Ľudové Noviny, júl-december 1992 (XXXVI/27-53)

1992-07-02 / No. 27

PETÍCIA Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku ZA NEZÁVISLOSŤ ĽUDOVÝCH NOVÍN Žiadame, aby jediný týždenník Slovákov v Ma­ďarsku slúžil celej našej národnosti. Jeho nezávislosť nemôže byť obmedzovaná žiadnou organizáciou či orgánom moci. Žiadame, aby majiteľom Ľudových novín sa fak­tický i právne stali všetky slovenské organizácie v Maďarsku s celoštátnou pôsobnosťou, zastúpené v Redakčnej rade Ľudových novín. Žiadame ďalej, aby bol okamžite odvolaný konkurz na miesto šéfredaktora svojvoľne vypísaný jedinou organizáciou, a zároveň aby bol zrušený mandát týmto spôsobom dosadeného nového šéfredaktora. * * * Obraciame sa na každého, komu nie je ľahostajný osud jediného tlačového orgánu Slovákov v Maďars­ku, aby vyplnením priloženého formuláru alebo iným spôsobom podporil túto našu petíciu. Ak súhlasíte s našou petíciou, formulár po vyplnení zašlite na ad­resu: Csaba Lampert, Pilisszántó, Ady E. u. 3., 2095. Meno (čitateľne):.......................................................... Bydlisko (presná adresa):............................................ Vlastnoručný podpis:.................................................... Dátum:....................-..................................................... KULTÚRA - POLITIKA 2. júla 1992 Pán János, Wolfart predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Budapešť Vážený pán predseda! V redakcii jediného týždenníka Slovákov v Maďarsku sa naposledy dalo v pokojných podmienkach pracovať snáď len v prvej polovici 70. rokov, keď redakcia spolu s DZSM dúchajúc takpovediac do jedného vreca, pokladala za svoju hlavnú úlohu vykonávať bezo zvyšku národnostnú politiku, určenú Maďarskou socialistickou robotníckou stranou (MSRS). Dnes je už všeobecne známe, že to bola politika dvojtvárna, a silne protinárodnostná. Popritom, že sa snažila násilne asimilovať národnosti, očakávala a požadovala, aby aj také národnostné periodiká, akými sú Ľudové noviny, ju neustále vychvaľovali a z roka na rok podávali správy o čoraz lepších výsledkoch. Táto idylická harmónia sa začala rozpadávať vtedy, keď do redakcie nastúpilo niekoľko ľudí, ktorí vychodili slovenské školy (pôsobiace iba 10 rokov) a majúc v sebe trochu slovenského povedomia, neboli ochotní pristúpiť na túto očividne sebazničujúcu politiku. Odvtedy sa redakcia postupne rozpadla na dve skupiny. Na tých, ktorí pracovali málo, dostávali však vyšší plat, a obsadili vedúce funkcie spolu s tými, ktorí túto skupinu v nádeji na svoj vyšší plat podporovali a bez výhrad prisluhovali „národnostnej” politike strany. Do ďalšej skupiny patrili tí menej platení novinári, ktorí chodili po vidieku, písali články, občas aj kriticky snažili sa odhaľovať problémy, a práve preto boli utláčaní tou prvou skupinou. Napätie medzi týmito proti sebe stojacimi skupinami sa ustálilo a z prípadu na prípad nadobúdalo kritické rozmery, strpčujúc život tým, ktorí chceli pracovať svedomité. Vtedy ešte ako člen predsedníctva DZSM a predseda ZSSM, osobne aj viackrát som nadhodil problém generálnej tajomníčke DZSM Márii Jakabovej a prosil som ju, aby sa pričinila o vyriešenie problémov v redakcii ĽN, aby sa tam dalo pracovať v pokojných podmienkach. Generálna tajomníčka moju prosbu vždy odvrátila s tým, že nemôže zasahovať do záležitostí redakcie, lebo vraj nie ona ju platí! Pokladal som to za