Ľudové Noviny, júl-december 2006 (L/27-52)
2006-07-06 / No. 27
2 Týždenník Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fuhl Zástupkyňa šéfredaktora: Ildika Klauszová Fúziková Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Držíková Reportérky-redaktorky: Eva Patayová Fábiánová Andrea Szabóvá Mataiszová Externí spolupracovníci: Mária Fazekašová Katarína Királyová Oldŕich Kníchal Csaba Lampert Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf: 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@t-online.hu Ľudové noviny na internete: www.luno.hu • Majiteľom novín je Celoštátna slovenská samospráva Týždenník vychádza za finančnej podpory Verejnej nadácie PRE NÁRODNÉ A ETNICKÉ MENŠINY. Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó kft. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ Dr. László Kodela. ISSN 0456-829 X Grafická úprava: Spoločnosť Comp-Press kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň: Közlönynyomda, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert Burján 06-2079 • Šeky, resp. tlačivo na predplatenie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 2529 Ft, polročné: 1260 Ft, štvrťročné: 630 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 19 992 Ft. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. POLITIKA Identita budapeštianskych Slovákov sa posilnila - Ja som sa, samozrejme, už dala zapísať do menšinového volebného zoznamu a mám v úmysle aj kandidovať vo voľbách, - povedala nám predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. - Pokladám za veľmi dôležité, aby sme mali svoje slovenské samosprávy, pretože nám umožňujú posilňovať identitu našich Slovákov. Sú prostriedkom zachovávania našej materčiny, veď podujatia, ktoré organizujú slovenské samosprávy, sú dobrou príležitosťou na zveľaďovanie slovenčiny. Popri samosprávach sú veľmi dôležité aj naše občianske organizácie, ktoré by mali dostať väčšie slovo. Prínos slovenských samospráv v Budapešti vidím v tom, že zobudili a zmobilizovali Slovákov v hlavnom meste. Dlhé desaťročia sa hovorilo o tom, že v Budapešti nežijú Slováci. Ja tvrdím opak. V posledných rokoch slovenské volené zbory obohatili kultúrny život jednotlivých obvodov, národnostné podujatia sa stali obľúbenými akciami. Slováci v Budapešti sa zobudili a aktívne sa zúčastňujú národnostného diania. Sú také obvody, kde slovenské samosprávy zaviedli kurzy slovenčiny, vytvorili si národopisné zbierky a založili spevácke zbory. Dané možnosti treba využiť, ja som optimistka a myslím si, že v hlavnom meste budeme mať desať obvodných samospráv, potrebných k založeniu Slovenskej samosprávy Budapešti. Z doterajších štrnástich obvodov v niektorých je nereálne predpokladať, že si budeme môcť vytvoriť slovenskú samosprávu, ale na druhej strane pribudli „nové” obvody, kde máme šancu. Budapeštianskych slovenských kandidátov podporujú tri občianske organizácie (Folklórny spolok Lipa, Klub budapeštianskych dôchodcov a Spevácky zbor Ozvena), na spoločnej volebnej listine budú aj kandidáti z obcí mimo Budapešti, - informovala nás Z. Hollósyová. (csl) 6. júla 2006 S optimizmom do volieb - Do menšinového volebného zoznamu som sa, samozrejme, zapísal a budem aj kandidovať v jesenných voľbách do menšinových samospráv, - informoval nás regionálny radca Celoštátnej slovenskej samosprávy, predseda slovenského voleného zboru vo Vacove Dr. Július Alt. - Pokladám za dôležité založenie našich slovenských samospráv, aby sme aj takto dali najavo našu spolupatričnosť. Ten, kto sa prihlási do menšinového volebného zoznamu a následne pôjde aj voliť, určite precíti dôležitosť volieb, uvedomí si, že patrí do našej slovenskej pospolitosti. Mnohí občania mali výhrady proti pojmu „közösség tagja vagyok” na žiadosti, pripomínal im členstvo v strane. Tvrdili, že podporujú činnosť menšinovej samosprávy, ale nechcú byť registrovaní ako „členovia”. Prostredníctvom