Ľudové Noviny, január-jún 2009 (LIII/1-26)
2009-03-26 / No. 13
ludove@t-online.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Novohradskí slovenčinári na ukážkových hodinách Slovenská samospráva Novohradskej župy usporiadala začiatkom marca v Šápove (Nógrádsáp) metodický deň pre slovenčinárov župy spojený s ukážkovými hodinami. Prítomných pozdravila riaditeľka školy Agneša Zentaiová Fehérová. V základnej škole sa zišlo dvadsať slovenčinárov z okolitých osád, aby si vypočuli aktuálne informácie o menšinovom školstve a o učebniciach od školskej referentky Celoštátnej slovenskej samosprávy Eriky Lázárovej. Informovala ich o tom, ako sa má vyučovať slovenská vzdelanosť: koľko hodín, za akých podmienok a z akých učebníc. Veľké rozdiely v miestnych učebných osnovách totiž ponúkajú množstvo riešení na uplatnenie nariadenia z roku 1997. E. Lázárová pripomenula pedagógom, že bol zriadený Školský úrad, ktorý má právo kontrolovať fungovanie školských inštitúcií v celej šírke, teda nielen ich hospodárenie, ale aj odbornú prácu. V zakladajúcej listine školy musí medzi základnými činnosťami figurovať typ školy, v ich prípade, že sa v nej slovenčina vyučuje ako predmet. Treba dávať veľký pozor na to, aby sa používal správny výraz, tak, ako figuruje v nariadení, totiž bez toho môžu odobrať ustanovizni normatív. „O normatívy sa môže škola uchádzať len na základe toho, čo má v zakladajúcej listine,” zdôraznila školská referentka. O tom, ako majú pedagógovia „zakomponovať” výučbu slovenskej vzdelanosti do učebných osnov, E. Lázárová uviedla niekoľko možných metód. Ľahšiu cestu si vyberú tie školy, ktoré ju integrujú do iných predmetov. To znamená, že napríklad historické časti predmetu slovenská vzdelanosť vyučujú v rámci hodín dejepisu, ľudovú slovesnosť na hodinách slovenčiny a hudobnej výchovy a podobne. Ak slovenskú vzdelanosť vyučujú ako samostatný predmet, tak ju môžu vyučovať len v slovenčine, a teda spravidla slovenčinári. To môže znamenať značnú záťaž pre žiakov, ktorých jazykové znalosti ešte nie sú na takej úrovni, aby porozumeli napr. historickým termínom. S obsahom tohto predmetu sa majú podľa nariadenia oboznámiť aj takí žiaci, ktorí nie sú slovenského pôvodu a neučia sa slovenčinu. Ďalším problémom je, že v prípade integrovaného vyučovania nie je určený časový rámec výučby slovenskej vzdelanosti, čo tiež predpisuje nariadenie. Preto napríklad ak je integrovaná do slovenského jazyka, počet hodín sa musí primerane rozrásť o hodiny slovenskej vzdelanosti. (Pokračovanie na 3. strane) Valné zhromaždenie pilíšskeho združenia Prvé tohoročné zasadnutie Valného zhromaždenia Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov sa uskutočnilo koncom februára v Mlynkoch. Predseda ZRKSPS Jozef Havelka informoval prítomných o tom, že zasadnutia sa zo zdravotných dôvodov nemohli zúčastniť dvaja členovia kontrolného výboru, čo znamená, že nemohli overiť rozpočet a hlásenie o verejnoprospešnosti organizácie. Preto účastníci zasadnutia sa zhodli v tom, že tieto úlohy preberie VZ a spoločne overia údaje. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová informovala prítomných o nedávnej návšteve slovenského poslanca Európskeho parlamentu Miloša Kotereca v ich obci, ktorý ponúkol svoju pomoc. Vyhľadal učiteľku na dôchodku, ktorá by ochotne pomáhala školám v pilíšskom regióne. Najprv by prišla na mesiac, potom by vyhodnotili skúsenosti a dohodli sa na ďalšej spolupráci. Ubytovaná by bola v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy, čo ponúkol predseda CSS Ján Fúzik. Slovenská pedagogička by denne alebo na dva dni dochádzala do okolitých osád, kde by ako hosťujúca učiteľka mohla pomôcť pri výučbe alebo mimoškolských aktivitách, resp. podľa potreby našim učiteľom. M. Demjénová vyzvala prítomných, aby vyjadrili svoj názor a zároveň pripomenula, že hosťujúca učiteľka by neohrozila počet hodín slovenčinárov v našich osadách. Po živej diskusii sa pilíšski slovenčinári napokon dohodli na tom, že od 15. apríla do 15. mája hosťujúca učiteľka navštívi všetky Slovákmi obývané osady v regióne, zorientuje sa v školách a dohodnú sa na prípadnej ďalšej