Ľudové Noviny, júl-december 2011 (LV/27-52)

2011-07-07 / No. 27

2 7. JÚLA 2011 Ľudové noviny Týždenník | Slovákov v Maďarsku I Šéfredaktorka: Alžbeta Hollerová Račková Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Držíková Technický redaktor: Zlatko Papuček Reportéri - novinári: Eva Patayová Fábiánová Andrea Szabóvá Mataiszová Adresa redakcie: 1135 Budapešť, Csata u. 17,1/9 Poštová adresa redakcie: 1555 Budapest, Pf. 99 Telefón: (1)878 14 31 Fax: (1)878 14 32 E-mail: ludove@luno.hu Internetový denník www.luno.hu • Majiteľom novín je Celoštátna slovenská samospráva Ľudové noviny vydáva a rozširuje Verejnoprospešná spoločnosť Legatum. Za vydanie zodpovedá riaditeľ Juraj Ando ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť COMP-Press Kft. Budapešť. Zodpovedný vedúci: FerencIbos Vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň COMP-Press Kft. • Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta. Poštová adresa: Ma­gyar Posta Zrt. Központi Hír­lap Iroda, 1900 Budapest. No­viny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľu­dové noviny si môžete objed­nať aj na e-mailovej adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06- 80/444-444. Ročné predplat­né: 7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publi­kovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjad­rujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súla­de so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj roz­dielneho názoru. ß&bimm Minister obrany SR na dvojdňovej pracovnej návšteve v Maďarsku Ľ. Galko navštívil aj Slovákov v Mlynkoch Vzájomné vzťahy Slovenskej republiky a Maďar­ska vo vojenskej oblasti sú bezproblémové a obe stra­ny sú naklonené ich rozvíjaniu. V Budapešti sa na tom zhodli ministri obrany Ľubomír Galko a Csaba Hende po bilaterálnom rokovaní, ktoré sa na pôde ministerstva obrany uskutočnilo po dvanástich rokoch. „Dlhých dvanásť rokov sa ministri obrany nedokázali stretnúť na bilaterál­nom rokovaní. Som presvedčený, že toto dnešné stretnutie zintenzív­ni našu spoluprácu a skvalitní vzájomné vzťahy,” povedal Ľ. Gal­ko. Šéfovia rezortov obrany disku­tovali najmä o možnostiach spo­ločnej ochrany vzdušného priesto­ru. Minister Galko sa tiež inten­zívne zaujímal o systém aktívnych záloh, ktorý funguje v maďar­ských ozbrojených silách. Obaja ministri sa zhodli, že spolupráca slovenských a maďarských voja­kov je výborná aj v rámci pôsobe­nia v zahraničných operáciách, a to konkrétne v Bosne a Hercegovine, na Cypre a tiež v najdôležitejšej operácii NATO v Afganistane. V tejto súvislosti minister Galko potvrdil, že Slovensko momentálne počet vojakov v ISAF neprehodnocuje. Práve naopak, v septembri tam prvýkrát posiela voja­kov z elitného žilinského pluku. Galko maďarského kolegu informoval aj o výsledkoch strategického hodnotenia obrany. „ Veľmi ma potešilo, že môj kolega Hende sa rozhodol veľmi čestne pozrieť pravde do očí a podporil ma v myšlienke odhaliť verejnosti sku­točný stav armády, ” dodal šéf slovenského rezortu obrany. Slovensko má viacero možností, ako vylepšiť sú­časne nastavený systém riešenia prírodných nešťastí. Pri týchto zmenách podľa Ľ. Galka by sa