volených zborov sa upevňuje naša identita, veď samosprávy vykonávajú veľa aj v oblasti kultúry a školstva. Naša slovenská samospráva pracuje už druhý cyklus, organizuje rôzne podujatia, ako folklórne a národnostné večierky, vypracovala početné projekty, napr. výučbu slovenčiny v základnej škole a kurzy pre dospelých, pričinila sa o upevnenie prihraničných stykov a spolupráce podnikateľov, čím si v meste získala autoritu. Samospráva mesta ocenila našu prácu vyznamenaním Pro űrbe. Do jesenných volieb ideme s optimizmom, doteraz sa vo Vacove prihlásilo vyše 120 voličov slovenskej samosprávy. Nesúhlasím s registráciou... Podľa mňa novela zákona týkajúca sa volieb do menšinových samospráv je mŕtvo narodený nápad. Prečo? Váhavý postoj príslušníkov menšín potvrdzuje iba prirodzený odpor voči registrovaniu. Prakticky každý občan sa aj teraz hlási k danej národnosti podľa vlastného rozhodnutia. Etnobiznis však naďalej nie je vylúčený. Kto bude preverovať, či zaregistrovaní sú skutočne Slováci, Rumuni alebo Poliaci? Inak je ústavným právom každého občana hlásiť sa k tej národnosti, ktorú si zvolí. Potom je zostavovanie zoznamov zbytočné. Avšak možno pre niekoho nie je registrovanie zbytočné! Povráva sa, že štátna podpora sa bude vyplácať normatívne. Takto je pochopiteľné, prečo treba vykazovať minimálny počet príslušníkov národností. Ostatne, kto bude chcieť voliť dvakrát - najprv odovzdať hlas „veľkej“ samospráve na jednom konci mesta a potom menšinovej na druhom konci? Celý ten hurhaj okolo zápisov do volebných zoznamov je dobrý iba na to, aby sme dokázali, že v Maďarsku je čoraz menej ľudí hlásiacich sa k minoritám. Nie preto som maďarský štátny občan slovenského pôvodu, aby ma registrovali a evidovali a raz pri hľadaní vinníka ma za neho vyhlásili. V demokratickom Maďarsku chcem žiť bez registrovania, ako občan Maďarskej republiky slovenského pôvodu. Od štátu očakávam, že mi umožní slobodu vzdelávania, realizovania sa, volenia, aby som ako občan mohol bez zbytočných komplikácií voliť svoju samosprávu. Július Tőkés maďarský štátny občan, príslušník slovenskej národnosti Maďari sú väčší vlastenci ako Slováci Maďari a Česi sú v porovnaní so Slovákmi väčší vlastenci, Slováci sú však na tom lepšie ako Poliaci a obyvatelia bývalého východného Nemecka. Vyplýva to z výsledkov medzinárodného prieskumu národnej hrdosti, realizovanom v 34 demokratických krajinách sveta. V prieskume sa Slovensko umiestnilo až na treťom mieste odspodu. Podľa správy Národného centra pre výskum verejnej mienky Chicagskej univerzity sú najväčšími patriotmi obyvatelia Spojených štátov, za ktorými nasledujú Venezuelčania, Íri, Juhoafričania a Austrálčania. Zo susedov Slovenskej republiky na najvyššej, ôsmej priečke skončilo Rakúsko, na 21. pozíciu sa dostalo Maďarsko a na 28. Česká republika. Z väčších štátov Európy sa na 11. priečku zaradila Británia, na 15. Španielsko, 19. je Francúzsko a 24. Rusko. Veľmi nízku úroveň národnej hrdosti prejavilo Nemecko, v ktorom sa osobitne skúmala západná (27.) aj východná (34.) časť. Podľa správy je patriotizmus predovšetkým koncepciou Nového sveta: bývalé kolónie a mladšie štáty sa umiestnili skôr vyššie, zatiaľ čo západoeurópske, východoázijské a bývalé socialistické krajiny sú skôr v strede alebo na konci. V slovenskej vláde bude Smer, HZDS a SNS V slovenskej vláde by mali byť strany Smer, HZDS a SNS. Predseda Smeru Robert Fico uviedol, že nová vláda bude robiť „proeu- Robert Fico sa stane premiérom, Smeru pripadne aj post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Posty vo vláde budú rozdelené v pomere 11 (Smer), 3 (SNS) a 2 (HZDS). O konkrétnych postoch nechcel Fico ešte hovoriť. Mená nových ministrov by však mali byť známe do ustanovujúcej schôdze parlamentu. Prezident Ivan Gašparovič pôvodne avizoval, že tú by chcel zvolať na 12. júla. Do ustanovujúcej schôdze by malo byť známe aj rozdelenie