Ľudové Noviny, január-jún 2022 (LXVI/1-26)

2022-06-16 / No. 24

ĽUDOVÉ NOVINY | 24/2022 Rasto Piško Stručné dejiny kvasenej kapusty Kvasená kapusta sa do strednej Európy dostala v 13. storočí, počas vpádu mongolských Tatárov. „Ľúty barbar ťal mečom a sediac na svojom táto­šovi druhou rukou naberal z koženého mecha odpor­ne páchnuce, žlté strapce a pchal si ich do úst..." Citát z ostrihomskej kroniky nepochybne opisuje prvú, his­toricky doloženú konzumáciu kvasenej kapusty na úze­mí Karpatskej kotliny. Receptu na kvasenú kapustu sa zmocnilo sedmo­­hradské knieža Gejza I., čo bolo zdrojom napätia v tom­to regióne dlhých stopäťdesiat rokov. Prvá bitka o „tatárske dedičstvo" sa odohrala pri Fió­­ku a uhorský kráľ Béla IV. v nej bol na hlavu porazený. Recept sa dostal do rúk bavorského mnícha Reinholdta, ktorý ho poslal šifrovaciemu oddeleniu do Mníchova. Bavori práve vtedy finišovali na vývoji piva, a tak re­cept skončil v archívoch tajnej služby... Ďalšia bitka o kvasenú kapustu sa odohrala pri obci Koložvár. Béla IV. mal tentoraz šťastie. Jeho jazdcom sa podarilo ukoristiť vzorky jedla, ktoré sa neskôr preslá­vilo ako koložvárska kapusta. V tom čase však uhorská spoločnosť stála na osudo­vej dejinnej križovatke. V krajine prekvitalo pestovanie tradičných žltých melónov, pričom časť národne orientovanej šľachty vy­zývala k prechodu na feferónky. Tento zásadný ideový spor traumatizoval uhorskú spoločnosť takmer pol ti­sícročia a naplno sa prejavil v revolučnom roku 1848. Celý problém pomenoval osvietenecký agronóm Zol­tán Mészáros, ktorý na Viedenskom kongrese v roku 1862 povedal: - Niet viac rozdielu medzi Madärom a Rakúšanom, medzi melónom a feferónkou! Smutné však je, že sme pri našom spore zabudli na kvasenú kapustu! Táto zrozumiteľná výčitka do vlastných radov Madä­­rov opäť rozdelila. Časť prozápadne orientovaných his­torikov tvrdila, že kvasená kapusta je podvrh. Národne uvedomelí romantickí básnici vytiahli teóriu, podľa kto­rej zatúžil bájny vták turul napiť sa po prehýrenej noci šťavy z kvasenej kapusty a priviedol Madärov do stred­nej Európy. Tretie, najrealistickejšie krídlo inteligencie, sa prikláňalo k názoru historika Jeného Kalvadosyho. Podlá jeho verzie kvasenú kapustu priniesol do Európy vodca Elunov Attila, ktorý sa pod menom Bič boží pre­slávil ako výrobca sadomasochistických pomôcok. V tom čase sa na európskom trhu objavila prvá ne­mecká kvasená kapusta. Od uhorského originálu sa líšila väčšou tvrdosťou a účelne prepracovaným rezom vlákna. Išlo o premys­lený propagandistický ťah kancelára von Bismarcka, ktorý využil kvasenú kapustu ako jeden z argumentov na zjednotenie Nemecka. Nasledoval dlhý spor medzi oboma štátmi, ktorý vy­vrcholil bruselskou arbitrážou, na ktorej medzinárodný súd rozhodol remízou. Originálny recept na kvasenú kapustu bol vydražený na parížskej aukcii cenných pa­pierov a stal sa majetkom súkromného zberatelä... Táto udalosť vrátila Uhorsko o storočie späť. - Sme najopustenejší národ v Európe! - napísal poly­histor Imre Vitálos vo svojej slávnej eseji Šablä a sege­­dínsky guláš. Hospodársky vývoj v monarchii sa zastavil, čo urých­lilo jej rozpad. Veľká stredoeurópska ríša strácala zmy­sel existencie a jednotlivé národy sa rozhodli hľadať re­cept na kvasenú kapustu samostatne. Nasledoval rad regionálnych sporov, nedorozumení a konfliktov. Na krakovskej vedeckej konferencii v roku 1898 sa pokúsil český obrodenecký gastrofil František Josef Cmunda vyzdvihnúť dominantnú úlohu bobkového listu pri kvasnom procese. Bol vypískaný skupinou pruských nacionalistov, ktorí presadzovali celé čierne korenie. 0 dva roky neskôr nepochodil hornouhorský samouk Matej Hrúzik-Poništ so svojou prevratnou teóriou dvoji­tých dávok rasce, ktorú predniesol na Medzinárodnom týždni kvasenej kapusty v Mannheime. V roku 1901 predviedol v Miláné taliansky barón di Frappanti, prvý kameninový súdok na kvasenú ka­pustu, čo v odborných kruhoch vyvolalo škandál. Poslednú iskru nádeje na zjednotenie Rakúsko-Uhor­­ska sa pokúsil vykresať arcivojvoda František Ferdinand d'Este. Počas inšpekčnej cesty po monarchii naplno vy­užil veľký talent diplomata a štátnika. Severným náro­dom svojej ríše vnukol myšlienku kyslých jabĺk, zatiaľ čo na juhu rozvinul novátorskú teóriu hroznových listov. Osudnú chybu urobil v Sarajeve, kde si oba princípy po­plietol... 17

Next