Ľudové Noviny, január-jún 1989 (XXXIII/1-26)
1989-01-05 / No. 1
5. januára 1989 Zasadal VIII. kongres DZSM Diskusia k referátu o činnosti zväzu (Dokončenie z 1. str.) bez predsudkov hlásiť k svojej národnosti. Toho času sme svedkami dvojsmerného pohybu. Jednak prebieha nemilosrdná asimilácia národností, teda aj asimilácia Slovákov, ale zároveň môžeme s uspokojením konštatovať, že sa prebúdza slovenská národnosť. Výrazne sa to prejavovalo aj na volebných schôdzach našich delegátov, na ktorých odznievali otvorenejšie, kritickejšie príhovory a ktoré formulovali požiadavky slovenskej národnosti. Bolo počuť napríklad, že „keď žiadame miestne orgány, aby našu prácu napomáhali aj materiálne, nežobreme”. Príslušníci slovenskej národnosti nielen spievajú a tancujú. Pracujú svedomité a usilovne, v primeranej miere sa pričiňujú o vytváranie nových hodnôt. V primeranej miere si teda žiadajú aj duchovnú a materiálnu pomoc. Súhlasíme s nimi. Vážený kongres, v oblasti realizovania národnostnej politiky nie je teda všetko a všade v najlepšom poriadku. Dôležitou podmienkou obrodenia našej národnostnej politiky je dosiahnuť, aby sa v celej našej spoločnosti ujalo a zakorenilo chápanie a aktívna ochrana menšinových záujmov. K tomu treba zabezpečiť obrat v informovanosti maďarskej verejnosti o živote a postavení národností a dôslednejšie vystupovať proti prejavom predsudkov zo strany väčšinového národa. Vážený kongres! S uspokojením sme čítali správu Politického výboru MSRS o situácii národností žijúcich v Maďarsku, kde sa okrem iného hovorí: Národnostná politika MSRS vychádza zo zásad jej globálnej politiky, nezávisle od národnostnej politiky susedných krajín, pričom žiadnej forme sa nesmie uplatňov vať zásada reciprocity. Táto hlboká myšlienka sa stretla v kruhu príslušníkov národností s maximálnym súhlasom. Žiaľ, boli časy, keď sme pociťovali pravý opak tohto konštatovania. Nakoniec mi dovoľte dodať, že ako člen Predsedníctva DZSM správu o päťročnej činnosti zväzu pokladám za dobrú, ba čo viac, za najlepšiu spomedzi referátov predošlých kongresov, pretože rozoberá najzávažnejšie otázky bytia slovenskej národnosti v Maďarsku a poukazuje aj na potrebu ich riešenia. Preto ju navrhujem na schválenie. KLÁRA SELMECIOVÁ inšpektorka z Čívu (Piliscsév) sa zaoberala v prvom rade otázkami výuky slovenskéhq jazyka v Komáromskej župe: Medziiným poznamenala, že v ich župe sa vyučuje slovenský jazyk ako predmet v piatich osadách: v Tardosbányi, Vén tesszôlôsi, Sárisápe, Kestúci (Kesztôlc) a v Číve. V Hute (Pilisszentlélek) sa týždenne raz vyučuje slovenský jazyk vo forme jazykového krúžku. V ďalších Slovákmi obývaných osadách (je ich päť) je asimilácia natoľko silná, že potreba vyučovania slovenčiny sa nenadhodila. Rečníčka poznamenala, že o výuku slovenčiny sa stará v žúpe 25 kvalifikovaných učiteľov. Vecné podmienky výuky sú tiež zabezpečené. Na rozvíjanie jazykových znalostí majú žiaci príležitosť aj mimo vyučovacích hodín a to v záujmových krúžkoch. Kritizovala obsah učebníc, ktoré nie sú vhodné na konverzačnú výuku slovenčiny. Bolo by ich treba čím skôr vymeniť za vhodnejšie. Poznamenala, že ako inšpektorka, učiteľka slovenského jazyka vidí ťažkosti a výsledky výuky slovenského jazyka. Nadhodí sa otázka, či my sami urobíme všetko v záujme toho, aby sa ťažkosti zmiernili. Potrebujeme napríklad dobre pripravených pedagógov. Stará sa každý z nás o to, aby sa dostali do našich slovenských stredných škôl tí najlepší žiaci? Záleží nám vôbec na tom? K. Selmeciová zdôraznila význam doškolovania učiteľov, ktoré u nich realizujú na župnej úrovni ročne dvakráttrikrát, vždy v inej škole, kde organizujú i ukážkoyé hodiny. Potrebovali by však metodické príručky, ktoré už viac ako desať rokov nevyšli. Záveroťn vyslovila tieto požiadavky: 1. Bolo by žiadúce, aby i v stredných školách boli možnosti na pokračovanie vo výuke slovenského jazyka, aby v Ostrihome bola škola, kde by prebiehala výuka slovenčiny. 