Ľud, október-december 1968 (XXI/230-305)

1968-10-19 / No. 246

Zakladá sa priateľská spoločnosť ČSSR-JAPAN Praha (tk) — Dnes sa koná v Prah* ustanovujúce Valné zhromaždenie Ces­­koslovensko-japonskej spoločnosti. Zvolí výbor spoločnosti a prerokuje stanový ako aj plány činnosti jednotlivých sek­cii. Spoločnosf sa bude věnovat pre hĺbeniu všetkých foriem spoločenských stykov, ktorých cierom je bližšie pozná nie Japonska a jeho rudu a naopak, ši renie znalosti o ČSSR v Japonsku. „Zlatá" zlatníčka MILENA ŘEZNÍČKOVA Foto: ČSTK Úspech našej výtvarníčky Bratislava (tk) — Na medzi­národnom Salóne výtvarníčok, ktorý sa konal vo francúzskom Clermond- Ferrand, získala veľkú cenu sloven­ská umelkyňa Edita Spannerová- Nemčíková. S ocenenými českými vý­tvarníčkami patrila československá účast na salóne k najúspešnejším. s veuucim oDcnoaneno useKU odDoro­­vého podniku Západoslovenských uhoľných skladov tv Bratislave, Ing. Pavlom M a t u 1 o m na tému uhlie na zimu • Aiso ste pripravení? — Máme dostatok paliva až na koks, kde výroba nie je schopná kryť dopyt. • Čo urobíte, aby ste aspoň sčas ti uspokojili spotrebiteľov? — V dôsledku toho, že výroba ne­kryje dopyt, sme nútení v prvom ra­de pokryť potrebu tých, ktorí majú svoje vyhrievacie zariadenia výlučne na koks. Aj napriek takémuto „upred­nostneniu“ je ich potreba krytá len asi na 70 percent. • No dobre, ale máte na skladoch dostaok brikiet, ktoré sú tak vyhľa­dávané? — Pre tento rok sme od dodávate­ľov zabezpečili o 40 000 ton brikiet viac ako v minulom roku. Napriek tomu dopyt stále stúpa a už na bu­dúci rok zabezpečujeme ďalšie zvýše­nie ľondov, ktoré by malo uspokojit dopyt. • A ako je to s prísunom paliva celkove? — Situácia v prísune je momentál­na veľmi nepriaznivá. Spôsobuje to nedostatok vagónov, ktoré nám ČSD podľa požiadaviek nepristavuje. S do­dávateľmi sme sa dohodli, že ak bu­deme mať prepravné prostriedky, určené množstvo paliva nám dodajú. Zhovárala sa: Marta Speváková Polojasno, najvyššie denné teploty 13 až 19 stupňov. Juhovýchodný vie tor. VYHLIADKY NA NEDEĽU A PONDELOK: Spočiatku prechodne zväčšená oblačnosť, ráno a predpoludním v nižších polohách hmla alebo ob lačnost z hmly. Najvyššie denné tep loty 18 až 20 stupňov. V PEVNEJ JEDNOTE NÄRODNÉHO FRONTU ZA SOCIALIZMUS A MIER! 8 strán 50 ha! nrs dmúk SOBOTA 19. X. 1968 ROČNÍK XXI. ČÍSLO 246 ORGAN STRANY SLOVENSKEJ OBRODY Národné zhromaždenie o či.-sovietskej dohode RATIFIKÁCIA Praha (tk) — Včera od rána zaoberali sa orgány- Národného zhro­maždenia dohodou o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na našom území, podpísanou v stredu vládami Československej socialistickej republiky a Zväzom sovietskych socialistických republík, ktorá môže po­dľa čs. zákonov nadobudnúť platnosť až po ratifikácii naším najvyšším zákonodarným zborom. Konsolidácia na poli cestovného ruchu Pomalá Praha (tk) — Viac ako pol milióna domácich i zahraničných turistov jjoužilo za prvých osem mesiacov tohto roku služieb Čedoku. Takmer 301 tisíc bolo zahraničných hostí, z toho 212 tisíc ich k nám prišlo zo socia­listických krajín a asi 89 tisíc z kapitalistických krajín. Z československých občanov odces­tovalo s Čedokom do zahraničia tak­mer 235 tisíc záujemcov — z nich 214 