Ľudové Noviny, júl-december 2008 (LII/27-52)
2008-10-23 / No. 43
ludove@t-online.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Organizácia dolnozemských Slovákov päťročná Organizácia dolnozemských Slovákov usporiadala 10. októbra vo Veľkom Bánhedeši slávnosť pri príležitosti 5. výročia svojho založenia. Toto zoskupenie združuje slovenské menšinové samosprávy štrnástich obcí Békešskej Congrádskej župy. V kultúrnom a dome privítala prítomných predstavitel’ov desiatich zborov a vystupujúce súbory predsedníčka ODS Anna Szigetiová Szántaiová. - V mene Organizácie dolnozemských Slovákov vás veľmi pekne vítam. Teší ma, že ste toľkí prišli medzi nás, aby sme oslavovali toto piate výročie, - začala svoj prejav pani predsedníčka. S odôvodnením, že medzi prítomnými sú aj takí, ktorí nerozumejú po slovensky, požiadala o dovolenie prejsť na maďarčinu. A. Szigetiová Szántaiová menovite privítala predstaviteľov obce, slovenských samospráv regiónu, občianskych organizácií a vedenie miestnej školy, ktoré pomohlo pri organizovaní stretnutia. Stručne priblížila históriu organizácie, ktorá sa zrodila z iniciatívy vtedajšej predsedníčky Slovenskej samosprávy v Telekgerendáši Kataríny Svecovej, toho času na materskej dovolenke. - Po neľahkých začiatkoch dnes môžeme konštatovať, že naša organizácia veľmi dobre pracuje. Poskytuje nám rámec k tomu, aby sme si navzájom pomáhali, vymieňali si skúsenosti a navštevovali svoje akcie. Za úspešnú činnosť patrí vďaka vám všetkým. Pri príležitosti jubilea odovzdala pani predsedníčka diplomy predsedom, resp. predstaviteľom členských slovenských samospráv. Jubilujúcu organizáciu pozdravil aj starosta obce Ottó Jancsó. Hneď v úvode zdôraznil význam tohto zoskupenia z hľadiska regiónu a najmä občanov slovenskej národnosti žijúcich v tomto regióne. Ako povedal, spolupatričnosť, zachovanie slovenského jazyka, kultúry a tradícií, ktoré tunajší Slováci dostali do vienka od svojich starých rodičov, treba odovzdať ďalším generáciám. Podľa jeho slov to je najdôležitejšou úlohou tejto organizácie. Vo Veľkom Bánhedeši sa preto mohla zachovať základná škola, lebo 97 percent detí sa učí slovenčinu. Nakoľko si jazyk osvoja, to nevie, ale myslí si, že základ, ktorý dostanú v materskej a základnej škole, sa nestratí. Na záver svojho prejavu pozval prítomných do termálneho kúpaliska a poprosil predsedníčku ODS, aby pokračovali v zachovávaní tradícií a jazyka. Po slovách starostu nasledoval kultúrny program, v rámci ktorého vystúpili spevácke zbory z Kétšoproňu, Čabačudu a Poľného Berinčoku. Na konci programu Alžbeta Eró'sová z Čabačudu zarecitovala slovenskú báseň. Stretnutie pokračovalo prehliadkou expozície o histórii ODS a skončilo posedením pri bielom stole. (aszm) Predstaviť slovenskej verejnosti život a kultúru Slovákov žijúcich v Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku a Srbsku mali za cieľ Dni Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa konali od 9. do 14. októbra na území Bratislavského a Trnavského samo „Kultúra krajanov je súčasťou slovenského národného kultúrneho dedičstva, ” povedala riaditeľka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý celé podujatie pripravil, Vilma Prívarová. Táto akcia sa prvýkrát konala v roku 1993. „Myslíme si, že organizovať ju má význam nielen pre našich krajanov, ale aj pre domácu verejnosť, aby sme im ukázali, čím Slováci v zahraničí žijú, dodala. t Posledné ročníky podujatia