Ľudové Noviny, júl-december 1993 (XXXVII/26-52)
1993-07-01 / No. 26
2_____ Sotva môže byt’ pre novinára zaujímavejšie a vzrušujúcejšie, než písať o človekovi, odhaliť jeho podstatu, to, čím sa líši od iných. Niekedy sa to môže podariť iba za aktívnej pomoci dotyčného, ak nás zasvätí aj do intímnéjších sfér svojho vnútra. Lebo často sa hlboko pod povrchom skrývajú skutočné drámy, nekaždodenné osudy. Mimoriadne je poučný aj osud vedúceho kultúrneho domu v Irminčoku Ondreja Benku, ktorý tohto roku oslavuje 60. narodeniny, čo nám poskytlo osobitný dôvod, aby sme ho navštívili. O. Benko je človek s otvoreným srdcom a mysľou. Rád prijme hostí, vymení si názory, zaspomína si... Jeho detstvo a ani mladé roky sa v podstate nelíšili od života jeho vrstovníkov. „Ibaže som bol snáď trošku živší,” spomína si O. Benko, „rodičia mi aj hovorievali: Prišiel si na svet iba na biedu! Mali o mňa obavy, hlavne v lete, počas mlatby... To sú moje najdávnejšie spomienky na detstvo... Mimoriadne ma zaujímala mláťačka a všetky stroje. Keď sa po žatve objavila na sálašoch mláťačka, už aj som zmizol z domu, aby som mohol obdivovať ten „zázrak”... Avšak s pribúdaním rokov pribúdala aj rozvážnosť a neskoršie som sa viac venoval štúdiám. Od 3. triedy som chodil do elementárnej školy v Sarvaši, kde som býval u starých rodičov. Bola to maďarská škola, ale slovenčinu som si zato pomerne dobre osvojil, keďže doma sme hovorili po slovensky. Najobľúbenejším čítaním dospelých bol vtedy Čabiansky kalendár. Matka mi z neho čítavala všelijaké príbehy, veľmi ma to zaujalo... Zmaturoval som vr. 1953, ale zamestnať som sa mohol iba r. 1959, keďže mojich rodičov pokladali za kulakov, počas revolúcie 1956 som na verejnosti prečítal požiadavky mládeže, čo tiež nebolo pre mňa dobrým bodom. V r. 1957 sarvašská organizácia žien založila kultúrny súbor. Keďže som mal rád folklór, pripojil som sa k nim. Vytrval som v súbore iba dva roky, lebo do mňa dobiedzali, že ich chcem iba využiť. A tak som pokračoval v štúdiách, stal som sa účtovníkom a neskôr som skončil strednú školu ekonomickú. Od r. 1966 som pracoval v miestnom poľnohospodárskom družstve ako účtovník a viedol som družstevný kultúrny výbor a súaj bor, ktorý sa založil v tom istom roku. Odvtedy nepretržite pôsobím v amatérskom umeleckom hnutí.” Folklórny súbor v Irminčoku pod vedením O. Benku zožal celý rad úspechov, jeho činnosť, ako i zásluhy jeho vedúceho, viackrát ocenili vysokým vyznamenaním. Tieto úspechy sa zrodili napriek tomu, že zrak jeho vedúceho postupom času slabol a v r. 1975 ho poslali do invalidného dôchodku. Túto skutočnosť by sme snáď ani nemuseli pokladať za mimoriadnu, ak odhliadneme od poľutovaniahodného zdravotného stavu O. Benku. Nekaždodenné je však to, že sa nezriekol aktívneho kultúrneho života - veď napriek tomu, že sa stal úplne nevidomým, i dnes pracuje s takou vôľou a elánom, že by si z neho mohli brať príklad mnohí, voči ktorým nebol život natoľko nemilosrdný. Ľudia ho pre toto obdivujú a ctia si ho. Často sa aj pýtajú, ako je to možné, „vláčiť” takéto bremeno, a pritom žiť plným životom. My sme sa opovážili priamo opýtať, ako to vládze. Odpovedal nám pokojne, bez emócií: „Hovoriť o tom nie je pre mňa nepríjemné, žiadne tajomstvo nemám... Je to môj osud, môj život, uvedomil som si to v celom dosahu. Viem, že sa na tom nedá nič zmeniť. Keď chceme žiť, musíme sa vyrovnať so svojím osudom, nech je hocijaký trpký. Človek musí vedieť zmerať svoje sily a možnosti a v rámci nich si hľadať uplatnenie i radosť v živote. Viem, že sa nemôžem stať ministrom, nuž takéto sny si ani nepripúšťam. Moje možnosti sú vymedzené nevidomosťou, musím sa uspokojiť s realitou, s tými maličkými „darmi”, ktoré mi život