Ľudové Noviny, júl-december 2021 (LXV/26-52)
2021-09-16 / No. 37
Výtvarná súťaž Starosta obce Polichno Pavel Kyseľ a riaditeľka Domu Matice slovenskej v Lučenci Jana Viteková vyhlásili 10. ročník výtvarnej súťaže Maľujeme Timravu s podtitulom Matka Zem. Poslaním súťaže je formou výtvarných prác upriamiť pozornosť žiakov základných škôl na život a dielo B. S. Timravy a jej rodnú obec Polichno. Súťaže sa môžu zúčastniť žiaci ZŠ, kde sa vyučuje slovenský jazyk, nižších ročníkov osemročných gymnázií a ZUŠ. Súťaž je medzinárodná. Vítané sú všetky výtvarné techniky (grafika, kresba, maľba, kombinované techniky). Kategórie: • I. (6 -10 rokov), • II. (11 —15 rokov) • III. (ZUŠ). Súťažné práce formátu najviac A2 zašle alebo osobne doručí príslušná škola do 30. 9. 2021 na adresu: Dom Matice slovenskej, Rázusova 33, 984 01 Lučenec, obálku je potrebné označiť heslom „MAĽUJEME TIMRAVU". Kontakt a bližšie info: 047 4320480, 047 4379533, 0918 904 930, 0905 270 436, email: polichno(a)polichno.sk Každá práca, okrem signatúry na prednej strane, musí byť na rube označená týmito údajmi: meno a priezvisko autora, vek, meno vyučujúceho, ak prácu zasiela škola, adresa školy, súťažná kategória, téma „Matka Zem". Práce, ktoré tematicky alebo technickým spracovaním nespĺňajú kritériá súťaže, budú vyradené. Súťažné práce vyhodnotí odborná porota stanovená organizátorom. Príslušná škola víťaza v jednotlivých kategóriách získa finančnú pomoc od obce Polichno vo výške 70 eur na nákup učebných pomôcok. Práce zostávajú majetkom obce Polichno a organizátori ich využijú podľa vlastného uváženia. Ocenené práce sa nevracajú. Organizátori si vyhradzujú právo reprodukovať práce v tlači v záujme propagácie. Vernisáž výstavy a odovzdávanie cien oceneným autorom sa uskutoční 2. októbra 2021 ako súčasť tradičného literárno-turistického podujatia Timravin chodníček. Výstava bude sprístupnená v Dome Matice slovenskej v Lučenci v mesiacoch október - december 2021. hiSTORkY FERDIŠ JURIGA - VEGETARIÁN v Budaörsi, šelma v Parlamente Katolícky kňaz a národný aktivista Ferdiš Juriga nie je celkom neznámy ani v Budapešti. Chodci idúci Jozefovom uvidia na Tavaszmező u. 1. pamätnú tabuľu pripomínajúcu v slovenčine jeho účinkovanie v Országháze od roku 1906. Bol to práve on, vtedy už jediný slovenský „krajinský vyslanec" (poslanec), ktorý za veľkého pobúrenia vyhlásil 19. októbra 1918 v peštianskom parlamente odchod Slovákov z Uhorska. Dokonca po slovensky. Na území v hraniciach dnešného Madárska pôsobil už aj predtým. V Ostrihome, kde bol kanonikom jeho strýko Ján Juriga, vyštudoval gymnázium. Niekoľko rokov pred koncom 19. storočia sa dostal za kaplána do Budaörsu. V mestečku nedáleko uhorskej metropoly sa ocitol v nemeckom svete. Jeho farár Ulner bol viac Nemec ako Madár a Jurigovho národného presvedčenia sa nikdy nedotkol. Ten slovenských oknárov a drotárov k sebe pozýval a v nedeľu ich v kostole usádzal do prvých lavíc. Aj tak narazil na madárský šovinizmus. Na konci školského roku peštiansky dekanát od neho žiadal vyučovať nemecké deti podľa madárského katechizmu, na čo odvetil, že toho sa od neho nedožijú. Dekan kontroval: „V tom prípade tu na rok nebudete!" Juriga i na rok nemecky vyučoval katechizmus a dekan, ktorý sa to dozvedel, splnil svoj sľub. Preložili ho (sám tvrdí) do „madárských" Levíc. Ešte jedna zaujímavosť z tunajšieho pôsobenia. V Budaörsi bol vegetariánom. Nepil alkohol, nefajčil, nejedol mäso. Víno a mäso čo dostával na fare, nosil chudobným a chorým. Po rokoch napísal: „Vegetariánsku dobu života považujem za najkrásnejšiu dobu". A ešte jedna životná skúsenosť, ktorá sa viaže k dnešnému Madärsku. Za články, ktoré písal proti maďarizácii Slovákov, ho odsúdili na dva roky väzenia. Trest si odsedel vo väznici vo Vacove počnúc májom 1907. Podľa jeho slov tam si odbavil po desaťročných životných skúsenostiach vysokú vedeckú školu. Jozef Schwarz