čudný argument, veď ĽN boli periodikom DZSM! Hoci iba formálne, keďže nie on ich financoval, ale bol majiteľom novín. Potom prišli zmeny. Začala sa demokratizácia spoločnosti, vznikli nové, tzv. alternatívne organizácie (ZSSM, SOS, OSMM...), a to ako kritika činnosti a politiky DZSM. DZSM bol ochotný sa zmeniť natoľko, že zo svojho názvu vynechal slovo „demokratický” (inak veľmi správne) a stal sa z neho ZSM. Z jeho strany bolo veľkým úspechom už aj to, že si uvedomil, že nie je jedinou slovenskou organizáciou v Ma­ďarsku a preto ani jediný slovenský týždenník nemôže byť výlučne periodikom DZSM, ale každého v Maďarsku žijúceho Slováka. Na dôkaz toho súhlasil, aby na titulnej strane namiesto textu „Týždenník DZSM” stálo „Týždenník Slová­kov v Maďarsku”. Po odchode šéfredaktora Pavla Kondača do dôchodku štyri slovenské organizácie v Maďarsku vytvorili kuratórium, do ktorého ZSM delegoval 3 zástupcov, ostatné organizácie po jednom zástupcovi, a ZSM ešte jedného „nezávislého” člena z Maďarskej televízie. Úlohou kuratória bolo rozhodnúť o osobe šéfredaktora. Úmysel a manipulácia ZSM bola zjavná: vytvorením vlast­nej väčšiny dostať do tejto funkcie svojho človeka. Počas rokovaní vysvitlo aj to, že onen „nezávislý” člen je až príliš dobre informovaný a je vlastne štvrtým členom ZSM v kuratóriu. Napriek tomu, pod váhou argumentov sa ZSM nepodarilo presadiť jeho snahu. Kuratórium sa rozhodlo, že miesto šéfredaktora obsadí kandidát alternatívnych organizácií Imrich Fuhl, novinár s najvyššou odbornou kvalifikáciou a primeranými skúsenosťami. ZSM sa nevedel zmieriť s týmto rozhodnutím. Aby to nový šéfredaktor nemal také jednoduché, presadil, aby jeho poverenie platilo iba na rok, a aby v redakcii zostali aj tí, ktorí tvoria skupinu lojálnu ZSM (aby sa náhodou nevyriešili problémy a redakcia mohla konečne pokojne pracovať). Kuratórium rozhodlo aj v tom, že sa po roku znovu zíde, vyhodnotí úroveň novín, prácu a kvality šéfredaktora, a podľa výsledkov buď poverí I. Fuhla vykonávaním šéfredaktorskej činnosti na ďalšie obdobie, alebo vypíše súbeh na obsadenie jeho miesta. Medzičasom zasadalo kuratórium a rozhodlo, že sa pretvorí na Redakčnú radu, ktorá prevezme aj úlohu majiteľa novín, lebo je nereálne, že výlučne nástupnícka organizácia DZSM ešte stále dedí túto funkciu. Toto odhlasovali aj tí členovia kuratória, ktorých delegoval ZSM. Podľa dohody do Re­dakčnej rady ZSM delegoval troch a ostatné organizácie po jednom zástupcovi. Keď jednotlivé organizácie zvolili svojich zás­tupcov do Redakčnej rady a Anton Paulik - poverený zozbieraním údajov - ju zvolal za účelom hodnotenia úrovne ĽN a jednoročnej činnosti šéfredaktora, zo ZSM sa namiesto troch členov dostavili iba dvaja. Nie však preto, aby hodnotili a spolurozhodovali, ale preto, aby oz­námili ostatným členom Redakčnej rady, že nemajú splnomocnenie rozhodovať a že ich úloha pozostáva z toho, aby oznámili rozhod­nutie predsedníctva ZSM, podľa ktorého sa toto pridržiava úlohy majiteľa novín, a ako také samo vypíše súbeh na miesto šéfredaktora! Ostatní traja členovia Redakčnej rady podľa pôvodného plánu hodnotili úroveň novín a prácu šéfredaktora. Dokázali faktami, že týždenník pod vedením I. Fuhla - aj napriek intrigám a otvo­renej antipropagande ZSM ako aj tomu, že ním podporovaní členovia marili prácu redakcie - sa úspešne rozvíjal, obohacoval sa pestrými ži­vými materiálmi, stal sa