ponúka. Pre mňa je radosť aj to, že ma ľudia oslovujú, hocikde idem, veď viem, že by ma mohli U Ondreja Benku bez povšimnutia obísť. Snažia sa mi pomáhať pri orientovaní sa. Možno sa vám to bude zdať čudné, ale pre mňa je príjemný pocit, keď idem večer na pasienok po kravy, kde sú priviazané o kôl, oslovím ich: kravičky moje, kde ste?, a ony sa mi ozvú: m-u-ú, alebo zarinčia reťazou, akoby mi rozumeli. Veľkú radosť mám z toho, že môžem pracovať so svojimi druhmi, členmi nášho folklórneho súboru, a že sa nám darí. Uspokojuje ma, že mám rodinu, ktorá nedopustí, aby som cítil osamelosť. Mám matku, brata so ženou a synom. Bez nich by mi bolo určite ťažšie. Kým žijem za takýchto okolností, som spokojný, viem, že môj život má zmysel, ba poviem úprimne, mám život rád. Mal som 42 rokov, keď ma poslali do invalidného dôchodku, neviem si predstaviť, čo by bolo odvtedy so mnou, keby som bol rezignoval. ” „ Prejdime však na inú tému - ako posudzujete súčasný stav slovenskej národnosti v Maďarsku? ” „Domnievam sa, že v tejto oblasti sa veľa nezmenilo. Ba akoby sa bojazlivosť národnostných občanov stupňovala. Určite majú na tom podiel súčasné politické udalosti - národnostné roztržky v bývalej Juhoslávii, či spory medzi Slovenskom v Maďarskom. Zároveň ani dnes sa nerobí v prospech národnosti viac ako za totality, nanajvýš je viac ľudí, ktorí chcú národnosť iba využiť v prospech svojich egoistických zámerov. Konkrétne však môžem hovoriť iba o i irminčských Slovákoch. Domnievam sa, že náš súbor snáď nikdy nepracoval za tak ťažkých finančných podmienok ako teraz. Po dlhé desaťročia nás podporovalo miestne poľnohospodárske družstvo, v súčasnosti však zápasí s vlastnými problémami. Predtým nás viac podporoval aj Zväz Slovákov v Maďarsku a peniaze nemá ani obecná samospráva. Peniaze nám stačia iba na fungovanie. Hovoria nám, že sa máme obrátiť na nadácie, to je teraz v móde. Ja na to hovorievam, že to je moderný spôsob žobrania, a to ako také môže byť ponižujúce. Sú prípady, keď poskytnutie pomoci vôbec nezáleží od práce. Veľmi nás napríklad znechutilo, keď nám niekto oznámil, že peniaze budú, keď sa pripojíme k istej organizácii. Nerozumiem, vari to má znamenať, že našou prvoradou úlohou má byť slúženie určitým skupinovým záujmom a až potom pestovanie národnostnej kultúry?! Ak amatérske umelecké hnutie podriadime politickým záujmom, skôr či neskôr to zapríčiní rozklad aj v tejto oblasti. ,,Akú budúcnosť veštite svojmu súboru?” „Naša budúcnosť nesporne súvisí s celkovým stavom národnosti. Snažím sa byť konkrétny, budem vychádzať zo seba. Za detstva ma vychovávali v slovenskom duchu, keďže naša rodina bola čisto slovenská. Určite tým možno vysvetliť skutočnosť, že slovenské ľudové piesne, ktoré som sa naučil od svojich predkov, vyvierajú hlbšie v mojej duši ako maďarské. Napriek tomu by som nepovedal, že sa viac pridržiavam slovenskej národnosti. Prečo je to tak? Iste to súvisí aj so spomínanými skúsenosťami. Zato my, dospelí, ešte hovoríme po slovensky doma, aj na ulici. Ale ako je to s našimi deťmi? Ony sa už takmer odvracajú od slovenského jazyka, je príznačné, že si viac vážia cudzí jazyk, ktorý sa učia v škole. Typickým príkladom je môj synovec, ktorý sa učí po nemecky a ochotne sa preukazuje svojimi vedomosťami, občas sa aj opýta, ak niečo nevie. K slovenskému jazyku nemá takýto vzťah. Ťažko to vysvetliť, veď doma nič takého nepočuje, čo by ho odvracalo od slovenčiny. Slovom, táto situácia určí aj budúcnosť nášho súboru, ak nenastanú pozitívne zmeny. Nemáme nasledovníkov. Snáď stačí, ak poviem, že ja so svojimi šesťdesiatimi rokmi som najmladší v našom súbore.” ,,Ďakujem vám za rozhovor. ” M. Hrivnák Co život ponúka... O. Benko... ...s matkou ...s bratom