Ľudové Noviny, júl-december 2007 (LI/27-52)
2007-07-05 / No. 27
2 Slovákov v Maďarsku Poverená šéfredaktorka: Ildika Klauszová Fúziková Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Držíková Redaktor www.luno.hu: Imrich Fuhl Reportérky-redaktorky: Eva Patayová FAbiánová Andrea Szabóvá Mataiszová Externí spolupracovníci: Mária Fazekašová Katarína Királyová Oldŕich Kníchal Csaba Lampert Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf: 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@t-online.hu Internetový denník www.luno.hu Majiteľom novín je Celoštátna SLOVENSKÁ SAMOSPRÁVA Týždenník vychádza za finančnej podpory Verejnej nadácie PRE NÁRODNÉ A ETNICKÉ MENŠINY. Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó kft. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ Dr. László Kodela. ISSN 0456-829 X Grafická úprava: Spoločnosť Comp-Press kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň vydavateľstva Magyar Hivatalos Közlönykiadó, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: riaditeľ Norbert Burján 07-2275 • Šeky, resp. tlačivo na predplatenie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 3780 Ft, polročné: 1890 Ft, štvrťročné: 945 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 21 512 Ft. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. POLITIKA Maďarsku vytkli ochranu menšinových jazykov Výbor ministrov Rady Európy zverejnil svoju tretiu správu o situácii regionálnych alebo menšinových jazykov v Maďarsku. Výbor na základe správ vyzýva Maďarsko, aby vo svojej legislatíve zvýšilo ochranu menšinových jazykov; žiada najmä aktívnu propagáciu zriaďovania väčšieho počtu dvojjazyčných škôl na všetkých stupňoch vzdelávania a zodpovedajúce zvýšenie počtu pedagógov, schopných vyučovať v oboch jazykoch. Maďarsku Výbor ministrov RE okrem iného odporúča zvýšenie finančných dotácií pre vzdelávame v menšinových jazykoch a zvýšenie stability jeho financovania, zlepšenie ponuky programov v menšinových jazykoch v médiách či zlepšenie podmienok premeny vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií na samosprávne orgány menšín. Správu Výboru ministrov RE vytvoril výbor nezávislých odborníkov, ktorý monitoruje dodržiavanie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v praxi. (-l) Fidesz oslavuje, referendum proti reformám bude Maďarská opozícia sa raduje. Pť> osemmesačnom zápase získala na vládu bič. Celoštátna volebná komisia otvorila cestu k referendu, ktoré voličom umožní potopiť reformy premiéra Ferenca Gyurcsánya. „Zvíťazili sme a máme na to aj papier, ” zopakoval podpredseda Fideszu Zoltán Pokorní slávnu vetu Lecha Walesu z čias, keď si jeho nezávislé odbory Solidarita vymohli ústupky od komunistickej vlády v Poľsku. Tým „papierom” je rozhodnutie volebnej komisie, ktoré pripúšťa vypísanie referenda o školnom na vysokých školách a poplatkoch pri návšteve lekára a pobyte v nemocnici. „Nie je to víťazstvo sympatizantov Fideszu, prípadne odporcov školného a poplatkov u lekára, ale triumf stúpencov demokracie. Najdôležitejším prvkom demokracie totiž je, aby ľudia mohli slobodne vyjadriť svoj názor,” povedal Z. Pokorní. Volebná komisia pôvodne referendum o školnom a poplatkoch v zdravotnictve zamietla s odôvodnením, že ústava nepovoľuje plebiscit o