Ľudové Noviny, január-jún 2005 (XLIX/1-26)
2005-01-06 / No. 1
2 Týždenník Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fuhl Zástupkyňa šéfredaktora: ILDIKA KLAUSZOVÁ-FÚZIKOVÁ Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Reportérky-redaktorky: Eva Patayová fábiánová, Andrea Szabóvá Mataiszová Externí spolupracovníci: Helena Albertiová-Kožuchová, MÁRIA FAZEKAŠOVÁ, Katarína Királyová, Erika Palečková, Oldŕich Kníchal Adresa redakcie: BudapeSť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: BUDAPEST 62., PF: 573, H-I398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@axelero.hu Ľudové noviny na internete: www.luno.hu • Majiteľom novín je Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny. Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo MAGYAR HIVATALOS Közlönykiadó Kft.. Budapešť. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ D r. László Kodela. Poštová adresa: Budapest, P f.: 357, H-1394 ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť COMP-PRESS KFT., Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos. vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň: KÖZLÖNYNYOMDA. Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert burján. 05-0021 • Šeky, resp. tlačivo na predplatenie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 2484 Ft, polročné: 1242 Ft, štvrťročné: 621 Ft. Na území Slovenskej republiky objednávky prijíma: PRIVÁTNA NOVINOVÁ SLUŽBA, A. S., Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava. Ročné predplatné: 3250 Sk. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. POLITIKA 6. januára 2005 (Dokončenie z 1. strany) Čo sa týka vzťahov s dvomi susednými štátmi, zatiaľ pociťujeme zmenu predovšetkým na hraničných priechodoch, kde sa nám už nezviera automaticky žalúdok, keď sa blíži colník či pohraničník. Toho prvého spravidla už ani nestretávame a konečne môžeme slobodne prevážať exponáty, kroje, či hudobné nástroje na rôzne kultúrne podujatia. K týmto priaznivým zmenám pribudne určite aj v tomto roku celý rad ďalších. Konečne máme, ako vravievame, „ nášho veľvyslanca ", Po dvoch rokoch pauzy odovzdal začiatkom októbra veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš svoje poverovacie listiny maďarskému prezidentovi. Už jeho prvé stretnutia s našimi Slovákmi nás presvedčili, že sa bude pokračovať v dobrých priateľských pracovných kontaktoch ako s veľvyslanectvom, tak aj so Slovenským inštitútom v Budapešti. Pravda, nečakáme len na novelu menšinového zákona u nás doma, ale aj na schválenie zákona o štátnej starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, skoncipovaného i naším pričinením. Od tejto právnej normy by sa potom mali odvíjať nové, systematicky premyslené vzťahy Slovenska k svojim krajanom vo svete — i v susednom Maďarsku —, ktoré by mal koordinovať a zastrešovať vládny úrad pre zahraničných Slovákov. Vybavený, samozrejme, patričnými kompetenciami a financiami. Nádejame sa, že v tejto novej štruktúre by sa ľahšie riešili i naše dlhé roky pretrvávajúce problémy a očakávania, vrátane vysielania hosťujúcich učiteľov a osvetárov zo Slovenska, rozšírenia účasti našich detí v školách v prírode na Slovensku, voľného príjmu satelitného vysielania Slovenskej televízie a ďalšie. Návrh nového zákona bol už vo februári minulého roka pripravený, ale vyššia politika má asi svoje nevyspytateľné vrtochy nielen u nás... Čo by som si teda želal od nastávajúceho roku 2005? Snáď menej spomínaných vrtochov a nemilých prekvapení. Bude to posledný, takpovediac „tichý" rok pred parlamentnými - a dúfajme aj menšinovými! - voľbami, v ktorom by sa účinnou, systematickou prácou ešte všeličo mohlo dobehnúť. Napríklad zákon o parlamentnom zastúpení menšín, ktorý spomína i vládny program! Uznávam však, že v súčasnej politickej