Ľudové Noviny, júl-december 2012 (LVI/27-52)

2012-10-18 / No. 42

ludove@luno.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Slováci v Miska spolupracujú na regionálnej úrovni „ Voľakedy som tu na ulici nepo­čula maďarské slovo," začala náš rozhovor o Slovákoch v Miške predsedníčka tamojšej slovenskej samosprávy Ružena Schafferová, ktorá vedie zbor už vo štvrtom cykle. Predtým bol vedúcim miestnej slovenskej samosprávy Ferenc Kovács, po jeho smrti pre­vzala „kormidlo” R. Schafferová. K úvodnej vete s poľutovaním do­dala, že dnes je to naopak, ako vo viacerých našich osadách. V Báč­­sko-Kiškunskej župe nie je veľa slovenských osád, registrujeme iba tri: Malý Kereš, Dunaeďházu a Mišku. Ale spolupráca medzi tý­mito osadami je príkladná: tamoj­ší Slováci sa navzájom navštevujú a pomáhajú si pri každodenných starostiach a radostiach. O obci s takmer 1900 obyvateľ­mi treba vedieť, že stopy po jej slo­venskosti zachováva viac-menej už iba hŕstka oduševnených jed­notlivcov, ktorá sa pred niekoľký­mi rokmi snažila vzkriesiť výučbu slovenčiny v miestnej základnej škole, žiaľ, neúspešne. Potešiteľné je, že slovenské zamestnania pre­biehajú aspoň v materskej škole, slovenské tradície aktívne pestuje tunajší, aj v širšom okolí dobre známy folklórny súbor Rozmarín, ako i skutočnosť, že v rámci ko­munálnych volieb v roku 1998 sa podarilo zvoliť zbor slovenských poslancov. V neposlednom rade práve aktivitám slovenskej samo­správy, učiteliek materskej školy a folkloristom môžeme ďakovať nie­len za to, že obec sa nestratila z našej tzv. slovenskej mapy, ale i za fakt, že Slováci v Miške sú sú­držní. Tanečníci vystupujú v pô­vodnom miestnom ľudovom kroji, ktorý si chránia ako oko v hlave. Okrem toho majú aj kaločský kroj, v ktorom tancujú zväčša maďarské tance. Vedúcim 20-členného súbo­ru je Ján Procházka a choreogra­fom Simon Kishegyi, ktorému zá­leží na tom, aby mali v repertoári aj miestne choreografie. Starosta obce Attila Illés je hrdý na to, že majú aktívnu slo­venskú samosprávu. Obec má roč­ný rozpočet 300 miliónov forin­tov. Základná a materská škola fungujú v rámci výchovno-vzdelá­­vacieho združenia, spolu s inštitú­ciami v susednom Hajósi a Drág­­széli. Majú vlastnú opatrovateľku. Na obecnom úrade pracuje desať ľudí. Okrem toho zamestnávajú aj vodiča autobusu, ktorý vozí žia­kov do školy a pomáha zabezpečo­vať sociálne služby. (Pokračovanie na 3. strane) gUj O IV. Slovenský deň Vacovskej diecézy Slovenská samospráva Peštian­skej župy, Regionálne kultúrne stredisko Osvetového centra Ce­loštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v Ečeri a Slovenská sa­mospráva vo Vacove usporiadali 6. októbra púť v rámci Slovenské­ho dňa Vacovskej diecézy. Po úspešnej púti v roku 2010 sa orga­nizátori rozhodli akciu zopakovať. Do Vacova sa vybrali Slováci z východnej časti Peštianskej župy - z Dabašu-Šáre, Ečeru, Kerestú­­ru (XVII. obvod Budapešti), Cin­­kpty (XVI. obvod hlavného mesta), Čemeru, Malej Tarče a Kerepešu. Vo Vacove sa k nim pripojili Slo­váci zo Sejďu, Kirťu a Mlynkov. Veriaci sa pohli ráno o deviatej hodine, niektorí spoločným auto­busom. Keďže tentoraz necestova­li v krojoch, hneď po príchode do mesta ich organizátori zaviedli do budovy Katolíckej základnej ško­ly Karolíny, kde sa prezliekli a na svätej omši už boli v prekrásnych ľudových krojoch. Z Čemeru pri­šli aj mariánske dievčatá, teda dievčatá chystajúce sa na birmov­ku, ktoré na procesii nesú sochu Panny Márie. Slovensko-maďarskú svätú omšu vo vacovskej katedrále Pan­ny Márie celebrovali bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, va­­covský biskup Miklós Beer a va­­covský pomocný