otázkach, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť prijatý rozpočet. Ústavný súd MR však rozhodol inak a volebná komisia, aby nevyvolala ústavnú krízu, svoje stanovisko prehodnotila. S myšlienkou referenda prišiel Fidesz vlani v októbri po tom, čo zistil, že ani búrlivé pouličné protesty nedokážu privodiť pád Gyurcsányovej vlády. Opozícia zaútočila na reformný balík vlády, ktorou sa tá pokúša prekonať krízu verejných financií. Prostredníctvom záväzného referenda navrhla zvrátiť aj privatizáciu nemocníc, predaj liekov mimo lekární a presadiť predkupné právo farmárov pri kúpe pôdy. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Fidesz má všetky predpoklady v plebiscite uspieť, na jeho strane je totiž aj veľká časť tradičných voličov vládnych socialistov. Z. Pokorní dúfa, že referendum by mohlo byť vypísané na začiatok budúcej jari. (t-s-l) Jazyková vojna v SR? Ministerstva písomne napomenula Sekcia kultúry SR umenia periodikum Új Szó, pretože denník Maďarov žijúcich na Slovensku, vydávaný v Bratislave, v platenej reklame uviedol po maďarsky názvy slovenských obcí a miest. Informoval o tom portál Maďarskej televízie hirado.hu. Podľa stanoviska rezortu totiž v „oficiálnom styku" môžu byť používané tieto názvy iba po slovensky, teda v úradnom štátnom jazyku. Ministerstvo kultúry SR zdôrazňuje, že uplatnením ústavou zaručených menšinových práv nemôžu byť porušované práva väčšiny - teda, že práva menšín nemôžu ohrozovať územnú celistvosť krajiny a jej nezávislosť a nemôžu viesť k diskriminácii väčšinového obyvateľstva. Vydavateľ denníka oslovil nemenovaného odborníka v tejto oblasti, podľa ktorého zákon o samosprávach nenariaďuje to, čo ministerstvo požaduje od periodika. Informácie v denníku totiž nie sú súčasťou oficiálneho styku a zákon o štátnom jazyku nenariaďuje, že v neoficiálnom styku možno používať iba pficiálny názov mesta a obce. Új Szó zverejnil aj názor iného experta z tejto oblasti, podľa ktorého menšiny na Slovensku majú ústavné právo na informácie v materinskom jazyku. Navyše, v SR neexistuje taká platná právna norma, ktorá by nariadila periodiku, ktoré v tomto prípade ani nie je štátnym, ale vychádza v rámci súkromného podnikania, aby uvádzalo názvy obcí iba v štátnom jazyku. Maďarská tlačová agentúra MTI v tejto súvislosti pripomína, že krátko po zmene režimu v roku 1989 vypukla v SR tzv. jazyková a tabuľová vojna, ktorou sa direktívami používania názvov miest a obcí snažili obmedziť jazykové práva menšín. Napokon sa ich v terajšej forme podarilo zakotviť do zákona. (-l) Súbeh HlmieslG Šéfredaktona lIMov^ých novín CELOŠTÁTNA SLOVENSKÁ SAMOSPRÁVA (CSS) VYPISUJE SÚBEH NA OBSADENIE MIESTA ŠÉFREDAKTORA ĽUDOVÝCH NOVÍN SO SÍDLOM V BUDAPEŠTI. Nástup od 1. októbra 2007. Poverenie bude platiť na štyri roky. Podmienky: - ovládanie slovenského jazyka, - vysokoškolské a odborné vzdelanie novinárskeho smeru, - znalosť súčasného stavu Slovákov v Maďarsku, - dobré organizačné a komunikatívne schopnosti, - ovládanie výpočtovej techniky. Uprednostňovať sa budú uchádzači, ktorí majú prax vo vedúcej funkcii. Plat: podľa dohody. Konkurzné práce treba zaslať do 10. augusta 2007 na adresu: Celoštátna slovenská samospráva, 1114 Budapest, Fadrusz u. 11/a. Obálku označte heslom: Súbeh na miesto šéfredaktora. Konkurzné práce