2. Školu v Číve, kde vykonávajú prax budúci učitelia, poslucháči Vysokej školy pedagogickej v Ostrihome, navštevujú žiaci v dvoch smenách. Aj z hľadiska praxe budúcich učiteľov je to veľmi nevýhodné. V riešení tohoto problému by potrebovali rýchlu pomoc. FRANTIŠEK FÁBIÁN;z Čemeru (Csömör) zastupoval na kongrese tri Slovákmi obývané obce: Veľkú Tarču (Nagytarcsa) Kerepestarcsu a Čemer. Spomenul, že z horeuvedených osád značný počet Slovákov pracuje v kerepestarcsanskom poľnohospodárskom výrobnom družstve Szilasmenti, ktoré hospodári na 6500 ha a má 1.500 aktívnych pracovníkov a 700 dôchodcov. Príjmy družstva v roku 1988 dosiahnu okolo 1,3 miliardy forintov, z čoho čistý zisk má byť 70-80 miliónov. Príjmy pochádzajúce z exportu činia ročne okolo 3 milióny dolárov. Spomenul, že družstvo má aj ťažkosti, ale celkove hospodári úspešne, výsledky MARIA JAKABOVA v záverečnej časti rokovania zhrnula diskusiu k prvému a druhému bodu denného poriadku. Kongres hodnotila ako pracovné snemovanie, na ktorom si žiadalo slovo 49 delegátov, pričom takýto vysoký počet príhovorov je novinkou v živote nášho zväzu. Je potešiteľné, že rečníci mali čo povedať, aj keď sa spravidla nemali čím pochváliť. V súvislosti s novými generálna Stanovami zväzu tajomníčka DZSM konštatovala, že o nich rokovalo pomerne podrobne aj po&ledné za, sadnutie CV DZSM, a dospelo k záveru, že vzhľadom na to, že Národné zhromaždenie má v blízkej budúcnosti prijať zákon o združovaní sa ako i národnostný zákon, - dokumenty^ ktoré iste ovplyvnia nové stanový zväzu, - treba poveriť novozvolený CY zväzu, aby podľa návrhov delegátov kongresu a na základe prijatých spomínaných zákonov modifikoval stanový DZSM. V tejto súvislosti sa rečníčka zmienila aj o prebiehajúcej úprave ústavy MLR. Ako povedala, v súčasnej ústave síce máme zakotvené svoje národnostné práva, ich formulácia je však príliš všeobecná. Bolo by potrebné napríklad, aby sa do ústavy začlenil článok, podľa ktorého každá v Maďarsku žijúca národnosť má právo' na vlastné združovanie sa, na vlastné organizácie a naša národnosť potrebuje aj miestne orga-hospodárenia sú dobré a sú hrdí na to, že sa n%nich podieľajú i príslušníci slovenskej národnosti. * Medzi pripomienkami správe DZSM o päťročnej čink nosti zdôraznil, že značná časť diskutérov pripomínala asimiláciu Slovákov v Maďarsku, skutočnosť, že nemáme školy a učiteľov. Poukázal na to, že škola a učitelia sú veľmi potrební, ale osvojenie slovenského jazyka je aj vecou rodiny. Moju slovenskú reč, povedal, som zdedil ešte od mojich starých rodičov pred viac ako 50 rokmi. Nie je spisovná, ale nárečová. Pre mňa je však pekná a drahá. nizácie. M. Jakabová konštatovala, že kongres pristúpil zodpovedne k riešeniu problémov ä že jeho účastníci si uvedomujú, čo znamená byť národnostným občanom v Maďarsku. Ak však chceme zostať Slovákmi, musíme si to uvedomiť so všetkými dôsledkami. Rečníčka dala za pravdu aj tým, ktorí chcú konkrétne vedieť, na čo máme práva ako národnostní jednotlivci, či vo svojom bydlisku môžeme byť partnermi svojich nadriadených. Pritom za najdôležitejšie úlohy treba pojdadať riešenie problémov v oblasti národnostného školstva a dôkladné prípravy na sčítanie ľudu, keď pôjde o našu národnostnú príslušnosť. Dôležité je tiež, aby sa vytvorili podmienky pre používanie slovenčiny na každom fóre, na každom úseku života. Generálna tajomníčka sa záverom poďakovala účastníkom za všetko, čo vykonali a vykonávajú v prospech našej národnosti na mieste svojho pôsobenia. Informovala kongres, že od 1. augusta t. r. zväz už nepatrí do kompetencie Ministerstva vzdelávania, ale Rady ministrov MLR a v mene účastníkov rokovania ako i v mene svojom poďakovala vedúcemu Samostatného národnostného oddelenia Ministerstva vzdelávania Ferencovi Starkovi za jeho prácu v prospech nášho zväzu a našej národnosti. * Po rozsiahlej diskusii k písomným materiálom VIII. kongresu DZSM delegáti jednohlasne schválili správu o päťročnej činnosti zväzu, ďalej modifikované stanový DZSM s tým, že ich ďalšia úprava bude realizovaná na základe nového národnostného zákona a zákona o združovaní sa, a záverom schválili Návrh uznesenia VIII. kongresu