Ľud, júl-september 1968 (XXI/156-229)

1968-08-04 / No. 185

É i Hovoríme otvorene, pokojne, ale rozhodne, vedomí si všetkého o čo teraz j j ide: niet inej cesty, ako s ľudom tejto krajiny dovŕšiť hlboké, demokratic- j j ké a socialistické premeny nášho života. Alexander DubCek, m 1968 ! Porada šiestich v Bratislave sa skončila Historický deň Bratislava (tk) — Slávnostným aktom podpísania zá­verečného dokumentu — prehlásenia komunistických a ro­botníckych strán socialistických krajín v Zrkadlovej sieni Sta­rej bratislavskej radnice skončilo sa včera v Bratislave ro­kovanie komunistických a robotníckych strán Bulharska, Čes­koslovenska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a Sovietskeho zväzu. Na slávnostnom akte podpísa­nia boli prítomní prezident republiky Ludvík Svoboda, všetci členovia a kandidáti Predsedníctva ÜV KSČS, tajom­níci ÜV KSČS Zdeněk Mlynář a Štefan Sádovský, predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČS Miloš Jakeš, ďalej členovia Predsedníctva ÚV KSS, predseda SNR Ondrej Klokoč a ďalší predstavitelia politického a verej­ného života v Československu. Po slávnostnom akte podpísa- tajomník OV KSČS Alexander nia prehlásenia vystúpil s krát- Dubček. Poďakoval sa dele kym srdečným príhovorom prvý gáciám bratských komunistic kých a robotníckych strán za dobrú prácu, ktorú sme spoloč­ne v takom krátkom čase vy konali. Sme presvedčení, pove­dal ďalej A. Dubček, že doku­ment, ktorý sme podpísali, bu­de mať veľký význam pre upev­nenie vzťahov socialistických krajín v oblasti ekonomiky, po­litiky, kultúry a na všetkých úsekoch, pre upevnenie zväz kov medzi našimi bratskými stranami, pre upevňovanie in­ternacionálnych zväzkov medzí ostatnými komunistickými a ro­botníckymi stranami. Na záver vyslovil svoju vďaku delegá­ciám bratských strán v rušti ne. Členovia čs. delegácie na porade šiestich komunistických a robotníckych strán v Bratislave — sprava: Vasiľ B t ľ ak, Oldřich Černík, Alexander Dubček, Ludvík Svoboda, Josef Smrkovský a Jozef Lená r t. Foto: ČSTK — Petráš PRED 162 ROKMI Ä 222 DŇAMI... ... bol bratislavský arcibis­kupský palác, dielo nádherymi­­lovného Batthyányho, skutočne dôstojným prostredím pre pod­pis dokumentu, ktorým Napo­leon spôsobil Rakúsku jedno z najťažších ponížení. Dnes v predhale oznamuje bledočerve-ná tabula z mramoru všetkým návštevníkom, že v tomto pa­láci, po bitke u Slavkova, pod­písali dňa 26. decembra 1805 „bratislavský mier“, ktorým Ra­kúsku odňali Benátsko, Istriu, Dalmáciu a Tirolsko; Napoleon prichádzal na vrchol svojej moci. Mierové podmienky pod­písal za rakúskeho cisára Liechtenstein, za Napoleóna Talleyrand. Cestu k slavkovskej porážke vyznačovala už predchádzajú­ca situácia rakúskej ríše. Brat cisára Františka I., arcivojvoda Karol, veliteľ vojsk mocnár­­(Pokračovanie na str. 2.) Foto ĽUD — Haščák Z Prehlásenia komunistických a robotníckych strán socialistických krajín 3. augusta 1968 sa uskutoč­nila v Bratislave porada pred­staviteľov komunistických a ro­botníckych strán Bulharskej ľu­dovej republiky, Maďarskej ľu­dovej republiky, Nemeckej de­mokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Zväzu soviet­skych socialistických republík, Československej socialistickej republiky. Predstavitelia ústredných vý­borov komunistických a robot­­(Pokračovanie na str. 4.) PsdšUvcas... Bratislava (tk) — Po 520-kilometroveJ ceste motocyk­lom z Tachova dorazila včera o 15.30 hod. štafeta, v kto­rej priniesli Miloslav Přenosil a Antonín Zach vedúcemu čs. straníckej delegácie A. Dubčekovl a prezidentovi re­publiky L. Svobodovi posolstvo, ktoré podpísalo včera 585 občanov Tachova, a v ktorom vyjadrujú plnú podporu našej delegáci pri rokovaniach s ostatnými piatimi predsta­viteľmi bratských strán. Ohlasy svetovej tlače