biskup Lajos Varga. Biskup Haľko v homílii pripomenul prebiehajúci Rok sv. Cyrila a Metoda a začínajúci sa Rok viery, ktorého cieľom má byť prehĺbenie viery v živého Boha, ktorý je účinne prítomný v kaž­dom momente ľudského života. Na svätej omši sa zúčastnili aj mimoriadny a splnomocnený veľ­vyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Peter Weiss, predseda Celoštátnej slovenskej samosprá­vy v Maďarsku Ján Fúzik, pred­seda Slovenskej samosprávy vo Vacove Július Alt, slovenská ku­rátorka Správy grantov ľudských zdrojov, členka Náboženského vý­boru CSSM Udika Klauszová Fú­­ziková, zástupca predsedu CSSM Ondrej Csaba Aszódi, riaditeľka Osvetového centra CSSM Katarí­na Királyová a predsedníčka Re­gionálneho spolku Slovákov okolia Pešti Dolina Zuzana Sza­z bóvá. (Pokračovanie na 5. strane) Kavalkáda jazykov v Akváriu Návštevníci tohtoročného Eu­rópskeho jazykového kokteilového baru sa okrem množstva jazykov mohli zoznámiť aj s takými kurio­zitami, ako brailovo písmo, či po­sunková reč. Podujatie sa uskutoč­nilo 26. septembra v budapeštian­skom klube Akvárium. Organizá­cia združujúca národné kultúrne inštitúty Európskej únie (EUNIC) a Zastupiteľstvo Európskej komi­sie v Maďarsku ho zorganizovali už tradične počas Európskeho dňa jazykov. Záujemcov čakalo tentoraz se­demnásť stánkov, v ktorých sa mohli oboznamovať väčšinou s európskymi jazykmi, boli však medzi nimi aj exotické, ako napr. stánok Japonskej nadácie, Ce­loštátneho združenia nepočujú­cich a nedoslýchavých (SINOSZ), či Inštitútu pre nevidiacich. Organizátori pripravili množ­stvo programov: pri pultoch se­demnástich kultúrnych inštitútov čakali návštevníkov zábavné jazy­kové úlohy a hry, za ktoré mohli získať symbolické európske jazy­kové pasy. Pomocou nich mohli neskôr v tombole vyhrať jazykové kurzy a ďalšie ceny napomáhajúce učenie cudzích jazykov. Popri hravých aktivitách pre­biehajúcich pri stánkoch sa na pó­diu uskutočnila diskusia pri okrúhlom stole na tému „Preklady v populárnej kultúre, v každoden­nom živote a pri učení”. Prihovo­rili sa prekladatelia András Fá­ber, Judit Kertészová a Dávid Speier. Diskusiu moderoval zná­my sociológ, spevák, hudobník a humorista András Hajós. Spomedzi inštitúcií boli prí­tomné Slovenský inštitút, zastupi­teľstvo Holandska a flámskej vlá­dy, Balassiho inštitút, Európska komisia, Rumunský kultúrny in­štitút, Goetheho inštitút, British Council, Rakúske kultúrne fórum, Rakúsky inštitút, Taliansky inšti­tút, Portugalské jazykové cen­trum, Francúzsky inštitút, Veľvy­slanectvo Švajčiarska, Dánsky kultúrny inštitút, Estónsky inšti­tút, Japonská nadácia, Poľský in­štitút, České centrum, Inštitút Cervantes, Celoštátne združenie nepočujúcich a nedoslýchavých a Ústav pre nevidiacich. Obecenstvo popri hrách zabá­vali aj rôzne vystúpenia na pódiu, ktoré zavŕšil koncert kapely Rut­­kai Bori és a Betonka. Začiatkom školského roka spúš­ťajú jazykové školy nové turnusy kurzov, preto práve toto obdobie je najbohatšie na podujatia s temati­kou jazykovej výučby. Myšlienka Európskeho jazykového kokteilo­vého baru sa pred niekoľkými rokmi zrodila práve preto, aby or­ganizátori aj touto cestou pomohli záujemcom objaviť pestrofareb­­nosť mnohojazyčnej Európy a aby ich motivovali k školskému i mi­moškolskému osvojovaniu si cu­dzích jazykov. (Sprac, zp) di Cultura £ & EURÓPAI NYELVI L KOKTÉLBÁR Nederlan Ambassarjm Österreichisches Kulturforum 'S Austn 2-Cultur *■ For un Det Dánske Kulturinstitut Z'obsah u tohtoročné podRorynadácieZSM 2utn Významné slovenské osobnosti 4Utft, Krst knihy o. M. Békészkom S^str., Poznaj svoje korenelop &§lß, Oberačková, slávnosť v Čomáde I&str.,

Next