Ľudové Noviny, január-jún 2007 (LI/1-26)
2007-01-04 / No. 1
2 Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fuhl Zástupkyňa šéfredaktora: Ildika Klauszová Fúziková Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Držíková Reportérky-redaktorky: Eva Patayová Fábiánová Andrea Szabóvá Mataiszová Externí spolupracovníci: Mária Fazekašová Katarína Királyová Oldŕich Kníchal Csaba Lampert Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf: 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: iudove@t-online.hu Ľudové noviny na internete: www.luno.hu Majiteľom novín je Celoštátna SLOVENSKÁ SAMOSPRÁVA Týždenník vychádza za finančnej podpory Verejnej NADÁCIE PRE NÁRODNÉ A ETNICKÉ MENŠINY. Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó kft. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ Dr. László Kodela. ISSN 0456-829 X Grafická úprava: Spoločnosť Comp-Press kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň: Közlönynyomda, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert Burján 06-4138 • Šeky, resp. tlačivo na predplatenie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 3780 Ft, polročné: 1890 Ft, štvrťročné: 945 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 19 992 Ft. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. • Podľa prezidenta MR Pravica aj ľavica v kríze Ľavica trpí krízou identity, pravica je zas nemoderná. Vyhlásil to maďarský prezident László Sólyom v rozhovore pre rozhlasovú stanicu InfoRádió. Podľa hlavy štátu sa totiž ľavicové masy nemajú ku komu viazať, lebo ľavicová vláda realizuje liberálnu hospodársku politiku. Pravica nenašla skutočné body spojenia s modernou Európou, s modernou pravicou. Politické rozdelenie maďarskej spoločnosti, ktoré existuje už aj na úrovni rodín, je veľmi hlboké, má mnohé dôvody a je podložené citovo, dodal. L. Sólyom sa domnieva, že základné inštitúty politiky a parlamentného politizovania nefungujú správnym spôsobom. „Preto som povedal v októbri, aby sa opozícia vrátila do parlamentných lavíc, na to som mieril nedávno, keď som tvrdil, že nemožno devalvovať mimoriadne inštitúcie, akou je odchod z rokovacej sály tým, že ich rutinne použijeme bez vážnejších dôvodov. Aj tam treba dodržať nejaké normy, ” konštatoval prezident na margo skutočnosti, že po septembrovom zverejnení tajnej nahrávky prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya o klamaní vlády o stave krajiny, opoziční poslanci FIDESZ — Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) pri prejave predsedu vlády automaticky opustia rokovanie parlamentu. POLITIKA 4. januára 2007 S mladistvým zápalom Hajnalka Krajčovičová, mladá, urastená dáma, je novou členkou békeščabianskej slovenskej samosprávy. Po maturite na slovenskom gymnáziu absolvovala štúdium na Vysokej škole v Segedíne. Slovenská samospráva v nej získala agilnú poslankyňu: - Teraz napríklad hľadáme odpoveď na otázku, prečo sa v niekdajšom „slovenskom meste” zapísalo na volebné listiny iba 1 016 príslušníkov slovenskej národnosti. Rozhodla som sa, že ako členka poslaneckého zboru, úlohou ktorej je zabezpečovať o. i. kultúrnu činnosť a príslušné kontakty, budem systematicky získavať potrebné informácie, z ktorých možno vychádzať pri oživovaní tunajších slovenských aktivít. Hajnalka chce tiež pomáhať pri tom, aby slovenské menšinové ustanovizne účinnejšie spolupracovali. Podujatia sú úspešné vtedy, ak sa do nich zapája aj slovenská škola, Dom slovenskej kultúry a podobne. Veľmi dôležité sú finančné prostriedky, veď bez nich nemožno realizovať plány, ale nie sú najdôležitejšie. Na otázku, či je spokojná s priateľskými stykmi so Slovákmi v zahraničí a s ich úlohou v aktivizovaní tunajšej Slovače, odpovedá: - Ako tajomníčka Domu slovenskej kultúry mám záujem o ďalšie rozširovanie týchto pre nás významných kontaktov. Viaceré spoločné podujatia sme usporiadali s Trebišovom, navštívili nás priatelia z Bratislavy, Komárna a Martina, a my sme zavítali k nim. Čulé styky máme aj s Nadlakom a čoskoro sa môže stať cieľom našich kultúrnych stykov aj chorvátska Rijeka. V každom prípade veľa závisí od dobrých nápadov. Bolo by však treba rozšíriť aj počet