Ľudové Noviny, júl-december 2012 (LVI/27-52)

2012-07-05 / No. 27

5. JÚLA 2012 Ľudové noviny Týždenník Slovákov v Maďarsku Poverená šéfredaktorka: Ivett Horváthova Körtvélyesi Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová DržIková Technický redaktor: Zlatko Papuček Reportéri - novinári: Eva PatayovA FAbiAnovA Andrea SzabovA MataiszovA Adresa redakcie: 1135 Budapešť, Csata u. 17,1/9 Poštová adresa redakcie: 1555 Budapest, Pf. 99 Telefón: (1)87814 31 Fax: (1)87814 32 E-mail: ludove@luno.hu Internetový denník www.luno.hu • Majiteľom novín je Celoštátna slovenská samosprAva Ľudové noviny vydáva a rozširuje Verejnoprospešná spoločnosť Legatum. /« ium Za vydanie zodpovedá riaditeľ Juraj Ando Sponzor: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ISSN 0456-829 X Grafická úprava: Spoločnosť COMP-Press Kft. Budapešť. Zodpovedný vedúci: FerencIbos Vedúci smený: Karoly Szabó Tlačiareň COMP-Press Kft. • Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta. Poštová adre­sa: Magyar Posta Zrt. Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest. Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľudové noviny si môžete objednať aj na e-mai­­lovej adrese hirlapelofizetesiaposta.hu a telefonicky na čísle 06-80/444-444. Ročné predplatné: 7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplat­né: 31 752 Ft. • Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií z Ľudových novín a www.luno.hu je bez predchádzajúceho písomného súhla­su vydavateľa porušením autorských práv. • Neobjednané rukopisy redakcia nevra­cia, nezaručuje ich publikovanie a vy­hradzuje si právo krátiť príspevky. t Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v zá­ujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou reš­pektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. Závideniahodná slovenská komunita (Dokončenie z 1. strany) S veľkým úspechom tu pôsobil spevácky zbor, ktorý vystupoval v okolitých Slovákmi obývaných osadách, - informovala nás Kata­rína Fehérová, ktorá je natoľko Slovenka, že do svojich šiestich rokov nevedela ani slovo po ma­ďarsky. Vyrastala u starých rodi­čov, ktorí s ňou rozprávali len po slovensky. Keď ju matka zapísala do školy, musela vynechať rok, aby sa naučila po maďarsky, až potom mohla ísť do prvej triedy. Na svoju slovenčinu je veľmi hrdá, lebo po založení slovenskej samo­správy tri roky chodila na kurz slovenského jazyka, ktorý viedla miestna slovenčinárka Anna So­­mogyváriová Huňová. Ako pove­dala, za krátky čas si oživila za­budnuté slová a dnes s radosťou číta aj náš týždenník. Podľa pani predsedníčky čabačudskí Slováci tvoria vynikajúci kolektív, ktorý sa aktívne zapája do všetkých miestnych podujatí a stará sa o za­chovávanie slovenských tradícií. Slovenská samospráva v Čaba­­čude od svojho založenia úspešne spolupracuje s komlóšskou a pit­­varošskou slovenskou samosprá­vou. Kontakty s nimi nadviazala J. Oláhová, ktorá sa v Pitvaroši zo­známila s tamojšou slovenčinár­­kou Annou Molnárovou, pochá­dzajúcou zo Slovenského Komló­­ša. Vynikajúce kontakty má s dol­nozemskými slovenskými volený­mi zbormi, najužšie spolupracuje so sarvašským regiónom, čiže sa­mosprávami v Sarvaši, Kardoši, Irminčoku a Kondoroši. Veľmi dobré pracovné styky má aj so zbormi v Békešskej