vláda SR mohla poučiť aj z maďarskej katastrofy. Ľubomír Galko chce v slovenskej vláde otvoriť diskusiu o možnom vytvorení samostatného úradu pre katastro­fy a živelné pohromy. Vyhlásil to v maďarskej obci Kolontár po tom, ako si prezrel miesta, ktoré v októbri minulého roka zaplavil červený kal z odka­­liska. Agentúru SITA o tom infor­moval hovorca Ministerstva obra­ny SR Ivan Rudolf. „Samostatný úrad pre katastrofy a živelné po­hromy, ktorý majú naši južní suse­dia, je podľa mňa mimoriadne dobrá myšlienka. Jeho riaditeľ vždy vie, koho a čím má v prípade krízovej situácie poveriť v rámci celého Maďarska, ” cituje šéfa re­zortu obrany tlačová správa. Pred návratom domov zavítal minister obrany SR do Mlynkov, kde ho v Slovenskom dome priví­tali predstavitelia miestnej v slo­venskej samosprávy. Na návšteve ho sprevádzal mimoriadny a splnomocnený veľvysla­nec SR v Budapešti Peter Weiss a stretnutia sa zúčast­nil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fúzik. Ľubomír Galko sa živo zaujímal o výstav­bu Slovenského regionálneho centra v Mlynkoch, kto­rého spolufinancovateľom je slovenská vláda. S rados­ťou konštatoval, že výstavba prebieha v poriadku a je pravdepodobné, že sa centrum podarí odovzdať pilíš­­skym Slovákom už v auguste. Členovia miestneho pávieho krúžku, žiaci základnej školy a gymnazistka Judita Remešová pripravili krátky kultúrny program s pilíšskymi slovenskými ľudovými piesňami a bás­ňami slovenských autorov z Maďarska. (EF) V rámci cezhraničnej spoluprá­ce Budujeme partnerstvá sa 17. júna konala v Išasegu tlačová kon­ferencia, zameraná na program s názvom Spájanie kultúrnych tra­dícií miest Išaseg a Želiezovce. Projekt s rozpočtom vyše 50 tisíc eur, spolufinancovaný z Programu cezhraničnej spolupráce MR-SR, pozostáva z organizovania rôz­nych kultúrnych podujatí v oboch mestách a tábora pre deti. V slávnostnej sále mestského úradu privítal prítomných primátor mesta Miklós Hatvani. Ako pove­dal, Išaseg a Želiezovce v rámci cezhraničnej spolupráce uvádzajú do pohybu sériu kultúrnych progra­mov. Cieľom projektuje predstaviť kultúrne bohatstvo obidvoch štátov, v rámci toho prezentovať kultúrnu a umeleckú pestrosť, kultúrne de­dičstvo a kreatívne sily obidvoch Kultúrne leto 2011 miest. Hlavnou úlohou programuje podporovanie cezhraničnej spolu­práce, kooperácia maďarských a slovenských regiónov, rozširovanie možností prezentácie kultúry, spo­znanie podobností a rozličnosti oboch národov prostredníctvom or­ganizovania festivalov, výstav, workshopov, športových a rekreač­ných podujatí a táborov. Preferova­ným poslaním projektu je oživenie cestovného ruchu, mobilizovanie a zapojenie obyvateľstva do podujatí. Tak sa posilní regionálna úloha obi­dvoch miest a občianskej sféry. Po príhovore pána primátora priblížila účastníkom plánované podujatia manažérka projektu Eva Versecz­­kyová Szikiová. Ako uviedla, mesto Išaseg v rámci projektu Budujeme partner­stvá pripravilo festival Kultúrne leto, ktorý sa začal 5. apríla histo­rickými dňami a skončí 13. ok­tóbra predstavením sa Želiezo­viec. V letných mesiacoch sa uskutočnia tábory, mestské dni a rôzne programy za účasti hostí zo Slovenska. V