000 navštívilo socialistické kraji­ny a vyše 22 000 ostatné krajiny Eu­rópy a zámoria. V domácom cestovnom ruchu po­skytol Čedok služby 2 milónom ob­čanov. Z nich asi milión bolo na re­kreačných a liečebných pobytoch a vyše pol milióna bolo účastníkov škol­ských zájazdov. Pomalšie sa však zvyšuje počet za­hraničných návštevníkov. Do konca októbra je ohlásených asi desať 30-Predpoludním prerokúvali dohodu na spoločnej schôdzi v budove Ná­rodného zhromaždenia v Prahe tri parlamentné výbory — zahraničný, ústavnoprávny, branný a bezpečnost­ný. Diskusia o dokumente, ktorú uvie­dol podpredseda vlády František H a­­m o u z, trvala vyše tri a pol hodiny. Po búrlivej výmene názorov sa po slanci hlasovaním vyjadrili k návrhu schvaľovacieho uznesenia, s ktorým ich oboznámil poslanec-spravodajca dr. Ján Němec. Tento návrh pred-ložia popoludní plenárnej schôdzi NZ a jeho text znie: „Národné zhromaždenie Českoslo­venskej socialistickej republiky súhla­sí so zmluvou medzi vládou Česko­slovenskej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistic­kých republík o podmienkach dočas­ného pobytu sovietskych vojsk na ú­­zemí Československej socialistickej republiky, podpísanou v Prahe 16. ok­tóbra 1968.“ Z celkového počtu 42 poslancov na spoločnej schôdzi troch výborov šty­ria hlasovali proti návrhu, dvaja sa zdržali hlasovania. Krátko pred 15. hodinou zasadol na čestnom mieste v zasadacej sieni Novej radnice prezident republiky Ludvík Svoboda. Na 27. schôdzi NZ sa ďalej zúčastnil predseda vlády Ing. Odřich Černík so svojimi pod­­presedami, členovia vlády, zástupco­via ústredných úradov a ďalší hos­tia. Svoje miesto v poslaneckej lavici zaujal aj prvý tajomník OV KSČS Alexander Dubček. Rokovanie otvoril za prítomnosti 242 poslancov predseda NZ Josef (Pokračovanie na str. 2.) členných skupín, ktoré navštívia Pra hu, Brno, Bratislavu, Vysoké Tatry, cmrknvsk^ vánaHnŕocL-n biínnlo «3 ' ’ západočeské kúpele a i. „Vyznamenaná hydina1 áá Cifer (ľud) — Včera o 16. hod sa pracovníci Západoslovenských hy dinárskych závodov v Cíferi dožili slávnostnej chvíle. Pracovníci Minis terstva potravinárskeho priemyslu im odovzdali veľké ocenenie — Červenú zástavu s titulom „Podnik socialistic kej práce“, za dosiahnuté výsledky v I. polroku 1966. Podnik už 10. ok­tóbra splnil tohtoročné úlohy na 100,3 percenta, čo predstavuje 1284 ton vy­produkovanej hydiny Vo IV. štvrťroku vyexpedujú ešte 230 ton nad plán. (km) Komisia NZ rokovala o práci v baniach Úrazovost stúpa Praha (tk) — V Prahe sa včera konala pravidelná schôdza vládnej komisie pre bezpečnosť práce v baníctve. Rokovanie viedol predseda ko­misie Jan T e p e r. Na programe boli najmä správy o vývoji úrazovosti v hlbinných a po­vrchových baniach za I. polrok toh­to roku a plnenie plánov na zníženie Trhy nevyužitých zásob Praha (tk) — V pavilóne G na brnenskom výstavišti uskutočnia sa „Výstavné trhy nevyužitých zásob“. Od 3. do 7. novembra ponúkne tu svoje nevyužité zásoby materiálov, polotovarov a výrobkov v tisícoch po­ložkách 150 podnikov Ministerstva ťažkého priemyslu aj ostatných sek torov. Budú tu všetky druhy hutníc kých materiálov, ľahké a farebné ko­vy, čerpadlá, dielenské zariadenia, prepravné prostriedky, stroje a zaria denia