Ľudové Noviny, január-jún 2007 (LI/1-26)

2007-01-04 / No. 1

2 Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fuhl Zástupkyňa šéfredaktora: Ildika Klauszová Fúziková Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Držíková Reportérky-redaktorky: Eva Patayová Fábiánová Andrea Szabóvá Mataiszová Externí spolupracovníci: Mária Fazekašová Katarína Királyová Oldŕich Kníchal Csaba Lampert Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf: 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: iudove@t-online.hu Ľudové noviny na internete: www.luno.hu Majiteľom novín je Celoštátna SLOVENSKÁ SAMOSPRÁVA Týždenník vychádza za finančnej podpory Verejnej NADÁCIE PRE NÁRODNÉ A ETNICKÉ MENŠINY. Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó kft. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ Dr. László Kodela. ISSN 0456-829 X Grafická úprava: Spoločnosť Comp-Press kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň: Közlönynyomda, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert Burján 06-4138 • Šeky, resp. tlačivo na predpla­tenie Ľudových novín dostane­te v redakcii a vo vydavateľ­stve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zvä­zu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poš­tovom úrade. Ročné predplatné: 3780 Ft, polročné: 1890 Ft, štvrťročné: 945 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 19 992 Ft. • Neobjednané rukopisy redak­cia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. Uverejnené materiály vyjadru­jú v prvom rade mienku auto­rov a v záujme plurality názo­rov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale pre­dovšetkým so zásadou rešpek­tovať právo iných na vyjadre­nie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. • Podľa prezidenta MR Pravica aj ľavica v kríze Ľavica trpí krízou identity, pra­vica je zas nemoderná. Vyhlásil to maďarský prezident László Sólyom v rozhovore pre rozhlasovú stanicu InfoRádió. Podľa hlavy štátu sa to­tiž ľavicové masy nemajú ku komu viazať, lebo ľavicová vláda realizu­je liberálnu hospodársku politiku. Pravica nenašla skutočné body spo­jenia s modernou Európou, s mo­dernou pravicou. Politické rozdele­nie maďarskej spoločnosti, ktoré existuje už aj na úrovni rodín, je veľmi hlboké, má mnohé dôvody a je podložené citovo, dodal. L. Sóly­om sa domnieva, že základné inšti­túty politiky a parlamentného poli­tizovania nefungujú správnym spô­sobom. „Preto som povedal v ok­tóbri, aby sa opozícia vrátila do parlamentných lavíc, na to som mieril nedávno, keď som tvrdil, že nemožno devalvovať mimoriadne inštitúcie, akou je odchod z rokova­cej sály tým, že ich rutinne použije­me bez vážnejších dôvodov. Aj tam treba dodržať nejaké normy, ” kon­štatoval prezident na margo skutoč­nosti, že po septembrovom zverej­není tajnej nahrávky prejavu premi­éra Ferenca Gyurcsánya o klamaní vlády o stave krajiny, opoziční po­slanci FIDESZ — Maďarského ob­čianskeho zväzu (FIDESZ) a Kres­­ťanskodemokratickej ľudovej stra­ny (KDNP) pri prejave predsedu vlády automaticky opustia rokova­nie parlamentu. POLITIKA 4. januára 2007 S mladistvým zápalom Hajnalka Krajčovičová, mladá, urastená dáma, je novou členkou békeščabianskej slovenskej samo­správy. Po maturite na slovenskom gymnáziu absolvovala štúdium na