populárnejším medzi Slovákmi, čo sa prejavuje i v tom, že aj po zvýšení ceny sa rozširoval počet predplatiteľov a ešte viac počet tých, ktorí by si chceli ĽN predplatiť (nie je to totiž taká jednoduchá zá­ležitosť Traja členovia Redakčnej rady hlasovali za šéfredaktora I. Fuhla, dvaja sa zdržali, jeden bol neprítomný. Teda rada jednoročnú prácu I. Fuhla hodnotila z odborného hľadiska ako veľmi úspešnú, a zároveň ho poverila vykonávaním tejto funkcie aj na­ďalej. ZSM toto rozhodnutie ignoro­val, poprel skutočnosť doterajšieho konsenzu a svojvoľne, antidemok­­raticky a jednostranne vypísal sú­beh. Vypísanie súbehu je dokázateľ­ne iba manévrom, alibi, veď k to­mu, aby nastolili do tejto funkcie šéfredaktora a jeho zástupcu z ra­dov bývalej garnitúry, nepotrebovali vypísať konkurz. (Poznámka na ok­raj: pri tomto zásahu ZSM neva­dilo, že nie on platí redakciu!) Zhrnutie: ZSM aj naďalej pou­žíva antidemokratické metódy, os­vojené počas starého režimu. Ve­dúci predstavitelia niekdajšieho DZSM zachovali nielen sami seba, ale aj svoje antidemokratické me­tódy v novom demokratickom systéme a používaním týchto anach­ronistických metód aj naďalej brá­nia nerušenému pôsobeniu jediné­ho týždenníka slovenskej národnos­ti. Ba čo viac, ohrozujú jeho existenciu, hovoria o jeho zrušení, pretvorení. Svojvoľne chcú odstaviť schopných re­daktorov a na ich miesto dať tých, ktorí dosiaľ pracovali málo a nekvalitne, alebo hatili prácu, nemajúc na zreteli záujmy novín. Vážený pán predseda! Vedenie ZSM svojím doterajším postojom spôsobilo nes­mieme veľa škody slovenskej národnosti. Svojim posledným krokom sa úplne odhalilo a diskreditovalo aj samo seba, a to nielen pred slovenskou inteligenciou v Maďarsku, ale aj v očiach tých Slovákov v zahraničí, ktorí pozorne sledujú našu situáciu. Mnohí z nich zapochybujú o tom, či táto organizácia zastupuje záujmy Slovákov. Pán predseda, obraciam sa na Vás s prosbou, aby ste využili právo dané Vašou funkciou na to, aby aj v kruhu našej národnosti zanikli stalinistické spôsoby a jednostranné metódy vylučujúce stanovisko iných a netolerujúce odlišné názory. Pomôžte aspoň vysvetliť vedeniu ZSM, že monopolné prístupy a odstraňovanie iných sa dnes už nemôžu uplatňovať. ZSM rolu majiteľa novín dostal od niekdajšej vlády v úplne iných spoločenských podmienkach (napr. okrem neho nebolo inej slovenskej organizácie v Maďarsku). Zachovanie tejto situácie v dnešných úplne zmenených spoločenských podmienkach je antidemokratické a nespravodlivé voči kaž­dému Slovákovi, ktorý nie je členom ZSM. Ak ZSM nie je ochotný sám sa podeliť na úlohe majiteľa novín s ostatnými slovenskými organizáciami, potom zmeniť túto situáciu má právo a možnosť iba vláda. Ak ZSM uskutoční svoj zámer a znovu si privlastní jediný týždenník Slovákov v Maďarsku, ostatným organizáciám ne­zostane nič iné, ako žiadať si od maďarskej vlády také isté noviny. Keby aj táto naša prosba zostala bezvýsledná, budeme sa musieť obrátiť o finančnú pomoc na náš materský národ. Podľa mojej mienky bolo by oveľa jednoduchšie a zrejmejšie dosiahnuť, aby majiteľom novín bola Redakčná rada, ktorú ZSM ignoruje. Moje riadky považujte, prosím, za otvorený list. Za pomoc Vám vopred ďakujem. Budapešť, 22. júna 1992 S úctou Gregor Papuček predseda Združenia slovenských spisovateľov v Maďarsku O t á z k y členom predsedníctva ZSM Otvorený list G. Papučka J. Wolfartovi O problematike Ľudových