spolupráci. (Pokračovanie na 3. strane) Mz prad mimoriadnym iumgrasam ä ä Súbehy menšinovej verejnej «adási® 4 ä S pilišskou antológiou y Bratislava §, ä Čabianski fiati y lyžiarskom tábora 4 ä lomný, ata jedovatý posol larl ttdfc Čaba, matka dolnozemských slovenských miest Hodnotenie ŠabJim % iabiBm^MbOj kalendára Podľa osvedčenej tradície Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) aj tohto roku si záujemcovia o písané slovenské slovo mohli vypočuť názory odborníkov na minuloročné čísla mesačníka Čabän a na obľúbené čítanie dolnozemských Slovákov Čabiansky kalendár. Na stretnutí, ktoré sa konalo v prvú marcovú stredu v priestoroch Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe, podala stručný faktografický prehľad histórie vydávania oboch periodík riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Anna Ištvánová. Mesačník Čabän tohto roku analyzoval kolega zo Sarvaša, redaktor slovenskej prílohy mestského časopisu Novinkár nad Keresőm Tibor Mótyán. Vo svojom hodnotení vyzdvihol, že redaktori Čabäna sledujú určitú líniu, niť, ktorú dobre badať na stránkach novín. Časopis pravidelne podáva správy o živote a činnosti malých kolektívov a skupín, a čo je chvályhodné, nielen zo samotnej Békešskej Čaby, ale aj z blízkeho a vzdialenejšieho okolia, resp. objavujú sa v ňom aj príspevky o celoštátnych, resp. medzinárodných podujatiach. V kronike udalostí nechýbajú ani aktivity mestskej a župnej slovenskej samosprávy, ako ani rôznych slovenských inštitúcií, nachádzajúcich sa v meste. Informácie sa sústreďujú na vecnosť a objektívnosť, nekomentujú udalosti, - konštatoval T. Mótyán. Zvlášť vyzdvihol dve rubriky - receptár a humor, ktoré sú tiež vhodnými prostriedkami na precvičovanie si jazyka. Páči sa mu, že redaktori sa pravidelne vracajú do minulosti a uvádzajú aj texty v nárečí. Možno by nebolo od veci ešte viac sa „hrabať” v archívoch, pretože cez minulosť môžeme lepšie spoznať sami seba... Veľké pozitivum Čabäna vidí T. Mótyán aj v tom, že sa dostane ku každému, keďže je bezplatný. Čabiansky kalendár na rok 2009 bol rámcom referátu Vladimíra Valentíka zo Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. Ako uviedol, túto ročenku dolnozemských Slovákov pozná ešte z detstva, našiel ju na starootcovskej povale, dokonca podľa obalu si pamätá, v ktorom ročníku listoval ako chlapec netušiac, že raz bude hodnotiť túto publikáciu. Upozornil na dôležitú paralelu: Čabiansky kalendár i Národný kalendár v Srbsku začali vychádzať v roku 1919 a tieto svojrázne kroniky nášho žitia-bytia majú dodnes svoje stále miesto ma policiach dolnozemských Slovákov. Ďalšími styčnými bodmi je napríklad fakt, že obe periodiká začala vydávať evanjelická cirkev a rovnaký bol aj dôvod ich zániku koncom štyridsiatych, resp. začiatkom päťdesiatych rokov, a síce vysťahovanie sa slovenskej inteligencie na Slovensko, resp. odmlčanie sa tých, ktorí zostali doma. Pri rozbore najnovšieho čísla V. Valentík upriamil pozornosť aj na také zvláštnosti, že v kalendárnej časti sa v zmysle tradícií dolnozemskí Slováci pridržiavajú uvádzania najčastejšie používaných mien podľa maďarského kalendára. Vyzdvihol vykryštalizovanú, pevnú štruktúru ročenky, v historicko-náučnej časti pozitívne hodnotil napr. zaujímavé príspevky Jána Jančovica. Popri portrétoch významných osobností slovenského diania v MR za vítanú prax pokladal uverejňovanie vedeckých prác žiakov slovenských škôl a zvlášť veľký význam pripisuje kronike udalostí, ktorá bude raz vzácnym prameňom rôznych výskumov. Šéfredaktorka Čabianskeho kalendára Tünde Tušková, ktorá stojí na čele redakcie od roku 2006, vyzdvihla o. i. práve tento ich zámer: aby budúce generácie mali z čoho čerpať pri bádaní slovenského diania v dnešnej dobe... Po vyhodnotení periodík sa rozpútala diskusia o kalendároch, o ich význame v kultúrnom živote dolnozemských Slovákov, o potrebe stretávania sa redaktorov a šíriteľov slovenskej litery, o čoraz užšej spolupráci dolnozemských Slovákov z troch-štyroch štátov, resp. o fenoméne Békešskej Čaby ako matke dolnozemských slovenských miest. Tento výraz navrhol používať v budúcnosti Miroslav Demák. (csl) FOTO: AUTOR im m 11