poľnohospodárskej techniky, rôzne výrobky z textilu, kože, gumy, umelých hmôt a vela dalších. úrazovosti a plánov ozdravných opat­rení. Zo správ vyplýva, že celková začí­na úrazovosť v baníctve trocha stú­pať, predovšetkým pre nedodržiava­nie technologických predpisov. Počet smrteľných úrazov sa nezvyšuje. Spravodajstvo z XIX. olympijských hier v Mexiku uverejňujeme na 7. a 8. strane. Snemovanie vedcov Bratislava (tk) — Včera o­­tvorili v Bratislave 27. valné zhro­maždenie Slovenskej akadémie vied. V mene členov a pracovní­kov SAV privítal na ňom predseda SAV akademik Stefan Schwarz delegáciu prezídia ČSAV, akademi­ka Jaroslava P r ú š k a, akademi­ka Miroslava K a t e 1 o v a, člena korešpondenta ČSAV Vladimíra Bažanta. Akademik Schwarz v úvode po­vedal, že spoločná vlast Čechov a Slovákov, ako moderný európsky štát, zohrala významnú úlohu v de­jinách sveta, vyznačujúcu sa sna­hami nášho fudu vybojovat sociál­nu spravodlivosť a podporiť mie­rovú kultúrno-politickú spoluprá­cu medzi národmi. Delegácia ČsČK u predsedu 0V Nf Praha (tk) — Predseda ÜV Ná­rodného frontu Evžen E r b a n prijal včera delegáciu predstaviteľov Cs. červeného kríža na čele s jeho pred­sedom plukovníkom dr. Fridrichom Kuchárom a predsedom Sloven­ského výboru červeného kríža dr. Alexandrom Horákom. Delegácia prerokovala úlohu a postavenie Čer­veného kríža v Národnom fronte a otázku aktívneho podielu tejto orga­nizácie na jej úlohách. Výmeny s Rumunskom Praha (tk) — Do Prahy sa včera vrátil z oficiálneho obchodného ro­kovania v Rumunsku minister zahra­ničného obchodu Ing. Václav Valeš. Obsahom rozhovorov boli konkrétna otázky ďalšieho rozšírenia vzájomnej výmeny tovaru a aktivizácie hospo­dárskej spolupráce. Kúpeľná poukazy stále nestačia Viac a predsa menej Praha (tk) — S 205 928 terminovanými poukazmi z prostriedkov ne­mocenského poistenia sa počíta v budúcom roku na kúpeľnú starostlivosť pracovníkov a ich rodinných príslušníkov. I keď pre rok 1989, oproti tomuto roku získali o 767 poukazov viac, zní­ži sa pomer na 100 plánovaných pra­covníkov, pretože počty nových pra­covníkov rastú rýchlejšie, ako výstav-ba nových lôžkových kapacít i kú­peľoch. Predsedníctvo CRO vyslovilo súhlas s tým, aby sa ďalej pokračo­valo v rokovaniach, smerujúcich kn zlepšeniu tejto starostlivosti. Tžred niekoľkými dňami pri obvyk­­lom večernom televíznom vy­sielaní zaiste za napätej pozornosti celého obyvateľstva našej republiky odznela podrobná analýza našej si­tuácie z úst jedného z čelných vedú­cich osobností nášho štátneho t ná­rodného livota Alexandra Dub č e­­k a. Bolo to podrobné líčenie cesty, ktorá sa prekonávala, spätný pohľad na vývoj, skúmanie a odôvodňovanie, zisťovanie príčin i námietok, uvádza­nie i náveskových úkazov, ktoré sa na týchto cestách vyskytovali, vyme­dzenie ich bočného významu pri cel­kovom hlavnom toku. Toto sa týkalo spätného pohľadu. Potom odzneli slo­vá o úlohách a povinnostiach, ktoré máme pred sebou. A viackrát padlo ominózne slovo: slutba. Zastavme sa pri ňom na chvíľočku. V niekdajšom, starom chápaní i vy konávaní toto slovo vyznievalo ne­dobre. Slutba — sútba vraví sloven­ské staré porekadlo. Predpokladalo, vystihovalo ponížený stav jedného z partnerov. Slúžiť, do tohto slova