Ľudové Noviny, január-jún 1992 (XXXVI/1-26)
1992-01-02 / No. 1
2 KULTÚRA Po folklórnej žatve v Sarvaši 26. septembra 1991 sme dostali pozvanie od predsedníčky ZSM M. Jakabovej na celoštátnu súťažnú prehliadku slovenských folklórnych súborov v Maďarsku, ktorej účastníci mali súťažiť o titul Súbor Zväzu Slovákov v Maďarsku. Súťažná prehliadka sa konala 12. októbra 1991 v Kultúrnom dome Petra Vajdu v Sarvaši. Hodnotil sa výber repertoáru a dramaturgie programu, choreografia a tanečná interpretácia, vhodnosť hudobných úprav a ich interpretácia, spevácke výkony, výtvarná stránka vystúpenia, štýl a charakter uvádzaných výstupov a celková réžia. K jednotlivým predvedeným programom uvádzam vždy niekoľko postrehov, ktoré boli na stretnutí s vedúcimi súborov verejne vyslovené. Slovenský Komlót (Tótkomlós) - súbor zložený z viacerých samostatných zložiek. Ženský zbor Rozmarín pod vedením Pavla Istvána, ľudová tanečná skupina Zornička pod vedením Ondreja Szabóa a Eleny Karasovej a citarová skupina pod vedením Miroslava Bmu uviedli program, ktoiý môžeme deliť na dve samostatné časti s rôznymi zámermi. Prvá polovica bola v prvom rade orientovaná na ukážky školiteľskej činnosti Matice slovenskej v poledných rokoch, boli to tzv. „študýrky” tancov zo Šariša, Zemplína, Trenčianska a v druhej časti uviedli materiál z vlastného prostredia - slovenská svadba z Komlóša. Spoluúčinkovala dychová hudba pod vedením Jána Krčméryho. Celkove bol program zostavený dobre a interpretačné zvládnutý na dobrej úrovni. Celkový dojem aj z hľadiska používania slovenčiny veľmi dobiý. Zaujal výkon ženskej speváckej skupiny i citarovej skupiny mužov. Tanečníci zaujali osobitým štýlovým prejavom najmä v svadobnom bloku. Po choreografickej stránke vynikli Szigetské tance a tance, ktoré tvorili súčasť svadby. Tanečný súbor S. Tešedíka a skupina speváčiek zo Satvaša pod vedením choreografa Ondreja Častvána a Márie Litovskej za spoluúčinkovania ľudovej hudby pod vedením Františka Tégláša a dychovky, ktorú viedol Pavol Kondáš pripravili program, ktoiý diváci prijali mimoriadne priaznivo. Delenie programu bolo rovnaké ako u Komlóšanov, tvorivosť choreografov bola na veľmi dobrej úrovni. Súbor s uvádzaným programom by bol veľmi dobre ocenený aj na prehrávkach folklórnych súborov na Slovensku. Prínosom boli tance zo Sarvaša a Maglóda, scénka Regrútska odprevádzanka i Sviatok žatvy. Dominantu tvorili tance, ktoré súbor uviedol v spracovaní domácich svadobných zvykov. V programe zazneli aj fujarové melódie. Celkove bol program zostavený výborne, režijne dobre vedený s dobrou dramaturgickou výstavbou. Vystúpenie zapôsobilo, súbor by však mal v budúcnosti viac orientovať svoju tvorivú prácu na pôvodný folklórny materiál predkov, tak, ako sľúbil pri rozhovore vedúci súboru. Zatiaľ však reč, kroj, tanečné prvky a štýl interpretov boli dosť poznačené tzv. sednohradským charakterom. Tretím v poradí bol súbor z obce Mlynky (Pilisszentkereszt), ktoiý bol založený v roku 1965 činnosťou pávieho krúžku pod vedením dr. Štefana Bohuša Alfôldyho a je trojnásobným nositeľom Zlatého stupňa s názvom Vynikajúci súbor. Tanečna skupina