parlamentných výborov, pričom Fico vyhlásil, že koalícia bude v tomto smere korektná voči opozícii. Vladimír Mečiar ani Ján Slota nebudú členmi vlády ani funkcionármi v parlamente a budú pôsobiť ako radoví poslanci NR SR. Opozícia by mohla obsadiť post jedného podpredsedu Národnej rady. „Rozhovory ukázali, že práve koalícia v zložení Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS umožní v najväčšej miere realizovať program moderného sociálneho štátu, posilní princíp solidarity v spoločnosti a zabezpečí spravodlivejšiu distribúciu výsledkov ekonomického rastu, ” povedal po rokovaní predsedníctva predseda Smeru-SD Robert Fico. Podľa Fica koaliční partneri akceptovali, že „bude druhá sadzba DPH", ktorá bude „podstatne nižšia ako 19%”, jej presná výška je otázkou ďalších rokovaní. Robert Fico uviedol, že nová vláda bude robiť „proeurópsku rópsku politiku" a garantovať, že „nebude ohrozené status quo"v oblasti práv národnostných menšín. politiku” a garantovať, že „nebude ohrozené status quo” v oblasti práv národnostných menšín. Vláda dodrží aj všetky záväzky, ktoré vyplývajú z členstva Slovenska v Európskej únii, NATO či OECD. B. Bugán Je to najhorší variant pre Slovensko Koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS je podľa predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Belu Bugára najhorším variantom pre Slovenskú republiku. „Týmto rozhodnutím Smer-SD fakticky uľahčil situáciu alebo rozhodovanie pre SMK, ” povedal Bugár. Bugár nechcel zatiaľ reagovať, či očakáva pri takejto koalícii zhoršenie práv národnostných menšín, aj keď predseda Smeru-SD Robert Fico sa vyjadril, že v tejto oblasti sa zachová súčasný stav. „Jedna vec, že niečo sa hovorí, druhá vec, čo sa robí. Budeme to sledovať, ” uviedol šéf SMK. Bugár pre televíziu TA3 ďalej povedal, že táto vláda spôsobí problémy na Slovensku aj v zahraničí. SMK podľa neho urobila všetko preto, aby SNS nebola vo vláde, začala rokovať so Smerom-SD a bola ochotná uvažovať aj o dvojitej sadzbe DPH pri určitých komoditách. Strana však nebola ochotná ustúpiť od pokračovania v reformách. (s-t-l) - List z Bratislavy Stretnutie po päťdesiatich rokoch Milí moji rodáci, uplynulo 50 rokov ako sme opustili starú školu na Fajnorovom nábreží v Bratislave. Bolo to v roku 1956. Ľahko zapamätateľný rok, lebo v tom istom roku vypukla v Maďarsku revolúcia. Pôvodne nás maturovalo tridsaťjeden. Stretli sme sa po polstoročí. Šestnásti. Jedenásti z nás sú už po smrti. Styria neprišli. Niektorých som nevidel dvadsaťpäť rokov, takže sme sa museli nanovo predstavovať. Pred polstoročím sme boli mladí a pekní. Dnes sme už len pekní - nostalgicky sme sa potešovali. Rozhovory s ľuďmi, s ktorými sme prežili kus mladosti, boli zážitkom. Jeden pricestoval z USA, druhý zase zo Švajčiarska. Tretí prišiel z Malorky, kde vedie školu bojových umení (karate, kobudo, kungfu a podobné čudné veci). Dlho do noci sme sa navzájom počúvali. Zážitky - smutné aj veselé - choroby, úspechy, sklamania, úmrtia. Zaujala ma príhoda spolužiaka s ktorým som štyri roky sedel v lavici. Jeho príbeh začal v jeseni roku 1956. Po vypuknuti povstania v Maďarsku bol už poslucháčom Technickej univerzity v Bratislave. Na seminári z marxizmu - leninizmu preberali budapeštianske „kontrarevolučné” udalosti. Neprozreteľne sa opýtal: „Akýmže kontrarevolucionárom môže byť kardinál Mindszenty?” Nemal to robiť. Po týždni ho z univerzity vylúčili. Z robotníka v prístave sa stal námorník a v priebehu 30 rokov sa plavil po Dunaji. Iný sa zase pochválil, Že jeho rodina reštitúciou získala späť staré majetky a od roku 1990 si už len užíva. Ponúkal nám vinice na úbočiach Malých Karpát v hodnote 80 miliónov korún! Naši profesori už vymreli. Všetci sme milovali nášho ruštinára. Častokrát „kázal” o škodlivosti fajčenia. Nie zbytočne. Zo zídených iba dvaja „hulili”. Hovoriť opakovane nejakú zásadu tuším má zmysel... Pozdravuje vás