novín I. Kto sa dostal k moci po našich chrbtoch? Nepretrváva u nás demokratický centralizmus? Prečo je naša národnostná politika ešte stále formálna? Na zjazde DZSM v r. 1988 za predsedu zvolili jednohlasne člena Prírodovednej sekcie Mateja Šipického. Predtým, keď ešte nebolo známe, že ho zvolia do tejto funkcie, M. Šipický navrhol predsedu bývalej Literárnej sekcie A. Kormosa a predsedu Príro­dovednej sekcie A. Zderku za členov Celoštátneho výboru DZSM. Tentoraz pri hlasovaní už fungovala „demokracia”. Avšak dodnes neviem, koľkí hlasovali za a proti nám. Možnože M. Šipický tiež dodnes nevie, že ho dali iba „do výkladu”. Vtedy som ešte nevedel, že darmo „utekám” z MSRS k svojej národnosti. Vtedy totiž som ešte netušil, že ani tu ma nečaká nič lepšieho. Môj osud je podobný osudu môjho otca, ktorý bojoval celý život proti diktatúre. V r. 1950, keď napríklad nesúhlasil s tým, aby ženy poslali do bane, zbavili ho funkcie generálneho tajomníka odborovej organizácie baníkov. Keď sa chcel vrátiť do bane, hrozili mu že ho zatvoria tí, s ktorými bol väznený za hortyovskej diktatúry. 2 Prečo odstránili z aparátu ZSM O. Medveďa? Snáď on bol vinný za krízovú situáciu v oblasti národnostného školstva? Podľa môjho názoru sa tu aktivizovali jeho „priatelia” a vážené predsedníctvo na čele s pani M. Jakabovou to posvätilo, hoci zodpovednosť za tento stav by mala byť na konte celej národnostnej politiky. 3. Koho chce predsedníctvo ZSM dať do „výkladu" šéfredaktora ĽN namiesto I. Fuhla, ktorý prvýkrát v histórii týždenníka sa do tejto funkcie dostal konsenzom všetkých našich organizácií s celoš­tátnou posobnosťou? Ktorý dobrý „Slováčik” sa mohol aktivizovať v tomto smere u pani úradujúcej predsedníčky? Myslím si, že tam chcú dať niektorého spomedzi tých, ktorí sa predtým pričinili k vytvoreniu morálneho bahna okolo Ľudových novín. 4. Kto v skutočnosti rozdeľuje Slovákov v Maďarsku o.i. nesp­ravodlivým prideľovaním štátnej dotácie našim organizáciám? Podľa môjho názoru „hlavná” poradkyňa Úradu pre národné a etnické menšiny pani Csipka Rozália spolu s pani úradujúcou predsedníčkou ZSM Máriou Jakabovou. Za Horthyho sme mali Adolfa Pechányho. Snáď sa história nezopakuje... Vážené predsedníctvo, predložil som vám svoje stanovisko. Rád by som si prečítal aj vaše odpovede. Alexander Zderka Ľudové noviny TÝŽDENNÍK SLOVÁKOV V MAĎARSKU Šéfredaktor: IMRICH FUHL to priamo, alebo poštovou poukážkou, resp. na konto HELIR, Postabank č. 219 98 636 a 021 027 99. Ročné predplatné 516 Ft, polročné 258 Ft, štvrťročné 129 Ft, mesačné 43 Ft. V ČSFR prijíma objednávky Poštová no­vinová služba, dovoz tlače a Maďarské kultúrne stredisko, 110 00 Praha I., Rytírska 25. Redakcia: Budapešť VI., Nagymezéi u. 49. TeUZáznamník 1319-184, Tel! Fax: 1323-158. (Poštová adresa: Bu­dapest, Pf.: 701/244, PSČ: 1399) Vydáva Hírlapkiadó Vállalat, Buda­pest. Za vydávanie zodpovedá gene­rálny riaditeľ JÓZSEF HORTI. Rozširuje Maďarská pošta. Predplatiť možno na každom poštovom úrade pre distribúciu tlače, u doručovateľov tlače, v predajniach tlače Maďarskej pošty a v kancelárii HELIR (Hírlap­előfizetési és Lapellátási Iroda), Bu­dapest XIII., Lehel u. 10/A, 1900, a Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. ISSN 0456-829 X Sadzba: COMP-Press KÍL Zodpoved­ný vedúci FERENC IBO$ vedúci smený KÁROLY SZABÓ Tlačiareň HÍRLAP NYOMDA Ligos­­mizse. Zodpovedný vedúci ISTVÁN ABLAKA

Next