a so svojou sprievodkyňou Máriou Járosiovou S poštárkou v klube dôchodcov. Na stene diplomy folklórneho súboru Ľudové noviny TÝŽDENNÍK SLOVÁKOV V MAĎARSKU Šéfredaktor: ZOLTÁN BÁRKÁNYI. Redakcia: vedúci vydania Vlasta Zsákaiová a Oldŕich Kníchal, kultúrna rubrika: Michal Hrivnák, politika: Imrich Fuhl, hospodárstvo: Atila Majnek. ženská a náboženská rubrika: Udika Fúziková, Okienko: Erika TVenková Adresa redakcie: 1065 Budapešť Vi, Nagymező u. 49. Tel.: 1319-184, 1323-158. Fax: 1118-262. (Poštová adresa: Budapest, Pf.: 701/244, PSČ: 1399) Vydáva Hírlapkiadó Vállalat, Budapest. Za vydávanie zodpovedá generálny riaditeľ JÓZSEF HORTI. Rozširuje Maďarská pošta. Predplatiť možno na každom poštovom úrade pre distribúciu tlače, u doručovateľov tlače, v predajniach dače Maďarskej pošty a v kancelárii HELIR (Hírlapelőfizetési és Lapellátási Iroda), Budapest XIII., Lehel u. 10/A, 1900, a to priamo, alebo poštovou poukážkou, resp. na konto HELIR, Postabank č. 219 98 636 a 021 027 99. Ročné predplatné 516 - Ft. polročné 258.- Ft. štvrťročné 129.- Ft, mesačné 43 - Ft. V ČR a SR prijíma objednávky Poštová novinová služba, dovoz tlače. - ISSN 0456-829 X Sadzba: COMP-Press Kft. Zodpovedný vedúci FERENC IBOS, vedúci smený KÁROLY SZABÓ Tlačiareň HÍRLAP NYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedné vedúci ISTVÁN ABLAKA. Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. KULTÚRA 1. júla 1993 Plenárne zasadanie 21. júna sa v Budapešti konalo plenárne zasadanie Združenia slovenských spisovateľov v Maďarsku. O činnosti organizácie v poslednom období referoval jej predseda Gregor Papuček. Úvodom hovoril o tom, že jednou z najdôležitejších úloh členov by mali byť stretnutia s čitateľmi. Avšak v posledných rokoch je táto oblasť zanedbávaná. Združenie v poslednom období organizovalo, resp. sa zúčastnilo niekoľkých významných podujatí a stretnutí. Začiatkom tohto roka sa uskutočnilo stretnutie so slovenskými spisovateľmi žijúcimi v Rumunsku, a to v spolupráci s Čabianskou organizáciou Slovákov. Jeho význam spočíval predovšetkým v tom, že slovenskí literáti z týchto dvoch krajín sa navzájom lepšie spoznali, zoznámili sa so svojimi problémami a úlohami. Zistili, že ich trápia rovnaké starosti, ako i to, že sú možnosti užšie spolupracovať. Na základe toho na stretnutí vypracovali a podpísali dohodu o spolupráci medzi ZSSM a Literárnym krúžkom I. Krásku v Nadlaku. Na jar tohto roku sa uskutočnilo v rumunskom Nadlaku stretnutie slovenských spisovateľov a umelcov žijúcich mimo Slovenska, na ktorom sa zúčastnila aj delegácia ZSSM. Po skončení tohto podujatia jeho účastníci odcestovali do Slovenského Komlóša, kde sa stretli s vedúcimi predstaviteľmi obce a v osvetovom dome s miestnym obyvateľstvom. V rámci kultúrneho programu prehovorili ku Komlóšanom významní činitelia slovenského literárneho a spoločenského života, ako napríklad predseda Únie slovenských spisovateľov a umelcov žijúcich mimo Slovenska Imrich Kružliak Stretnutie organizovalo ZSSM v spolupráci s miestnou organizáciou Zväzu Slovákov v Maďarsku. Predstavitelia Združenia v priebehu uplynulých mesiacov využívali príležitosť, aby sa stretali s predstaviteľmi politického života Slovenskej republiky, ktorí navštívili našu vlasť - s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, ministrom školstva a vedy a ministrom zahraničných vecí. G. Papuček sa zvlášť zaoberal neblahým postavením časopisu SME, ktoré sa vytvorilo v dôsledku toho, že na jeho vydávanie Združenie nedostalo štátnu podporu. Valné zhromaždenie ZSSM schválilo modifikované stanový a rozhodlo o tom, že treba rozšíriť členskú základňu takým spôsobom, že sa stane záujmovou organizáciou nielen spisovateľov, ale aj výtvarných umelcov.