Cabe, Poľnom Berinčoku, Corváši, Gerendáši, Telekgerendáši, Kétšoproni, Sege­­díne a Senváclave. Priateľské sty­ky udržiava aj s Elečanmi, s kto­rými nadviazala kontakty počas Valného zhromaždenia Zväzu Slo­vákov v Maďarsku v Hronci. Obecná a slovenská samospráva v Eleku každý rok v auguste uspora­dúva Svetové stretnutie Elečanov, na ktorom sa každý druhý rok zú­častňuje aj Cabačudský spevácky zbor. Ich najnovšími priateľmi sú Slováci z Novej Huty, s ktorými sa zoznámili tiež v Hronci a od vla­ňajšieho roku organizujú výmen­né návštevy. Podľa pani predsedníčky v tomto roku nemajú finančné ťažkosti. Vlani v auguste dostali diferenco­vanú podporu za vykonanú činnosť v hodnote viac ako 2 milióny forin­tov, spomedzi slovenských samo­správ štvrtú najvyššiu podporu toh­to druhu. Na tento rok preniesli 1 161 000 forintov. Tohoročná pod­pora zo štátneho rozpočtu činí 214 000 forintov, takže majú fi­nančné zázemie na organizovanie podujatí. Vo februári si pripomenuli 15. výročie založenia miestneho spe­váckeho zboru. Na oslavy pozvali slovenské spevokoly z regiónu. Program si prišlo pozrieť približne stotridsať divákov - miestnych Slo­vákov. Každý rok v polovici marca organizujú ukážku tradičných slo­venských jedál. V tomto roku pred­stavili v kultúrnom dome domáce polievky, hlavné jedlá, halušky, šišky a rôzne sladké a slané koláče a zákusky. Jedlá pripravili miestne Slovenky z vlastných surovín a za­darmo pohostili každého, kto zaví­tal na toto podujatie. V máji uspora­dúvajú národnostný deň, na ktorý pozývajú nielen miestnych obyva­teľov, ale aj Slovákov z celého re­giónu. O toto podujatie je obrovský záujem. Pravidelne sa na ňom pred­stavujú aj deti z miestnej materskej a základnej školy, ktoré sa učia slo­venčinu. V tomto roku okrem nich vystúpil aj spevácky zbor Borouka z Telekgerendášu a miestny spevác­ky zbor. 10. novembra organizujú tzv. večierky, na ktoré už teraz po­zvali Slovákov z Poľného Berinčo­­ka, Kétšoproňu, Eleku a Čorváša. Korene tejto tradície sia­hajú do dávnejších čias. Ľudia sa kedysi po zo­zbieraní úrody stretli na večierku, aby pohostili susedov domácimi zá­kuskami, pukancami a vínom a porozprávali sa pri prestretom stole. Na počesť tejto tradície uspo­radúvajú večierky, na kto­rých ponúknu hostí sen­dvičmi, čajom a zákuska­mi. V decembri oslavujú g spoločné Vianoce s kul­­o túrnym programom, v = ktorom vystupujú škôlka- 2 g ri a žiaci miestnej školy. V materskej škole sa v tomto školskom roku zo­znamuje so slovenčinou v troch skupinách šesťdesiatosem detí. Vedúcou škôlky je Angyalka Kó­­rogyiová, ktorá spolu s učiteľkami Agnešou Vargovou Hipskou a Emeše Hruškovou Hajdúovou vedú slovenské zamestnania. V základnej škole prebieha vý­učba slovenčiny už šiesty rok, zú­častňuje sa na nej 99 percent žia­kov. 142 detí vyučujú 4 a pol hodi­ny týždenne slovenský jazyk a slovenskú vzdelanosť Anna So­­mogyváriová Huňová zo Sarvaša a Emeše Hrušková Hajdúová z Irminčoku. Pravidelne chodievajú na Slovensko, v tomto roku odces­tuje do školy v prírode 14 žiakov, čiže celá piata trieda. V inštitúcii v rámci záujmového krúžku pôso­bí aj 23-členná citarová skupina, ktorá má v repertoári veľa sloven­ských ľudových piesní. Skupiny začiatočníkov a pokročilých vedú vedúci speváckeho zboru Jozef Major a Emeše Hrušková Haj-dňová. 