenia a toľko žiaľu chrabrému, na­danému, pracovitému a mierumilovnému ľu­du Kórey!” Úmrtie matky prezidenta republiky Praha (čtk) — V pondelok 31. marca v nemoc­nici vo Výškové zomrela pokojne po dlhšej chorobe matka prezidenta republiky Klementa Gottwalda pani Mária Letodová vo veku 78 rokov.

Next