Samostatná cesta Bratislava (tk + Iud) — Takmer celá svetová tlač sa zaoberá výlučne udalosťami v Československu. Objavu­jú sa hodnotenia, stretnutia v Čiernej nad Tisou a prognó­zy bratislavského stretnutia. nú pôdu. V tejto súvislosti sa cituje prejav prezidenta generála Svobodu, ktorý sa odvoláva na stranu, ktorej základom je marxizmus-le­­ninizmus. Narážky generála Svobodu hovoria pochopiteľ­nou rečou o tom, že Čes­koslovenské vedenie nako­niec ustúpilo pred tlakom a sľúbilo sovietskej delegácii väčšiu kontrolu nad tla­čou a organizáciami, ktoré sa chystajú zakladať. (Pokračovanie na str. 2.) Vo svetle prejavu, ktorý predniesol prezident Česko­slovenskej socialistickej re­publiky generál Ludvik Svo­boda revidujú východoeu­rópske kruhy do značnej miery závery, ktoré im vnuklo záverečné komuniké zo schôdzky v Čiernej nad Tisou. Svetová tlač konšta­tuje, — zatiaľ iba na zákla­de dohadov, že českosloven­ské vedenie ustúpilo v nie­ktorých bodoch, alebo si pre ústupky pripravuje vhod- Cesta domov... Konečne! Praha (tk) — Dozorný ge­nerál Ministerstva národnej obrany bol poverený ministrom národnej obrany odovzdať Čes­koslovenskej tlačovej kancelá­rii túto správu: Včera, t. j. 3. augusta t. r., opustili čs. štátne územie po­sledné jednotky Sovietskej ar­mády, ktoré sa od 20.—30. jú­na zúčastnili na spojeneckom veliteľsko-itábnom cvičení. V pevnei lednoie Národného frontu za socializmus a mieri Dobre sme držali palce GpM da dfyíto V o štvrtok sme sa dozvede li, že sobota 3. augusta, nebude pre Bratislavu obyčaj­nou volnou sobotou. Bolt sme ui vtedy hrdí. Ale ešte vtedy bolo treba tuho driat palce. Od rána svietilo slnko. Potom sa zamračilo. Po oblohe sa kri­žovali blesky. Lialo sa a burácali hromy. Dlhé je čakanie v ne­istote. Dočkali sme sa však. Všetci. Pred Primaciálnym palácom od poludnia čakajú mladí i sta­rí. Posedávajú po chodníkoch, debatujú. Potom v lejaku uteka­jú do najbližšieho úkrytu, ne­­skOr sú už zásobení dáždnikmi. Nepokoj z čakania vzrastá z hodiny na hodinu, z minúty na minútu. Je niečo po 19.30 a na obzore je kolóna áut. V čaka­júcich to vzkypí. Heslá a pre­volávanie na slávu. Nekonečné: Dubček! Svoboda! Nech nám dlho žijú. Delegácie vystupujú z áut a bystro vchádzajú do Priamctálneho paláca. V Zr­kadlovej slent, za mohutného potlesku sa pri zelenom Stole usadili predstavitelia „veľkej šestky". A potom už je na stole do­kument, ktorým Bratislava vo­jde do dejín. Rokovania brat­ských komunistických strán sú skončené. Podpisuje sa „histo­rická" Deklarácia. Podľa abe­cedného poradia podpisujú bul­harskí, maďarskí, nemeckí, poľ­skí, sovietski súdruhovia a na­pokon hostitelia. Za každý pod­pis kytica karafiátov. Vidíme to na vlastné oči a sme ne­smierne spokojní a radostní. „Nastanú časy spokojnosti, prídu opát všedné, normálne dní, ktoré musíme naplnit prá­cou pre republiku.“ Tak nejako to povedal J. Smrkovský z bal­kóna Primaciálneho paláca. Ná­rod na námestí mu odpovedá súhlasným potleskom. Vzápätí námestím hučí „Kde domov můj“ a „Nad Tatrou sa blýska“. Slávnostný detí pre Bratisla­vu sa končí, ale Bratislavčanom sa stále nechce odíst. Majka Šmídová llllllll Delegáti na Slavíne Bratislava (tk) — Vý­razom hlbokej spätosti brat­ských strán zúčastnených na stretnutí v Bratislave k naj­ušľachtilejším humanistickým a socialistickým ideálom ľudstva, vďačnosti k bojovníkom padlým za slobodu československého ľudu sa stal včera pietný akt kladenia vencov v Bratislave pri pamätníku na Slavine. Zú­častnili sa Dá ňom všetky delegácie prítomné na rokova­ní. Po kladení vencov L. I. Brežnev a ďalší vedúci a členovia delegácii sprevádza­ní A. Dubčekom, L. S Vo­ta o d o m a členmi čs. delegá­cie zotrvali potom v pietnej spomienke aj v obradnej sieni pamätníka. Včera v meftenad Dunajom... A ž včera ráno praskol o Bratislave vrtací kotol našich t zahraničných noviná­rov. Všetci od rána ponáhľali k miestu miest tohto mesta na Dunaji. Tesne pred obedom sa stovka novinárov, ovešaná fotoaparátmi a magnetofónmi, snažila dostat aspoň na scho­dy vedúce do rekreačného stre­diska ROH — miesta rokova­nia — hneď oproti PKO. Aula tlačového strediska zívala prázd­notou. Iba spravodajca japon­skej televízie Koga netrpezlivo pobehoval vykrikujúc: „Som vzrušený, neprežijem to, viete, že má byť tlačová porada?