Ľudové Noviny, január-jún 2022 (LXVI/1-26)
2022-06-16 / No. 24
ĽUDOVÉ NOVINY | 24/2022 Rasto Piško Stručné dejiny kvasenej kapusty Kvasená kapusta sa do strednej Európy dostala v 13. storočí, počas vpádu mongolských Tatárov. „Ľúty barbar ťal mečom a sediac na svojom tátošovi druhou rukou naberal z koženého mecha odporne páchnuce, žlté strapce a pchal si ich do úst..." Citát z ostrihomskej kroniky nepochybne opisuje prvú, historicky doloženú konzumáciu kvasenej kapusty na území Karpatskej kotliny. Receptu na kvasenú kapustu sa zmocnilo sedmohradské knieža Gejza I., čo bolo zdrojom napätia v tomto regióne dlhých stopäťdesiat rokov. Prvá bitka o „tatárske dedičstvo" sa odohrala pri Fióku a uhorský kráľ Béla IV. v nej bol na hlavu porazený. Recept sa dostal do rúk bavorského mnícha Reinholdta, ktorý ho poslal šifrovaciemu oddeleniu do Mníchova. Bavori práve vtedy finišovali na vývoji piva, a tak recept skončil v archívoch tajnej služby... Ďalšia bitka o kvasenú kapustu sa odohrala pri obci Koložvár. Béla IV. mal tentoraz šťastie. Jeho jazdcom sa podarilo ukoristiť vzorky jedla, ktoré sa neskôr preslávilo ako koložvárska kapusta. V tom čase však uhorská spoločnosť stála na osudovej dejinnej križovatke. V krajine prekvitalo pestovanie tradičných žltých melónov, pričom časť národne orientovanej šľachty vyzývala k prechodu na feferónky. Tento zásadný ideový spor traumatizoval uhorskú spoločnosť takmer pol tisícročia a naplno sa prejavil v revolučnom roku 1848. Celý problém pomenoval osvietenecký agronóm Zoltán Mészáros, ktorý na Viedenskom kongrese v roku 1862 povedal: - Niet viac rozdielu medzi Madärom a Rakúšanom, medzi melónom a feferónkou! Smutné však je, že sme pri našom spore zabudli na kvasenú kapustu! Táto zrozumiteľná výčitka do vlastných radov Madärov opäť rozdelila. Časť prozápadne orientovaných historikov tvrdila, že kvasená kapusta je podvrh. Národne uvedomelí romantickí básnici vytiahli teóriu, podľa ktorej zatúžil bájny vták turul napiť sa po prehýrenej noci šťavy z kvasenej kapusty a priviedol Madärov do strednej Európy. Tretie, najrealistickejšie krídlo inteligencie, sa prikláňalo k názoru historika Jeného Kalvadosyho. Podlá jeho verzie kvasenú kapustu priniesol do Európy vodca Elunov Attila, ktorý sa pod menom Bič boží preslávil ako výrobca sadomasochistických pomôcok. V tom čase sa na európskom trhu objavila prvá nemecká kvasená kapusta. Od uhorského originálu sa líšila väčšou tvrdosťou a účelne prepracovaným rezom vlákna. Išlo o premyslený propagandistický ťah kancelára von Bismarcka, ktorý využil kvasenú kapustu ako jeden z argumentov na zjednotenie Nemecka. Nasledoval dlhý spor medzi oboma štátmi, ktorý vyvrcholil bruselskou arbitrážou, na ktorej medzinárodný súd rozhodol remízou. Originálny recept na kvasenú kapustu bol vydražený na parížskej aukcii cenných papierov a stal sa majetkom súkromného zberatelä... Táto udalosť vrátila Uhorsko o storočie späť. - Sme najopustenejší národ v Európe! - napísal polyhistor Imre Vitálos vo svojej slávnej eseji Šablä a segedínsky guláš. Hospodársky vývoj v monarchii sa zastavil, čo urýchlilo jej rozpad. Veľká stredoeurópska ríša strácala zmysel existencie a jednotlivé národy sa rozhodli hľadať recept na kvasenú kapustu samostatne. Nasledoval rad regionálnych sporov, nedorozumení a konfliktov. Na krakovskej vedeckej konferencii v roku 1898 sa pokúsil český obrodenecký gastrofil František Josef Cmunda vyzdvihnúť dominantnú úlohu bobkového listu pri kvasnom procese. Bol vypískaný skupinou pruských nacionalistov, ktorí presadzovali celé čierne korenie. 0 dva roky neskôr nepochodil hornouhorský samouk Matej Hrúzik-Poništ so svojou prevratnou teóriou dvojitých dávok rasce, ktorú predniesol na Medzinárodnom týždni kvasenej kapusty v Mannheime. V roku 1901 predviedol v Miláné taliansky barón di Frappanti, prvý kameninový súdok na kvasenú kapustu, čo v odborných kruhoch vyvolalo škandál. Poslednú iskru nádeje na zjednotenie Rakúsko-Uhorska sa pokúsil vykresať arcivojvoda František Ferdinand d'Este. Počas inšpekčnej cesty po monarchii naplno využil veľký talent diplomata a štátnika. Severným národom svojej ríše vnukol myšlienku kyslých jabĺk, zatiaľ čo na juhu rozvinul novátorskú teóriu hroznových listov. Osudnú chybu urobil v Sarajeve, kde si oba princípy poplietol... 17