pôsobí od roku 1978 pod vedením Ladislava Urba-niča, dychovú hudbu vedie Viliam Urbanič, Spevácka skupina v programe potvrdila svoju vynikajúcu úroveň a to ako výberom spevného materiálu tak jeho interpretáciou. Tanečná skupina sa predstavila vo dvoch polohách choreografickej práce. Jednou z nich bol výsostne autorský prístup ku spracovaniu tém Stretnutie a Žatva (inscenovaná na výber hudby Vivaldiba) a druhá poloha bola tradičné stvárnenie svadobných zvykov a obradov. Pre tento prístup k zostaveniu programu súboru bola celková dramaturgia programu dosť rozdielna a z nej vyplynula celková výstavba, réžia i choreografia. Výborná bola tanečná skupina po stránke interpretačnej, najmä v oblasti tradičnej tanečnej kultúry, na tú druhú, štylizovanú, zatiaľ však chýba dokonalejšia príprava a tým aj zodpovedajúca technická úroveň. V tvorivej oblasti však celý program súboru bol rozhodne prínosom. Folklórny súbor Rozmarín pri Dome kultúry v Bánhide bol založený v roku 1985. Pripravili program pod názvom Prechádzky Slovenskom, ktorý je súčasťou programového cyklu Život našich predkov. Jeho autorom je M. Cupká Umeleckou vedúcou súboru je Marika Krupanská. Program orientovaný na interpretáciu tancov zo Slovenska (Zemplín, Trenčianske, Terchová. Horehronie. Liptov) bol spracovaný v určitých choreografických variantoch známych z tvorby slovenských súborov a doplnený účinkovaním ženského spevokolu a harmonikárom Viliamom Babotánom. V zásade nepriniesol nič objavného a najmä nie folklórny materiál prostredia, v ktorom súbor pravidelné pôsobí. Interpretácia tanečníkov zodpovedala po technickej stránke zámerom programu. Kladom tohto súboru je najmä zainteresovanie mladých ľudí o ľudové umenie i verejné účinkovanie. Teraz bude len na súbore samotnom i na choreografoch, aby začali hľadať vo svojom okolí pôvodný folklórny materiál pre svoju tvorbu a tým aj pre svoje budúce profilovanie. Folklórny súbor z Malého Kereša (Kiskőrös), ktoiý sa skladá z mladých ľudí, sa predstavil ako veľmi nádejný kolektív. Ich program mozaikového charakteru, v ktorom predstavili choreografie tancov z Horehronia, Cífera, Zemplína, ale aj tance z Békéšskej župy i z vlastnej obce, bol po stránke dramaturgickej dobre zostavený, režijne pripravený s výborne hrajúcou ľudovou hudbou a sólovými spevákmi. Ako celok veľmi dobre zapôsobil na divákov. Po štýlovej stránke interpreti zvládli veľmi dobre viacero charakterov nacvičených choreografií. Zaujali výborným spevom v obrázku Začepčenie. Pri hodnotení sa konštatovalo, že je to súbor, ktorý, ak bude pokračovať týmto štýlom práce, má veľké perspektívy. Kladom prehliadky bolo už jej samotné usporiadanie. Napĺňala mnohé zámery - národné, tvorivé, občianske i ľudské v rámci súčasného rozbúreného sveta. V zásade bola naplnením všetkých zámerov Rezolúcie Generálnej konferencie UNESCA O uchovávaní a rozvíjaní tradičnej ľudovej kultúry z roku 1989. Treba veriť, že o dva roky sa podujatia zúčastní väčší počet slovenských súborov, ktorých je v Maďarsku určite viac a úroveň bude ešte vyššia, ako bola na tejto „skúšobnej” prehliadke. Určite aj Zväz Slovákov v Maďarsku v ďalšom