situácii je to skôr utópia. Predsa dúfam, že v roku 2005 nás neprekvapia milo iba vrtochy počasia. Ba rád by som sa zriekol aj vlaňajšieho novembrového tepla a letných košieľ. Veď v dobrej robote - dokázali sme to už neraz - si vieme aj v tej najtuhšej zime vyhrnúť rukávy! Po vrtošivom roku Médiá a zachovanie identity Nielen národ, ale aj národnosť žije vo svojom jazyku, aj keď by nebolo správne ani v prvom, ani druhom prípade to absolutizovať. Nemôžeme totiž zabúdať, že kolektívne vedomie zahrnuje okrem jazykových prvkov napríklad tradície, hudobnú a vecnú kultúru atď. Keď hovoríme o zachovaní identity ľudových komunít prostredníctvom médií, musíme mať na zreteli nielen jazyk, veď etnické skupiny si zachovávajú svoju individualitu komplexným spôsobom. Ak nejaký televízny program možno sledovať v nemčine, slovenčine či ukrajinčine, to ešte neznamená, že reprodukuje vedomie súdržnosti nemeckej, slovenskej či ukrajinskej komunity v Maďarsku. Vzhľadom na svoj prvotný účinok neupevňuje spolupatričnosť minority, keďže vo vysielaní sa okrem jazyka (ktorým je spravidla kodifikovaný kultúrny jazyk) nestretávame so žiadnym iným prvkom súdržnosti, typickým pre komunitu samu. Úmerne pokroku informačnej techniky sa jednotlivec vzďaľuje od kolektívnej „konzumácie” informácií. V divadle, knižnici, kine či v škole sú ľudia v kolektíve, kým rozhlas a televíziu ľudia používajú individuálne, nanajvýš v úzkej spoločnosti. Ešte väčšmi to platí v prípade internetu a mobilného telefónu. Na čo sú médiá vhodné a na čo nie? Ktoré médium a s akou účinnosťou zabezpečuje identitu minoritného kolektívu? Nepostrádateľným spojivom vedomia identity je pocit súdržnosti. V tom však médiá veľa nepomôžu. A pokiaľ áno, potom prichádzajú do úvahy tie, ktorých vnímanie má kolektívny charakter (škola, kostol, divadlo). Druhým zdrojom identity je ochrana záujmov komunity. V tomto smere môžu najviac poskytnúť denníky, rozhlas, televízia, internet a sieť mobilných telefónov, s ktorými nemôže súťažiť divadlo či nedeľná bohoslužba. Dnešná technika umožňuje, aby sa komunita kontaktovala bez nároku na fyzickú prítomnosť a tak dala najavo svoje názory a rozhodovania (takto pôsobia napr. spolky a politické strany). Čím väčšmi je médium tradičnejšie (technicky zaostalejšie), tým skôr dokáže sprostredkovať zážitok identity v podmienkach osobnej účasti príslušníkov komunity. Čím je modernejšie, tým skôr dokáže poskytnúť individuálne, abstraktné a virtuálne prežitie pocitu pospolitosti. Svojho času televízia a rozhlas boli vrcholom masovej komunikácie. Dnes už nie je isté, že niekdajšie očakávania, pokiaľ ide o štátnu podporu jazykov menšín prostredníctvom TV, sú ešte reálne. Televízia a rozhlas nie sú bezprostredne vhodné na zachovanie identity pospolitosti, iba druhotne môžu upevniť presvedčenie, že „nie som sám”, aj keď inak môžu sprostredkovať zážitok virtuálnej a individuálnej identity. Je potrebné, aby z nových alternatívnych médií dostali štátnu podporu na tento účel miestny a obecný rozhlas a káblová televízia, internet a mobilná telefónna sieť. Pritom treba integrovaným spôsobom sprítomňovať kultúrne hodnoty používateľov jazyka menšín. A. Várfalvi - (ok) Vznikla nová zmiešaná komisia Na prvom zasadnutí Medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre cezhraničnú spoluprácu v prvej polovici decembra v Komárne jej členovia prijali štatút komisie. Komisia, ktorej členmi sú aj členovia Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS), starostovia Jozef Havelka a Tomáš Nagy, sa založila v zmysle dohody medzi slovenskou a maďarskou vládou a na základe zmluvy o dobrom susedstve z roku 1993. Základným dokumentom pri vytvorení štatútu komisie bol Protokol medzi Ministerstvom zahraničných vecí SR a Ministerstvom zahraničných vecí MR o vytvorení mechanizmu, slúžiaceho napomáhaniu plnenia Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR, podpísanej 19. marca 1995 v Paríži. Úrad pre národné a etnické menšiny Adresa: 1085 Budapest, Baross u. 22.