Vysokej škole v Segedíne. Sloven­ská samospráva v nej získala agil­nú poslankyňu: - Teraz napríklad hľadáme od­poveď na otázku, prečo sa v niek­dajšom „slovenskom meste” zapí­salo na volebné listiny iba 1 016 príslušníkov slovenskej národnos­ti. Rozhodla som sa, že ako členka poslaneckého zboru, úlohou ktorej je zabezpečovať o. i. kultúrnu čin­nosť a príslušné kontakty, budem systematicky získavať potrebné informácie, z ktorých možno vy­chádzať pri oživovaní tunajších slovenských aktivít. Hajnalka chce tiež pomáhať pri tom, aby slovenské menšinové ustanovizne účinnejšie spolupra­covali. Podujatia sú úspešné vtedy, ak sa do nich zapája aj slovenská škola, Dom slovenskej kultúry a podobne. Veľmi dôležité sú finan­čné prostriedky, veď bez nich ne­možno realizovať plány, ale nie sú najdôležitejšie. Na otázku, či je spokojná s pria­teľskými stykmi so Slovákmi v zahraničí a s ich úlohou v aktivi­zovaní tunajšej Slovače, odpove­dá: - Ako tajomníčka Domu slo­venskej kultúry mám záujem o ďalšie rozširovanie týchto pre nás významných kontaktov. Viaceré spoločné podujatia sme usporia­dali s Trebišovom, navštívili nás priatelia z Bratislavy, Komárna a Martina, a my sme zavítali k nim. Čulé styky máme aj s Nadlakom a čoskoro sa môže stať cieľom na­šich kultúrnych stykov aj chorvát­ska Rijeka. V každom prípade veľa závisí od dobrých nápadov. Bolo by však treba rozšíriť aj po­čet účastníkov našich vzájomných stykov. Aby od nás nechodili a k nám neprichádzali iba delegácie a účinkujúce súbory, ale aj radoví občania, aby priateľstvá nezostá­vali na úrovni reprezentácií. Treba sa postarať, aby čo najviac kraja­nov našlo cestu k sebe. Ďalšou našou témou je zachová­vanie materinského jazyka, pres­nejšie jazykové kurzy. Začali sa pred niekoľkými rokmi, lenže vla­ni uviazli na mŕtvom bode. Zrej­me chýbali prostriedky, hoci záu­jemcov bolo nemálo. Bolo by treba lepšie sledovať možnosti v rámci súbehov — dodáva Hajnalka. No­vozvolená slovenská samospráva zasadala už trikrát. Jej mladá členka k tomu poznamenáva: - Cítim sa v zbore dobre, keďže so mnou počítajú a to je to najdôle­žitejšie. Hľadáme nové cesty a metódy už aj preto, aby sa nabudú­ce v našom meste neregistrovalo 1 016, ale oveľa viac Slovákov. E. Sass (ok) Dedinské Vianoce v Šóškúte Pod týmto názvom usporiadali 22. decembra v Sóškúte tradičné podujatie s pestrým programom v slovenčine a maďarčine. Na pó­diu vystúpili recitátori, speváci a tanečníci, menovite speváčka ľu­dových piesní Katalin Szvoráko­­vá, Sóškútsky folklórny ženský zbor a Mužský zbor Mátyása Szakálya. Ďalej sa predstavili sú­bor ľudového tanca Základnej umeleckej školy K. Andrettiho, taneční sólisti Hortenzia Mohá­­csyová a László Tóth. Účinkujú­cich sprevádzala ľudová kapela MÉTA. Dialóg Slováci verzus Maďari O maďarsko-slovenských vzťahoch a o potrebe zmierenia sa oboch národov sa zhovárali na stránkach denníka Új Szó riaditeľ Ústavu pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied László Szarka a člen Ma­­ďarsko-slovenskej komisie historikov Štefan Šutaj. Účastníci dialógu sa pokúsili odpovedať aj na otázku, v čom sa slovenský a maďarský národ líšia a do akej miery sa menšinová identita Maďarov na Slo­vensku líši od identity Slovákov v Maďarsku. L. Szarka konštatoval, že v