DZSM, ktorý sme uverejnili v 49. čísle. * Po záverečnom vystúpení generálnej tajomníčky DZSM Márie Jakabovej kongres zvolil nový Celokrajinský výbor DZSM, ktorý potom na svojom prvom zasadnutí zvolil Predsedníctvo a štyri pracovné výbory DZSM. Záverečné slová M. Jakahovej Nový predseda zväzu dr. Matej Šipický pri príhovore i Ťažba dreva v mátranských horách Zo sveta ekonomiky Nové clá V Sovietskom zväze boli od 1. septembra stanovené nové colné sadzby. Informoval o tom v rozhovore pre agentúru TASS náčelník Hlavnej správy štátnej colnej kontroly pri Rade ministrov ZSSR Konstantin Kovalčuk. Poukázal na to, že doterajšie colné sadzby boli príliš vysoké. Colný poplatok za rad predmetov dosahoval 75 až 200 percent ich ceny. Teraz predstavuje clo na tieto predmety priemerne 10 až 30 percent maloobchodnej ceny v ZSSR. ' Zaostávajúce strojárstvo Roky stagnácie vážne deformovali vnútorné ekonomické vzťahy Sovietskeho zväzu, ktoré v značnej/nítere prestali zodpovedať sociálno-ekonomickým a politickým úlohám krajiny. Konštatuje to sovietsky teoretický časopis MEMO. Obzvlášť kriticky hodnotí exportné bilancie zahraničného obchodu, Najmä vývoz strojov a zariadení. Nepriaznivý vývoj dospel až tak ďaleko, že pokiaľ ide o podiel strojov a zariadení na celkovom objeme exportu, Sovietsky zväz predstihli aj mnohé rozvojové krajiny. Ak v roku 1972 predstavoval tento podiel ZSSR 23,6 percenta, v roku 1986 to bolo už len 15 percent. Podiel ZSSR na celkovom vývoze strojov a zariadení klesol z 3,2 v roku 1970 na 2,1% v r. 1985. Pre záhradkárov Mrazuvzdomosť orechov Mrazuvzdornosťje schopnosť živej hmoty znášať poklesy teplôt pod bodom mrazu bez poškodenia. Závisí od botanického druhu, odrody (formy), podpníka, celkového fyziologického stavu stromov, obsahu fyziologicky aktívnych látok. Mrazuvzdomosť ovplyvňujú aj vonkajšie činitele, ako poloha, pôda, úroveň agrotechniky a iné. Silné mrazy sú v našich podmienkach najväčším nepriateľom orechov. Rozhodujú nielen o ich rentabilite (rodivosť), ale aj o ich existencii vôbec. Je známe, že bunky bohato zásobené rezervnými látkami (škrob, cukry, tuky, enzýmy, hormóny a ďalšie látky bielkovinového charakteru) trpia menej mrazom ako tie, ktoré sú na tieto látky chudobné. Preto extrémne vysoká úroda, poškodená listová plocha, bujný rast ku koncu vegetácie následne znižujú mrazuvzdornosť. V priebehu roka sa vyskytujú tri obdobia, v ktorých môžu mrazy poškodiť alebo zničiť úrodu. Môže to byť na začiatku vegetácie počas vegetačného roka a ku koncu vegetácie. V našich podmienkach sú to najčastejšie poškodenia mrazom v čase kvitnutia, ale aj v období vegetačného pokoja. V niektorých rokoch sa počas kvitnutia vyskytujú jarné mrazíky. Škody spôsobené neskorými mrazmi na jar sa môžu obmedziť zadymovaním, miešaním vzduchu, poprípade „zadažďovaním”. Treba si uvedomiť, že plne rozvinuté kvety zmŕzajú pri poklese teploty už pod -2 ° C. Kruté zimy, sprevádzané poklesom teplôt pod -28 ° C a nižšie, sa v našich podmienkach vyskytujú raz za 12 až 15 rokov, naposledy v zime 1986-87. Kým jarné mrazíky zničia úrodu obyčajne na jeden rok len v určitých lokalitách, zimné mrazy môžu orechy vyradiť z rodivosti na niekoľko rokov alebo ich úplne zničiť v celých oblastiach. V prírode možno pozorovať rozdielnu citlivosť stromov na mráz. Táto závisí od genetického pôvodu a typu orechov. Z jednotlivých typov sú najcitlivejšie na mráz chrapáče a papierače veľkoplodé. Naopak, najodolnejšie sú polopapierače drobnoplodé a kamenáče. Existuje veľa výnimiek, ktoré ovplyvňuje tiež poloha. Orechy v porovnaní s inými ovocnými drevinami sa vyznačujú veľkou regenaračnou schopnosťou. Keď mráz nepoškodil korene, kambium a vodivé pletivá, je strom schopný ďalšej vegetácie. Pri vážnejších poškodeniach dreva (mrazové trhliny) je dôležité čo najskôr hladko zrezať okraje kôry a trhliny zatrieť štepárskym voskom. S odstraňovaním namrznutých vetiev neponáhľame. Urobíme tak až v júni, keď už stromy regenerujú. Salgótarjanský závod podniku BRG začal vyrábať rozhlasové telefóny pre sanitky Foto: MTI A