Ľudové Noviny, júl-december 2007 (LI/27-52)

2007-11-08 / No. 45

ludove@t-online.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Pf Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 104 Ft • 8. novembra 2007 • Ročník LI • č. 45 Vytrvalosť a solidarita obyvateľov Jášču 250. výročie znovuzaloženia obce Slovákmi a Nemcami Na spomienkových oslavách, ktoré sa ko­nali 21. októbra, obyvateľov Jášču, predsta­viteľov okolitých obcí a vzácnych hostí na čele s podpredsedníčkou samosprávy Ve­­sprémskej župy Máriou Talabérovou, po­zdravila aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. Zdôraznila, že pri novom pamätnom stĺpe obyvatelia obce odteraz môžu vzdávať hold svojim predkom, ktorí kedysi priniesli do Bakoňu slovenské slovo. Zároveň popriala obyvateľom obce veľa úspechov v zachová­vaní kultúry svojich predkov, pri čom zvlášť vyzdvihla význam spolupráce rôznych ge­nerácií v rámci miestnych folklórnych sku­pín. „Čo sa týka pestovania slovenského ja­zyka, urobili ste v tomto školskom roku veľký krok, veď ste v prvých triedach miestnej základnej školy zaviedli výučbu slovenčiny,” zdôraznila E. Rybová. Účastníkov slávnosti pred odhalením pa­mätníka oboznámil s podrobnou históriou Jášču miestny lokálpatriot, učiteľ dejepisu Jozef Makoví. Vyzdvihol, že obec patrí me­dzi tie, o ktorých presne vieme, kedy pre­biehalo ich znovuzaloženie: začal s ním gróf István Zichy v apríli v roku 1757 a osíd­­lenci sem prichádzali počas celého roku. Z cirkevných súpisov je známe, že v 18. storo­Od konca októbra tohto roku zdobí centrum Jášču nová pamätihodnosť. V tejto se­­verobakonskej obci odhalili čí dve tretiny obyvateľov obce tvorili Slová­ci, jednu tretinu Maďari a Nemci. Noví osídlenci si rýchlo vybudovali obec, už v prvých rokoch mali školu a učiteľa a v roku 1760 si postavili prvú drevenú kaplnku. Z tejto doby pochádza aj najstarší dom obce, tzv. Kotťánov dom, pri obnove ktorého našli tehlu s dátumom 1767. Práve pri tomto dome, ktorý slúžil kedysi ako sídlo majera Zichyovcov bol vytvorený pietny park so stĺpom, ktorého symboliku vysvetlil prí­tomným znalec miestnych dejín. Sedliacky dom, ktorý je svojim tvarom typický pre túto oblasť, by mal v budúcnosti slúžiť ako oblastný dom bakonských Slovákov. Z pred­nášky J. Makového vysvitlo, že Slováci, ale ani ostatní obyvatelia Jášču v minulosti ne­mali ľahký život. Dedina bola viackrát úpl­ne zničená, postihli ju požiare, cholerové epidémie, zemetrasenie a pocítila aj pusto­šenie napoleonských vôjsk. Obec sa však po pustošeniach vždy dokázala opäť postaviť na nohy. nedávno pamätný stĺp na počesť 250. výročia jej zno­vuzaloženia Slovákmi a Nemcami. Jášč je známy svojou svätou Studienkou, ktorá patrí medzi tri najstaršie putovné miesta katolíkov v Karpatskej kotline. S pestovaním viniča v tejto oblasti začali pred 500 rokmi benediktíni. Na prelome 19. a 20. storočia bolo toto okolie mlynárskym cen­trom, v tomto kraji pracovalo 9 vodných mlynov. V dvadsiatych rokoch tu baňu, v ktorej ťažili špeciálny druh uhlia zriedkavý jášdit. Začiatkom 20. storočia aj tento región postihla nezamestnanosť a s ňou spojené vysťahovalectvo, avšak mnohí sa neskôr vrátili do rodnej dediny. Obyvate­ľov obce, kde sa do polovice 19. storočia pravidelne striedali nedeľné omše v jazy­koch obyvateľstva, charakterizuje nesmier­na vytrvalosť a solidarita. Slováci, Nemci a Maďari tu žili aj v najťažších časoch v po­koji a v porozumení, a tak je to dodnes, - dodal Jozef Makoví. Po kladení vencov úcty a vďaky miestnej samosprávy, občianskych organizácií a po­zvaných hostí k pamätnému stĺpu druhá po­lovica slávnosti patrila nemenej dôležitej udalosti. Z rozhodnutia miestnej samosprá­vy starosta obce Csaba Nagy udelil titul „Cestný občan Jášču” učiteľke na dôchodku Márii