-26. Prianie telefonické spojenie (+ 36-1) Predseda 266-6307 Podpredseda 266-0577 Medzinárodné styky 266-5542 Hospodárske záležitosti 266-6347 £- mail: elnôk@nekh.gov.hu, titkárság@nekh.gov.hu nekh. titkarsag@mail. datanet.hu Ústredné telefónne čísla: (+36-1) 266-6238,266-6253, 266-6343, 266-6342 Klapka slovenského referátu: 110 alebo 112 E-mail: apaulik@datanet.hu, agazati@nekh.gov.hu Zmiešaná komisia stanovuje smerovania a formy rozvoja cezhraničnej spolupráce. Treba k tomu dodať, že najdôležitejšie častí hospodárskych príjmov Slovenska a Maďarska v susednej relácii pochádzajú - okrem veľkopodnikov - práve z cezhraničnej spolupráce. Výmena tovaru a služieb medzi Maďarskom a Slovenskom predstavovala v roku 1993 320-330 miliónov USD, odvtedy dynamicky rástla, až po „vysnenú ” miliardovú hranicu v roku 2001. Pozdĺž slovensko-maďarských hraníc sa zakladajú spoločné firmy, ale aj také, ktoré sa zaoberajú jednoznačne exportom a importom. CSS sa v rámci svojho integračného výboru zaoberá aj týmto javom a medzištátnymi hospodárskymi kontaktmi vôbec. Cezhraničná spolupráca v ponímaní členov výboru sa zameriava najmä na rozvoj obcí a regiónov; na vyhľadávanie a vyhodnocovanie prírodných a krajinných podmienok pohraničných oblastí a ich využívanie v ekoturistike; na rozvoj dopravnej infraštruktúry; na ochranu a tvorbu životného prostredia a prírody, na napomáhanie vytvárania podnikateľských aktivít, investícií a pracovných miest; na rozvoj poľnohospodárstva; na cestovný ruch so zvláštnym zreteľom na rozvoj turistiky nezaťažujúcej prírodu -, na koordinovaný rozvoj verejných služieb, znižovanie rozdielov v úrovni už existujúcich služieb so zvláštnym zreteľom na zásobovanie pitnou vodou; na zdravotníctvo so zvláštnym zreteľom na využívanie zdravotníckych zariadení obyvateľstvom žijúcim v susediacich oblastiach-, na školstvo a výchovu, vzdelávanie a kultúru, voľný čas a šport; na politiku nezamestnaností, na rozvoj výučby v jazyku národností; na vytváranie partnerských vzťahov s miestnymi samosprávami, na území ktorých žije slovenská či maďarská menšina’, a na predchádzanie kriminalite v záujme zabezpečenia verejného poriadku a bezpečnosti. Jednou z prvoradých úloh zmiešanej komisie je podpora mládeže a národností. (ef) List z Bratislavy Milí moji rodáci, už dva roky sa Vám chystám napísať. Nestíhal som. Po návrate z Budapešti sme sa dlho „ organizovali ” a zvykali si na domáce dianie. Na čitateľov Ľudových novín som ale nezabudol. Doma je mnoho nového, takže už nebudem otáľať. Budem Vás o všetkom informovať, aby ste vedeli, čo na Slovensku vyčíňame. Slovensko sa mení. Pomaly, niekedy nebadateľné, ale k lepšiemu. Od mája minulého roku sme členmi Európskej únie a je zaujímavé, že 71% opýtaných Slovákov sa tomu teší. Táto radosť je spontánna, až nepochopiteľná. Veď len povážte. Od januára 2005 zdraželo na Slovensku skoro všetko. Plyn (o 12%), elektrina (niekde až o 6%), teplo (o 10%), voda (o 25%), stočné (o 35%), káblová televízia (o 50%), diaľničné známky (o 50%) aj poštovné doma aj do zahraničia (asi o 14%). My, penzisti, sa ale neobávame. Dôchodky nám „povinne” zvýšia o mieru ročnej inflácie (asi o 7 — 8%). Radosť zo vstupu do EU, zdá sa, nesúvisí s blahobytom. Sme my to len čudný národ. Dobrou správou je, že poplatky na lyžiarskych vlekoch sa nezvýšili. Niekde dokonca poklesli. Nezdraželi ani ceny v lyžiarskych školách. Takže rodáci, hor sa do slovenských hôr. Pozývam Vás lyžovať. Aj nelyžiarov. Naučíte sa to. Snehu pribúda a víchor už nebude. Pozdravujem Vás, Váš Štefan Markuš J fi. LucCur