Želiezovciach sa ko­najú tri podujatia - Dni F. Schu­­berta, Tradície bez hraníc a Deti deťom. Schubertove dni boli 17. júna. Bol to festival klasickej hud­by, na ktorom vystúpil aj ženský spevácky zbor Gaudium Carminis z Išasegu. Kultúrne leto skončí v Želiezovciach 11. septembra podu­jatím Tradície bez hraníc. Na tom­to festivale budú predvádzať tra­dičné jedlá, výrobky, ľudovú hud­bu, remeslá, ale aj súčasnú hudbu a tradície oboch spriatelených miest. Program Deti deťom bude obohatený o atrakcie, workshopy, súťaže a športové hry. Andrea Szabóvá Mataiszová Peštiansky perkelt GREGORA MARTINA PAPUCSÉRA Maďarský pospolitý ľud sa lú­čil s Európskou úniou, pardon, s predsedníctvom v Európskej rade, na obrovskej „párty" na nábreží Dunaja v Budíne a Pešti. Miesto bolo logické, veď rieka je div nie symbolom Európy, spája krajiny a spája národy. (S vý­nimkou prípadov, keď ich od- a rozdeľuje.) Scenéria fenomenál­na, veď takáto panoráma je sotva kde! Vraj tí Budapešťania, ktorí po revolúcii roku 1956 ne­emigrovali, zostali iba pre tento pohľad na oba brehy. Robím tu rýchlu anketu: či vedia ľudia, čo sa tu deje? Ako by nie, lúčime sa s predsedníckou funkciou - vra­ví bez váhania mladá učiteľka, jej manžel inžinier hneď aj do­dáva, že tí, ktorí krútili nosom nad polročným výkonom vlády, prezentujú iba tradičný maďar­ský pesimizmus, ale podľa neho niet sa za čo hanbiť. Starý pán si myslí, že je tu juniáles, študent­ka však má jasno. Dalo sa vraj čakať, že Maďarsko na čele únie nebude až také výnimočné. Pre­čo? Lebo sa nedá povedať, že Maďarsko je krajinou, ktorá do­káže riešiť všetky problémy. Čo si však myslia o Maďaroch cudzinci, ktorých je tu možno viac ako domácich. Maďari sú milí, pohostinní, ústretoví, zlatí, priateľskí, ženy i muži pekní - to hovoria šikmookí, farební, seve­rania, mediteránci. Akurát sa čudujú, čo robia na Reťazovom moste čínske zástavy. Keď im vy­svetlím, že práve je tu čínsky premiér, zhovievavo zvolajú: Oh! A keby ešte vedeli, že mo­mentálne ani nie únia, ale Čína má vytrhnúť krajinu z ťažkostí, to by sa zrejme čudovali ešte viac. No ale nesmierne sa čudu­jú, hanblivo klopia zrak alebo koketne sa uškierajú, keď im vy­svetľujem, čo tu v širokej panvici bubloce, čo to tu hlása tabuľa, čo je to „ kakastöke-pörkölt"? Sú tí Maďari ale beťári! - zvolávajú dve Ázijčanky uznanlivo. Uznania sa však vláda od opozície nikdy nedožije, to je jasné, nech robí čokoľvek. Aj keď náhodou opozičné strany pozi­tívne hodnotia odborné zvlád­nutie EÚ-predsedníctva, hneď aj dodajú zdrvujúcu kritiku na ad­resu premiéra, ktorý pretlačil kontroverzný mediálny zákon, rapídne presadil fungi novú ústavu a (15. marca, teda v revo­lučnej nálade) odmietol diktát z Bruselu. Nič dobré urobiť teda nemôže. Podobá sa to trocha na situáciu, keď sa premiér Jó­zsef Antall sťažoval svojim po­radcom, že nech robí čokoľvek, akokoľvek, neustále ho kritizu­jú. Naučte sa chodiť po vode - radia mu. Aj sa naučí a hneď aj zvoláva na Margitin most tele­vízne štáby. V pohode prejde cez Dunaj z Budína do Pešti a späť suchou nohou. Dvaja liberáli sa pozerajú, uškrnú sa a vravia: Po­zri sa, to je chmuľo, ani plávať nevie...

Next