20-člennú tanečnú skupi­nu, ktorá sa zaoberá aj so sloven­skými tancami, vedú Tomáš Han­­ko a Alžbeta Bakróová zo Sarva­ša. Slovenská samospráva v Caba­­čude podporuje 15-ročný spevác­ky zbor, vedúcim ktorého je Jozef Major. 22-členný spevokol vystu­puje hlavne v Slovákmi obýva­ných obciach, v repertoári má pre­dovšetkým miestne slovenské ľu­dové piesne. Zbor má aj šesťčlen­nú citarovú zložku, ale spevákov občas sprevádzajú aj dvaja harmo­nikári. Pravidelne sa zúčastňujú na rôznych súťažiach a na kvalifi­kačnej súťaži ZSM im trikrát pri­delili Zlatého škovránka. Slovenská samospráva úzko spolupracuje aj s 84-členným miestnym slovenským spolkom, vedúcou ktorého je knihovníčka Melinda Fábriová. Jeho členovia tvoria vlastne bázu miestnej slo­venskej komunity. Zapájajú sa do organizovania aktivít, ženy pečú, varia a robia všetko v záujme úspešného priebehu podujatí. Katarína Fehérová nás informo­vala o tom, že ich zbor podpísal dohodu o spolupráci s rodičov­ským združením školy, miestnym evanjelickým zborom, klubom dô­chodcov, spolkom telesne postih­nutých a klubom mnohodetných rodín. Navzájom navštevujú svoje podujatia a pomáhajú si. Slovenský volený zbor má mi­moriadne dobré vzťahy s obec­ným zastupiteľstvom. Od obecnej samosprávy dostal samostatnú miestnosť v budove kultúrneho domu, režijné náklady hradí obec. Divadelnú sálu kultúrneho domu môže používať bezplatne a ak po­trebuje pomoc, pracovníci obec­ného úradu na čele so starostom Józsefom Molnárom mu ju vždy ochotne poskytnú. Slovenská sa­mospráva sa zasa zapája do všet­kých miestnych podujatí, na kto­rých ženy tradične varia a pečú slovenské jedlá. Najbližšie sa zú­častnia na Dni obce, ktorý sa tohto roku uskutoční 7. júla. Andrea Szabóvá MataiszovA Konkurz na miesto jazykového redaktora Vydavateľstvo Legatum, s. r. o., a redakcia Ľudových novín vypisujú konkurz na pozí­ciu jazykového redaktora. Požiadavky: - vynikajúca znalosť slovenského jazyka, -znalosť maďarského jazyka, - obšírne informácie o živote Slovákov v Maďarsku a znalosť národnostnej proble­matiky, - vysokoškolské vzdelanie podľa mož­nosti novinárskeho smeru, -praxv redigovaní, - ovládanie práce s počítačom. Pracovné podmienky: - práca v redakcii na plný úväzok, - plat podľa dohody, - nástup od 1. septembra 2012. K projektu treba priložiť životopis v slo­venskom jazyku a kópiu dokladov o vzdela­ní. Prihlášky možno poslať elektronicky na ludove@luno.hu alebo poštou na adresu 1555 Budapest, Pf. 99. Pripravované podujatia ÚSŽZ Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v najbližšom období organizuje, resp. spoluorganizuje nasledujúce podujatia: - 5. júla o 10. hod.: Pamätný deň zahraničných Slovákov pri základ­nom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Krá­ľa v Petržalke; - 8. júla o 13.30 hod.: Krajanská nedeľa na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve, na ktorých vystúpi približne 250 slovenských ta­nečníkov, hudobníkov a spevákov z 9 krajín sveta; - 28. júla o 19. hod.: Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach, na ktorých v miestnom amfiteátri vystúpia okrem slovenských folklórnych súborov aj mladí slovenskí folkloristi zo Srbska, Chorvátska a Rumunska. Folklórny festival v Kétšoproni Obec