účastníkov našich vzájomných stykov. Aby od nás nechodili a k nám neprichádzali iba delegácie a účinkujúce súbory, ale aj radoví občania, aby priateľstvá nezostávali na úrovni reprezentácií. Treba sa postarať, aby čo najviac krajanov našlo cestu k sebe. Ďalšou našou témou je zachovávanie materinského jazyka, presnejšie jazykové kurzy. Začali sa pred niekoľkými rokmi, lenže vlani uviazli na mŕtvom bode. Zrejme chýbali prostriedky, hoci záujemcov bolo nemálo. Bolo by treba lepšie sledovať možnosti v rámci súbehov — dodáva Hajnalka. Novozvolená slovenská samospráva zasadala už trikrát. Jej mladá členka k tomu poznamenáva: - Cítim sa v zbore dobre, keďže so mnou počítajú a to je to najdôležitejšie. Hľadáme nové cesty a metódy už aj preto, aby sa nabudúce v našom meste neregistrovalo 1 016, ale oveľa viac Slovákov. E. Sass (ok) Dedinské Vianoce v Šóškúte Pod týmto názvom usporiadali 22. decembra v Sóškúte tradičné podujatie s pestrým programom v slovenčine a maďarčine. Na pódiu vystúpili recitátori, speváci a tanečníci, menovite speváčka ľudových piesní Katalin Szvoráková, Sóškútsky folklórny ženský zbor a Mužský zbor Mátyása Szakálya. Ďalej sa predstavili súbor ľudového tanca Základnej umeleckej školy K. Andrettiho, taneční sólisti Hortenzia Mohácsyová a László Tóth. Účinkujúcich sprevádzala ľudová kapela MÉTA. Dialóg Slováci verzus Maďari O maďarsko-slovenských vzťahoch a o potrebe zmierenia sa oboch národov sa zhovárali na stránkach denníka Új Szó riaditeľ Ústavu pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied László Szarka a člen Maďarsko-slovenskej komisie historikov Štefan Šutaj. Účastníci dialógu sa pokúsili odpovedať aj na otázku, v čom sa slovenský a maďarský národ líšia a do akej miery sa menšinová identita Maďarov na Slovensku líši od identity Slovákov v Maďarsku. L. Szarka konštatoval, že v jednotlivých národných pospolitostiach prevládali rozdielne politické, spoločenské a existenčné modely a postoje. V r. 1867 - 1918 sa takmer dva milióny Maďarov rozhodlo pre vysťahovalectvo, pričom v tom istom období sa rovnaký počet Maďarov rozhodol pre asimiláciu, odmaďarčenie. Jazykové a politické úsilia oboch národov od konca 18. do polovice 20. storočia viackrát nadobudli podobu otvoreného konfliktu. Podľa Š. Šutaja oba národy sa rozvíjali v jednotnom kultúrno-politickom prostredí. Rozdielnosť slovenskej a maďarskej menšiny je komplexným kultúrno-historickým problémom. Slováci odchádzali na Dolnú zem v čase, keď slovenčina ešte nebola kodifikovaná. Slovenskú menšinu v Maďarsku treba znovu oživiť. Maďari na Slovensku predstavujú spoločenstvo so silnou etnickou identitou, jej príslušníci žijú v rámci súvislého teritória a k materskej krajine ich viažu intenzívne duchovné a kultúrne väzby. (ok) O identite pilíšskych Slovákov v zrkadle dvoch obcí Nasledujúce konštatovania sa zakladajú na výskume procesu asimilácie pospolitosti dvoch slovenských pilíšskych obcí - Mlynkov a Civu - s osobitným zreteľom na jej jazykové, hospodárske, kultúrne a iné aspekty. Pokúšajú sa odpovedať na otázku, akú úlohu v zachovaní identity zohráva materinský jazyk, škola, prípadne menšinová samospráva. Demografické údaje z rokov 1980 a 1990 poukazujú na oslabovanie národnostnej identity pilíšskych Slovákov vôbec. Pohyby v „pozitívnom” smere badať v „naj slovenskej ších” obciach, a to v Mlynkoch a Cíve. Pritom možno konštatovať, že miera identity slovenských obyvateľov v jednotlivých pilíšskych obciach nie je rovnaká. Pokiaľ ide o používanie jazyka, slovenčina zaujíma druhé miesto. Všade, a teda aj v obidvoch uvedených lokalitách, sa vzhľadom na dominanciu maďarčiny základné funkcie slovenského jazyka uplatňujú iba v obmedzenej miere. Zámena jazyka najrapídnejšie prebiehala v súkromnej sfére a v náboženskom živote. Veľká časť najmladšej generácie v lepšom prípade síce rozumie, ale už nehovorí po slovensky. Značná časť príslušníkov staršej generácie ešte používa miestne nárečie, avšak s obmedzenou slovnou zásobou. Všetky slovenské školy v Pilíši sú ustanovizňami, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk štyri hodiny týždenne. Zamestnania v škôlkach zahrnujú vo všetkých obciach