sa vkladalo opovrhnutie. Malo cha raktér urážky dôstojnosti, ceny člo­veka. Slúžiť, — znamenalo byt pod­riadeným, počúvať a plniť rozkazy, pracovať za iného. Spájalo sa to s postupným výrazom na tvári a po­nižujúcim gestom. Slúžiť, to bola škvrna v očiach mnohých a kedysi znamenalo vyobcovanie s tzv. „dobre; spoločnosti“ panstva. A zase na druhej strane, výraz slú­žiť, služba, užívalo sa prehorlivo a dodajme i zväčša pokrytecky. Bež Dr. Emil Boleslav Lukác ným pozdravom bezobsažným stal sa „služobník", „sluha váš“, inštitúcie t jednotlivci končili pozdravom — k službám ochotný. Často sa krylo aj obyčajné vydridušstvo výrazom — „slúži záujmom obecenstva, pospoli­tosti.“ A často bola to iba mecha­nická fráza, za ktorou bolo bezdno egoizmu. Nebolo poprznenejšieho slova než toto. A nebolo viac vyprázdnenejšie­­ho. Napokon sa zamieňalo, potažné stotožňovalo sa slovom otroctvo. Ale otroctvo nie je služba, je'čosi cel­kom iné. Otroctvo je kliatbou, služba by mala byt dobrodením. Otroctvo sa prieči univerzálnemu zákonu lás­ky, je s ním v rozpore, služba by mala byť výtvorom, výsledkom, požia­davkou ba vrcholom vzájomného bratstva. Pri otroctve je korisť, vy kortsíovaný a vykorisťovateľ, pri služ be dar, darca, a obdarovaný. Pri otroctve akokoľvek priaznivom vždy vyznie krivda, pri službe akokoľvek nevďačnej, vždy vyznie prinajmenej vďaka svedomia. Opravdová služba je peniazmi nezaplatlteľná. Človek ju musí zaplatiť opakovanou službou — tiež nezaplattteľnou. Takýto dlhý rad podávaných a prijímaných služieb je vlastne celý život ľudský. Predpokladá to vzájomnosť. To zna­mená obapolný pomer. Ale nie iba chladný, ale srdečný, vrúcny, oprav dový. Vzájomnosť služby nie je len styk, ale spravodlivý, láskavý, rov­nocenný styk. Vzájomná radosť je obapolná, zdvojnásobněná veľká ra­dosť. Vzájomné utrpenie je obapolná zdielená bolesť. Pritom sa ukazuje akási podivná vyššta matematika obapolná radosť je zväčšená radosť, obapolná, zdielaná bolesť je zmenše­ná bolesť. Vzájomné priateľstvo je najužší, najhlbší zväzok. Vzájomná zášť, to je najväčšie nešťastie, naj­väčšie utrpenie. Vzájomná nenávisť, to je akoby dva meče v rukách dvoch detí. Vzájomné láskavé brat­stvo, to je najkrajšia skutočnosť, naj­­dosažiteľnejšie dobro, odblesk akejsi vytúženej dokonalosti. No a z takejto opravdovej vzájomnosti prýšti potom vzájomná služba, vzájomnosť služby. Z takéhoto vzťahu, z takejto služby nemôže vyplynúť otročenie, ani po­níženie a opovrhnutie. Život je vôbec reťaz vzájomných služieb. Ohnivko zapasované do oh­nivka a ono zase do ďalšieho. Spre­trhaj, vyrvi jedno, reťaz sa rozpa­dáva, stráca súvislosť, zmysel pod­staty a poslania. A aj ono osamostat­nené, osamelé ohnivko je k ničomu, stratilo svoje určenie, stratilo svoj význam. Len v návaznosti, spolu s ostatnými v jednom šíku, v jednej kontinuite je niečím, získava na vý­zname. Význam celku prejde i na dtelčiu časť. Zdá sa, že prichádzame do obdobia, keď služba národu dostane zase svoj pôvodný štúrovský zmysel. Z frázy kedysi hanbltvej, alebo pokryteckej stáva sa reálny ukazovateľ, denné vedúce motto, emblém života, hero­ická odhodlanosť hore í dolu. Prav­daže bude to štúrovská tŕnistá cesta. Ale niet koruny bez tŕnia. Hetóizmus stwzôty

Next