jednotlivých národných po­spolitostiach prevládali rozdielne politické, spolo­čenské a existenčné modely a postoje. V r. 1867 - 1918 sa takmer dva milióny Maďarov rozhodlo pre vysťa­hovalectvo, pričom v tom istom období sa rovnaký počet Maďarov rozhodol pre asimiláciu, odmaďarče­­nie. Jazykové a politické úsilia oboch národov od konca 18. do polovice 20. storočia viackrát nadobudli podobu otvoreného konfliktu. Podľa Š. Šutaja oba ná­rody sa rozvíjali v jednotnom kultúrno-politickom prostredí. Rozdielnosť slovenskej a maďarskej men­šiny je komplexným kultúrno-historickým problé­mom. Slováci odchádzali na Dolnú zem v čase, keď slovenčina ešte nebola kodifikovaná. Slovenskú men­šinu v Maďarsku treba znovu oživiť. Maďari na Slo­vensku predstavujú spoločenstvo so silnou etnickou identitou, jej príslušníci žijú v rámci súvislého teritó­ria a k materskej krajine ich viažu intenzívne duchov­né a kultúrne väzby. (ok) O identite pilíšskych Slovákov v zrkadle dvoch obcí Nasledujúce konštatovania sa zakladajú na výsku­me procesu asimilácie pospolitosti dvoch sloven­ských pilíšskych obcí - Mlynkov a Civu - s osobit­ným zreteľom na jej jazykové, hospodárske, kultúrne a iné aspekty. Pokúšajú sa odpovedať na otázku, akú úlohu v zachovaní identity zohráva materinský ja­zyk, škola, prípadne menšinová samospráva. Demografické údaje z rokov 1980 a 1990 poukazu­jú na oslabovanie národnostnej identity pilíšskych Slovákov vôbec. Pohyby v „pozitívnom” smere badať v „naj slovenskej ších” obciach, a to v Mlynkoch a Cíve. Pritom možno konštatovať, že miera identity slovenských obyvateľov v jednotlivých pilíšskych ob­ciach nie je rovnaká. Pokiaľ ide o používanie jazyka, slovenčina zaujíma druhé miesto. Všade, a teda aj v obidvoch uvedených lokalitách, sa vzhľadom na do­­minanciu maďarčiny základné funkcie slovenského jazyka uplatňujú iba v obmedzenej miere. Zámena jazyka najrapídnejšie prebiehala v súkromnej sfére a v náboženskom živote. Veľká časť najmladšej generá­cie v lepšom prípade síce rozumie, ale už nehovorí po slovensky. Značná časť príslušníkov staršej generá­cie ešte používa miestne nárečie, avšak s obmedze­nou slovnou zásobou. Všetky slovenské školy v Pilíši sú ustanovizňami, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk štyri hodiny týždenne. Zamestnania v škôlkach zahrnujú vo všetkých obciach slovenské prvky. V Cíve od r. 1950 prebieha výučba slovenčiny ako cu­dzieho jazyka v každej triede, takže slovenčinu si osvojujú aj žiaci prichádzajúci z iných obcí. V Mlyn­koch obnovili výučbu slovenčiny r. 1948. Experimen­tovalo sa aj s modelom dvojjazyčnej školy, niekoľko rokov sa v slovenčine vyučovali aj odborné predme­ty, napokon však ostalo pri štyroch hodinách týžden­ne. Je príznačné, že žiaci hovoria po slovensky iba na hodinách slovenčiny, zatiaľ čo v prestávkach nepou­žívajú tento jazyk ani v styku s učiteľmi, ani medzi sebou. Jazykom komunikácie sa aj v rodinnom kruhu stala maďarčina a len nepatrný počet rodičov hovorí spisovným jazykom alebo miestnym nárečím. Pilíšski katolíci používali v liturgii slovenčinu, ne­skôr - keď od 20. a 30. rokov minulého storočia nastal chronický nedostatok kňazov - časť liturgického ká­nonu sa úplne pomaďarčila, takže slovenské a maďar­ské liturgické texty tvoria dvojjazyčnú