Kétšoproň v tomto roku oslavuje 60. a tamojší súbor Ho­­renka 10. výročie svojho založe­nia. Pri tejto príležitosti samosprá­va obce, slovenská samospráva a Folklórny spolok Horenka uspo­riadajú 19. augusta Folklórny festi­val. Program sa začne o 9. hodine zrazom pri obecnom úrade, o 9.30 sa pohne krojovaný sprievod k ja­visku. Podujatie o 10. hod. otvorí starosta obce Sándor Völgyi. V kultúrnom programe vystúpia miestne folklórne telesá. Medzi sprievodnými podujatiami budú promenádny koncert Mládežníc­kej dychovky zo Slovenského Komlóša, výstavy výšiviek a miestnej histórie v kultúrnom dome. (aszm) POLITIKA Peštiansky perkelt GREGORA MARTINA PAPUCSÉRA Vtipný vodič Viktor ým tieto riadky vyjdú v tlačenej podobe, už nebude zabávať Pei­s'. dánskych a budínskych pasažierov VVV. Ja som takto nazval najnovšieho „veľvyslanca" humoru, vodiča Viktora. Nemožno si ho popliesť s vodcom Viktorom, pretože náš hrdina bol iba šoférom au­tobusu na linke číslo 105 v Budapešti. A zabával pasažierov, naprí­klad takými hláškami, aké počuť v lietadle: „Dámy a páni, cestujete v autobuse typu Ikarus 415. Ak sa autobus vznieti, čiže sa stane obeťou požiaru, tri východy sa otvoria automaticky a cez ne môžete vozidlo opustiť. Ak sa autobus prevráti, môžete vytlačiť strešné okno, ale až potom, čo otočíte červeným gombíkom. Dúfam, že budete cestovať príjemne. Kapitán Viktor." Šibalský šofér si zaumienil, že vnesie do nudnej jazdy smradľavým autobusom cez sivé mesto trocha života, veselosti, smiechu, blázni­vosti, hoci by sa mohlo zdať, že bláznom je on sám. Na videu kolujú­com vo všetkých médiách napríklad hovorí: „Posádka hermeticky uzatvára dvere, autobus sa otočí na štartovaciu dráhu a začína sa odpočítavanie. Nízkorozpočtová 105-ka už aj letí, dosahuje jazdnú výšku 53 centimetrov, priemernú rýchlosť27 kilometrov za hodinu." No a keď sa autobus roztrasie, či už pre hrboľatú cestu, alebo pre otrasný stav motora a karosérie, Viktor to kvalifikuje tak, že BKV, čiže Dopravný podnik Budapešti, zaviedol simulátor zemetrasenia. Pre­to vtipný vodič vyzýva cestujúcich, aby sa pevne držali. Tento vzácny jav už teda nepracuje u BKV, nepredlžili mu pracov­nú zmluvu, čo možno interpretovať tak, že ho vyhodili. Vraj až dva razy namerali, že jazdil prirýchlo a neodôvodnene odstavil autobus, aby mohol poskytnúť rozhovor jednej komerčnej rozhlasovej stani­ci. Viktor je totiž populárny, povedal by som: mediálna hviezda. Mal takú naivnú predstavu, že pozdvihne náladu cestujúcej verejnosti. Aj sa mu to podarilo, preto je sklamanie pasažierov veľké. Študentka Zsófia si napríklad myslí, že ho nemali vykopnúť, lebo zamračený deň je schopný niekoľkými vtipmi rozjasniť aj šofér autobusu. „Bolo oveľa lepšie ísť do školy tak, že som si po ceste vypočula pár vtipov," vraví takisto študentka Vivien. Elena z improvizovanej ankety, mož­no nevedomky, ale posúva Viktorov problém do celospoločenských dimenzií: „Keby som bola podnikateľkou ja, alebo človekom v ria­diacej funkcii, pravdepodobne by som ho neprepustila. Ťažko pove­dať, čo je pre koho pointa, rozhodujú o tom cestujúci, sotva nejaký šéf." Opäť som nútený prifariťako pointu jeden z najlepších bonmotov všetkých čias: Kto má humor- všetko vie, kto humor nemá - všetké­ho je schopný...

Next