sa Úrad snaží orientovať vždy na jednu lokalitu, na krajiny, ktoré sú navzájom historicky alebo geograficky prepojené. Teraz padol tip na Dolnú zem, ” povedala V. Prívarová. Tradície Slovákov majú v dolnozemskom regióne aj po stáročiach spoločné črty a prvky. Program Dní Slovákov žijúcich v zahraničí otvorila vernisáž obrazov akademického maliara, žiaka Albína Brunovského a Vincenta Hložníka Pavla Popa. ktorý žije v Novom Sade. Autor sa predstavil priamo na pôde Ministerstva kultúry SR v Bratislave. Redaktor nášho týždenníka, básnik a fotograf Imrich Fuhl vystavil svoje digitálne fotografie v Send, súčasní chorvátski výtvarníci v Átriu Slovenského rozhlasu. Dokumentárna výstava Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi bola pripravená pre pieštiansky Dom umenia, výstava s názvom Detský odev Slovákov na Dolnej zemi v minulosti zase pre mestskú vežu v Trnave. Ľudovoumeleckú tvorbu vystavili v Dome Matice slovenskej v Galante. (Pokračovanie na 3. strane) správneho kraja. Svoje výtvarné, literárne, spevácke či divadelné majstrovstvo predstavilo okolo 140 profesionálnych i amatérskych umelcov. Účinkovali v Bratislave, Trnave, Galante, Send a Piešťanoch. FOTO: E FABIAN OVA A E. FAJNOROVÄ S optimizmom do budúcnosti S predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Sejdi A Klimászovou Históriu a súčasnosť Sejde, slovenskej obce na polceste medzi Budapešťou a Vacovom, ako aj aktivity miestneho slovenského zboru a prácu slovenských kultúrnikov nám predstavila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Sejdi (Szôdj Alžbeta Klimászová. - Co treba vedieť o vašej obci? - O Sejdi sa zachovali písomné pamiatky už zo stredoveku, avšak rovnako ako v prípade iných dedín, aj naša obec bola počas tureckej okupácie vyľudnená. Nových osadníkov, Slovákov, sem zavolal zemepán Antal Grassalkovich. U nás sa traduje, že trval na tom, aby noví osadníci boli Slováci, pretože my sme prispôsobivejší... Dedina v tom čase, teda v 18. storočí, bola úplne slovenská. Tiež ústnym podaním sa zachovalo, že roku 1770 bola v obci veľká epidémia, ktorá vyhubila hlavne obyvateľstvo ženského pohlavia. Po nej sa do obce nasťahovali muži Sikuli a S r bi, ktorí si priviedli ženy z okolitých slovenských dedín a z územia dnešného Slovenska. Tým pádom keďže ženy boli Slovenky, postupne sa poslovenčilo aj obyvateľstvo iného pôvodu. Do roku 1930 boli v obci výlučne slovenské omše, vtedy zaviedli každú 4. nedeľu maďarské bohoslužby a neskôr slovenské už vôbec neodbavovali. Počas výmeny obyvateľstva z obce odišlo 185 rodín, predovšetkým preto, lebo očakávali zlepšenie svojich životných podmienok. Zo Slovenska sa do Sejde nasťahovalo 15 maďarských rodín. Inak o miestnom obyvateľstve treba vedieť, že v tomto rovinatom kraji sa vždy zaoberalo pestovaním poľnohospodárskych plodín a chovom zvierat, ženy dodnes chodia predávať tovar na trh do Vacova. -Aký bol osud slovenčiny a slovenskej kultúry v obci po výmene obyvateľstva? - Podľa mojich informácií v obci bola výučba slovenčiny. V roku 1970 nastúpila do miestnej školy slovenčinárka, dnešná predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. (Pokračovanie na 4. strane) Z obsahu Budapeštianski poslanci na školení 1Ä Slovenské Ifudevé WQMsff w institute & áte V; rodine rolníka? Vte dní ako, klobás Iä Akut iiteif * Moja* škol% naše školy/ & ä SiuieMiifee Slovákov v/ leJ@k§erondáši Ä A — ——.—.—— -------------------------———i—»—