slovenské prvky. V Cíve od r. 1950 prebieha výučba slovenčiny ako cudzieho jazyka v každej triede, takže slovenčinu si osvojujú aj žiaci prichádzajúci z iných obcí. V Mlynkoch obnovili výučbu slovenčiny r. 1948. Experimentovalo sa aj s modelom dvojjazyčnej školy, niekoľko rokov sa v slovenčine vyučovali aj odborné predmety, napokon však ostalo pri štyroch hodinách týždenne. Je príznačné, že žiaci hovoria po slovensky iba na hodinách slovenčiny, zatiaľ čo v prestávkach nepoužívajú tento jazyk ani v styku s učiteľmi, ani medzi sebou. Jazykom komunikácie sa aj v rodinnom kruhu stala maďarčina a len nepatrný počet rodičov hovorí spisovným jazykom alebo miestnym nárečím. Pilíšski katolíci používali v liturgii slovenčinu, neskôr - keď od 20. a 30. rokov minulého storočia nastal chronický nedostatok kňazov - časť liturgického kánonu sa úplne pomaďarčila, takže slovenské a maďarské liturgické texty tvoria dvojjazyčnú jednotu. V jednotlivých obciach sa táto jednota uskutočnila odlišným spôsobom. Napríklad v Cíve ešte r. 2002 každú druhú nedeľu slúžili slovenskú omšu, kým zvyšné nedele v mesiaci boli vyhradené omši v maďarčine, ktorej sa zúčastňovali tí istí veriaci. Aj v prípade Mlynkov badať dvojjazyčnosť v radoch staršej generácie. Novým prvkom v živote menšiny sú samosprávy. V Číve a v Mlynkoch vznikli slovenské samosprávy bezprostredne po prvých menšinových voľbách. Podpora spoločnosti sa prejavila v tom, že pomer voličov, ktorí hlasovali aj za menšinových kandidátov, bol v Číve takmer 84-percentný, kým v Mlynkoch dosiahol 88%. V nasledujúcich dvoch voľbách sa tento pomer ešte zvýšil. V posledných voľbách sa v Číve zaregistrovalo na volebné listiny 399, v Mlynkoch 504 osôb, kým počet odovzdaných platných hlasov v Číve bol 254 a v Mlynkoch 298. Hlavným cieľom a úlohou samospráv je zachovávanie miestnych kultúrnych hodnôt, organizovanie národnostných dní, plesov a slovenských Vianoc, oživovanie tradícií a zvykov. Popri samosprávach v obidvoch obciach pôsobia kluby dôchodcov, slovenské kluby, pávie krúžky. R. 1999 trinásť obcí založilo Spolok pilíšskych Slovákov, ktorého prvoradým cieľom je pestovanie materinského jazyka a kultúry a zintenzívnenie vzájomných kontaktov v oblasti školstva, kultúry, tradícií, náboženského života a športu. Orsolya Szabóová (ok) (Text je redakčne krátený) ~ List z Bratislavy Osud Domu ZCSSP v Bratislave Milí moji rodáci, Z oblokov nášho bytu sme sa štyridsať rokov pozerali na jeden čudný dom. Bol červený, jednoposchodový, samé sklo a železo. Bol to Dom Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. V minulosti skoro každý poznal skratku ZCSSP. V červenom dome boli výstavné priestory, klubové miestnosti, aj malé divadlo. Ja som v ňom nikdy nebol, ale ľudia hovorili, že vo vnútri všetko páchne ruskou vodkou. Po zmene politického systému sa do domu nasťahovali mafiáni. Zriadili v ňom rôzne butiky. Kaderníctvo, internetovú kaviareň, predajňu kobercov a pod. Naokolo parkovali drahé autá s tmavými sklami a občas sa tam aj strieľalo. V ostatných dňoch však došlo k zmene. Červený dom zmenil majiteľa. Bratislavské noviny prezradili, že ho zdemolujú a namiesto neho postavia 12- poschodový polyfunkčný dom. Prišla technika a zahryzla sa do subtílnej stavby. Práce rýchle napredovali. Rómovia si prišli na svoje, lebo im dovolili povyberať z rumoviska kovové časti. Problémy nastali, keď začali výkopy pre nový dom. Developer sa asi prerátal, lebo neodhadol rozsah demolačných prác pod plechovým domom. Pod povrchom narazili na železobetónové základy neskutočných rozmerov. Nasadili špeciálne hydraulické baranidlá, ktoré roztĺkajú kamene. Tri mesiace sme počuli bum-bum-bum. Penzisti chodili naokolo a vysmievali sa nazlosteným robotníkom: „Či ste nevedeli, že dom ZČSSP postavili na nezničiteľných základoch?” Naviac do tých dní prišli komunálne voľby. Bývalý starosta Ružinova voľby prehral, lebo jeho oponent na predvolebnom mítingu účastníkom sľúbil, že urobí koniec rozpredaju stavebných pozemkov a ničeniu zelene. Teraz už len čakáme, či dovolí ten 12-poschodový dom pred nami postaviť. Jama zostala, stroje utíchli, takže si počkáme. Pozdravuje vás ^^7 ,