majú obsahovať: - odborný životopis, - kópie diplomu (diplomov), v prípade znalosti iných jazykov príslušné potvrdenie, - výpis z registra trestov, - plánovanú koncepciu týždenníka v rozsahu 4-6 strán. Zaslané práce posúdi odborný výbor CSS. Výsledok súbehu bude vyhlásený 26. septembra 2007 po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS. Predstavuje sa Spolok za Čabasabadi V dvojjazyčnom slovensko-madärskom farebnom prospekte informuje o svojej činnosti verejnoprospešný Spolok za Čabasabadi, ktorý vznikol r. 2003 ako právny nástupca miestnej a civilnej obrany a kultúrneho spolku. Od roku 2005 Spolok vydáva šesťkrát ročne dvojjazyčné noviny Zrnko - Magocska, ktoré prinášajú správy o najdôležitejších udalostiach v obci. Pestovanie slovenských tradícií zabezpečuje miestny spevácky zbor a slovenský klub. V r. 2006 Spolok uzavrel dohodu o spolupráci s obcou Hradište pokiaľ ide o usporadúvanie spoločných podujatí. Činnosť organizácie napomáhajú obecná a miestna slovenská samospráva, Štátna civilná obrana, Celoštátna slovenská samospráva a Národný občiansky fond, ktorý podporil aj vydanie prospektu. (k) Kníhkupectvo právnej literatúry Maďarského vydavateľstva úradných vestníkov ponúka záujemcom nielen vlastné odborné publikácie, ale aj široký výber právnej literatúry z iných vydavateľstiev. Predajná doba: Pondelok - štvrtok: 10.00-18.00 hod. Piatok: 10.00-16.00 hod. 1085 Budapest, Somogyi B. u. 6 Telefón/fax: 318-8411 www.mhk.hu 5. júla 2007 List z Bratislavy MICHALOVSKÝ KAŠTIEĽ A SZTÁRAYOVCI Milí moji rodáci, milovníci histórie určite poznajú grófku Irmu Sztárayovú. Narodila sa v Michalovciach a zomrela v rodinnom kaštieli v Sobranciach 6. septembra 1940. Kým existovalo Uhorsko, Sobrance boli Szobráncz a po prvej Viedenskej arbitráži majetky Sztárayovcov sa opäť dostali nakrátko do Maďarska. Manželka Františka Jozefa /., kráľovná Alžbeta (Sisi), Irmu povolala za svoju dvornú dámu. Bola slobodná, fyzicky zdatná žena. Ovládala nemecký, francúzsky a maďarský jazyk. S kráľovnou komunikovala iba po maďarsky a absolvovala s ňou náročné turistické výpravy po celej Európe. Sisi, po vražednom útoku bláznivého anarchistu v Ženeve, zomrela v náruči Irmy. O jej vzťahu k Sisi Irma napísala strhujúcu knižku „Posledné roky cisárovnej Alžbety”. My sme sa vydali v týchto horúcich dňoch po jej stopách. Michalovský kaštieľ zostane navždy vrytý do mojej pamäti. Počas diplomatickej misie v Maďarsku som totiž pre Slovensko zachraňoval túto nehnuteľnosť. Moje kontakty s príbuznou Irmy, grófkou Evou Csákyovou-Sztárayovou von Bornemisza v Budapešti sa mi zapísali do pamäti navždy. Jej sa podarilo reštituovať Michalovský kaštieľ a zinkasovať od Slovenskej vlády (v čase bezuzdnej privatizácie) 43 miliónov slovenských korún. Nechýbalo veľa a dnes by v Michalovciach namiesto Zemplínskeho múzea bolo kasíno a hotel pre oživovanie nostalgie starých uhorských šľachticov. Neďaleko Michaloviec nájdete i súkromný cintorín rodiny Sztárayovcov (osada Trnava). Neviem, prečo sa práve große Eve podarilo reštituovať majetok, ktorý bol pamiatkovo chránený. Žeby sa vtedajšiemu slovenskému premiérovi bola zapáčila zostarnutá, no koketná blondínka? Mne sa to nepozdáva! V pátraní treba zrejme pokračovať. Budúcnosť to všetko raz odliali Pozdravuje vás Lojur