“ Tlačová porada do 15.00 hod. nebola. Presne o 13.30 hod. ko­lóna áut s predstaviteľmi štěs­tích rokujúcich strán a ich do­provodu opustila miesto roko­vania. Pozdravovaní netrpezli­vo stojacím davom občanov, ktorí prevolávali: „Chceme vi­dieť Dubčeka, chceme vidieť Svobodu“ -pohol sa konvoj áut smerom na Slavín, kde šéfovia štátov a šéfovia rokujúcich ko­munistických strán slávnostne položili jediný veniec so šiesti­mi stuhami symbolizujúcimi všetky prítomné krajiny. Auto s prezidentom Ludvíkom Svo­bod o m muselo pred PKO za­stavit. Do cesty sa vplietlo sot­va trojročné dievčatko Irenka M á hr i k o v ä s veľkou kyti­cou čerstvých ruží. Cupkajúc pristala pred otvoreným oknom vládnej „šestotrojky“. Prezi­dent otvára dvere, prijíma ky­ticu, dáva otcovský bozk diev­čatku. A kolóna sa opát pohý­­ňa... Príslušníci VB stoja na scho-dišti strážiac vchod do stredis­ka ROH. Nemožno preniknút. Zahraniční novinári sa nás pý­tajú: „Čo viete, čo je nové, ako to pokračuje ...? Nevieme. Kolega Krtegel z Hambur­ského Sternu zrazu zvolal: „Ide Kosygin“. Skutočne. S ty­pickým milým úsmevom zo­stupuje po schodoch. Vedľa ne­ho kráča M. A. Suslov. Ľudia čo sú trochu ďalej dvíhajú sa na šptčky nôh. „Ideme k Du­naju“, volá Kosygin. Obaja pre­chádzajú cez električkovú trat, cez nádvorie PKO. Zastavili. Obdivujú Dunaj. „Dobre sa tu cítim“ — hovorí Kosygin. „S priebehom rokovania sme spo­kojní“. „Veľmi spokojní,“ — pokračuje M. A. Suslov. Cvaka­jú fotoaparáty, natahujú sa ru­ky reportérov s mikrofónmi... a obaja sootetski štátnici od­­[Pokračovanie na 2. str.) Fronty na Uf ku Od nášho vyslaného spravodajcu v Sofii Pred „oázou festivalu" bola včera od samého rána dlhá karavána nedočkavých čakajú­cich. „Oázou festivalu“ volajú tu československé kultúrne stredisko na Rakouského ultet. Akoby odrazu dotykom ča­rovného prútika nastalo hrejivé oteplenie, tak obliehajú usmia­ti chlapci a dievčatá po tom, len čo pominulo embargo, tu našu kultúrnu oázu. Sú zvedaví na všetko: na vý­stavu o súčasnosti, na české sklo, aj na dievčatá, ktoré pred ich očami čarujú tie prie­svitné figúrky z farebnej skle­nenej poézie. Pozerajú sloven­ské knihy a české knihy, časo­pisy, obrázky z priateľskej kra­jiny. A hlavne filmy. Tie naj­­väčšte fronty sú na Lásky jed­nej plavovlásky, na Kristove roky, Rozmarné leto a predo­všetkým Ostro sledované vlaky, na pamätnú pečtatkovaciu scé­nu, proti ktorej sa zdvihla predtým toľká búrka. A je to radostný pocit byt tam upro­stred plnej kinosály, kde prí­stavky nestačia, kde by myš nepreklzla, uprostred smiechu, ovácií, porozumenia a jednodu­chého štastia. Ani sa vérit ne­chce, že ešte včera zívali tieto miestnosti prázdnotou, že ľudia neprišli, či nemohli alebo ne­smeli príst. „Toto je pre mňa prvý deň festivalu,“ povedal mi študent, rozjasaný a dychtivý ako ktosi, (Pokračovanie na str. 2.) .Kontrarevolucionár' BLESK Praha (tk) — Ako ozná­mil zástupca Hlavnej správy spojov, prerušil v piatok o 22.30 hod. blesk vo vzdiale­nosti 20 km od Prahy koaxiál­ny telefónny kábel. Následkom toho bolo prerušené spojenie z Prahy na Ostravu, Brno, Var­šavu a Moskvu. Účastníkom sa poskytlo ná­hradné spojenie po VF a MF kábeloch. Včera okolo polud­nia koaxiálny kábel bol opäť v poriadku.

Next