jednotu. V jed­notlivých obciach sa táto jednota uskutočnila odlišným spôsobom. Napríklad v Cíve ešte r. 2002 každú druhú nedeľu slúžili slovenskú omšu, kým zvyšné nedele v mesiaci boli vyhradené omši v maďarčine, ktorej sa zúčastňovali tí istí veriaci. Aj v prípade Mlynkov ba­dať dvojjazyčnosť v radoch staršej generácie. Novým prvkom v živote menšiny sú samosprávy. V Číve a v Mlynkoch vznikli slovenské samosprávy bezprostredne po prvých menšinových voľbách. Podpora spoločnosti sa prejavila v tom, že pomer vo­ličov, ktorí hlasovali aj za menšinových kandidátov, bol v Číve takmer 84-percentný, kým v Mlynkoch dosiahol 88%. V nasledujúcich dvoch voľbách sa ten­to pomer ešte zvýšil. V posledných voľbách sa v Číve zaregistrovalo na volebné listiny 399, v Mlynkoch 504 osôb, kým počet odovzdaných platných hlasov v Číve bol 254 a v Mlynkoch 298. Hlavným cieľom a úlohou samospráv je zachovávanie miestnych kultúr­nych hodnôt, organizovanie národnostných dní, ple­sov a slovenských Vianoc, oživovanie tradícií a zvy­kov. Popri samosprávach v obidvoch obciach pôsobia kluby dôchodcov, slovenské kluby, pávie krúžky. R. 1999 trinásť obcí založilo Spolok pilíšskych Slová­kov, ktorého prvoradým cieľom je pestovanie mate­rinského jazyka a kultúry a zintenzívnenie vzájom­ných kontaktov v oblasti školstva, kultúry, tradícií, náboženského života a športu. Orsolya Szabóová (ok) (Text je redakčne krátený) ~ List z Bratislavy Osud Domu ZCSSP v Bratislave Milí moji rodáci, Z oblokov nášho bytu sme sa štyrid­sať rokov pozerali na jeden čudný dom. Bol červený, jednoposchodo­vý, samé sklo a železo. Bol to Dom Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. V minulosti skoro kaž­dý poznal skratku ZCSSP. V červe­nom dome boli výstavné priestory, klubové miestnosti, aj malé divad­lo. Ja som v ňom nikdy nebol, ale ľudia hovorili, že vo vnútri všetko páchne ruskou vodkou. Po zmene politického systému sa do domu nasťahovali mafiáni. Zriadili v ňom rôzne butiky. Kaderníctvo, in­­ternetovú kaviareň, predajňu ko­bercov a pod. Naokolo parkovali drahé autá s tmavými sklami a ob­čas sa tam aj strieľalo. V ostatných dňoch však došlo k zmene. Červe­ný dom zmenil majiteľa. Bratislav­ské noviny prezradili, že ho zdemo­lujú a namiesto neho postavia 12- poschodový polyfunkčný dom. Prišla technika a zahryzla sa do subtílnej stavby. Práce rýchle na­predovali. Rómovia si prišli na svoje, lebo im dovolili povyberať z rumoviska kovové časti. Problémy nastali, keď začali výkopy pre nový dom. Developer sa asi prerátal, lebo neodhadol rozsah demolač­ných prác pod plechovým domom. Pod povrchom narazili na železo­betónové základy neskutočných rozmerov. Nasadili špeciálne hyd­raulické baranidlá, ktoré roztĺkajú kamene. Tri mesiace sme počuli bum-bum-bum. Penzisti chodili naokolo a vysmievali sa na­zlosteným robotníkom: „Či ste ne­vedeli, že dom ZČSSP postavili na nezničiteľných základoch?” Na­­viac do tých dní prišli komunálne voľby. Bývalý starosta Ružinova voľby prehral, lebo jeho oponent na predvolebnom mítingu účastní­kom sľúbil, že urobí koniec roz­predaju stavebných pozemkov a ničeniu zelene. Teraz už len čaká­me, či dovolí ten 12-poschodový dom pred nami postaviť. Jama zo­stala, stroje utíchli, takže si počká­me. Pozdravuje vás ^^7 ,

Next