Egryovej a dekanovi na dôchodku Ló'rincovi Tremmelovi. Pedagogička pani Egryová vyučovala vo svojej rodnej obci od roku 1951 do roku 1979, avšak ani po od­chode do zaslúženého dôchodku nie je ne­činná. Dlhé roky sa venuje vedeniu miest­neho slovenského pávieho krúžku a anga­žuje sa aj v oblasti sociálnej starostlivosti katolíckej cirkvi. Dekan Tremmel slúžil v Jášči v rokoch 1979 až 2003, dodnes býva v obci a ochotne vypomáha v oblasti duchov­ného života obyvateľov. Spomienkové oslavy spestrili recitácie v podaní žiakov základnej školy, m. i. aj diela Jakuba Hegedíísa zo susedného slovenské­ho Capáru, či program folklórnej skupiny školákov a slovenského pávieho krúžku. Obe kultúrne telesá predviedli slovenské piesne a tance miestneho pôvodu Spoluú­činkoval spevácky zbor z ďalšej bakonskej slovenskej osady, z Černe, v radoch ktorého zastupoval Regionálne kultúrne stredisko Slovenského osvetového centra jeho vedúci Zoltán Szabó. (csl) :ALOZENIA OBCE0 ’ ASC FOTO: CS. LAMPERT Deň slovenského jazyka a kultúry Békešskej župy Slovenská samospráva Békeš­skej župy, Čabianska organizácia Slovákov a Dom slovenskej kultú­ry usporiadali 21. októbra Deň slovenského jazyka a kultúry Bé­kešskej župy. Prítomných a vystu­pujúce súbory v békeščabianskom Dome slovenskej kultúry privítala predsedníčka Slovenskej samo­správy Békešskej župy Helena Čičeľová. Zvlášť privítala predse­du Celoštátnej slovenskej samo­správy Jána Fúzika, predsedu Výboru pre národné a etnické menšiny, konfesie a mládež Samo­správy Békešskej župy Pétera Tolnaiho, predsedov slovenských samospráv okolitých obcí a priate­ľov z Malého Kereša, Hradišťa, Komárna a Nadlaku. Po nej pre­vzala slovo moderátorka stretnu­tia, predsedníčka Organizácie slo­venskej mládeže v Maďarsku (OSMM) Zuzana Vargová, ktorá požiadala P. Tolnaiho, aby sa ujal slova. - Jedna tretina obyvateľ­stva Békešskej župy patrí k nejakej národnostnej menšine, alebo sa k nej viaže prostredníctvom svojich predkov, hoci mnohí jazyk ani ne­používajú. Tu, v Békešskej Čabe, žijú popri sebe štyri menšiny, a ich spolunažívanie charakterizuje to­lerancia. Maďari a Slováci dlhé stáročia spoločne budovali mesto. Slováci si dodnes zachovali svoj jazyk, svoju kultúru a tradície. V 18. storočí bola v Uhorsku najväč­ším slovenským mestom Békešská Čaba. Mesto sa stalo strediskom dolnozemských Slovákov vďaka cirkvi, školám a významným osob­nostiam. Slovenské zoskupenia Békešskej župy, napr. zo Sarvaša, Slovenského Komlóša a Békešskej Čaby, dodnes významne vplývajú na život Slovákov v Maďarsku, - povedal vo svojom prejave Péter Tolnai. V pestrom kultúrnom programe vystúpilo desať spevác­kych zborov. Poobede sa uskutoč­nila 10. súťaž a výstava nakladanej zeleniny, ktorej sa zúčastnilo 77 skupín, z toho štyri boli z miest­nych materských škôl a jedna z odbornej strednej školy z Kétegy­­házy. V súťaži nakladanej zeleni­ny prvé miesto udelila porota pani Hankovej z Békešskej Čaby za kyslé uhorky, druhú cenu si odnie­sol tiež Čaban Ján Bánsky za pl­nenú papriku a tretie miesto obsa­dila pani Ventlovská z Čabačudu za miešanú zeleninu. Po vyhlásení výsledkov v stane vo dvore nasle­dovala súťaž v zhotovovaní slo­venskej klobásy, ktorá trvala až do večera. Ako tretie skončilo druž­stvo Slovenskej základnej školy a gymnázia v Békešskej Čabe, strie­bornú medailu si odnieslo druž­stvo z Nadlaku a najvyšší stupeň víťazov patril skupine Horenka z Kétšoproňu. Ako nás riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová informovala, celý deň sa niesol vo výbornej atmosfére. (aszm) Zohsmhu V Senci oslavovali repatrianti z Pitvarosa 1 ä Kultúrne väzby Slovákov v Šárišápe I*. Maďarskými a slovenskými očami S ä Fašiangy v Mlynkadi pred rokmi.. & sfc. Priateľská atmosféra vo Vefifkegj Taréi U ä

Next