období bude hľadať ďalšie formy verejnej prezentácie kultúry Slovákov. Školenia doteraz organizované Maticou slovenskou sa ukázali ako dobrý základ, treba však viac pracovať v domácom prostredí a zamerať pozornosť najmä na vyhľadávanie, zber a potom aj umelecké spracovávanie tradičnej ľudovej kultúry v celom jej komplexe. Veľmi dobre možno na tejto prehliadke hodnotiť u všetkých súborov zapojenie viacerých generácií, veľmi slušnú technickú pripravenosť tanečníkov, kde sa treba nabudúce sústrediť najmä na štýl a charakter tancov a tanečníkov, obdobne aj u spevákov a muzikantov. Najväčšiu pozornosť, ktorú odporúčali aj členovia odbornej porotý, treba však sústrediť na slovenský jazyk a z toho vyplývajúcu slovenskú reč aj v tanci, muzike, speve i v odeve, jednoducho viac sa venovať materčine po všetkých stránkach, v každom prostredí. Celkový dojem z I. celoštátnej súťažnej prehliadky slovenských súborov v Maďarsku je veľmi dobrý. Súborom Zväzu Slovákov v Maďarsku na obdobie rokov 1991-1993 sa stal folklórny súbor S. Tešedíka zo Sarvaša. Igor Kovačovič Sarvašská folklórna skupina Foto: archív 2. januára 1992 Hlad budí v nás silu Fragmenty z rozhovoru so lenou, ktorá hladovala za slovenskú reč Martu Podhradskú som vlastne „poznal” niekoľko rokov predtým, než sme sa prvý raz stretli. Vŕtalo mi v hlave, aký to asi mohol byť podnet, ktorý matku dvoch, hoci už takmer dospelých chlapcov, vyburcoval natoľko, že zostala v studenej noci. Marta, ktorá na otázku vždy reaguje ako napätá spúšť, dávkou súvislých, logicky usporiadaných viet k veci (nie div, že v dňoch štrajku hladom bola hovoriacou hladovkárov) má na to jednoduchú, úprimnú odpoveď: - Bol sychravý drsný deň, 25. októbra. Pred budovou Slovenskej národnej rady sa zhŕklo päťdesiattisíc ľudí Najprv, a dlho, verili, že sa všetko rieši normálne Rokovanie slovenskej vlády bolo dramatické. Nakoniec prijali Zákon o úradnom jazyku v Slovenskej republike, čo vlastne len znamenalo potvrdenie toho, čo sa tu robilo celých štyridsať rokov. Miesto slovenského jazyka ako jediného úradného na území Slovenska kodifikovala sa tichá asimilácia časti slovenského národa žijúceho na južnom Slovensku. Ľudia štrnásť hodín pocupkávali, postávali kľačali Mrzli A prosili SNR len o to, čo je prirodzené A práve tých ľudí nakoniec označili za štváčov, neznášanlivcov. Hoci sme neboli len my, Bratislavčania, ale aj ľudia zo Spišskej Novej Vsi, Veľkého Krtíša. Komárna, Nitry... Neviem, kto prvý vyslovil myšlienku o proteste hladovkou, ale akonáhle som ju počula, a po tom, čo prišlo k prehre mojich nádejí, neváhala som. Šla som do toho. Keď sme sa potom navzájom zoznamovali a hovorili o tom, prečo sme sa vlastne rozhodli pre tento krok, vyšlo najavo, že sme všetci boli sklamaní, skolení strašnou traumou. Takže v prvej chvíli šlo vlastne o citovú záležitosť, ale stále viac sa prevahy ujímal rozum. A narastal vzdor voči ľahostajnosti našej vlády. Situácia sa, podľa mojej spolubesedujúcej, začala komplikovať ešte začiatkom minulého roku, keď v Komárne príslušníci maďarskej národnosti vyrukovali s územnými požiadavkami. Čoskoro potom nasledovala šurianska iniciatíva - návrh občanov Šurian, aby sa slovenčina uzákonila ako jediný štátny jazyk na Slovensku. Po nej nasledovala Komjatická výzva. Dvaja mladí manželia začali so zbierkou podpisov za spomínanú vec. Martou to, vidím, vnútri lomcuje: - Spolu sa nazbieralo tristotisíc podpisov, ktoré boli zaslané SNR. Nie je to viac než dosť na utvorenie verejného názoru a vyvodenie určitých záverov? Neviem pochopiť, prečo SNR ignorovala túto skutočnosť. Práve tak ako Návrh zákona o slovenčine, ktorý ponúkla Matica slovenská a ktorý v ničom neobmedzoval národnostné menšiny, ani ich nechcel obrať o ich kultúrne, náboženská či iné práva. V televízii však veci prekrucovali, očierňovali nás. Ani nás neprekvapilo, že nás potom začali obviňovať (vlastne to robili už predtým) aj z Maďarska: že vraj utláčame maďarskú menšinu a porušujeme ľudské práva. A opak je pravdou. V Maďarsku je toho času úradne asi dvadsaťtisíc Slovákov a po vojne ich bolo zhruba milión. Kde sa podeli? Marta Podhradská sa pohoršuje nad osočovaním Slovákov z nacionalizmu, šovinizmu či separatizmu. Veď, ako hovorí, Slováci nikoho nepripravili ani len o meter štvorcový územia a nikdy nemali nároky na cudziu kultúru či myslenie. A tvrdí, že neľutuje dni a noci strávené pod holým nebom či pod Stanom, pod ktorým tiež nesálalo teplom. Ibak tých 65 druhov, ktorí začali hladovku, alebo tých dvanástich, ktorí vydržali do konca, hrial spoločný pocit vzdoru. Marta tvrdí, že väčšina z nich tam bola výlučne z presvedčenia, že robia užitočnú vec, že špekulantov a provokatérov sami zo svojich radov vylúčili. A domnieva sa, že vždy budú ľudia schopní obetovať sa. Študenti, učitelia, dôchodcovia, robotníci, intelektuáli... A dokladá, že príležitosť na to, žiaľ, iste bude. Obáva sa z možného mletia osi Budapešť - Praha. Aj sociálnej neistoty, ktorá studeným jazykom čoraz viac olizuje obyčajných ľudí. Bez ohľadu na to, že sa na záležitosť so slovenčinou u nás dívame z iného uhla, s tým hladom, ktorý budí silu, sa iste nesporíme. (Hlas ľudu) Ľudové noviny TÝŽDENNÍK SLOVÁKOV V MAĎARSKO Šéfredaktor: IMRICH FUHL. Redakcia: Budapešť VI., Nagymező u. 49. Tel/Záznamník: 1319-184, Tel/ Fax.: 1323-158. (Poštová adresa: Budapest, Pf.: 701/244, PSČ: 1399) Vydáva Hírlapkiadó Vállalat, Budapest. Za vydávanie zodpovedá generálny riaditeľ JÓZSEF HORTI. Rozširuje Maďarská pošta. Predplatiť možno na každom poštovom úrade pre distribúciu tlače, u doručovateľov tlače, v predajniach tlače Maďarskej pošty a v kancelárii HELIR (Hírlapelőfizetési és Lapellátási Iroda), Budapest XIII., Lehel u. 10/A, 1900, a to priamo, alebo poštovou poukážkou, resp. na konto HELIR, Postabank č. 219 98 636 a 021 027 99. Ročné E 'platné 516 R, polročné 258 R, ročné 129 R, mesačné 43 R. V R prijíma objednávky Poštová novinová služba, dovoz tlače a Maďarské kultúrne stredisko, 110 00 Praha L, Rytírska 25. ISSN 0456-829 X Sadzba: COMP-Press KÍL Zodpovedný vedúci FERENC IBO$ vedúci smený KÁROLY SZABÓ Tlačiareň OKISZ-Labor. Zodpovedný vedúci MIKLÓS FARKAS. Uverejnení materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ak predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru.